Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-74-2022.pdf
PDF · 134.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/74/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: REMOZA SERVICES, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 53 256 573, zastúpeného: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: ŠIFERO spol. s r.o., so sídlom Strojnícka 19, 080 01 Prešov, IČO: 36 483 877, zastúpenému Mgr. Michalom Zemanon, advokátom so sídlom Medená 18, 811 12 Bratislava, IČO: 42137730, o zaplatenie 84.746,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/112/2021-70 z 22.4.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 84.746,60 eur s prísl.. Určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca k žalobe pripojil faktúru č. F190090, ktorou odôvodňoval svoj uplatnený nárok a v zmysle tejto fakturoval právny predchodca žalobcu t.j. spoločnosť REMOZA s.r.o. žalovanému ako odberateľovi položku s názvom pokuta za vážne porušenie BOZP, spôsobenie ťažkého pracovného úrazu dňa 19.12.2018, podľa objednávky zo dňa 27.11.2018, a to v sume 50.000,- eur, za transport a náklady spojené s prevozom ťažko zraneného A. B. – 19.746,- eur a položku cestovné, ubytovacie a mzdové náklady zamestnancov firmy CEATEC Engineering GmbH a REMOZA s.r.o. spojené s komunikáciou a riešením úrazu s úradmi na mieste stavby 15.000,- eur faktúra bola vystavená dňa 25.10.2019 a dátum splatnosti bol uvedený 1.11.2019 v celkovej sume 84.746,60 eur.
Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou medzi spoločnosťou REMOZA s.r.o. ako predávajúcim a kupujúcim REMOZA SERVICES, s.r.o..
Podľa čl. II bodu 2.1. zmluvy predmetom zmluvy bol záväzok predávajúceho predať kupujúcemu podnik špecifikovaný touto zmluvou so všetkými právami a povinnosťami a záväzok kupujúceho prevziať od predávajúceho podnik so všetkými právami a povinnosťami a zaplatiť za časť podniku kúpnu cenu špecifikovanú touto zmluvou.
Podľa článku II bodu 3.1. Zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za časť podniku je zložená z dvoch zložiek, a to a) fixnej časti kúpnej ceny vo výške 1.000,- eur a po b) variabilnej časti kúpnej ceny vo výške 50 % rozdielu medzi hodnotou prevádzaných záväzkov právoplatne o účinne priznaných veriteľom súdom a celkovou sumou vymožených pohľadávok, ktoré boli postúpené na základe tejto zmluvy.
Zmluva bola uzavretá dňa 4.6.2021 a zmluvu tvorili 3 prílohy, a to zoznam vecí vo vlastníctve predávajúceho uvedený notebook značky Apple MacBook Pro 13, zoznam zamestnancov s uvedením jediného zamestnanca, a zoznam zmluvných vzťahov medzi inými pod bodom 2. uvedený zmluvný vzťah so spoločnosťou žalovaného na základe objednávky zo dňa 27.11.2018 predávajúceho na stavbe Kronospan LTD - Chirk - Anglicko pre CEATEC Engineering Gmbh a uvedené pohľadávky a záväzky voči spoločnosti ŠIFERO spol. s r.o. vo výške 50.000,- eur z titulu uplatnenia náhrady škody voči spoločnosti za pokutu vystavenú objednávateľom CEATEC za vážne porušenie BOZP a spôsobenie ťažkého pracovného úrazu na mieste výkonu montážnych prác b. Pohľadávka voči spoločnosti ŠIFERO spol. s r.o. vo výške 19.746,60 eur z titulu náhrady nákladov na Transport a náklady spojené s prevozom ťažko zraneného A. B. c. Pohľadávka voči spoločnosti ŠIFERO spol. s r.o. vo výške 15.000,- eur z titulu náhrady cestovného, ubytovacie a mzdové náklady zamestnancov firmy CEATEC Engineering GmbH a REMOZA s.r.o. spojené s komunikáciou a riešením úrazu s úradmi na mieste stavby d. Záväzok voči spoločnosti CLAIMS COLLECTION, s.r.o. so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51875101 vo výške 81.191,24 eur, ktorý bol postúpený na spoločnosť zo spoločnosti ŠIFERO spol. s r.o. - v súčasnosti vedený súdny spor žalobcu CLAIMS COLLECTION, s.r.o proti žalovanému REMOZA, s.r.o. o zaplatenie 81.191,24 eur s príslušenstvom vedený Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Cb/32/2020 e. Záväzok voči spoločnosti ŠIFERO spol. s r.o. vo výške 616,78 eur z titulu neuhradenej časti faktúry, doklad DF181253.
