Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci navrhovateľa V. proti N., ako subjektu povinného z navrhovaného neodkladného opatrenia, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. septembra 2022, č.k. -233, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie na nariadenie neodkladného opatrenia uložiť x, so sídlom Q. (ďalej x) odstrániť stavbu, nachádzajúcu sa v k. ú. A., podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 06.07.2022, vyhotoveného Z. (vyhotoviteľ) na pozemkoch parcely CKN č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX a súčasne pozemkoch parcely EKN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, zastavil. Výrokom II. rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu N., odbor starostlivosti o životné prostredie, ul. Z.. Výrokom III. konanie na nariadenie neodkladného opatrenia uložiť x zdržať sa akéhokoľvek užívania čo i len časti stavby potrubia totožne špecifikovaného ako vo výroku I., až do dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu, ktorým bude povolené užívanie stavby, zastavil. Výrokom IV. rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu N., odbor starostlivosti o životné prostredie, ul. Z.. Výrokom V. konanie na nariadenie neodkladného opatrenia uložiť x zdržať sa odberu podzemnej vody z k. ú. A. C., zastavil. Výrokom VI. rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu N., odbor starostlivosti o životné prostredie, ul. Z.. O trovách konania rozhodol výrokom VII. tak, že x proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že každý štát vytvára systém ochrany práva pre prípad, že subjektívne právo subjektu, bude ohrozené alebo porušené. Každý orgán v tejto sústave má svoje miesto a vymedzuje sa voči ostatným orgánom zo sústavy orgánov ochrany práva. Pod právomocou sa preto rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Ústavná podoba tejto koncepcie je normatívne zakotvená v , podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Konštatoval, že , predstavuje všeobecný

právny predpis o konaní pred súdmi, pokiaľ vykonávajú im zverenú civilnú (súkromnoprávnu) právomoc. Ďalej uviedol, že súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi, a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v , súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami verejného práva, sú založené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov. Pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému subjektu na základe zákona a presne stanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnych aktov aplikácie práva. V týchto vzťahoch vystupuje do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. ). Považoval za potrebné predovšetkým pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu zistiť, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený nárok. Uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha, aby súd neodkladným opatrením nariadil x: odstrániť stavbu potrubia, nachádzajúcu sa v k. ú. A. C. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 6.7.2022, vyhotoveného Z. (vyhotoviteľ) na pozemkoch parcely CKN č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX a súčasne pozemkoch parcely EKN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/ X, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podstata skutkových okolností, ktorými navrhovateľ odôvodňuje nárok na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva v tom, že žalovaný v roku 2018 v k. ú. A. C. bez verejnoprávneho oprávnenia a v rozpore s územným plánom obce realizoval vodnú stavbu, a to vysokotlakové potrubie v dĺžke 2,3 km, ktoré napojil na starý (existujúci) zavlažovací systém, že bez hĺbkového posúdenia činnosti na životné prostredie a bez platného povolenia do inej spádovej oblasti odoberá podzemnú vodu, ktorej je v obci nedostatok, za účelom naplnenia svojich súkromných záujmov spočívajúcich v zavlažovaní ovocných sadov, že územný plán je regulačným nástrojom v konaniach podľa stavebných predpisov a zároveň prejavom jeho samosprávnej pôsobnosti a vôle ako obce, ohľadom priestorového usporiadania, funkčného využitia územia, ako obec má samosprávnu pôsobnosť i v oblasti lokálnej ochrany životného prostredia, že súkromné individuálne záujmy môžu byť realizované za podmienky, že sú v súlade s verejnými záujmami, že neoprávnenými odbermi podzemnej vody vysokej kvality z jeho územia je oblastné životné prostredie vystavené vážnemu ohrozeniu, že dlhodobo trvajúce odbery podzemnej vody a jej dislokácia do inej spádovej oblasti nikdy neboli posudzované, je vo verejnom záujme chrániť podzemnú vodu pred nepovolenými odbermi, že návrh smeruje proti zásahom x do jeho samosprávnej pôsobnosti, že úprava pomerov je nevyhnutná, bez nej je vystavený ďalšiemu riziku jeho svojvoľného konania. Navrhovateľ nie je vlastníkom pozemkov k. ú. A. C., na ktorých v roku 2018 x postavil nové vysokotlakové potrubie (líniová vodná stavba). Preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať ustanovenie . Navrhovateľ podaným návrhom sa domáha, aby súd neodkladným opatrením nariadil x odstrániť stavbu vysokotlakového potrubia, realizovanú v roku 2018 v k.ú. A. C. v rozpore s územným plánom obce, čím zasiahol do jeho samosprávnej pôsobnosti. Uvedený vzťah nie je súkromnoprávny, ale stavebnoprávny. x stavbu vysokotlakového potrubia realizoval bez vydaného stavebného povolenia a teda bez toho, aby stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy posúdil stavbu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (s územným plánom) obce, z hľadiska jej súladu s funkčným využitím územia, či nie je v rozpore s verejnými záujmami (záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne), i v záujme zachovania životného prostredia. S poukazom na uvedené zistenia, nariadiť x odstránenie stavby je príslušný stavebný úrad (, ) ako správny orgán. Civilný súd nemôže nahrádzať, prípadne revidovať rozhodovaciu činnosť stavebného úradu. Nemôže uložiť vykonať opatrenie, ktoré je vyhradené inému orgánu verejnej správy alebo je podmienené jeho súhlasom (R 39/2006). Návrh navrhovateľa - nariadiť x odstránenie stavby, má verejnoprávny presah, ktorý je svojou povahou verejnoprávnym vzťahom, upraveným osobitným predpisom. Civilný (všeobecný) súd by do tohto vzťahu mohol vstupovať len následne, v rámci správneho súdnictva, kde má právomoc preskúmať a rozhodnúť, či správny orgán konal v súlade s právnymi predpismi alebo

