Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-760-2014.pdf
PDF · 71.27 KB
Case nature
Subarea
5Co/760/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 36 049 581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupaerom, advokátom Advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti odporcovi: Y. E., nar. X.X.XXXX, bytom X., ul. J. D. XXXX/XX, t.č. H. XXX/XX,o zaplatenie 147,38 eura s príslušenstvom, na Okresnom súde Topoľčany vedenej pod sp. zn. 4C/110/2014, o späťvzatí návrhu navrhovateľa po rozhodnutí prvostupňového súdu, takto
rozhodol:
Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu, uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. 08. 2014, č. k. 4C/110/2014-21 z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa uznesením v zmysle § 9 ods.1 OSP) uznesením zo dňa 27. 08. 2014, č. k. 4C/110/2014-21 zastavil konanie, v rámci ktorého sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 147,38 eura s príslušenstvom, a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 7, § 104 ods. 1 OSP po zistení, že v danej veci nie je daná právomoc súdu konať. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 23 ods. 2 a 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, § 77a, § 85h ods.1 a 3 ods. 1, 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, poukazujúc na to, že navrhovateľ si na súde uplatnil nárok na zaplatenie dlžného poistného na zdravotnom poistení ako aj nárok na zaplatenie poplatku z omeškania z neodvedeného zdravotného poistenia, pričom otázkou právomoci na rozhodovanie v týchto veciach sa už zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a z jeho uznesenia sp. zn. 6 Cdo/102/2011 zo dňa 18.4.2012 vyplýva, že v konaní o takýchto nárokoch nie je daná právomoc súdu a platobné výmery v takýchto veciach vydáva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 04. 2010 sp. zn. 6Rks/1/2010. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.decembra 2004. Keďže predmetom súdneho konania je uplatnený nárok navrhovateľa na dlžné poistné na zdravotné poistenie a na poplatok z omeškania z neodvedeného poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 29.1.2004 do 8.4.2008 zodpovedajúci ustanoveniu § 23 ods.2 zákona č.273/1994 Z.z. , tak o tomto mala rozhodnúť E., družstevná zdravotná poisťovňa a účinnosťou zákona č.581/2004 Z.z. , t.j. dňom 1.11.2004 prešla právomoc na rozhodnutie vo veciach zdravotného poistenia , ak išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, podľa § 85h ods.3 na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V uvedenom rozhodnutí NS SR sa v záverečnej
časti odôvodnenia uvádza, že súd nemohol prihliadnuť na námietku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou , že úrad môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania podľa § 85h ods.3 Zák.č.581/2004 Z.z. môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa ako aj že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt, nakoľko uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov preto predmetné konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil a vec postúpil po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP a v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 09. 2014, podľa § 96 ods.1 OSP zobral svoj návrh v celom rozsahu späť , žiadal súdne konanie pod sp. zn. 4C/110/2014 zastaviť a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania.
Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Z citovaného ustanovenia § 208 OSP je zrejmé, že disponovať s predmetom konania môže účastník nielen tým, že podá návrh na jeho začatie v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP, ale aj tým, že podaný návrh môže účinne vziať späť (sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvého stupňa, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu konaním zo strany navrhovateľa voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo účastníka obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v občianskom súdnom konaní. Návrh na začatie konania je možné zobrať späť počas plynutia zákonnej lehoty na podanie odvolania, teda aj bez podania odvolania a ak už bolo podané odvolanie, možno zobrať späť návrh do vtedy, do kedy nenadobudni rozhodnutie súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa je závislé na stanovisku druhého účastníka k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. V prípade, ak tento druhý účastník so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí, alebo ak odvolací súd dospeje k záveru, že dôvody nesúhlasu druhého účastníka so späťvzatím návrhu nie sú dôvodmi vážnymi, späťvzatie návrhu pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, a teda netreba zisťovať jeho stanovisko, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, ide o späťvzatie návrhu na rozvod, alebo ide o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
V preskúmavanej veci bol návrh navrhovateľa vzatý späť v čase, keď už súd prvého stupňa rozhodol o zastavení predmetného konania a postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže navrhovateľ zobral celý svoj návrh účinne späť, súhlas odporcu nebol potrebný v zmysle ust. § 96 ods. 3 OSP, lebo k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Odvolací súd postupujúc v intenciách § 208 OSP preto späťvzatie návrhu pripustil, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.