Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/910/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: M. A. Q., s.r.o. so sídlom B., Y. 5, , D.: XX XXX XXX, zastúpený T. kanceláriou K. A., s.r.o. so sídlom B., Y. X proti odporcovi P. V., bytom Z., V. X/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa O., so sídlom X., V. XX, D.: XX XXX XXX, obaja zastúpení P.. T. C., advokátom so sídlom E., J. A. X/A, o zaplatenie 356,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.augusta 2013, č. k. -144 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.658,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z 766,78 eur od 16.10.2009 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.2.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.3.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.9.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.1.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.3.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.4.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.5.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.6.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.8.2012 do zaplatenia, z 51,12 eur od 21.9.2012 do zaplatenia a z 51,12 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.6.2012, spresneným podaním doručeným súdu dňa 7.9.2012, prostredníctvom svojho advokáta proti odporcovi domáhal zaplatenia 5.675,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 4.738,99 eur od 16.10.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporcovi previedol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, s odporcom uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré odporca dohodnutým spôsobom nevrátil, pričom tieto peniaze nevrátil ani navrhovateľovi, a to aj napriek tomu, že navrhovateľovi v tomto konaní uplatnenú pohľadávku uznal. Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 10.9.2012 platobný rozkaz, proti ktorému podal vedľajší účastník na strane odporcu odpor, v ktorom žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že navrhovateľom uplatnený nárok je premlčaný. Súd vo veci preto nariadil pojednávanie a pri rozhodovaní vychádzal z takto zisteného skutkového stavu: Slovenská

sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 12.11.2004 zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 90.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 11,80 % ročne, ktorý sa odporca spolu s dohodnutým úrokom zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.540,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.1.2005 a poslednej dňa 20.10.2012. Odporca zaplatil len niekoľko splátok úveru, a to v priebehu roka 2005, pričom úver ďalej nesplácal. Vo všeobecných podmienkach bolo v bode 7.6.1. uvedené, že banka je v prípade definovaného porušenia oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Vo všeobecných podmienkach bolo v bode 7.4.4. uvedené, že pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, je povinný zaplatiť okrem úrokov z úveru tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky. V článku III bod 7 zmluvy bolo uvedené, že výšku úroku z omeškania určuje veriteľ zverejnením. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že zverejnením bola určená sadba úroku z omeškania na 26,40 % ročne. O tomto však súdu nepredložil žiaden dôkaz. Preto súd považoval toto tvrdenie navrhovateľa za nepreukázané. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 15.10.2009 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej previedla svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa, ktorý telefonicky vyhľadal rodičov odporcu a následne odporcu navštívil v jeho domácnosti, pričom odporca sa chcel s navrhovateľom dohodnúť na splátkach svojho dlhu. Výsledkom tejto krátkej komunikácie bolo to, že odporca dňa 16.6.2010 podpísal navrhovateľom vo formulári pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporcu voči navrhovateľovi vo výške 4.868,99 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Ďalej je v dohode uvedené, že odporca dlh splatí v mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná dňa 25.6.2010. Na konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporca 1/ má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch. Navrhovateľ práve použitím tohto spojenia dospel ku skutkovému záveru, ktorý poprel odporca a vedľajší účastník na jeho strane o tom, že odporca mal vedomosť o premlčaní navrhovateľom uplatňovaného práva. Súd nepovažoval použitie vyššie uvedenej predformulovanej abstraktnej vety v dohode zo dňa 16.6.2010 za dôkaz o tom, že odporca si bol vedomý konkrétnych následkov plynutia času na možnú úspešnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči nemu v súdnom konaní. Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že sa uzaviera ako zmluva o úvere podľa . Okrem tohto právneho posúdenia právneho úkonu medzi účastníkmi, ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania účastníkov zrejmá ich vôľa podriadiť svoj právny vzťah podľa pod ustanovenia . Súd uvedené dojednanie o voľbe na právny vzťah účastníkov posúdil ako platné, keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, či skôr deklarovalo právny stav, podľa ktorého treba zmluvu účastníkom posúdiť ako absolútny obchod. Okrem o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný typ, čo vyplýva z o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporkyne. Preto sa na zmluvu použijú okrem ustanovení aj ustanovenia § - 54 o spotrebiteľských zmluvách. V nadväznosti na to, že navrhovateľ ako aj vedľajší účastník na strane odporcov posudzovali právny vzťah tak, akoby išlo o nie vzťah podľa , ale podľa , bolo nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou, z akého dôvodu a či správne obaja účastníci vychádzajú z toho, že medzi navrhovateľom a odporcami ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny vzťah, a z toho dôvodu treba posudzovať prípadné premlčanie nároku a uznanie záväzku podľa ustanovení Občianskeho a nie . Je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia pri uzavretí zmluvy vychádzali z toho, že si na svoj vzťah, hoci to pre absolútny obchodnoprávny charakter zmluvy o úvere ani urobiť nemuseli, zvolili . Preto ako jediný dôvod toho, že svoje vzťahy vo svojich vyjadreniach ďalej posudzovali podľa , sa javí to, že vychádzali z toho, že dojednanie o voľbe je neplatné, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť, keďže osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách dojednanie na určitý právny vzťah výslovne nevylučujú, pričom samotný konštruuje výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to nielen zmluvu o úvere, ale napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z cestovného šeku, ako absolútne obchody. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa , je zrejmé z nedávno novelizovaného znenia Obchodného