vydal rozhodnutie, ktoré možno považovať za zákonné. V prejednávanej veci, a to pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby súd neodkladným opatrením nariadil x odstrániť stavbu vysokotlakového potrubia, sa nejednalo o právny prípad, že neexistuje iný orgán (než súd) s individuálne určenou právomocou. Navrhovateľ návrh o nariadenie neodkladného opatrenia (o nariadenie odstrániť stavbu) odôvodnil zásahom x do jeho samosprávnej pôsobnosti, nerešpektovania vykreovanej vôle, čo však nie je možné posudzovať izolovane od toho, že stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia, a že príslušný správny orgán má posudzovať jej súlad s územným plánom obce (vykreovanou vôľou), s vplyvom na životné prostredie, s verejnými záujmami. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosťou súdu je počas celého konania (ak navrhovateľ (žalobca) podal návrh, či už vo forme žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) skúmať existenciu svojej právomoci, ktorej nedostatok spôsobuje neodstrániteľnú vadu konania. Poukázal na to, že podľa , konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. Podľa , okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (, , , , , , , , a , , , , a , , , , , , , a , a , , a , a a , a vydáva vyjadrenia () a súhlasy podľa až d/, a , ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy. Podľa , okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy je špeciálnym úradom vo veciach vodných stavieb (). Ďalej dôvodil, že v zmysle a , predmetné vysokotlakové potrubie je vodnou stavbou, situovanou v k. ú. A. C.. Konanie o jej odstránení v zmysle stavebných predpisov ( ) vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie ( ). Týmto stavebným (špeciálnym) úradom je Okresný úrad N., odbor starostlivosti o životné prostredie, ul. Z. (, Z,z.). Nakoľko sa navrhovateľ podaný návrhom domáhal, aby súd neodkladným opatrením nariadil x odstrániť stavbu potrubia (vysokotlakového), nachádzajúceho sa v k. ú. A. C. eventuálne, aby mu uložil zdržať sa akéhokoľvek užívania, čo i len časti tejto stavby, nachádzajúcej sa v k. ú. A. C., súd prvej inštancie ďalej posudzoval otázku, či je možné in eventum rozhodnúť podľa druhého subsidiárneho petitu. V uvedenej súvislosti konštatoval, že správny orgán (Okresný úrad N., odbor starostlivosti o životné prostredie, ul. Z.), ktorému súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania (o nariadenie x neodkladným opatrením odstrániť predmetnú stavbu) vec postúpi, má právomoc do skončenia konania o odstránenie stavby uložiť x zdržať sa jej užívania (po osvedčení rozhodujúcich skutočností: i ochrany životného prostredia a vôd) a poskytnúť ochranu navrhovateľovi. Konštatoval, že o zdržaní sa akéhokoľvek užívania stavby (čo i len jej časti) má právomoc rozhodnúť (predbežným opatrením) správny orgán, v ktorého právomoci je rozhodnúť o jej odstránení. Preto súd prvej inštancie aj v tejto časti konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu N., Odboru starostlivosti o životné prostredie, ul. Z.. Pokiaľ sa navrhovateľ ďalej podaným návrhom domáhal, aby súd neodkladným opatrením x nariadil zdržať sa odberu podzemnej vody z k. ú. A. C., z kontextu jednotlivých častí návrhu vyplýva, že ide o zdržanie sa odberu podzemnej vody cez vysokotlakové potrubie, ktorého stavbu (vodná líniová stavba) x zrealizoval v roku 2018 v k. ú. A. C. bez verejnoprávneho oprávnenia, bez posúdenia vplyvov na životné prostredie, na verejné záujmy. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že ak podzemná voda v k. ú. A. C. je odoberaná cez predmetné vysokotlakové potrubie, ide vlastne o jeho užívanie, čo je potrebné subsumovať pod petit návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd neodkladným opatrením x nariadil zdržať sa akéhokoľvek užívania čo i len časti tejto stavby. Ide teda o násobnosť (duplicitu) petitu, formulovaného za použitia iných slov, za účelom jeho vyjadrenia. Keďže však súd je povinný rozhodnúť o tom, čoho sa navrhovateľ domáhal, i v tomto prípade konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu N., Odboru starostlivosti o životné prostredie, ul. Z.. Z dôvodu úplnosti súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že ak by prejednávaná vec i bola v jeho právomoci, navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. K odberom podzemnej vody, ktorá je prirodzeným zdrojom pitnej vody dochádza od roku 2018. Navrhovateľ nepredložil listinný dôkaz (odborné vyjadrenie), z ktorého by vyplývalo posúdenie vplyvov tejto činnosti na životné prostredie, či je príčinná súvislosť medzi odbermi podzemnej vody x a výpadkami pitnej vody pre obyvateľov obce, aké vhodné opatrenia treba prijať (napr. zníženie množstva odobranej vody). Navyše v prípade zásahov do zdroja pitnej vody, by dotknutým subjektom bola I.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. , , , , veta prvá, , , , veta prvá, veta prvá, , , , , , veta prvá, , , , , , §

