Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: H. &. Y. S. U. Y., S.. W.., W. W. Š. X, XXX XX O., sídlo kancelárie pre Žilinský kraj Y. XX, XXX XX Ž., H.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie pohľadávok proti podstate s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, vedenom na Okresnom súde Žilina č. k. 2R/1/2012 právnym titulom daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške XXX,XX eur, za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške XXX,XX eur, za zdaňovacie obdobie marec 2012 vo výške XXX,XX eur, za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške XXX,XX eur a za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške XXX,XX eur.

V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72,92%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 30.10.2017 domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávok proti podstate uplatnených listom zo dňa 06.09.2017 ako 1. úroku z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške XXX,XX eur, vyplývajúcej z rozhodnutia Daňového úradu Ž.H. zo dňa 27.11.2014, 2. pokuty za oneskorené podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2013 vo výške XX,- eur, na základe rozhodnutia Daňového úradu Ž. zo dňa 29.10.2014, 3. pokuty za nepodanie Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2012 vo výške XX,- eur na základe rozhodnutia Daňového úradu Ž. zo dňa 12.11.2014, 4. pokuty za oneskorené podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012 vo výške XX,- eur vyplývajúcej z rozhodnutia Daňového úradu Ž. zo dňa 29.10.2014, 5. daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške XXX,XX eur vyplývajúcej z Prehľadu zo dňa 28.02.2012 zníženej čiastočnou úhradou vo výške XX,- eur, zostatok daňovej povinnosti XXX,XX eur, 6. daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške XXX,XX eur vyplývajúcej z Prehľadu zo dňa 30.04.2012, 7. daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie marec 2012 vo výške XXX,XX eur vyplývajúcej z Prehľadu zo dňa 30.04.2012, 8. daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie

apríl 2012 vo výške XXX,XX eur vyplývajúcej z Prehľadu zo dňa 30.05.2012, 9. daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške XXX,XX eur vyplývajúcej z Prehľadu zo dňa 29.06.2012, v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. k. 2R/1/2012 na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že pohľadávky, ktorých určenia sa predmetnou žalobou voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu domáha, ako pohľadávok proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), si žalobca prihlásil v konkurznom konaní úpadcu, na čo bolo veriteľovi doručené Oznámenie správcu dňa 16.10.2017 o popretí pohľadávok a výzva na podanie žaloby zo dňa 11.10.2017. Správca oznámil veriteľovi neuznanie pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky vrátane ich poradia a k popretiu uviedol, že pohľadávky, ktoré sú predmetom žaloby v poradí 1. až 4. neuznáva čo do právneho dôvodu a výšky vrátane ich poradia v celom rozsahu, nakoľko tieto predstavujú sankcie uložené úpadcovi po vyhlásení konkurzu, t. j. po dni 29.06.2012, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené a teda nevymáhateľné. Ostatné žalovaným popreté pohľadávky v poradí 5. až 9. žaloby správca neuznáva čo do právneho dôvodu a výšky vrátane ich poradia v celom rozsahu, nakoľko vznikli za zdaňovacie obdobie január 2012 až máj 2012, t. j. v období pred vyhlásením konkurzu. Vo väzbe na obsah zákonného ustanovenia § 158 ods. 1 a 3 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov podľa tvrdenia žalobcu pohľadávky špecifikované pod bodom 5 až 9 žaloby predstavujú preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti, ktoré sa stávajú daňovým nedoplatkom až podaním hlásenia. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. hlásenie sa podáva vždy do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, t. j. za rok 2012 bol žalovaný povinný podať hlásenie do 30.04.2013. Hlásenie bolo žalovaným podané elektronicky až dňa 26.11.2014. Správca dane zaslal žalovanému výzvu zo dňa 12.12.2014 na odstránenie pochybností v podanom hlásení, nakoľko eviduje nesúlad medzi podanými mesačnými prehľadmi za január až august 2012. Žalobcovi tak vznikla povinnosť podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 do 30.04.2013, t. j. po vyhlásení konkurzu.

