Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/481/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 330 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci tým, že súd o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až po viac ako 6 mesiacoch ( teda oneskorene, pretože podľa § 44 ods.1 Exekučného poriadku má súd o vydaní poverenia rozhodnúť do 15 dní ), pričom navrhovateľ počas tejto doby vynaložil hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť nesústredenej činnosti exekučného súdu ( výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 € a výdavky na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s kontrolou a urgovaním stavu exekučného konania v sume 15 € a tiež si uplatnil nemajetkovú ujmu a to ako primeranú náhradu z dôvodu, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež riziko insolventnosti povinného, pričom tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť, pretože nie je jasný titul na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta neskoré rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na druhej strane namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, pričom neuvádza aké kroky na ich odstránenie sám podnikol, napriek výzve odporcu navrhovateľ ani len neoznámil ( nie to že by ich bol preukázal ), či využil možnosť podať sťažnosť u príslušného predsedu súdu ( príp. ústavnú sťažnosť ) voči nečinnosti exekučného súdu, pretože iba predsedovi príslušného súdu alebo ústavnému súdu prináleží hodnotiť, či k prieťahom došlo. Uviedol,

že navrhovateľ prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že ju má sám, návrh odporca považuje za predčasný, pretože bol podaný skôr, než uplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktoré prerokovanie je zákonnou podmienkou podania takéhoto návrhu na súde, pričom napriek snahe odporcu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a zmaril tým možnosť predbežne nárok prerokovať. Odporca taktiež uviedol, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky za porušenie sťažovateľovho práva, pretože rozhodujú všetky okolnosti danej veci ( ), najmä keď navrhovateľ zanedbal svoju povinnosť podľa a neurobil nič, aby vzniku prípadnej škody zabránil. Ďalej odporca uviedol, že vychádzať z existencie prieťahov v konaní ( ako to robí navrhovateľ ) možno až vtedy, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti účastníka alebo inom rozhodnutí príslušného orgánu, ku ktorému však ani nemohlo dôjsť, pretože navrhovateľ si v tomto smere nesplnil ani len svoju povinnosť tvrdenia. Dodal, že vyčíslenie materiálnej a nemajetkovej ujmy považuje len za hypotetické, pretože navrhovateľ ho ( najmä s poukazom na zákona č. 514/03 Zb. ) nijakým spôsobom nepreukázal, navyše ich paušalizuje a taktiež poukázal na to, že nemajetková ujma sa priznáva iba tam, kde samotné konštatovanie porušenia práva nie je primeraným zadosťučinením, pričom sa prihliada najmä na osobu poškodeného, závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, namietal škodu čo do jej základu i výšky a tiež príčinnú súvislosť medzi jej prípadným vznikom a postupom exekučného súdu. Taktiež odporca uviedol, že exekučný poriadok v ( v znení zákona 102/11 Zb. platnom od 1.6.2011 ) ustanovuje, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pre prípady, kedy je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pričom tento prípad práve takým je a teda súd nebol povinný rozhodnúť o vydaní poverenia v 15 dňovej lehote. Nakoniec odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody, pretože podľa zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy navrhovateľ u odporcu uplatnil svoju žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( t.j. od 23.4. 2009 ), nakoľko v takom prípade došlo k uplynutiu 3 ročnej premlčacej lehoty.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom odporca súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že v rovnaký deň v rovnakom čase pojednáva na Okresnom súde Lučenec, pričom navrhovateľ trvá na osobnom zastúpení a vylučuje substitúciu, avšak súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože bola na súde podaná iba mailom ( necelé 2 dni pred pojednávaním ), napriek tomu, že o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným predstihom, taktiež skutočnosti, o ktorých tvrdil, že sú dôvodom pre odročenie pojednávania, nijako nepreukázal, nebol preto žiaden dôvod takúto žiadosť o odročenie pojednávania akceptovať a súd podľa pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola na exekučnom súde podaná dňa 11.11.2008, pričom exekučný súd o nej rozhodol dňa 22.12.2008 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručil dňa 15.1.2009.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. účinnom do 1.1.2013 ( ktorý na danú vec dopadá ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným spôsobom, b) nezákonným rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škody ( § 9 ods. 2 ).

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa § 44 ods. 2 ExP ( v znení platnom do 31.5.2011 ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

V nadväznosti na SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( ). I keď zákon explicitne nedefinuje pojem " nesprávny úradný postup ", za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil, že návrh nie je dôvodný a je treba ho zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov:

Je nesporne preukázané ( z exekučného spisu ), že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola na exekučnom súde podaná dňa 11.11.2008, pričom exekučný súd o nej rozhodol dňa 22.12.2008 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručil dňa 15.1.2009. Táto skutočnosť však neznamená sama o sebe, že ide o zbytočné prieťahy. Je treba poukázať na skutočnosť, že nie vždy je možné v 15 dňovej lehote určenej zákonom rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, najmä nie v prípade kedy oprávnený podal niekoľko tisíc obdobných návrhov na vykonanie exekúcie v krátkom čase ( čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti ), nakoľko takýmto konaním sám spôsobil, že nebolo vo fyzických možnostiach súdov preskúmavať exekučné tituly a

rozhodovať o žiadostiach súdneho exekútora v zákonnej 15 dňovej lehote a navrhovateľ mal a musel s touto skutočnosťou počítať, resp. si počínať tak, aby sám takému omeškaniu súdu neprispel.

Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ( ani sa o to nepokúsil ) ani len samotný vznik hotových výdavkov, ktoré mu mali v súvislosti s uvedenou exekučnou vecou vzniknúť ( ktorých náhrady ako majetkovej škody sa domáhal ), nie je zrejmé o aké jeho výdavky malo ísť a je navyše neprípustné, aby si takéto náklady uplatňoval paušálne ( pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ v tisíckach obdobných žalôb uplatňuje rovnaké paušálne náklady bez ich bližšieho preukázania a zdôvodnenia ), teda bez toho, aby v každom jednotlivom prípade preukázal, že mu takéto náklady vôbec vznikli a následne to, že by neboli vznikli nebyť prípadnej oneskorenej činnosti exekučného súdu.

Treba prisvedčiť argumentácii odporcu o tom, že navrhovateľ samotný ( ako oprávnený v exekučnej veci ) neurobil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby predišiel vzniku prípadnej škody ( ), keď pred podaním tohto návrhu na náhradu škody na súde nepodal žiadnu sťažnosť na postup alebo prieťahy exekučného súdu či už u predsedu exekučného súdu alebo na Ústavnom súde SR, preto nielenže nemožno konštatovať ( ako to správne vo svojom písomnom vyjadrení uvádza odporca ), že by bolo došlo k akýmkoľvek prieťahom v konaní, ale tiež možno konštatovať, že ak by bolo došlo ku škode samotnej ( čo sa nepreukázalo ), navrhovateľ neurobil nič pre to, aby jej vzniku bol zabránil.

Nepochybne účelovým je tvrdenie navrhovateľa o tom, že "neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať" v prípade, keď sa navrhovateľ takéto zásahy ani len nesnaží preukázať.

Súd tiež poukazuje na to, že s poukazom na vyššie uvedené sa súdu nejaví ako primerané žiadať zadosťučinenie v peniazoch ( aj keby ku škode bolo došlo ), pretože nedošlo k žiadnemu takému zásahu do práv navrhovateľa ( a najmä nie jeho konateľov, či spoločníkov ), ktoré by bolo treba odškodniť v peniazoch.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, platia taktiež závery súdu uvedené vyššie. Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( ). Podľa SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob, ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale aj s ohľadom na okolnosti veci sa postup orgánu verejnej moci nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe, že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola navrhovateľovi spôsobená postupom súdu nedošlo, nedošlo k naplneniu žiadnej z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, ani nezákonné rozhodnutie, ani vznik škody ( ani jedna z nich nebola preukázaná ), ani príčinná súvislosť medzi nimi a návrh navrhovateľa je preto v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady alebo nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Samotné zistenie, že k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej lehoty však ešte samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/03 Zb.. Musia byť totiž splnené

i ďalšie dva predpoklady a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľa. V tomto prípade si navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto predpokladov. Ním predkladané tvrdenia o vzniku škody vo výške 125 €, predstavujúce náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky súd považuje za zavádzajúce. Vychádzajúc z elementárnej logiky totiž navrhovateľ ako právnická osoba, ktorej náplňou činnosti ( všeobecne známou ) je práve vymáhanie pohľadávok, musí nepochybne pre zabezpečenie svojej bezporuchovej činnosti viesť databázu vymáhaných pohľadávok prostredníctvom informačného systému až do ich vymoženia, prípadne zániku. Pracovné výkony v súvislosti s ich správou tak nepredstavujú zmenšenie majetku navrhovateľa. Preto niet príčinnej súvislosti medzi konaním exekučného súdu a navrhovateľom tvrdenou škodou. Rovnako tak aj vznik nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa za týchto predpokladov ( naviac bez ponúknutia dôkazu o tom ) sú len v rovine úvah.

V danom prípade teda súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol v krátkej dobe po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty ( po približne 2 mesiacoch, nie 6 ako nesprávne v návrhu uvádzal navrhovateľ ). Súd konštatuje, že exekučný súd konal v rámci svojich možností, keď vybavil žiadosť súdneho exekútora v lehote 2 mesiacov, pretože je treba prihliadnuť i na tú skutočnosť, že pri rádovo tisíckach podobných žiadostí súdnych exekútorov v krátkom čase to bol sám navrhovateľ, kto takýmto hromadným podávaním návrhov na vykonanie exekúcie prispel k tomu, že nebolo fyzicky možné každú z nich vybaviť v zákonnej ( krátkej 15 dňovej ) lehote. Navrhovateľ navyše nepreukázal, že ho takýto postup súdu bol poškodil a tým neuniesol svoje dôkazné bremeno v tomto smere.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, treba uviesť, že súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.11.2008, súd mal povinnosť o nej rozhodnúť do 15 dní, preto dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty ( t.j. dňom 27.11.2008 ) začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody na súde ( ktorá podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/03 Zb. neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie však po dobu 6 mesiacov - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal navrhovateľ dňa 23.4.2009 ), čo znamená, že k premlčaniu nároku navrhovateľa došlo dňa 27.5.2012 ( 3 roky a 6 mesiacov od 27.11.2008 ). Svoj návrh na náhradu škody navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.9.2012, takže márnym uplynutím tejto lehoty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. došlo k premlčaniu pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody, pričom premlčaný nárok na námietku premlčania vznesenú odporcom nemožno priznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na KS Nitra.