120 ods. 2 prvá časť prvej vety , veta prvá, druhá, , , veta prvá, veta prvá , , Obč. zák., , zák. č. 50/76 Zb., , , , veta tretia písm. d/, , , , , , , O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa s tým, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, x ako subjektu povinnému z navrhovaného neodkladného opatrenia však trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu proti navrhovateľovi nepriznal.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery (odvolací dôvod podľa a ). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Zdôrazňoval, že nároky uplatňované v návrhu nie sú odvodzované z verejného práva, ale od súkromnoprávnych a samosprávnych oprávnení obce pri (i) formovaní svojho územia a pri (ii) ochrane životného prostredia (ktorého nevyhnutnou súčasťou je aj ochrana životného priestoru obyvateľov obce). Pri výkone a presadzovaní týchto práv a právom chránených záujmov navrhovateľ nedisponuje žiadnymi verejnomocenskými oprávneniami. Dôvodil, že navrhovateľ sa domáha ochrany pred tými aktivitami povinného, ktoré svojou povahou tieto práva navrhovateľa ako obce narúšajú, porušujú alebo ohrozujú. Ide o aktivity, ktorými si povinný v území navrhovateľa (i) umiestnil neoprávnenú stavbu vodovodného potrubia a urobil tak v rozpore s vôľou obyvateľov obce prejavenou v územnom pláne ohľadom povahy a rozsahu rozvoja územia navrhovateľa (obce), čím si povinný ďalej (ii) vytvoril podmienky na nebezpečné, dlhodobo trvajúce odčerpávanie vysokokvalitnej podzemnej (pitnej) vody mimo katastrálne územie navrhovateľa, a to všetko iba za účelom naplnenia svojho súkromného podnikateľského záujmu (zavlažovania ovocných sadov) a úplne ignorujúc skutočnosť, že navrhovateľ (obec) v dôsledku zhoršujúcich sa klimatických podmienok a väčším suchám opakovane čelí (najmä v letných mesiacoch) závažným problémom s dodávkou pitnej vody pre obyvateľov obce. Uvedené konanie povinného nerešpektuje vôľu (obce) navrhovateľa pri výkone jeho samosprávnych oprávnení v oblasti ochrany regulovaného rozvoja vlastného územia a tiež v oblasti ochrany základného životného prostredia obyvateľov. Povinný svojim konaním tiež ohrozuje verejný záujem, ktorého ochranu na tej najnižšej úrovni, na úrovni obyvateľov, zabezpečuje práve (obec) navrhovateľ. Podotýkal, že verejný záujem nie je verejnoprávny (administratívny) záujem. Pojem verejný záujem nie je vyhradený pre oblasť administratívneho práva. Uviedol, že je vo verejnom záujme, aby každý (vrátane povinného) dodržiaval pravidlá rozvoja územia a ochranu základných zložiek životného prostredia v tomto území. Ochrana tohto verejného záujmu neleží len na kontrole vykonanej zo strany orgánu verejnej moci. Túto ochranu zabezpečuje aj samospráva pri výkone jej samosprávnej aktivity (tvorba podmienok rozvoja územia obce a ochrany životného prostredia na tomto území). Pokiaľ by súd odmietol vykonať ochranu týchto oprávnení navrhovateľa ako obce, znamenalo by to, že samosprávnym oprávneniam navrhovateľa nebude poskytnutá žiadna priama ochrana (a to aj v prípade, že by ochrana z pozície verejného práva zlyhávala). Zastával preto názor, že oprávnenia navrhovateľa (obce) vo veciach stanovenia vlastnej regulatívy rozvoja svojho územia a ochrany životného prostredia na tomto území, sú prejavom výlučnej samosprávnej pôsobnosti. Z pohľadu záujmovej teórie má majú tieto oprávnenia civilnoprávny, nie administratívno-právny rozmer; tieto oprávnenia navrhovateľa sú spôsobilé byť samostatným predmetom ochrany pred civilným súdom. Právny rámec oprávnení navrhovateľa potvrdzuje ich súkromnoprávny a samosprávny charakter. Poukazoval na to, že ako aj vyplýva z ust. Zákona o obecnom zriadení: „Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.“ Práve prejednávaný prípad je dôkazom o tom, že navrhovateľ nie je voči povinnému v nadradenom postavení, ale že sa pre nedostatok vlastných samosprávnych právomocí musí aj v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti ( ) a vzhľadom na individuálne okolnosti veci sám domáhať ochrany vlastných práv a práv obyvateľov obce prostredníctvom práve prejednávaného návrhu. Zdôrazňoval, že súd prvej inštancie potvrdil (v bode 91. uznesenia) existenciu zásahu do práv navrhovateľa. Mal za preukázané, že vysokotlakové potrubie bolo realizované v rozpore s vôľou obce a pri nezohľadnení dopadov na životné prostredie obyvateľov. Aj napriek tomu súd prvej inštancie vec „posúva“ orgánom verejnej správy, aj keď môže a má poskytnúť ochranu civilnému nároku (nie administratívnemu nároku). Mal za to, že je to práve civilný súd, kto musí poskytnúť ochranu samosprávnym právam navrhovateľa, a to zvlášť v prípade, ktorý si v kontexte zhoršujúcej sa klimatickej situácie vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Dôvodil, že nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom prístupe k ochrane samosprávnych oprávnení navrhovateľa. V kontexte prejednávaného prípadu navrhovateľ nemá žiadnu

