Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cbi/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314, v konaní o určenie právneho dôvodu, výšky istiny, výšky celkovej sumy a vymáhateľnosti popretých pohľadávok, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/241 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.12.2015 - 31.12.2015 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102477546/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 54,90 eur a čo do vymáhateľnosti.

II. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/242 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.01.2016 - 31.01.2016 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102477752/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 176,80 eur a čo do vymáhateľnosti.

III. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/243 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.03.2016 - 31.03.2016 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102478168/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 76,70 eur a čo do vymáhateľnosti.

IV. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/244 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.04.2016 - 30.04.2016 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102478421/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 57,10 eur a čo do vymáhateľnosti.

V. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/245 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.05.2016 -

31.05.2016 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102478608/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 49,10 eur a čo do vymáhateľnosti.

VI. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/246 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.06.2016 - 30.06.2016 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102478884/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 56,30 eur a čo do vymáhateľnosti.

VII. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/247 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.08.2016 - 31.08.2016 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102479088/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 6,30 eur a čo do vymáhateľnosti.

VIII. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod položkou č. 45/S/248 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. voči úpadcovi Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 je oprávnená čo do právneho dôvodu, ktorým je daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.10.2016 - 31.10.2016 vyrubená rozhodnutím Daňového úradu č. 102479248/2019 zo dňa 31.10.2019, čo do výšky 49,70 eur a čo do vymáhateľnosti.

IX. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2020 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , dlžníka Kúpele Brusno a.s. "v konkurze" so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, v počte osem Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 4 zo dňa 21.01.2020 v úhrnnej výške 526,90 eur sa považujú za zistené v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny, čo do výšky celkovej sumy a čo do vymáhateľnosti, a to v nasledovnom členení: Pohľadávka Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 4 zo dňa 21.01.2020 pod por. č.: 1. nezaplatenej sumy dane vo výške 54,90 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.12.2015 - 31.12.2015, vyrubenej rozhodnutím č. 102477546/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú, 2. nezaplatenej sumy dane vo výške 176,80 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.01.2016 - 31.01.2016, vyrubenej rozhodnutím č. 102477752/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú, 3. nezaplatenej sumy dane vo výške 76,70 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.03.2016 - 31.03.2016, vyrubenej rozhodnutím č. 102478168/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú, 4. nezaplatenej sumy dane vo výške 57,10 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.04.2016