3. S dôvodmi popretia pohľadávok žalovaným sa žalobca nestotožňuje. Má za to, že daňová povinnosť na dani z príjmov zo závislej činnosti v celkovej výške 1.862,26 eur za obdobie roku 2012 vyplývajúca z Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti zo dňa 26.11.2014 je podľa § 87 ods. 2 písm. i) pohľadávkou na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a teda je pohľadávkou proti podstate a uspokojuje sa zo všeobecnej podstaty. Za podstatný a právne relevantný žalobca považuje moment vzniku popretej pohľadávky, t. j. kedy prvýkrát vznikla zákonná povinnosť žalovanému podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, hoci sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2012. K popretým pohľadávkam v poradí 1. až 4. žalobca uviedol vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 47 ods. 1, 2 ZKR, že všetky prihlásené pohľadávky, ktoré boli správcom úpadcu popreté, vyplývajú z vydaných rozhodnutí v rámci daňového konania podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, a preto z tohto dôvodu ani pri aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. sa vyhlásením konkurzu daňové konania neprerušujú. Žalobca súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/146/2013, ktoré sa vzťahuje k účinkom vyhláseného konkurzu vo vzťahu k daňovému konaniu, kedy Najvyšší súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval povinnosť správcu dane uložiť za nesplnenie povinnosti podať daňové priznanie sankciu v zmysle zákonnej úpravy. Žalobca má tak za to, že sporné pohľadávky neuznané žalovaným sú pohľadávkami proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky.