Žalobca ďalej svoj nárok preukazoval oznámením o predaji časti podniku zo dňa 7.6.2021, ktorým oznamoval žalovanému, že na základe zmluvy o predaji časti podniku nadobudol pohľadávku voči žalovanému, a teda, že preberá na základe tejto zmluvy všetky pohľadávky a záväzky voči obchodnej spoločnosti žalovaného, žalobca doložil doručenku v zmysle, ktorej žalovaný prevzal oznámenie 7.8.2021.
Žalobca ďalej svoj nárok odôvodňoval predloženými listinnými dôkazmi vo vyjadrení k odporu, a to správou o spôsobe vzniku zranenia a lekárskou správou, ktoré však predložil len v anglickom jazyku.
Súd prvej inštancie mal preukázané zo strany žalovaného, že žalovaný listom zo dňa 21.11.2019 vrátil faktúru právnemu predchodcovi žalobcu č. F190090 s tým, že ju neuznáva.
Súčasne súd vykonal dokazovanie jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 12.11.2019, v ktorom právny predchodca žalobcu spoločnosť REMOZA s.r.o. realizovala jednostranný zápočet predmetom, ktorého bolo uvedené, že má ako veriteľ voči dlžníkovi - žalovanému pohľadávku vo výške 84.746,60 eur z titulu neuhradenia faktúry č. F190090 vystavenej dňa 25.10.2019 s dátumom splatnosti 1.11.2019 a ako dlžník má voči veriteľovi - žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 81.191,24 eur z titulu nezaplatených faktúr. Taktiež mal súd preukázané to, že žalovaný listom zo dňa 9.12.2019 vrátil faktúru právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti REMOZA s.r.o. s tým, že neuznáva jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok s touto faktúrou.
Súd vo veci oboznámil taktiež rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/32/2020-131 zo dňa 28.7.2020, ktorým súd v konaní žalobcu CLAIMS COLLECTION, s.r.o., so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, proti žalovanému REMOZA s.r.o., so sídlom Ličartovce 227, 082 03 Ličartovce, IČO: 36 763 764, uložil žalovanému t.j. spoločnosti REMOZA s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcovi 81.191,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 71.434,84 eur od 12.3.2019 do zaplatenia zo sumy 770,80 eur od 29.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 8.985,60 eur od
1.5.2019 do zaplatenia ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetom bol nárok uplatnený titulom zmluvy o dielo na základe, ktorej právny predchodca žalobcu v tomto konaní žalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného - REMOZA s.r.o. ako objednávateľa montážne práce v celkovej sume 156.191,24 eur a žalovaný mu zaplatil sumu 75.000,- eur.
Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 24Cb/32/2020 Okresného súdu Prešov uznesením vydaným Okresným súdom Prešov č.k. 24Cb/32/2020-796 zo dňa 20.9.2021, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného REMOZA s.r.o., v prospech žalobcu CLAIMS COLLECTION, s.r.o., so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému vo výške 191.418,23 eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 24Cb/25/2019. Súčasne týmto bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému uložilo zdržať sa: uzatvorenia akejkoľvek zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (či už v pozícii predávajúceho alebo v pozícii kupujúceho), podieľania sa na akomkoľvek zlúčení a rozdelení, najmä uzatvorenia akejkoľvek zmluvy o zlúčení a akejkoľvek zmluvy o rozdelení (bez ohľadu na to, či žalovaný bude mať postavenie zanikajúcej spoločnosti alebo nástupníckej spoločnosti, podieľania sa na akomkoľvek rozdelení žalovaného, nakladania s akýmikoľvek motorovými vozidlami, prevádzania akéhokoľvek iného majetku na spoločnosť REMOZA CONSTRUCTIONS, s.r.o., IČO: 53 271 53 alebo na akúkoľvek osobu, ktorá má, mala alebo bude mať postavenie spriaznenej osoby žalovaného alebo spoločnosti REMOZA CONSTRUCTIONS, s.r.o. s významom podľa § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému vo výške 191.418,23 eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 24Cb/25/2019.