zákonníka, podľa ktorého ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky mal odporca vrátiť spolu s úrokom v mesačných splátkach vo výške 1.540,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.1.2005 a poslednej dňa 20.10.2012. Z tohto skutkového zistenia je zrejmé, že k začatiu plynutia premlčacej doby dochádzalo podľa samostatne vo vzťahu ku každej zo splátok úveru. Preto už odo dňa splatnosti každej splátky samostatne mohol právny predchodca navrhovateľa podľa uplatniť dlh z každej splátky proti odporcovi na súde, a preto vždy 20. deň mesiaca začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa , ktorá uplynula vždy do štyroch rokov odo dňa splatnosti každej jednotlivej splátky. Navrhovateľ podal návrh na súde až dňa 26.6.2012, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby ku všetkým splátkam, ktorých splatnosť nastala do 20.6.2008. Preto súd návrh navrhovateľa sčasti tých plnení, ku ktorým k splatnosti došlo pred 26.6.2008, a to celkom vo výške 3.017,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.10.2009 zamietol. Neboli dôvodné námietky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval to, že jeho návrh proti odporcovi nie je premlčaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ telefonicky vyhľadal rodičov odporcu a následne ho navštívil v jeho domácnosti, pričom odporca sa chcel s navrhovateľom dohodnúť na splátkach svojho dlhu. Výsledkom tejto krátke komunikácie bolo to, že odporca dňa 16.6.2010 podpísal navrhovateľom vo formulári pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporcu voči navrhovateľovi vo výške 4.868,99 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Ďalej je v dohode uvedené, že odporca dlh splatí v mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná dňa 25.6.2010. Súd uvedený právny úkon uznania záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa . Uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške a v právnom dôvode. Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje celkom nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú na istinu vo výške 4.868,99 eur, hoci je zrejmé, že právnym dôvodom záväzku nebolo len zaplatenie istiny, ale aj úroku, a to v mesačne dohodnutých splátkach, ktorých podstatná časť v čase tohto úkonu ešte ani nebola splatná. Preto vôbec nie je zrejmé, ktoré nezaplatené a omeškané splátky týmto svojim úkonom odporca navrhovateľovi uznáva. V čase podania návrhu navrhovateľom neboli premlčané splátky úveru, a to každá vo výške 1.540,- Sk, ktorých splatnosť nastala po 26.6.2008, pričom po tomto dni došlo k splatnosti celkom šiestich splátok v roku 2008, 12 splátok v roku 2009, 12 splátok v roku 2010, 12 splátok v roku 2011 a 10 splátok v roku 2012, čo je spolu 52 splátok po 1.540,- Sk, teda 80.080,- Sk - 2.658,17 eur. V tejto časti bol návrh navrhovateľa dôvodný a súd mu podľa vyhovel, keďže proti tejto časti uplatneného nároku nebola námietka premlčania odporcu a vedľajšieho účastníka dôvodná. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania, a to vo vzťahu k splátkam, ktoré sa stali splatnými do 16.10.2009 spolu vo výške 766,78 eur odo dňa 16.10.2009 tak, ako si to navrhovateľ uplatnil v návrhu, hoci by mal aj nárok za dlhšie obdobie omeškania, no súd jeho návrh v tejto časti prekročiť nemohol. Vo vzťahu k splátkam, ktoré sa stali splatnými po 16.10.2009 súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vždy z dlžnej splátky odo dňa nasledujúceho dňu splatnosti tejto splátky, pričom sadzba úroku z omeškania bola stanovená v súlade s návrhom navrhovateľa, keďže neprekračovala sadzbu podľa priebežne sa meniaceho znenia a aktuálnej základnej úrokov sadzby Národnej banky Slovenska do konca roka 2008 a od začiatku roka 2009 základnej úrokov sadzby ECB. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktoré vychádzali z o bankách v znení neskorších predpisov, z ktorého je zrejmé, že ak omeškania klienta banky, čo i len s časťou dlhu presiahne viac ako jeden rok, nie je banka obmedzená pri postúpení pohľadávky tretej osobe. Okrem toho porušenie zákona o bankách nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ale osobitnú verejnoprávnu zodpovednosť banky za porušenie bankového tajomstva. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Procesný úspech navrhovateľa predstavoval priznanie uplatneného nároku vo výške 2.658,17 eur, čo je 46,84 % predmetu konania, pričom jeho procesný neúspech, a teda úspech odporcu a vedľajšieho účastníka predstavoval zamietnutie uplatneného nároku vo výške 3.017,04 eur, čo je 53,16 % predmetu konania. Vzhľadom takýto pomer procesného úspechu súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, odporca a vedľajší účastník.