4. V prílohe podanej žaloby žalobca pripojil ako dôkazné prostriedky vo fotokópii daňové priznanie zo dňa 23.01.2015, rozhodnutia Daňového úradu Ž. o uložení sankcie zo dňa 27.11.2014, zo dňa 29.10.2014, zo dňa 12.11.2014 a zo dňa 29.10.2014, prehľady o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil úpadca ako zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov zo dňa 28.02.2012, zo dňa 30.04.2012, zo dňa 30.04.2012, zo dňa 30.05.2012, zo dňa 29.06.2012 a zo dňa 07.09.2012, Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti zo dňa 26.11.2014, uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 06.09.2017, oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok a výzvu na podanie žaloby zo dňa 27.04.2016 a výzvu na odstránenie pochybností v podanom Hlásení.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2017 uviedol, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Úrok z omeškania a pokuty za nesplnenie zákonných daňových povinností (v žalobnom návrhu prvá až štvrtá uplatnená pohľadávka) správca neuznáva z dôvodu, že podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) sú tieto z uspokojenia v konkurze vylúčené, nakoľko ide o mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ktoré boli úpadcovi uložené po vyhlásení konkurzu, t. j. po dni 29.06.2012. Teda jedná sa o pohľadávky voči úpadcovi, ktoré sú v konkurze nevymáhateľné. Za pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 správca taktiež neuznal ani pohľadávky uvedené pod por. č. 5 až 9 žalobného návrhu, nakoľko predmetné daňové povinnosti vznikli za obdobie pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t. j. pred dňom 29.06.2012. Žalovaný naďalej trvá na neuznaní pohľadávok žalobcu prihlásených ako pohľadávky proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky v popretom rozsahu, pričom k argumentácii žalobcu uviedol, že táto vychádza z nesprávnej aplikácie ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňového poriadku) a ZKR, ktoré pojednávajú o tom, že daňové konanie sa v dôsledku vyhláseného konkurzu neprerušujú, nakoľko tieto ustanovenia sú v danom prípade na posudzovanie pohľadávky žalobcu z pohľadu určenia týchto pohľadávok proti podstate, irelevantné. Žalovaný má za to, že sankcia - úroky z omeškania a pokuty boli úpadcovi uložené po vyhlásení konkurzu na jeho majetok rozhodnutiami štátneho orgánu v dôsledku neplnenia si zákonných povinností úpadcu uvedených v ustanoveniach Daňového poriadku a z tohto dôvodu sú podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) v konkurze voči úpadcovi nevymáhateľné. Žalovaný poukázal na viaceré komentáre k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, o ktoré žalovaný opiera svoju právnu argumentáciu. Žalovaný má za to, že žalobcom prihlásené pohľadávky pod por. 1 až 4 spĺňajú všetky predpoklady vyžadované ustanovením § 100 ods. 2 písm. c) na to, aby ich v konkurze nebolo možné uspokojiť, a to že ide o mimozmluvné sankcie, uložené rozhodnutiami v období po vyhlásení konkurzu, t. j. po dni 29.06.2012. Pre úplnosť správca uviedol, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 28.06.2012 s účinkami dňa 29.06.2012, od ktorého dňa bol na úpadcu vyhlásený konkurz a všetky pohľadávky spĺňajúce predpoklady uvedené v ustanovení § 100 ods. 2 písm. c) sú ex lege z uspokojenia v konkurze vylúčené a teda voči úpadcovi sú z tohto právneho dôvodu nevymáhateľné. K žalobcom označenému judikátu žalovaný uviedol, že s dôvodom neuznania pohľadávok žalobcu predmetný judikát nesúvisí a na daný prípad ho nemožno aplikovať. Podľa procesnej obrany žalovaného dôvod neuznania pohľadávok v zmysle Oznámenia o neuznaní sa neuvádza na žiadnom mieste žaloby, z čoho možno usúdiť, že žalobca dôvod neuznania svojich pohľadávok nenamieta. Správca má za to, že žalobca neuviedol žiadne dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy, pre ktoré by sa neuznané pohľadávky žalobcu mali v konkurze považovať za pohľadávky proti podstate. Podľa tvrdení žalovaného žaloba nebola žalobcom podaná kvalifikovaným spôsobom, nakoľko nesmeruje voči dôvodu neuznania pohľadávok správcom podľa Oznámenia o neuznaní a teda jedná sa o neúčinnú žalobu. Z dôvodu márneho uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty na účinné podanie žaloby o určenie pohľadávky, ktorá žalobcovi uplynula dňa 14.12.2017, podľa názoru žalovaného žalobcovi zaniklo oprávnenie domáhať sa na súde zistenia svojich pohľadávok. Žalovaný naďalej zotrvával na neuznaní ostatných pohľadávok žalobcu uplatnených predmetnou žalobou ako pohľadávok proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávok vrátane ich poradia v celom rozsahu, t. j. neuhradenej daňovej povinnosti v celkovej sume X.XXX,XX eur. Uviedol, že správca sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu a jeho aplikáciou ustanovenia § 158 ods. 1 a 3 Daňového poriadku, ktoré pre účely Daňového poriadku definuje pojmy „daňový nedoplatok“, nakoľko tieto nie sú relevantným podkladom pre určenie toho, či sa jedná o pohľadávky, ktoré sa majú uplatniť prihláškou podľa ustanovenia § 28 alebo o pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR. Pre zaradenie pohľadávky do kategórie pohľadávok proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 vníma ako dôležitý nielen moment vzniku pohľadávky, ale aj súvis so správou a speňažovaním majetku, ktorý podlieha konkurzu. Uviedol, že v danom prípade ide o pohľadávky z titulu daňovej povinnosti úpadcu na dani z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vznikli za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2012 až mesiaca máj 2012, teda v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, ktoré sa považujú od momentu vyhlásenia konkurzu za splatné, t. j. odo dňa 29.06.2012. Takéto pohľadávky podľa žalovaného nemožno považovať za pohľadávky proti podstate, nakoľko tieto preukázateľne vznikli v období, ktoré predchádzalo vyhláseniu konkurzu a preto ich možno v konkurze uplatniť výlučne postupom podľa ustanovenia § 28 ZKR. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 87 ods. 2 písm. i) a k) žalobca uviedol, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia za pohľadávku proti podstate možno považovať pohľadávku na daniach za kumulatívneho splnenia dvoch predpokladov, a to že sa jedná o pohľadávku na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, t. j. po dni 29.06.2012 a súčasne, že pohľadávka na dani súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo súvisí so správou