Súd prvej inštancie vo veci ďalej vykonal dokazovanie výzvou na úhradu pohľadávok realizovanú zo strany spoločnosti CLAIMS COLLECTION, s.r.o. určenú spoločnosti žalobcu zo dňa 13.7.2021, v ktorej oznamovala spoločnosť CLAIMS COLLECTION, s.r.o., že spoločnosť ĎURI s.r.o. ako postupca a spoločnosť REMOZA s.r.o. uzatvorili viaceré zmluvy na základe, ktorých vznikli medzi postupníkom a dlžníkom zmluvné vzťahy, pričom postúpenie týchto pohľadávok bolo s príslušenstvom realizované na spoločnosť CLAIMS COLLECTION, s.r.o. a postupca teda spoločnosť ĎURI s.r.o. oznámila listom zo dňa 2.7.2021, že list bol doručený spoločnosti žalobcu dňa 7.7.2021 spoločnosť CLAIMS COLLECTION, s.r.o. s týmto vyzývala spoločnosť žalobcu, aby okamžite uhradila všetky uvádzané pohľadávky.
Podľa podania, ktoré realizoval CLAIMS COLLECTION, s.r.o. v právnej veci v návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.8.2021 realizovanom vo veci vedenej pod sp. zn. 24Cb/32/2020 zo dňa 23.8.2021, v tomto uviedol, že zmluvou o prevode časti podniku (ak by náhodou bola platná) došlo k zmene dlžníka zo žalovaného na údajného nástupcu. Tým, že žalovaný (REMOZA, s.r.o.) uzatvoril zmluvu o prevode časti podniku, tak na základe jeho vôle boli prevedené záväzky, t.j. bolo vôľou žalovaného zmeniť dlžníka zo žalovaného na údajného nástupcu. Uviedol, že žalovaný v spolčení s údajným nástupcom sa prostredníctvom konštrukcie zmluvy o predaji časti podniku sa snažili vytvoriť situáciu, na základe ktorej by žalovaný bol zbavený záväzkov a zároveň by žalovanému ostal všetok majetok. Zároveň sa žalovaný (REMOZA, s.r.o.) snaží prostredníctvom údajného nástupcu tváriť (takýto dojem sa žalovaný snaží vyvolať aj v jeho podaní zo dňa 16.7.2021, ktorým doplnil návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia), že má záujem uhradiť istinu s príslušenstvom podľa právoplatného rozsudku zo dňa 28.7.2020 (ďalej len „Rozsudok“), hoci je zrejmé, že takýto záujem nemajú. Údajný nástupca listom zo dňa 13.7.2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 15.7.2021, oznámil žalobcovi, že na základe zmluvy o predaji časti podniku prešiel na neho záväzok, ktorý bol priznaný rozsudkom.
Okrem iných vecí v tomto podaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného bodu, bolo uvedené, že hoci sa v zmluve o predaji časti podniku uvádza, že prechádzajú aj pohľadávky, ide o vymyslené pohľadávky, ktoré nemajú žiadny základ a v podstate ide vždy o šikanózne nároky na náhradu škody a vynaložených nákladov - ako vyplýva z bodu 35. rozsudku, tieto údajné nároky žalovaného sa nepreukázali; rovnako
údajné pohľadávky žalovaného voči spoločnosti ĎURI, s.r.o. v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Cb/25/2019 boli tiež v podstate odmietnuté prvostupňovým rozsudkom. Zároveň zjavným cieľom žalovaného a údajného nástupcu (pri uzatváraní Zmluvy o predaji časti podniku) bolo ochrániť už vyššie spomínané nehnuteľnosti žalovaného, ako to vyplýva aj zo samotného návrhu žalovaného na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Hoci ide o zjavne nedôvodný návrh (aj v prípade platnosti zmluvy o predaji časti podniku, ako je zdôvodnené najmä v bode 1 vyššie), z daného návrhu žalovaného je zrejmá jeho motivácia (a motivácia jeho právneho zástupcu prostredníctvom údajného nástupcu) ukrátiť veriteľa a ochrániť majetok žalovaného.