inú ochranu svojho právneho postavenia. Vo vzťahu k svojvoľnej činnosti povinného nemá navrhovateľ žiadne vrchnostenské oprávnenie a tejto ochrany sa navrhovateľovi doteraz nedostalo ani v žiadnom administratívnom procese. Dával do pozornosti, že povinný zrealizoval vysokotlakové potrubie proti samosprávnej vôli navrhovateľa mimo rámec stavebných predpisov, t. j. úplne ich nerešpektoval. Uviedol, že ak povinný konal svojvoľne, mimo rámec a bez akéhokoľvek rešpektovania regulácie administratívnej úpravy (bez právneho dôvodu), nemožno tvrdiť, že jeho konanie „nespadá nikam“. Konanie povinného napĺňa definíciu . Poukázal na to, že podobným ustanovením je aj , ktoré zavádza všeobecné prevenčnú povinnosť. Každý (aj povinný) sa musí správať tak, aby nedochádzalo k vzniku škodám na prírode a životnom prostredí. Nerešpektovanie vôle navrhovateľa vo veci ochrany životného prostredia obyvateľov, je zjavným porušením citovaného ustanovenia zo strany povinného, pričom toto konanie má zjavný civilnoprávny rozmer. Ustanovenie v spojení s sú lex generalis a predstavujú elementárny právny základ pre správanie sa povinného v civilnoprávnej oblasti, a to aj vo vzťahu k navrhovateľovi ako obci. Ustanovenie nielenže nespadá na situáciu navrhovateľa, ale nepredstavuje ani jediný možný právny základ pre požadovanie odstránenia stavby. Považoval za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ žiadal príslušný orgán (Okresný úrad T. ako špeciálny stavebný orgán príslušný na rozhodovanie o celom vysokotlakovom potrubí postavenom v katastrálnom území navrhovateľa ale aj v susednej obci Q.) o odstránenie neoprávneného a nelegálneho vysokotlakového potrubia podľa administratívnych predpisov, a to podnetom zo dňa 14.03.2022. Na základe tohto podnetu sa uskutočnil vodoochranný (stavebný) dozor na mieste dňa 29.06.2022 (tri a pol mesiaca od podania navrhovateľa). Výsledok tohto dozoru navrhovateľovi nie je do dnešného dňa oficiálne známy, navrhovateľ nedisponuje ani len zápisnicou. Konanie vo veci odstránenia stavby nebolo ani len začaté a počas dohľadu sa kontrolóri k veci nevyjadrovali, nanajvýš boli („predbežného“) názoru, že vysokotlakové potrubie nie je vodnou stavbou (nie je asi „ničím“, a teda asi ak niet stavby niet čo odstraňovať). Dodal tiež, že ochrana práv navrhovateľa podnetom zo dňa 14.03.2022 je znížená aj tým, že navrhovateľ nemal nárok ani len na začatie konania o odstránení stavby, nakoľko toto konanie nie je návrhové (stavebný úrad by mal konať z vlastnej činnosti). Mal za to, že navrhovateľ je ponechaný bez akejkoľvek právnej ochrany, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie konštatoval, že vysokotlakové potrubie je postavené v rozpore s právnymi predpismi a zasahuje do pôsobnosti navrhovateľa a je vodnou stavbou. Zdôraznil, že povinný nemá žiadne povolenie na postavenie vysokotlakového potrubia a tiež žiadne povolenie na odber vody. K týmto činnostiam (postavenie a odber) povinný pristúpil svojvoľne, jednoducho preto, že si tak zaumienil, a to bez ohľadu na dodržiavanie práva. Zdôrazňoval ďalej, že povinný vykonáva zásah do zložiek životného prostredia bez právoplatného posúdenia vplyvu tejto činnosti na životné prostredie (čo je automaticky považované za zásah do životného prostredia). Povinnosť dohliadať na životné prostredie na území obce je úlohou obce v oblasti ochrany životného prostredia a má podstatný a závažný vplyv na rozvoj obce a život jej obyvateľov. Namietal závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých navrhovateľ údajne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov s tým, že dôvodí, že osvedčenie potreby neodkladnej úpravy navrhovateľ zhrnul v časti IV. C návrhu. Povinný koná svojvoľne, nezákonne, nerešpektuje právne predpisy čím (okrem iného) zasahuje do oprávnenia navrhovateľa na reguláciu rozvoja svojho územia a vážne ohrozuje stav životného prostredia na tomto území. Uvedené skutočnosti spolu s predloženými dôkazmi dostatočným spôsobom osvedčujú, že nielenže existuje dôvodná obava, ale je faktom, že povinný v tomto svojvoľnom konaní bude pokračovať. Mal za to, že požiadavky súdu prvej inštancie na predkladanie ďalších listín sú zjavne nedôvodné a navrhovateľa zaťažujú zjavne neprimeraným spôsobom. Dôvodil, že na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje existencia dôvodnej obavy, že nežiaduci stav môže nastať, resp. sa zhoršiť. Nežiaduci stav v danom prípade už existuje (navrhovateľove oprávnenia na ochranu rozvoja územia a ochranu životného prostredia v území sú absolútne nepoužiteľné a sú ignorované). Vo vzťahu k ohrozeniu životného prostredia sa nevyžaduje sa preukázanie toho, že tomu tak v čase podania návrhu aj skutočne došlo, ale stačí existencia dôvodnej hrozby, že protiprávnym konaním k uvedenému dôjde.