a speňažovaním majetku. Pohľadávky žalobcu z titulu nezaplatených daňových povinností na dani z príjmov zo závislej činnosti vznikli v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, teda vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu a súčasne nie je splnený ani predpoklad prevádzkovania podniku, a preto nemožno tieto pohľadávky, ktorých určenia sa žalobca v konaní domáha, považovať za pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR. Správca uznal iba časť celkovo prihlásenej sumy vo výške X.XXX,XX eur a to pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur, ktoré preukázateľne vznikli žalobcovi za obdobie po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t. j. po dni 29.06.2012. Obdobne argumentoval žalovaný v rámci procesnej obrany v duplike na vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.02.2018.

6. Na pojednávaní konanom dňa 21.09.2018 žalobca v celom rozsahu zotrvával na podanej žalobe, pričom pohľadávky uplatnené v konaní vymedzil do dvoch skupín, a to ako pohľadávky z titulu daňového nedoplatku, ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti, a ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, keďže tieto predstavujú preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti, ktoré sa stávajú daňovým nedoplatkom až po podaní hlásenia, ktoré za zdaňovacie obdobie roku 2012 bol žalovaný povinný podať do 30.04.2013. Predmetné hlásenie bolo podané žalovaným v novembri 2013, a to s nedostatkami, na ktorých odstránenie bol žalovaný vyzvaný výzvou žalobcu. Daňová povinnosť na dani z príjmov zo závislej činnosti vyplývajúca z hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 je pohľadávkou na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Druhú skupinu pohľadávok proti podstate uplatnenú žalobou predstavujú úroky z omeškania a pokuty uložené rozhodnutiami daňových orgánov v rámci daňového konania, v súvislosti s ktorými žalobca opätovne poukázal na judikát Najvyššieho súdu, z ktorého vyplývala povinnosť správcu dane za nesplnenie povinnosti uložiť sankcie. Žalovaný v rámci procesnej obrany voči uplatnenému nároku zotrvával na neuznaní pohľadávok žalobcu s argumentáciou vyplývajúcou z jednotlivých vyššie označených písomných vyjadrení žalovaného k podanej žalobe a k veci.

7. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2R/1/2008 zo dňa 10.02.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 34/2012 zo dňa 17.02.2012, s účinkami zverejnenia dňa 18.02.2012, súd na predmetnú právnu vec aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.

8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 87 ods. 1, 2 písm. k/, ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/ Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

10. Podľa ust. § 100 ods. 2 písm. c) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

11. Podľa ust. § 47 ods. 2 ZKR, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.

12. Podľa § 1, 2 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2012 (ďalej len „“) 1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií. 4) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach.

13. Podľa ust. § 2 Zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3) c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

14. Podľa ust. § 158 Daňového poriadku (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (2) Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok. (3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (4) Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (5) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) (6) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom.

15. Podľa ust. § 159 Daňového poriadku, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

16. Podľa § 38 ods. 1 z. č. 511/1992 Z. z. o správe daní poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona, 11ab) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 39 ods. 9, 10, 11, 13, 14 z. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov znení platnom a účinnom od 01.01.2012 Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len "prehľad"), b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len "hlásenie"); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.

18. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote, 2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1, 3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2.