- 30.04.2016, vyrubenej rozhodnutím č. 102478421/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú, 5. nezaplatenej sumy dane vo výške 49,10 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.05.2016 - 31.05.2016, vyrubenej rozhodnutím č. 102478608/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú, 6. nezaplatenej sumy dane vo výške 56,30 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.06.2016 - 30.06.2016, vyrubenej rozhodnutím č. 102478884/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú, 7. nezaplatenej sumy dane vo výške 6,30 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.08.2016 - 31.08.2016, vyrubenej rozhodnutím č. 102479088/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú a 8. nezaplatenej sumy dane vo výške 49,70 eur na dani daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01.10.2016 - 31.10.2016, vyrubenej rozhodnutím č. 102479248/2019 zo dňa 31.10.2019, splatnej 27.12.2019, sa považuje za zistenú.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -2446 zo dňa 16.7.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2018 dňa 23.7.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 24.07.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze" so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 a bol ustanovený správca konkurznej podstaty JUDr. Richard Konta, so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -3488 zo dňa 02.05.2019, právoplatným dňa 14.05.2019, súd odvolal JUDr. Richarda Kontu so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil spoločnosť I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265. Vo vyhlásenom konkurze si žalobca ako veriteľ v súlade s ustanovením zákona ods. 3 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), prihlásil v Súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 4 zo dňa 21.01.2020, doručenej správcovi dňa 22.1.2020 osem nezabezpečených pohľadávok v úhrnnej výške 526,90 eur, ktoré vznikli po základnej prihlasovacej lehote. Žalovaný zverejnil doručenie prihlášky žalobou v Oznámení o doručení prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty v OV č. 70/2020 zo dňa 09.04.2020 pod por. č. 45/S/241 až 45/S/248. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný po lehote na popretie pohľadávky (30 dní od zverejnenia Oznámenia o doručení prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty) doručil poštovou prepravou dňa 15.05.2020 Oznámenie zo dňa 11.05.2020 o popretí pohľadávok veriteľa, ktorým poprel osem prihlásených pohľadávok čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, čo do výšky istiny popretá v prihlásenej výške, čo do výšky celkovej sumy popretá v prihlásenej sume, a čo do vymáhateľnosti popretá v celom rozsahu z dôvodu, že prihlásené pohľadávky zodpovedajú úrokom z omeškania za nesplnenie si daňových povinností úpadcom uložených rozhodnutiami veriteľa vydanými po vyhlásení konkurzu, avšak v zmysle ustanovenia ods. ods. 2 písm. c) sú z uspokojenia v konkurze vylúčené "mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu a teda sú nevymáhateľné. Žalobca žiadosťou zo dňa 28.05.2020 žiadal správcu o dodatočne uznanie popretých pohľadávok, avšak ten sa k žiadosti nevyjadril. Výška pohľadávky sa zhoduje s celkovou sumou pohľadávky a právny dôvod vzniku pohľadávky bol preukázaný pri jednotlivých rozhodnutiach priložených k Prihláške; rozhodnutia obsahovali doložku vykonateľnosti a právoplatnosti. Žalobca mal za to, že v prípade právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane, ako orgánu verejnej moci v zmysle druhej vety , nie je možné popierať právny základ a výšku pohľadávky určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie z dôvodu prekážky rozhodovania o pohľadávke podľa tohto ustanovenia a v zmysle , podľa ktorého pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. Uplatnenú pohľadávku nie je možné v zmysle druhej vety popierať čo do výšky a právneho dôvodu, pretože v prípade akýchkoľvek pochybnosti správcu s výsledkami vyrubovacieho konania, s ktorými sa oboznámil doručením rozhodnutí a v prípade pochybnosti správcu s predpísanou daňovou povinnosťou a spôsobom jej vyčíslenia zákon pripúšťa oprávnenie uplatniť podanie opravného prostriedku, o ktorom bol správca v rozhodnutiach poučený. Keďže správca takúto možnosť zákona nevyužil, rozhodnutia sa stali právoplatným a pohľadávky vyplývajúce z právoplatných rozhodnutí sú spôsobilé byť zapísané do zoznamu pohľadávok podľa . Správca sa mohol v odvolacom konaní podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") účinne domáhať preskúmania zákonnosti vyrubenia tejto dane podaním opravných prostriedkov podľa povahy jeho pochybností v neprerušenom daňovom konaní podľa u orgánu, ktorý základ a výšku rozhodnutia ustálil a to sa nestalo v konaní podľa , ale vo vyrubovacom konaní daňového konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že správca právny dôvod ani výšku jednotlivých pohľadávok prihlásených po základnej prihlasovacej lehote v daňovom konaní po vyhlásení konkurzu nespochybnil riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom; o právnom dôvode a o výške pohľadávky proti podstate sa právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, pri pohľadávkach prihlásených po základnej prihlasovacej lehote v zmysle vyplývajúcich z právoplatných a vykonateľných vyššie identifikovaných ôsmich rozhodnutí, nie je možné týmto spôsobom pohľadávky prihlásené po základnej prihlasovacej lehote účinne rozporovať popieraním. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.11.2018, podľa ktorého dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie

ustálil. V zmysle § 2 písm. b) Daňového poriadku sa na účely tohto zákona rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. V zmysle § 2 písm. f) Daňového poriadku daňovým nedoplatkom sa rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. V zmysle § 158 odsek 1 Daňového poriadku sa daňový nedoplatok na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Daňového poriadku sa vyslovene na účely posudzovania pohľadávok správcu dane upravilo znenie Daňového poriadku tak, že každý daňový nedoplatok sa na účely považuje za istinu pohľadávky a preto nie je možné osem prihlásených vyššie identifikovaných pohľadávok účinne rozporovať popieraním čo do vymáhateľnosti aplikujúc ust. ods. ods. 2 písm. c) . jednoznačne určuje, že daňou za príslušné zdaňovacie obdobie je daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, pričom žalobca mal za to, že na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že úrok z omeškania bol vyrubený samostatným rozhodnutím a za podmienok stanovených zákonom. Zdôraznil, že novelou ustanovenia Daňového poriadku sa explicitne zdôraznila definícia dane, a to aj na účely , nielen na účely daňového poriadku. definíciu dane neupravuje, čo je daňou podľa osobitných hmotnoprávnych daňových predpisov určuje , a to aj na účely . Žalobca vychádzal zo záveru, že má vo vzťahu k povahu zákona "les specialis". Žalobca tak vyhodnotil, že vyrubený úrok z omeškania je daňou podľa osobitných hmotnoprávnych daňových predpisov vrátane úroku z omeškania podľa Daňového poriadku a zároveň na účely istinou pohľadávky vzniknutou po vyhlásení buď ako pohľadávka z prihlášky po lehote alebo ide o pohľadávku proti podstate (s nárokom na uspokojenie), čo zároveň vylučuje skutočnosť, že ide o sankciu vylúčenú z uspokojenia.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju žiada ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že trval na popretí pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pod sp. zn. a zapísaných do zoznamu pohľadávok úpadcu pod por. č. 45/S/241 až 45/S/248 v celkovej výške 526,90 eur čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny, celkovej sumy a vymáhateľnosti v zmysle Oznámenia o popretí pôvodného správcu v celom rozsahu. Nakoľko si žalobca prihlásil do konkurzu pohľadávky - úroky z omeškania ako mimozmluvné sankcie, ktoré boli úpadcovi uložené rozhodnutiami žalobcu vydanými po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, je takýto nárok podľa ust. z uspokojenia v konkurze vylúčený a teda voči úpadcovi nevymáhateľný. Podľa neho žalobca nesprávne aplikuje ustanovenia Daňového poriadku a . Žalovaný nenamietal, že by žalobca nebol oprávnený aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu rozhodnúť o uložení zákonom predpokladanej sankcie za nesplnenie si daňových povinností, alebo že by výška sankcie bola uložená v nesprávnej výške, ale ako dôvod popretia bola skutočnosť, že úroky z omeškania predstavujú mimozmluvné sankcie, ktoré boli úpadcovi uložené po vyhlásení konkurzu na jeho majetok a z tohto dôvodu sú podľa ustanovenia v konkurze voči úpadcovi nevymáhateľné. Poukázal na komentár k , podľa ktorého "Termín sankcie je potrebné interpretovať čo najextenzívnejšie. Patria sem pokuty, penále, úroky a pod. bez ohľadu na to. Či vznikli na zmluvnom základe, alebo vzniká na ne právo priamo zo zákona, alebo sú uložené rozhodnutím štátneho orgánu. ... Pre posúdenie, či ide o sankciu, ktorá je vylúčená z uspokojenia je právne relevantný moment jej vzniku alebo uloženia." Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21.09.2018, podľa ktorého: "Napriek tomu, že v ustanoveniach nie je pojem daň bližšie definovaný, podľa názoru konajúceho súdu tento nemožno pre potreby bez ďalšieho preberať z definície pojmu daň upravenej v ust. Daňového poriadku. Pre potreby je pojem daň potrebné vykladať zužujúco, t.j. výlučne ako daň podľa osobitných predpisov a preto za daň v zmysle nemožno považovať aj úrok z omeškania, príp. pokuty podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov, nakoľko to vylučuje ust. . Správca dane aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bol oprávnený rozhodnúť o uložení zákonom predpokladanej sankcie za nesplnenie si daňových povinnosti pričom tieto pohľadávky je potrebné zahrnúť pod pojem mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu ktoré boli uložené až po vyhlásení konkurzu u ktoré sú v dôsledku ust. z uspokojenia v konkurze vylúčené." Žalovaný mal za to, že pohľadávky, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené, ktoré nemajú mať žiaden dopad na konkurznú podstatu, nemôžu byť ani rozhodnutím konkurzného súdu určené, pričom opačný postup súdu považuje za rozporný s účelom a zásadami konkurzného konania. V prípade pohľadávok, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené, nemôže existovať ani právny záujem na ich určení v incidenčnom konaní podľa ust. .