3. x ako subjekt povinný z navrhovaného neodkladného opatrenia v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Mal za to, že v danej veci nie je daná právomoc súdu. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu stále opakuje, že jeho práva boli porušené, neuvádza, aké práva má v tejto sfére obec voči x, keď o umiestnení stavieb, výstavbe (vrátane vodných stavieb) a povoleniach na čerpanie vody rozhoduje štátny orgán, neuvádza, aké subjektívne právo má vo vzťahu k nemu obec. Mal za to, že v tomto smere žiadne. Zastával názor, že rozhodnutie o odstránení stavby, zákaze užívania a rozhodovania o čerpaní podzemnej vody patrí do právomoci iných orgánov ako sú súdy,

tie o návrhoch a podnetoch navrhovateľa a označeného povinného subjektu konajú a priebežne rozhodujú. Poukazoval na to, že v súčasnosti nečerpá zo studní nachádzajúcich sa v k. ú. A. C.iadnu vodu. V minulosti dochádzalo so súhlasom H.. k skúškam pôvodného závlahového zariadenia, ku ktorým bola k studniam pripojená voľne ležiaca hadica. Podľa záverov dvoch vodoochranných štátnych dozorov, ktoré sa uskutočnili na podnet navrhovateľa, nie je táto hadica (ktorú navrhovateľ označuje v návrhu ako vysokotlakové potrubie) vodnou stavbou. Mal za to, že umiestnením hadice nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu a navrhovateľ nemá žiadnu legitimáciu na to, aby sa mohol domáhať uloženia povinnosti odstránenia alebo nevyužívania hadice. Ak hadica nie je stavbou, potom je nesprávny aj petit návrhu, kde sa navrhovateľ domáha odstránenia alebo zákazu užívania stavby. Poukazoval na to, že už od ohlásenia prvého zámeru spoločnosti v budúcnosti využívať súčasne nefunkčné závlahové systémy, navrhovateľ, populisticky a bez ohľadu na faktický a právny stav, populisticky vyhlasuje, že bude brániť tomu, aby sa voda z jeho katastra využívala pre závlahu v iných obciach. Avšak okrem textu SR a právnych predpisov opomína, že takýto postup sa realizuje aj pri zásobovaní obyvateľstva, poľnohospodárskej a priemyselnej výrobe na celom území SR a súčasne aj to, že v danom prípade existujú povolenia príslušných štátnych orgánov podporené znaleckým posudkom a inými predpismi. Navrhovateľ je jediným orgánom (subjektom), ktorý nesúhlasí s plánovanou činnosťou x a napáda akékoľvek rozhodnutia vydané orgánmi štátnej správy. Uviedol, že x je (na základe nájomnej zmluvy) nájomcom jestvujúceho zavlažovacieho zariadenia, ktoré patrí vlastníkovi H.. K uvedeným závlahovým zariadeniam sú existujúce rozhodnutia o povolení nakladania s vodami. Z rozhodnutí ako aj z vyjadrenia majiteľa zariadení je zrejmé, že s vodou je nakladané v súlade s právnymi predpismi. Mal za to, že nezrealizoval žiadnu vodnú stavbu. V danom prípade ide iba o