20. Medzi stranami je nesporné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2R/1/2012 zo dňa 22.06.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2012 zo dňa 28.06.2012 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 29.06.2012, uplatnenie pohľadávok proti podstate žalobcom v konkurznom konaní úpadcu ELTOS, s.r.o. zo dňa 06.09.2017 doručené žalovanému dňa 20.09.2017 a ich popretie žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu v rozsahu vyplývajúcom z Oznámenia správcu zo dňa 11.10.2017 doručené žalobcovi dňa 16.10.2017. Vo väzbe na oznámené dôvody a rozsah popretia žalobcom uplatnených pohľadávok žalovaný vyzval žalobcu na podanie žaloby voči správcovi podľa ustanovenia § 87 ods. 8 a poučil žalobcu, že ak nepodá žalobu podľa výzvy

správcu včas, na pohľadávky proti podstate uplatnené podaním v rozsahu, v akom ich správca neuznal, t. j. v celkovej výške 2.153,86 eur, sa v konkurze neprihliada.

21. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia svojich pohľadávok voči konkurznej podstate úpadcu, a to pohľadávok v celkovej sume XXX,XX eur, ktoré predstavujú úroky a pokuty za nesplnenie daňových povinností daňovníka a druhú skupinu pohľadávok v celkovej sume X.XXX,XX eur predstavujú pohľadávky z titulu daňových povinností na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie január 2012 až máj 2012. Základnou spornou skutočnosťou medzi procesnými stranami bolo posúdenie povahy pohľadávok uplatnených žalobcom v konkurznom konaní úpadcu ako pohľadávok proti podstate z hľadiska ich časového a vecného kritéria v zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy podľa § 87 ZKR.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu s účinkami zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 29.06.2012. Prvá skupina sporných pohľadávok žalobcu vznikla titulom úrokov z omeškania a pokút za nesplnenie daňových povinností na základe viacerých rozhodnutí Daňového úradu Žilina vydaných v mesiaci október 2014 až november 2014, teda všetkých po vyhlásení konkurzu dňa 29.06.2012. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené pohľadávky vznikli až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

23. K námietke neúčinného podania žaloby, uplatnenej žalovaným, keď žaloba podľa názoru žalovaného nesmeruje voči dôvodom neuznania pohľadávok správcom uvedenom v Oznámení o neuznaní, súd konštatuje, že napriek tomu, že správca dôvody popretia pohľadávky spája s nevymožiteľnosťou pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu podľa § 100 ods. 2 písm. c) ZKR, popretie špecifikoval nielen k vymáhateľnosti pohľadávky, ale rovnako k právnemu dôvodu a jeho výške. Zákonná úprava v ust. § 87 ods. 8 ani nepredpokladá, že by dôvodom neuznania pohľadávky proti podstate bola nevymáhateľnosť pohľadávky v konkurznom konaní. Na správcom vymedzené popretie žalobca viazal svoju incidenčnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je veriteľom popretých pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky, k čomu predkladá súdu skutkovú a právnu argumentáciu. V prípade neuznania pohľadávky proti podstate správcom zákonná úprava nekladie na správcu osobitné formálne požiadavky na obsah popretia ako v prípade prihlasovaných pohľadávok podľa ustanovenia § 32 ZKR. Ak v prípade správcu nie je zákonom kladený dôraz na formu popretia, nie je namieste ani neprimerané formalizovanie postupu veriteľa neuznanej pohľadávky. Súd preto posudzoval dôvodnosť podanej žaloby vo väzbe na dôvody neuznania pohľadávky správcom a tiež v rovine existencie právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcu v podmienkach konkurzného konania. Keďže žalobca sa v podanej žalobe primárne zaoberá právnym dôvodom ako aj výškou žalovaným neuznanej pohľadávky, incidenčnú žalobu súd vo vymedzenom rozsahu prejednal tak, aby bola procesným stranám rovnocenne poskytnutá ochrana ich procesných práv a zabezpečená právna istota v ich právnych vzťahoch.