Zo zakladateľskej zmluvy spoločnosti REMOZA RECOVERY s.r.o. mal súd prvej inštancie zistené, že jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným a podieľa sa na základnom imaní spoločnosti nasledovne: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, Zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 39631/V.
V doplnení vyjadrenia zo dňa 24.8.2021, ktoré realizoval Claims Collection, s.r.o. vo veci vedenej pod sp. zn. 24Cb/32/2020, ktorým taktiež súd vo veci vykonal dokazovanie na návrh žalovaného, bolo taktiež uvádzané, pokiaľ ide o zmluvu o predaji časti podniku, že pri identifikácii predávajúceho je ako jeho IČO uvedené číslo 45 922 900, čo nie je IČO žalovaného (REMOZA s.r.o.). IČO je najdôležitejším identifikačným údajom subjektu, a preto vznikajú pochybnosti, kto, či túto zmluvu uzatvoril žalovaný, t.j. táto zmluva by mala byť neplatná i z tohto dôvodu. V spojení s chybou týkajúcou sa určenia kúpnej ceny podľa bodu 3.1 písm. b) Zmluvy o predaji časti podniku je zrejmé, že táto Zmluva o predaji časti podniku bola robená na rýchlo s chybami (a preto okrem iného aj s nedostatočným vymedzením prevádzanej „časti“ podniku), a to v nadväznosti na vydaný potvrdzujúci druhostupňový rozsudok vo veci samej (rozsudok krajského súdu zo dňa 27.5.2021, sp. zn. 3Cob/85/2020).
Súd prvej inštancie ďalej vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/25/2019 zo dňa 21.9.2021, v zmysle ktorého spoločnosť Claims Collection, s.r.o., ako žalobca realizovala žalobu proti žalovanému: REMOZA s.r.o., so sídlom Ličartovce 227, 082 03 Ličartovce, IČO: 36 763 764, právne zastúpený: PIHORŇA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785, o zaplatenie 191.418,23 eur s príslušenstvom, kde súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť na základe podanej žaloby zaplatiť žalobcovi sumu 180.618,23 eur s príslušenstvom. Žaloba bola podaná na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu (v tejto prejednávanej právnej veci žalovaný) sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 191.418,23 eur s príslušenstvom (uznesením sp. zn. 24Cb/25/2019 zo dňa 22.3.2019 spojené konanie 24Cb/25/2019 o zaplatenie 103.000,- eur a sp. zn. 24Cb/26/2019 o zaplatenie 88.418,23 eur s príslušenstvom). V podanej žalobe tvrdil, že na základe objednávky vykonal pre žalovaného montážne a administratívne práce, žalovaný mu však nezaplatil dohodnutú cenu v plnej výške. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe a v konaní označil vystavené faktúry, objednávky žalovaného, potvrdenie stavebného dozora, prehľad úhrad, výsluch svedkov a iné listiny. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že právny predchodca žalobcu dielo vykonal s vadami, oneskorene, čím mu spôsobil škodu, keďže jeho objednávateľ mu vyúčtoval penále za oneskorené odovzdanie stavby. Formou vzájomnej žaloby si voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatnil zaplatenie 208.545,07 eur príslušenstvom, pozostávajúcich zo sumy 292.500,- eur titulom náhrady škody, 61.671,80 eur titulom ceny za prenájom mechanizácie, sumy 16.991,50 eur titulom porušenia bezpečnostných predpisov na stavbe, 18.000,- eur titulom opravy vád diela (podrobný výpočet na č.l. 68 - 71), keďže právny predchodca žalobcu nenastúpil na reklamačné konanie. Z tohto titulu si vo vzťahu k nárokom žalobcu započítal sumu uplatňovanú žalobcom vo výške 180.618,23 eur, pre prípad, že nároky žalobcu budú preukázané. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil výsluch svedkov, vystavené faktúry a iné listiny. Vzájomnou žalobou si žalovaný uplatnil voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 208.545,07 eur s príslušenstvom (č.l. 71). Žalovaný so vzájomnou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V rámci uvedeného rozsudku bode číslo 28. bolo uvedené: „28. Pasívna legitimácia žalovaného je podľa názoru súdu prvej inštancie daná aj napriek uzatvoreniu zmluvy o prevode časti podniku dňa 7.6.2021 medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou REMOZA SERVICES s.r.o., pre jej neplatnosť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko ide o novozaloženú spoločnosť, je