dočasné technické riešenie a nie o stavbu, resp. nie o vodnú stavbu. Položená hadica je iba dočasným technickým prvkom existujúcej závlahovej sústavy, nie neoddeliteľnou súčasťou/ časťou stavby. Čerpanie vody pri skúškach funkčnosti sa realizovalo z vodných zdrojov - studne/zemná nádrž v rámci v rozsahu vydaných povolení na využívanie vodného zdroja. Mal za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že akýmkoľvek čerpaním vody je ohrozené životné prostredie. Podnetmi navrhovateľa ohľadom čerpania vody sa zaoberá príslušný okresný úrad (OÚ N.) v samostatnom konaní podľa vodného zákona. Ak by zistil pochybenie, tento orgán v rámci svojej právomoci vykoná potrebné úkony. Ďalej dôvodil, že neporušuje ani neohrozuje žiadne práva alebo oprávnené záujmy navrhovateľa, všetky práva vo vzťahu k stavbám, podmienkam podľa vodného zákona, vrátane čerpania vôd si navrhovateľ uplatňovať v osobitných správnych konaniach, čo sa napokon aj deje. Neexistuje žiadne možné zhoršenie práv navrhovateľa, ako sa tento snaží v odvolaní (body 75 a 76) tvrdiť. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na stanovisko I. zo dňa 23.06.2022, poukázal na to, že naopak, v tomto dokumente je uvedené, že „bolo zistené, že aktivitou spoločnosti N.. nie je ohrozený vodárenský zdroj H..“ Záverom uviedol, že žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že jeho činnosť má vplyv na stav vody v studniach obyvateľov obce. Ide jednak o subjektívny dojem + nie sú uvádzané žiadne podrobnosti + to, že obec musela byť zásobovaná cisternou mohlo byť predsa spôsobené aj suchom alebo slabými zrážkami. V tomto smere odkazuje aj na dôkazy, ktoré priložil k tomuto podaniu a uvádza, že podzemná voda, ktorú je možné čerpať zo studní, ktoré patria H.. nemá žiaden súvis so stavom pitnej vody odoberanej pre účely zásobovania vodou obyvateľov obce A. C., nakoľko obec je zásobovaná z úplne iného vodného zdroja. Rovnako tak priložil aj najaktuálnejšie Rozhodnutie MŽP SR zo dňa 01.07.2022, z ktorého je zrejmé, že zo studní v k.ú. A. C., ktoré žalovaný užíva na základe zmluvy so štátnym podnikom, je možné čerpať podzemnú vodu. Na doplnenie svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutie Okresného úradu T. sp. zn. V. zo dňa 10.11.2022, z ktorého vyplýva, že kompetentný správny orgán v príslušnom správnom konaní vyjadril názor, že čerpaním podzemnej vody zo studní nie je ohrozené životné prostredie a čerpaním vody po postavení vodnej stavby nebude dochádzať k žiadnym negatívnym vplyvom na životné prostredie. Z uvedeného je zrejmé, že čerpaním vody počas skúšok, ktoré boli vykonané, nie sú žiadnym spôsobom ohrozené záujmy obyvateľov obce a zásoby pitnej vody zo zdroja, z ktorého je zásobovaná obec A. C..