24. Medzi stranami je nesporné, že právnym dôvodom 1. skupiny žalovaných pohľadávok sú úroky z omeškania a pokuty za nesplnenie daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti, resp. na dani z motorových vozidiel, ktoré boli vyrubené príslušným daňovým úradom úpadcovi zastúpenému správcom úpadcu podľa § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z.. Teda jedná sa o sankcie uložené správcom dane podľa Daňového poriadku. Napriek tomu, že v ustanoveniach nie je pojem „daň“ bližšie definovaný, podľa názoru konajúceho súdu tento nemožno pre potreby bez ďalšieho preberať z definície pojmu daň upravenej v § 2 písm. b) Daňového poriadku. Pre potreby je pojem daň potrebné vykladať zužujúco, t. j. výlučne ako daň podľa osobitných predpisov a preto za daň v zmysle nemožno považovať aj úrok z omeškania, príp. pokuty podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov, nakoľko to vylučuje ustanovenie § 100 ZKR, kedy v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 je z uspokojenia v konkurze vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, za ktoré možno považovať úroky z omeškania a úroky v zmysle § 2 písm. b) ZKR, resp. z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Všetky žalobcom uplatnené pohľadávky uložené správcom dane daňovému subjektu - úpadcovi zastúpenému správcom úpadcu podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov, majú charakter mimozmluvnej sankcie postihujúcej majetok úpadcu. Úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov zo závislej činnosti, resp. pokuty za oneskorené podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel, pokuty za nepodanie Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej

činnosti a rovnako pokuta za oneskorené podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel, boli ako sankcie uložené rozhodnutiami správcu dane vydanými po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

25. Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa daňové konanie neprerušilo a správca dane aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bol oprávnený rozhodnúť o uložení zákonom predpokladanej sankcie za nesplnenie si daňových povinností, tak tieto pohľadávky nespĺňajú vecné kritérium definície pohľadávok proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, keďže nevznikli v súvislosti 26. so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a rovnako nie sú daňou podľa ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR, pričom tieto pohľadávky je potrebné zahrnúť pod pojem mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ktoré boli uložené po vyhlásení konkurzu a ktoré sú v dôsledku ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) z uspokojenia v konkurze vylúčené.

27. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. b) z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Tým, že sú vylúčené z uspokojenia niektoré typy pohľadávok, neznamená, že súčasne tieto pohľadávky aj právne zanikli. Z uvedeného vyplýva, že tieto pohľadávky naďalej existujú. Po ukončení konkurzného konania, pokiaľ zostáva úpadcovi niektorý majetok, napríklad v dôsledku vylúčenia majetku z konkurznej podstaty z dôvodu jeho nemožnosti speňaženia, je možné začať súdne konanie, resp. pokračovať v exekúcii proti tomuto majetku z titulu vylúčených pohľadávok. Pokiaľ ide o predkonkurzné sankcie, na ktoré vznikol nárok v období pred vyhlásením konkurzu, tieto je možné uplatňovať a uspokojovať v konkurznom konaní. Uvedenú skupinu nárokov zákon o konkurze a reštrukturalizácii uspokojuje v konkurznom konaní ako oprávnené nároky, ak sú riadne prihlásené a nie sú popreté. Je pritom irelevantná právna skutočnosť, na základe ktorej tieto nároky vznikli.

28. V situácii, že žalovaný nespochybňuje existenciu a vecnú správnosť rozhodnutia daňového orgánu a jeho popretie sa viaže výlučne k možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní, nie je daný ani právny záujem na určení pohľadávky žalobcu pre potreby konkurzného konania. V incidenčných sporoch rozhoduje konkurzný súd o pohľadávkach, ktoré majú byť v rámci konkurzného konania uspokojené. Pohľadávky, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené, ktoré nemajú žiaden dopad na konkurznú podstatu, nemôžu byť ani rozhodnutím konkurzného súdu určené, pretože opačný postup konkurzného súdu by bol v rozpore s účelom a zásadami konkurzného konania, ktoré smeruje k speňaženiu majetku dlžníka a uspokojeniu veriteľov v konkurznom konaní, a preto nemá žiaden vplyv a dopad na veriteľov pohľadávok, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené. Uvedený záver súdu vyplýva aj z obsahu zákonnej úpravy § 32 ods. 15, 18 ZKR, kedy pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu sa považuje za zistenú a umožňuje správcovi zapísať túto pohľadávku do zoznamu pohľadávok s následným procesom jej uspokojovania v konkurze.