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že ak žalovaný priznáva žalobcovi oprávnenie vydať rozhodnutie po vyhlásení konkurzu, má sa za to, že pohľadávka vyplývajúca z takto vydaného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia disponuje právnym dôvodom, výškou istiny a celkovou výškou a je spôsobilou zápisu do zoznamu pohľadávok podľa , pričom v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.11.2018, dôvodom pre účinné popretie pohľadávky rozhodnutím verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. K poukazu žalovaného na komentár k sankciám k , kde pre posúdenie, či ide o sankciu, ktorá je vylúčená z uspokojenia je právne relevantný moment jej vzniku alebo uloženia, žalobca uvádza, že z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu, pričom ich zásadnou špecifickou skutočnosťou je, že ide o formu dane v súlade s Daňového poriadku, čo však nemení nič na tom, že vznikajú priamo zo zákona, pričom ich vyrubenie je konaním podľa zákona a sú nárokom štátu voči osobe, ktorá porušila svoju zákonnú povinnosť zaplatiť daň včas a riadne. Tieto nároky štátu vznikajú momentom nezaplatenia dane a počítajú sa až do zaplatenia dane, vyrubením týchto nárokov štátu, ako také nevznikajú, stávajú sa len splatnými (obdobne viď rozsudok Krajského súdu Trenčín č. zo dňa 17.6.2020), preto pre prihlásenie pohľadávok do konkurzu nie je dôležité, kedy sa z formálneho hľadiska stali splatnými, ale kedy vznikli. Ak by pohľadávky boli prihlásené v základnej prihlasovacej lehote, neboli by predmetom popierania, ale keďže boli prihlásené po základnej prihlasovacej lehote v neprerušenom daňovom konaní podľa , sú zo strany žalovaného predmetom popretia. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 24.07.2018 a z nárokov štátu vyplývajúcich z obsahu predložených jednotlivých dôkazov a to Súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 4 zo dňa 21.01.2020 (poradové číslo 1. vo výške 54,90 EUR vznikla do 25.02.2016 a bola splatná 27.12.2019, 2. vo výške 176,80 EUR vznikla do 03.11.2016 a bola splatná 27.12.2019, 3. vo výške 76,70 EUR vznikla do 01.06.2016 a bola splatná 27.12.2019, 4. vo výške 57,10 EUR vznikla do 27.06.2016 a bola splatná 27.12.2019, 5. vo výške 49,10 EUR vznikla do 21.07.2016 a bola splatná 27.12.2019, 6. vo výške 56,30 EUR vznikla do 22.08.2016 a bola splatná 27.12.2019, 7. vo výške 6,30 EUR vznikla do 05.10.2016 a bola splatná 27.12.2019, 8. vo výške 49,70 EUR vznikla do 22.12.2016 a bola splatná 27.12.2019) jednoznačne vyplýva, že úhrnne vznikli do 22.12.2016, t.j. prirástli do 22.12.2016, čo je pred vyhlásením konkurzu dňa 24.07.2018, boli uložené a stali sa splatnými po vyhlásení konkurzu, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný síce komentár k zákonu k sankciám pozná, ale neurobil analýzu relevantnosti momentu vzniku a uloženia nároku štátu, neaplikoval závery analýzy pri popieraní pohľadávok a neurobil tak ani po doručení žaloby. Žalobca mal za to, že vyvrátil tvrdenie žalovaného o nevymáhateľnosti prihlásených pohľadávok podľa ust. a preukázal, že žalobcove pohľadávky nespadajú do zaradenia pohľadávok podľa vyššie cit. ustanovenia. K odkazu žalovaného na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21.09.2018, žalobca uviedol, že uvedené rozhodnutie nesúvisí s dôvodom neuznania pohľadávok žalovaným a preto na tento prípad nie je aplikovateľné, pretože predmetom tohto sporu nie je procesná obrana žalobcu na určenie poradia pohľadávky, ktorá bola predmetom označeného judikátu, naopak v tomto spore nebolo popreté poradie, navyše uvedené rozhodnutie je z roku 2018, pričom základom procesnej obrany v tomto konaní je ust. Daňového poriadku účinného od 01.01.2020, ktorý upravil, že daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu považuje za istinu. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne argumentoval, že vylúčenie pohľadávky z uspokojenia popretím pohľadávky čo do vymáhateľnosti má vplyv na právny dôvod, výšku istiny a celkovú výšku pohľadávky, pretože to odporuje ust. , podľa ktorého na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde. Nevymáhateľná pohľadávka v konkurze zapísaná v zozname pohľadávok ako pohľadávka zistená čo do právneho dôvodu, do výšky je po zrušení konkurzu exekučným titulom podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte skr. EP). Žalovaný by týmto tvrdením uprel právo veriteľovi vymáhať si pohľadávku po zrušení konkurzu v inom konaní, pretože zaniknutá pohľadávka nie je súčasťou zoznamu pohľadávok v konkurze ako exekučnom titule podľa EP a preto považoval tvrdenie žalovaného v rozpore s ust. ako aj ust. , a EP.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že rozporoval argumentáciu žalobcu k ust. druhá veta , ktoré sa týka pohľadávok orgánov, inštitúcií alebo agentúr Európskej únie,