Navrhovateľ svojím odvolaním napadol zamietajúcu výrokovú časť rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zastával názor, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu podľa zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, resp. v zmysle a ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si vyčíslenú náhradu trov konania.

Odporca a vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ich podaného odvolania

Odporca a vedľajší účastník svojím odvolaním napadli vyhovujúcu výrokovú časť rozsudku a výrokovú časť o náhrade trov konania z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na neúplnom zistení skutkového stavu. Namietali, že súd prvého stupňa vo veci náležite nezohľadnil, že v rámci posudzovaného právneho vzťahu vystupuje navrhovateľ nepochybne v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Preto aj otázka premlčania sa mala posudzovať podľa a nie podľa . Navrhli, aby odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu zamietne. Uplatnili si vyčíslenú náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka navrhol, odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a zároveň, aby po preskúmaní veci rozsudok v zamietajúcej časti zmenil a vyhovel jeho návrhu v plnom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, / a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je treba zrušiť z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 5 675,21 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa v danej veci vydal platobný rozkaz dňa 10.09.2012, č. k. -29, ktorý doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 27.09.2012 a odporcovi dňa 03.10.2012. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom v X., V. XX, písomným oznámením doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.10.2012 a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súd prvého stupňa návrh na začatie konanie s prílohami a platobný rozkaz doručil vedľajšiemu účastníkovi dňa 16.10.2012, a zároveň oznámil navrhovateľovi a odporcovi vstup vedľajšieho účastníka do konania. Následne dňa 17.10.2012 bol súdu prvého stupňa doručený odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom. Na výzvu súdu oznámil odporca listom zo dňa 19.11.2012, že s odporcom vedľajšieho účastníka súhlasí. Následne súd prvého stupňa mal za to, že v dôsledku podaného odporcu došlo k zrušeniu platobného rozkazu, preto vec prejednal na pojednávaní a rozhodol napadnutým rozsudkom.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je / /. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práva podľa osobitného predpisu / /. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Koná však iba za seba. Aj jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností / /.

Podľa veta prvá ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Otázka, či vedľajší účastník je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, už bola vyriešená vo viacerých rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - napr. uznesenia z 21. októbra 2013, sp. zn.7 Cdo 135/2013, z 30. októbra 2013, sp. zn. , z 28. januára 2014, sp. zn. a z 9. júna 2014, sp. zn. , z 01.08.2014, sp. zn. , a v zmysle nich sa ustálila aj súdna prax tak, že odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný prostriedok sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu, pričom na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. Ustanovenie nemožno extenzívne vykladať v tom zmysle, že ak odporca nepodá odpor v zákonom stanovenej lehote, môže ho podať vedľajší účastník. Ani prípadný včasný súhlas odporcu na podanie odporu vedľajším účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia , v zmysle ktorej je na podanie odporu subjektívne legitimovaný výlučne len odporca, teda nie vedľajší účastník.

Na týchto právnych záveroch zotrváva odvolací súd aj v preskúmavanej veci a uzatvára, že I., nebolo v danom prípade oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu, pričom nič nemení na tom, že s jeho podaním odporcu vyslovil súhlas.

Keďže odporca v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodal a k zrušeniu platobného rozkazu mohlo dôjsť len vtedy, ak by odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď odporu podanému vedľajším účastníkom priznal účinky zrušenia platobného rozkazu a následne vec prejednal a rozhodol. Správne mal súd prvého stupňa postupovať tak, že odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom mal odmietnuť ako odpor podaný neoprávnenou osobou podľa .

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď v dôsledku podaného odporu vedľajším účastníkom vydal napadnutý rozsudok, pre vydanie ktorého neexistovali dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.