personálne prepojená s právnym zástupcom žalovaného, nemá žiadnych zamestnancov a jej jediným majetkom je starší notebook, predovšetkým s ohľadom na nesúhlasné stanovisko žalobcu (č.l. 688-692). Súd prihliadol aj na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode časti podniku došlo po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé, že vzájomná žaloba žalobcu nie je postavená na reálnom základe.“
Súd prvej inštancie vo veci ďalej vykonal dokazovanie taktiež návrhom na zmenu žaloby zo spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24Cb/25/2019, kde spoločnosť CLAIMS COLLECTION, s.r.o. taktiež vystupovala, ako žalobca proti žalovanému a to spoločnosti REMOZA s.r.o., spoločnosť CLAIMS COLLECTION, s.r.o. v tomto návrhu uvádzala: „Žalovaný a spoločnosť REMOZA SERVICES, s.r.o., IČO: 53 256 573 (ďalej len „Údajný nástupca“) uzatvorili dňa 7. 6. 20211 zmluvu o predaji časti podniku, ktorou mal žalovaný previesť na Údajného nástupcu údajnú časť podniku, súčasťou ktorej mali byť i Záväzky (ďalej len „Zmluva o predaji časti podniku“). Údajný nástupca listom zo dňa 22. 6. 2021 oznámil pôvodnému žalobcovi (t.j. spoločnosti Ďuri, s.r.o.), že na základe Zmluvy o predaji časti podniku (hoci v danom liste táto zmluva nebola riadne špecifikovaná) prevzal Záväzky od žalovaného..... Sme toho názoru, že jedným z motívov žalovaného a Údajného nástupcu pri uzatváraní Zmluvy o predaji časti podniku bolo, aby sa žalovaným stal Údajný nástupca, ktorý nemá žiadny majetok, z ktorého by žalobca mohol byť pri výkone rozhodnutia uspokojený. Taktiež predpokladáme, že žalovaný a Údajný nástupca nepočítali s tým, že žalobca (resp. pôvodný žalobca) si bude uplatňovať žalovanú pohľadávku voči žalovanému z dôvodu ručenia. Z dôvodu ich správania je aj reálna obava, že žalovaný v snahe pokračovať v ochraňovaní svojho majetku by v prípade zmeny právneho dôvodu žaloby len na ručenie mohol spochybniť a preukázať neplatnosť Zmluvy o predaji časti podniku a tým vyvrátiť svoju pasívnu vecnú legitimáciu ako ručiteľa (v podstate zo strany žalovaného možno očakávať, že ak by žalobca pokračoval v nezmenenej žalobe voči žalovanému, žalovaný by poukazoval na platnosť Zmluvy o predaji časti podniku, a ak by si žalobca voči nemu zmenou žaloby uplatnil ručiteľský záväzok, predložil by dôkazy preukazujúce neplatnosť Zmluvy o predaji časti podniku)........ Tiež poukazujeme na to, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27. 5. 2021, sp. zn. 3Cob 85/2020 potvrdil vyššie uvedený rozsudok súdu zo dňa 28. 7. 2020, sp. zn. 24Cb 32/2020; žalobca a žalovaný sú stranami tohto konania sú v rovnakom postavení. Zmluva o predaji časti podniku bola uzatvorená len pár dní po vydaní druhostupňového rozsudku. Možno sa domnievať, že žalovaný a Údajný nástupca (ktorý je majetkovo a personálne prepojený s advokátsku kanceláriou žalovaného v týchto konaniach) sa dozvedeli o potvrdzujúcom rozsudku, a preto uzatvorili Zmluvu o predaji časti podniku. Zjavne práve z dôvodu, aby žalobca v konaní sp. zn. 24Cb 32/2020 už nemal možnosť zmeniť žalobu tak, že si žalovaný nárok uplatní voči žalovanému ako ručiteľovi, t.j. snažili sa docieliť, aby si žalobca mohol v exekúcii uplatňovať priznaný nárok len voči nemajetnému Údajnému nástupcovi.“
Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že rovnako bola hodnotená táto schéma zrealizovaná prostredníctvom zmluvy o predaji časti podniku aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach (Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/25/2019-799, č. k. 24Cb/32/2020-131). Tu je potrebné poukázať, že spoločnosť REMOZA, s.r.o. uplatnila rovnaké pohľadávky, ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní, v súdnom konaní pod sp. zn. 24Cb 32/2020 v rámci započítania, a súd už sa ich nedôvodnosťou zaoberal aj v rozsudku zo dňa 28.7.2020 (t.j. dávno pred uzatvorením Zmluvy o predaji časti podniku a takýmto údajným ich postúpením/prevodom na žalobcu).