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , .

5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného odvolania, námietky odvolateľa vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z týchto vyhodnotil

správne právne závery o nedostatku právomoci slovenských súdov konať vo veci, z ktorého dôvodu podľa ust. konanie vo veci zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach poukazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov.

6. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza.

7. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ). Medzi podmienky konania patrí aj podmienka právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, preto musí súd konanie zastaviť ( ).

8. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. V danej veci boli splnené procesné podmienky na zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Nedostatok právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu (za súčasnej existencie iného konkrétneho orgánu s právomocou rozhodnúť o uplatnenom nároku) predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania. V zmysle , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov, ktorých postavenie je rovnocenné, t. j. jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Pre porovnanie, verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami verejného práva sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie), pričom pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka. Právomoc prejednať a rozhodnúť spor vyplývajúci z iného ako súkromnoprávneho vzťahu môže mať súd v zmysle len v prípade, ak to výslovne ustanovuje zákon.

9. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a odvolateľom nejde o súkromnoprávny vzťah, ktorý by vyplýval z porušeného vlastníckeho práva navrhovateľa (navrhovateľ sa nedomáha ochrany svojho vlastníckeho práva), naopak, potreba (zámer) navrhovateľa o odstránenie nelegálnej stavby vyvstala v rámci verejnoprávneho vzťahu. Ide o verejnoprávny vzťah sledujúci cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do súkromnoprávnych vzťahov. Účastníci v tomto vzťahu nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve, naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazuje znaky odzrkadľujúce osobitný význam zákonom ustanoveného spôsobu a podmienok povoľovania stavieb a odstraňovania nelegálnych stavieb v záujme zabezpečenia verejného záujmu, keď v neposlednom rade je tento právny vzťah upravený osobitným právnym predpisom, ktorým je v danej veci v spojení so Z uvedeného je zrejmé, že v posudzovanom prípade navrhovateľom uplatneného nároku nejde o súkromnoprávny spor ani inú súkromnoprávnu vec a súčasne rozhodovanie o odstránenie nelegálnej stavby zákon nezveruje súdu, naopak, vzhľadom na okolnosti danej veci je v kompetencií príslušného špeciálneho úradu vo veciach vodných stavieb. Súd prvej inštancie preto konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne zastavil a podľa správne rozhodol aj o postúpení veci na ďalšie konanie príslušnému orgánu, ktorým je Okresný úrad N., odbor starostlivosti o životné prostredie. V uvedenej súvislosti odvolací súd o.i. konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý dôvodil aj tým, že pokiaľ navrhovateľ návrh o nariadenie neodkladného opatrenia (o nariadenie odstrániť stavbu) odôvodnil zásahom x do jeho samosprávnej pôsobnosti, nerešpektovania vykreovanej vôle, čo však nie je možné posudzovať izolovane od toho, že stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia, a že príslušný správny orgán má posudzovať jej súlad s územným plánom obce (vykreovanou vôľou), s vplyvom na životné prostredie, s verejnými záujmami.

10. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval v súvislosti s produkovanou odvolacou námietkou na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , k tomuto poukazu odvolací súd uvádza, že toto nemá pôvod v identických špecifikách, aké boli prítomné v posudzovanej veci.

11. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. , uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd v občianskoprávnom konaní nemá právomoc nahrádzať činnosť správnych orgánov.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).