29. K aplikácii ustanovenia § 47 ods. 1 súd uvádza, že možnosť uložiť sankciu v daňovom konaní po vyhlásení konkurzu, nevylučuje aplikáciu zákonného ustanovenia § 100 ZKR, ktoré v ňom označené pohľadávky vyníma z možnosti uspokojenia v konkurze. Žalobcom uplatnené sankcie predstavujú mimozmluvné sankcie za omeškanie resp. nesplnenie daňovej povinnosti , preto naň podľa názoru súdu dopadá aplikácia ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR. Znenie ustanovenia § 100 sa však nedotýka oprávnenosti pohľadávok v ňom vymedzených ani možnosti ich uplatnenia v iných konaniach, hoci aj v priebehu konkurzu. Opačný názor by mohol viesť pre veriteľa k nežiaducim dôsledkom, ako je napr. uplynutie premlčacej doby vo vzťahu k takejto pohľadávke ešte pred skončením konkurzu. V prípade, že v správnom príp. súdnom konaní je právoplatne priznané právo veriteľovi voči úpadcovi, ktoré má povahu pohľadávky vymedzenej v ustanovení § 100 ZKR, k jej uspokojeniu či už formou dobrovoľného uspokojenia (splnenia) alebo formou exekúcie môže dôjsť až po skončení konkurzu. V incidenčných konaniach súd rozhoduje o určení pohľadávok pre potreby konkurzného konania, ktoré majú byť v konkurze uspokojené, a preto v prípade pohľadávok, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené, nemôže existovať ani právny záujem na ich určení v incidenčnom konaní podľa § 137 písm. c) CSP. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto nebolo možné žalobe v časti o určenie prvej skupiny sankčných pohľadávok uplatnených v celkovej sume 291,30 eur vyhovieť, a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

30. V ostatnej časti žalobcom uplatnených pohľadávok predstavujúcich pohľadávku na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie január 2012 až máj 2012 v celkovej sume X.XXX,XX eur súd žalobe vyhovel, keď kladne posúdil právnu otázku, či ide o pohľadávku proti podstate s prihliadnutím na vyhodnotenie otázky, kedy žalobcom uplatnené právo vzniklo. Podanou žalobou sa žalobca jednoznačne domáhal určenia, že jeho pohľadávky v celkovej sume X.XXX,XX eur sú pohľadávkami proti podstate a pokiaľ tieto správca neuznal, žalobca nemal iný prostriedok ochrany svojho práva, ako sa domáhať autoritatívneho rozhodnutia, ktorým by súd určujúcim výrokom pre žalobcu vytvoril požadovaný právny základ pre vysporiadanie vzťahov medzi procesnými stranami z titulu daňovej povinnosti za mesiac január až máj roku 2012.

31. Vo vzťahu k posúdeniu časového momentu vzniku pohľadávok proti podstate je potrebné od vzniku daňovej povinnosti rozlišovať splatnosť dane. Daňová povinnosť vzniká priamo zo zákona, pričom podkladom pre daňovníka na splnenie daňovej povinnosti je spravidla až vyrubenie dane správcom, resp. na základe daňového priznania. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní () obsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu, ktorý vo všeobecnosti upravuje správu daní, práva a povinností daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní (§ 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.), keď podľa zákona č. 563/2009 Z. z. sa postupuje aj vtedy, ak osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.) pričom v odkaze k § 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. zákonodarca výslovne uvádza aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak teda zákon č. 595/2003 Z. z. ako lex specialis neupravoval osobitné ustanovenia pre konkurz, vrátane definície daňového nedoplatku ako pohľadávky pre účely konkurzu a tieto upravoval zákon č. 563/2009 Z. z. ako lex generalis, je potrebné pri definícii konkurznej pohľadávky z titulu dane z príjmov zo závislej činnosti potrebné postupovať podľa zákona č. 563/2009 Z. z..