Z už spomínanej zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.6.2021 súd prvej inštancie zistil, že špecifikácia majetku časti podnikov, ktoré predmetom predaja podľa tejto zmluvy je výslovne vymenovaná v prílohe č. 1 až č. 3, časť majetku tvorí jeden notebook, 1 zamestnanec a následne len uvádzané pohľadávky a záväzky voči jednotlivým spoločnostiam medzi inými aj voči žalovanému.
Súd prvej inštancie mal za to, že už na prvý pohľad predaj časti podniku spoločnosťou REMOZA, s.r.o., ktorá tzv. časť nevykazuje prakticky žiadnu činnosť, teda žiaden obrat, či zisk, je prinajmenšom nekalou obchodnou praktikou, ktorej súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu, keďže výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), či v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka). V danom prípade ide o zjavne špekulatívny postup, ku ktorému pristúpil
žalobca uvedomujúc si, že si na súde uplatnil pohľadávku ako nárok na zmluvnú pokutu, ktorú nie je možné hodnotiť ako existujúcu.
Pokiaľ ide o predloženú faktúru, táto bola predložená bez ďalších dôkazov na základe čoho došlo k jej vystaveniu a tu súd prvej inštancie poukázal na aplikovateľné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 598/2015-14 v zmysle ktorého uviedol: „Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi.“
Aj keď v danej právnej nejde o daňové konanie skutočnosti vo faktúre v tomto konaní, žalobca žiadnym dôkazom nedeklaroval a žalovaný ich poprel.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, tu súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262. Záväzková zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti, ako povinnosti zo záväzku. Podľa § 757 pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností stanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.. Zodpovednosť za škodu sa takto rozširuje aj na prvú a druhú časť Obchodného zákonníka. Pri niektorých zmluvných typoch sú odlišne upravené predpoklady zodpovednosti za škodu alebo aj liberačné dôvody (napr. pri zasielateľskej zmluve v § 603) alebo spôsob a rozsah náhrady škody (napr. pri zmluve o preprave v § 622 - 624). Vo všeobecnej záväzkovej časti je osobitne upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu (§ 268) a prezradením a použitím dôverných informácií (§ 271). Špecifikom tejto zodpovednosti je to, že škodca zodpovedá i napriek tomu, že neporušil povinnosť zo záväzku.
Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený, v danej právnej veci teda žalobca.
Podľa § 373 pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum emergens), ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk (lucrum cessant), ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť (§ 379, 381, 380). Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností.
Žalobca v tomto smere neprodukoval takmer žiadne prostriedky procesného útoku, bola síce predložená správa o spôsobe vzniku zranenia A. B., avšak táto sa nachádza na tlačive tretieho subjektu a nič z tohto dôkazu nenasvedčuje o spojitosti so žalovaným, a už vôbec neodôvodňuje výšku uplatňovaného nároku.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie nedoručil vyjadrenie protistrany pred pojednávaním strane sporu (žalobcovi), aby sa k nemu vyjadrila a nevyhovel návrhu žalobcu, aby pojednávanie odročil. V tomto smere neboli dodržané ustanovenia § 178 CSP a § 188 CSP, z ktorých vyplýva, že súd je povinný zabezpečiť dostatočný priestor na prípravu na proces.