pričom toto nesúvisí s pohľadávkou žalobcu - Daňového úradu Banská Bystrica. Rovnako rozporoval aj argumentáciu žalobcu k ust. , kedy mal žalovaný nezákonne poprieť pohľadávku žalobcu určenú právoplatným rozhodnutím správcu dane, keď predmetné ustanovenie nevyjadruje úmysel zákonodarcu považovať pohľadávky, ktoré boli judikované právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu za zistené, ako sa mylne domnieva žalobca, ale zmyslom uvedeného ustanovenia je, aby sa za zistenú pohľadávku v určenom rozsahu považovala taká pohľadávka, o ktorej určení bolo právoplatne rozhodnuté v incidenčnom konaní na základe žaloby konkurzného veriteľa. Z Uvedeného ustanovenia nevyplýva, že pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nepodliehajú preskúmavaniu zo strany správcu; správca je v prípade zistenia spornosti naopak povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Žalobca si zrejme zamieňa pojem ..určená" pohľadávka, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté súdom v incidenčnom konaní s pojmom pohľadávka "priznaná" právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca, navyše vyplýva, že dovolacou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo posúdenie "či správca môže poprieť pohľadávku orgánu verejnej moci, ktorá bola určená právoplatným rozhodnutím", pričom dovolací súd uviedol záver, že pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov alebo iných správnych orgánov sa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú preskúmavaniu (a v prípade ich spornosti aj popretiu) zo strany správcu, čo potvrdilo názor žalovaného. Žalovaný trval na tom, že ustanoveniami Daňového poriadku sú definované základné pojmy ako napr. daň len pre účely Daňového poriadku, pričom pojem daň nemožno pre potreby bez ďalšieho preberať z definície pojmu daň upravenej v Daňovom poriadku. Za daň v zmysle nemožno považovať aj úrok z omeškania, a už vôbec nemožno v zmysle úrok z omeškania pokladať za istinu. Termín sankcie je potrebné interpretovať čo najextenzívnejšie a pod pojem sankcie jednoznačne patria aj úroky z omeškania bez ohľadu na to či vznikli na zmluvnom základe, priamo zo zákona, alebo sú uložené rozhodnutím štátneho orgánu, a ktoré sú za splnenia ďalšej podmienky (časového hľadiska) z uspokojenia v konkurze vylúčené. Je nesporné, že právnym dôvodom žalobcom prihlásenej pohľadávky je úrok z omeškania v celkovej sume 526.90 eur uložený žalovanému podľa ust. Daňového poriadku ako sankcia za porušenie povinnosti odviesť preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti. Žalobcove pohľadávky - úroky z omeškania uložené správcom dane majú jednoznačne charakter mimozmluvnej sankcie postihujúcej majetok úpadcu a boli uložené rozhodnutiami žalobcu vydanými po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

6. Súd uznesením č.k. -206 zo dňa 25.4.2024, ktoré sa stalo právoplatným dňa 25.4.2024, rozhodol o zmene žalobcu tak, že na miesto žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica vstúpil súčasný žalobca.

7. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 10.7.2024, na ktorý sa dostavil zástupca žalobcu, žalovaný sa nedostavil, pričom zásielka s predvolaním na termín pojednávania bola doručená obom stranám dňa 6.6.2024, súd tak konštatuje, že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle je zachovaná. Oboznamuje sa vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.10.2020, v ktorom žalovaný žiadal o nariadenie termínu pojednávania, súčasne požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň, v ktorom žalovaný súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie a rozhodol vec aj v jeho neprítomnosti. Súd v zmysle vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie Obchodným vestníkom č. 140/2018 zo dňa 23.7.2018, Obchodným vestníkom č. 90/2019 zo dňa 13.5.2019, Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.1.2020 s doručenkou, rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica, Potvrdením správcu o zapísaní pohľadávok veriteľa do zoznamu pohľadávok zo dňa 31.3.2020, Obchodným vestníkom č. 70/2020 zo dňa 9.4.2020, Oznámením o popretí pohľadávok veriteľa správcom zo dňa 11.5.2020, Oznámením o popretí pohľadávok - žiadosť veriteľa o dodatočné uznanie popretých pohľadávok zo dňa 28.5.2020, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -3488 zo dňa 2.5.2019, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -2446 zo dňa 16.7.2018, výpisom z Obchodného registra úpadcu, rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. zo dňa 21.9.2018, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -5191 zo dňa 23.8.2022, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -5194 zo dňa 23.8.2022, Obchodným vestníkom č. 183/2022 zo dňa 23.9.2022, Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2020 zo dňa 18.11.2020, Obchodným vestníkom č. 167/2022 zo dňa 30.8.2022, výpisom z prílohy č. 1 k Zmluve

o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2020, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -206 zo dňa 25.4.2024 a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti ( ), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti ( ) ustálil nasledovný skutkový stav.

9. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -2446 zo dňa 16.7.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2018 dňa 23.7.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 24.07.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Kúpele Brusno, a.s. "v konkurze" so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314 a bol ustanovený správca konkurznej podstaty JUDr. Richard Konta, so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -3488 zo dňa 02.05.2019, právoplatným dňa 14.05.2019, súd odvolal JUDr. Richarda Kontu so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil spoločnosť I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265.

10. Za nesporné súd vyhodnotil, že pôvodný žalobca Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 4 zo dňa 21.1.2020 prihlásil do konkurzu úpadcu osem nezabezpečených pohľadávok v celkovej výške 526,90 eur. Išlo o úroky z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov zo závislej činnosti za konkrétne zdaňovacie obdobia, ktoré boli vyrubené príslušným daňovým úradom úpadcovi zastúpenému správcom úpadcu podľa v znení neskorších predpisov. Pôvodný žalobca doručil prihlášku žalovanému dňa 22.1.2020 do elektronickej schránky správcu. Žalovaný zverejnil doručenie prihlášky žalobcu v Oznámení o doručení prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty v Obchodnom vestníku č. 70/2020 zo dňa 9.4.2020.

11. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že správca doručil pôvodnému žalobcovi poštovou prepravou dňa 15.5.2020 Oznámenie zo dňa 11.5.2020 o popretí pohľadávok, ktorým poprel všetkých osem prihlásených pohľadávok čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny, čo do výšky celkovej sumy a čo do vymáhateľnosti, všetko v celom rozsahu, pričom ako dôvod uviedol, že prihlásené pohľadávky zodpovedajú úrokom z omeškania za nesplnenie si daňových povinností úpadcom bližšie špecifikovaných v rozhodnutí veriteľa č. 102477546/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 54,90 eur), v rozhodnutí veriteľa č. 102477752/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 176,80 eur), v rozhodnutí veriteľa č. 102478168/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 76,80 eur), v rozhodnutí veriteľa č. 102478421/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 57,10 eur), v rozhodnutí veriteľa č. 102478608/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 49,10 eur), v rozhodnutí veriteľa č. 102478884/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 56,30 eur), v rozhodnutí veriteľa č. 102479088/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 6,30 eur), v rozhodnutí veriteľa č. 102479248/2019 zo dňa 31.10.2019 (úrok z omeškania vo výške 49,70 eur), avšak podľa ustanovenia sú z uspokojenia v konkurze vylúčené "mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na nich vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Žalovaný mal za to, že keďže úroky z omeškania ako mimozmluvné sankcie boli úpadcovi uložené rozhodnutiami veriteľa zo dňa 31.10.2019 vydanými po vyhlásení konkurzu, tj. po dni 24.07.2018, tak sú z uspokojenia v konkurze vedenom voči úpadcovi v celom rozsahu vylúčené a teda nevymáhateľné.

12. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 24.07.2018, súd právny stav posúdil podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 1.1.2018.

13. Podľa ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

14. Podľa veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

15. Podľa prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

16. Podľa pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

17. Podľa v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

18. Podľa rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

19. Podľa pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

20. Podľa z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

21. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

23. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku v znení do 31.12.2019 daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

24. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku účinného od 01.01.2020 daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky.

25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd v prvom rade skúmal, či správca poprel pohľadávky žalobcu včas, v danom prípade v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávok. Tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok sa v zmysle počíta odo dňa zverejnenia prihlášky v Obchodnom vestníku, čo bolo dňa 9.4.2020, pričom posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol dátum 11.5.2020. Zo zoznamu pohľadávok zverejneného v registri úpadcov, ako aj zo samotného Oznámenia o popretí zo dňa 11.5.2020 vyplýva, že pôvodný správca pohľadávky pôvodného žalobcu poprel dňa 11.5.2020, teda včas. Pre počítanie zákonnej lehoty je irelevantné, že oznámenie o popretí bolo pôvodnému žalobcovi doručené až dňa 15.5.2020. Argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa neúčinnosti popretia správcom pre oneskorenosť doručenia oznámenia, preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd zároveň vyhodnotil ako nesporné a preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná v zákonnej lehote podľa dňa 11.6.2020, teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, kedy oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo veriteľovi doručené dňa 15.5.2020. V danom prípade, považuje súd za preukázané, že žalobca v zmysle disponuje

aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby, ktorú žalobca súdu preukázal predloženou súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 4 zo dňa 21.01.2020, oznámením o popretí pohľadávky správcom zo dňa 11.5.2020 a zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 1/2020 zo dňa 18.11.2020 s prílohou č. 1. Súd uznesením č.k. -206 zo dňa 25.4.2024, ktoré sa stalo právoplatným dňa 25.4.2024, rozhodol o zmene žalobcu tak, že na miesto žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica vstúpil súčasný žalobca. Súd vyhodnotil, že je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného keď uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -3488 zo dňa 02.05.2019, právoplatným dňa 14.05.2019, bol pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. Richard Konta so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica odvolaný a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený správca I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265. V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -2446 zo dňa 16.7.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 140/2018 dňa 23.7.2018, teda s poukazom na v spojení s účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 24.7.2018, čiže nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania je potrebné na posudzovaný skutkový stav použiť ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 1.1.2018.

26. Za sporné považoval súd právne posúdenie podstaty pohľadávok žalobcu, konkrétne, či pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok pod položkami č. 45/S/241 až 45/S/248 v celkovej výške 526,90 eur možno považovať za zistené čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny a celkovej sumy a čo do vymáhateľnosti alebo sú tieto vzhľadom na ich charakter, v zmysle , vylúčené z uspokojenia v konkurze. Žalobca prihlásil svoje pohľadávky na podklade vykonateľných rozhodnutí daňového úradu. Žalovaný poprel pohľadávky žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že úroky z omeškania ako mimozmluvné sankcie boli úpadcovi uložené rozhodnutiami vydanými po vyhlásení konkurzu, a preto sú z uspokojenia v konkurze vedenom voči úpadcovi v celom rozsahu vylúčené a teda nevymáhateľné s poukazom na . Žalobca sa bránil predovšetkým odkazom na Daňového poriadku v znení od 01.01.2020, podľa ktorého sa daňový nedoplatok na účely osobitného predpisu, v danom prípade , považuje za istinu pohľadávky, pričom určuje, že daňou za príslušné zdaňovacie obdobie je daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania a tiež tým, že pre prihlásenie pohľadávok do konkurzu nie je dôležité, kedy sa z formálneho hľadiska stali splatnými, ale kedy vznikli, pričom tieto úhrnne vznikli od 25.2.2016 do 22.12.2016, čo je ešte pred vyhlásením konkurzu.

27. Súd konštatuje, že argumentácia žalobcu týkajúca sa druhej vety a je nepoužiteľná pre toto konanie, kedy sa žalovaný pri tomto účinne bránil, že prvé ustanovenie sa týka len pohľadávok orgánov, inštitúcií alebo agentúr Európskej únie, kedy žalobca resp. jeho predchodca takouto inštitúciou nie je a druhé ustanovenie je potrebné vykladať tak, že za zistenú pohľadávku v určenom rozsahu sa považuje taká pohľadávka, o ktorej určení bolo právoplatne rozhodnuté v incidenčnom konaní na základe žaloby konkurzného veriteľa. Z Uvedeného ustanovenia nevyplýva, že pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nepodliehajú preskúmavaniu zo strany správcu; ale naopak v zmysle je správca v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Žalobca si zrejme zamenil pojem ..určená" pohľadávka, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté súdom v incidenčnom konaní s pojmom pohľadávka "priznaná" právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci.

28. Všeobecné účinky vyhlásenia konkurzu upravuje a osobitné účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a daňovému konaniu upravuje a Daňového poriadku. V tejto časti zákonnej úpravy možno hovoriť o vzťahu lex specialis, ktorým je v tomto prípade k lex generalis, ktorým je . Súd mal za to, že keďže úroky z omeškania boli vyrubené rozhodnutiami zo dňa 31.10.2019, vzťahovala sa na nich úprava Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2019 a nie žalobcom prezentovaná právna úprava Daňového poriadku v znení účinnom od 1.1.2020, kedy sa Daňový nedoplatok na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky. Avšak aj napriek nemožnosti použitia novelizovaného znenia Daňového poriadku na tento spor, súd poukazuje práve na tento legislatívny vývoj, kedy bolo od 1.1.2020 v Daňovom poriadku výslovne stanovené, že daňový nedoplatok, čiže daň vrátane úroku z omeškania, úrokov a pokút podľa Daňového poriadku sa na účely osobitného predpisu, ktorým je , považuje za istinu pohľadávky, vôľa zákonodarcu v ďalšom smerovaní pojmu daňový nedoplatok je tak jasná.