32. Za pohľadávku pre účely konkurzu sa potom považoval daňový nedoplatok (§ 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.), keď daňovým nedoplatkom bola dlžná suma dane po lehote splatnosti (§ 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.) s tým, že ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu (§ 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.). Daňový nedoplatok ako pohľadávka pre účely konkurzu teda nie je totožný so vznikom daňovej povinnosti, keďže daňovým nedoplatkom je až dlžná suma po lehote splatnosti dane.

33. Povinnosťou úpadcu ako zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane z príjmov v zmysle ustanovenia § 39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je povinnosť predkladať správcovi dane v lehote podľa § 49 a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse za nezaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac a po b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom, pričom tieto prehľady a hlásenia je zamestnávateľ povinný podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. podávať do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ustanovuje, že hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla daňová povinnosť podľa osobitného zákona alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Hlásenie na predpísanom tlačive má charakter priznania platiteľa dane, ktorým tento priznáva ním zrazené a odvedené preddavky na daň, resp. daň z príjmov zo závislej činnosti. Súčasne zákon o správe daní ustanovil splatnosť dane ako povinnosť zaplatiť daň najneskôr v lehote na podanie hlásenia. Za splnenia podmienok ustanovených § 44 ods. 5 zákona o správe daní sa považuje platiteľom dane podané hlásenie za vyrubenie dane a za deň vyrubenia dane posledný deň na podanie hlásenia.

35. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január až máj 2012 vznikla zamestnávateľovi, resp. správcovi povinnosť podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom do konca apríla roku 2013. Podľa ustanovenia § 39 ods. 11 z. č. 595/2003 Z.z. na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie. Teda v prípade ak daňová povinnosť sa viaže k roku 2012 a vzniká priamo zo zákona, avšak jej podkladom pre daňovníka je daňové hlásenie podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktoré je zamestnávateľ povinný podať do konca mesiaca apríl po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. v posudzovanej právnej veci do konca mesiaca

apríl 2013, teda v čase po vyhlásení konkurzu, daňový nedoplatok daňovníkovi vznikol až po vyhlásení konkurzu a je preto potrebné ho považovať za pohľadávku proti podstate, ktorá súvisí so správou podniku. Teda aj keď daňová povinnosť sa viaže k mesiacu január 2012 až máj 2012, uvedené termíny nie je možné považovať za dátum vzniku pohľadávky žalobcu z titulu dane na účely konkurzu, keďže za pohľadávky na účely konkurzu sa považuje až daňový nedoplatok, teda dlžná suma dane po lehote splatnosti, ktorá sa viaže na podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti ako daňového priznania pre vyúčtovanie daňového nedoplatku do konca mesiaca apríl nasledujúceho po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia, ktorého okamih nastal po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Nakoľko povinnosť podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 vznikla do 30.04.2013, splatnosť dane a jej nedoplatok tak mohol vzniknúť až po uvedenom čase, t. j. po vyhlásení konkurzu, ku ktorému došlo dňa 29.06.2012.

36. Vzhľadom na to, že pohľadávka žalobcu z titulu nedoplatku na dani z príjmu zo závislej činnosti vznikla až po vyhlásení konkurzu a vzhľadom na to, že pohľadávku z titulu dane z príjmov zo závislej činnosti je potrebné považovať za pohľadávku, ktorá súvisí so správou majetku podliehajúceho konkurzu, posúdil súd nárok žalobcu v tejto časti určenia pohľadávok žalobcu vyčíslených v celkovej sume 1.862,26 eur ako dôvodný, keďže proti výške a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu žalovaný žiadne námietky nevzniesol.

37. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol prihliadajúc na zistený pomer úspechu strán v spore tak, že úspech žalobcu v konaní predstavoval 86,46% a neúspech žalobcu 13,54%. Čistý úspech žalobcu v spore predstavuje 72,92%. Súd preto zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 72,92%, pričom o výške týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).