V zmysle Daňového poriadku účinnom do 31.12.2019 sa za pohľadávku na účely považuje daňový nedoplatok a pod daňovým nedoplatkom možno rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane. Na základe uvedeného súd ustálil, že za daň v zmysle Daňového poriadku a pre účely sa považujú aj úroky z omeškania resp. sankčné úroky. Súd tak vyhodnotil, že na účely sa celý daňový nedoplatok vrátane sankcií nepovažuje za príslušenstvo pohľadávky, ale daňový nedoplatok možno považovať za pohľadávku bez ohľadu na to, či ide o nedoplatok na dani alebo nedoplatok na sankciách, keď mal za to, že opačný výklad by bol v rozpore s vôľou zákonodarcu prejavenou v novelizovanom znení ust. Daňového poriadku.

29. Súd sa ďalej stotožnil s tvrdením žalobcu, že vyrubením úrokov z omeškania a rozhodnutiami príslušného orgánu tieto ako také nevznikajú, ale stávajú sa len splatnými, pričom vznikajú momentom nezaplatenia dane s tým, že pre prihlásenie pohľadávok do konkurzu nie je dôležité, kedy sa z formálneho hľadiska stali splatnými, ale kedy vznikli, pričom žalobca poukázal na to, že úhrnne vznikli od 25.2.2016 do 22.12.2016, čo je pred vyhlásením konkurzu. Súd v tomto odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 27.1.2021, s ktorého závermi ohľadom okamihu vzniku daňových pohľadávok sa súd stotožnil a ktorý vyslovil, že: Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu úpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené do povolenie reštrukturalizácie (, , zákona o správe daní). , ktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej predchádzajúcej právnej úpravy. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis ( daňového poriadku). Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil, že na popreté pohľadávky žalobcu nebolo možné použiť ust. , keď tieto vznikli úhrnne do vyhlásenia konkurzu, pričom ich charakter súd vyhodnotil ako pohľadávku, ktorú je možné uplatniť si v konkurze na majetok úpadcu. Súd má ďalej za to, že výška pohľadávok je totožná s celkovou sumou pohľadávok bližšie špecifikovaných v už uvedených rozhodnutiach veriteľa, rovnako právny dôvod vzniku pohľadávok bol preukázaný pri jednotlivých rozhodnutiach, ktoré obsahovali tiež doložku vykonateľnosti. Súd vyhodnotil, že žalobcom prihlásené pohľadávky do konkurzu úpadcu z titulu úrokov z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov zo závislej činnosti za konkrétne zdaňovacie obdobia, ktoré boli vyrubené príslušným daňovým úradom úpadcovi, sú oprávnené čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny, čo do výšky celkovej sumy a čo do vymáhateľnosti, všetko v celom rozsahu. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.

30. K odkazu žalovaného na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21.09.2018 súd uvádza, že išlo o rozhodnutie prvoinštančného okresného súdu. Obsahom princípu právnej istoty v ( ) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do tejto skupiny nepatria okresné súdy, konajúce v prvej inštancii. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v . Preto ani v prípade, ak okresný súd dospeje k odlišnému právnemu názoru

v porovnaní s iným rozhodnutím okresného súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu tak, ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ( a 3 ). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je ani len na úrovni súdov prvej inštancie ustálená súdna prax, keď v skutkovo obdobných veciach než na aké poukazoval žalobca boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 8. septembra 2020 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 5. februára 2020, alebo aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.1.2021).

31. Vo vzťahu k petitu žalobného návrhu súd uvádza, že v petite žaloby bolo nadbytočne uvedené, že pohľadávky žalobcu, určenia ktorých sa žalobca domáhal, sú zistené. Súd tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.09.2010, pričom iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. V tejto súvislosti žalobca požadoval od súdu, aby vo výroku rozsudku určil, že jeho popreté pohľadávky sú "zistené". Vzhľadom k tomu, že zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom vyhovenia incidenčnej žaloby, súd preformuloval výrok rozsudku a popreté pohľadávky žalobcu určil za "oprávnené" v popretom rozsahu.

32. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa za použitia zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).