Súd nie je oprávnený posudzovať platnosť alebo neplatnosť predmetnej zmluvy a nemôže vychádzať len z odôvodnenia určitého rozsudku, ale musí tvoriť výrokovú časť rozsudku, aby bola predmetná skutočnosť pre súd voči tretím osobám záväzná.
Žalovaný voči žalobcovi neuplatnil žiadne prostriedky obrany ani útoku v rozsahu tak, ako veriteľ považoval konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a mal podať žalobu v zmysle § 478 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa neobrátil na príslušný súd s predmetnou žalobou, ale akceptoval predmetnú zmluvu a konal s právnym nástupcom a so žalobcom a vyzval ho na plnenie.
V danom prípade odporovateľnosť a platnosť právneho úkonu nie je možné riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu môže nastať až právoplatným rozsudkom, podobne to platí aj o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.
Súd sa nesprávne vyporiadal s posúdením aktívnej vecnej legitimácie a uviedol, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Treba poukázať na skutočnosť, že predmetná zmluva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je uzavretá v súlade s Obchodným zákonníkom a v predmetnom kódexe nie sú dobré mravy upravené. V danom prípade sú obsiahnuté len zásady poctivého obchodného styku, ktoré nikto v predmetnom konaní nerozporoval a vzhľadom na uvedené právne posúdenie predmetnej zmluvy je absolútne nesprávne, nakoľko súd aplikoval aj nesprávnu právnu normu. Ak by sa žalobca priklonil k tvrdeniu súdu, napriek skutočnosti, že v danom prípade súd nepoukázal o akú právnu normu sa oprel, nie je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi konanie spoločnosti, ktorá zmluvu o prevode časti podniku prevedie na spoločnosť len z dôvodov tak, ako to ustanovil súd.
Vzhľadom na konanie žalovaného a konanie ako aj s nástupníckou spoločnosťou je preukázané, že žalovaný akceptoval predmetný prevod a nepodal žalobu v prekluzívnej lehote uvedenej v § 478 Obchodného zákonníka.
Žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval predmetnú pohľadávku žalobcu.
Predmetná zmluva je platná a účinná, nakoľko neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o určení neplatnosti predmetného zmluvného záväzku a vzhľadom na to bola dodržaná aj procesná aktívna legitimácia na strane žalobcu. Treba poukázať na to, že v konaní o zaplatenie nie je možné riešiť účinnosť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Neodbornou a nesprávnou prácou a nedodržaním odborného postupu došlo
k porušeniu pravidiel a zásad BOZP a spôsobením ťažkého pracovného úrazu tohto pracovníka, preto sú nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní plne dôvodné.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2, 3 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené ani vady spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 476 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 477 ods.1 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Podľa § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka, prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
Podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Predávajúci však ručí sa splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Podľa § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
Podľa § 487 Obchodného zákonníka ustanovenia § 477 - 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú jednotku.
Predaj podniku podľa § 487 sa vzťahuje len na samostatnú organizačnú a účtovnú jednotku podniku.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca si faktúrou pod č. 190090 z 25.10.2019 s dátumom splatnosti 1.11.2019 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 84.746,60 eur. Táto faktúra bola vydaná pôvodnou spoločnosťou REMOZA, s.r.o. so sídlom Ličartovce 227 a týkala sa pokuty za porušenie predpisov BOZP a spôsobenie ťažkého pracovného úrazu na stavbe Trockenspanaufbereitung, Chirk, Anglicko a týkala sa aj nákladov na prepravu zraneného A. B. a cestovné a mzdové náklady zamestnancov firmy CEATEC Enginnering GmbH a REMOZA, s.r.o. spojené s komunikáciou a riešením úrazu s úradmi na mieste stavby.
Na základe zmluvy o prevode časti podniku bola táto pohľadávka postúpená z pôvodného subjektu REMOZA, s.r.o. na žalobcu REMOZA SERVICES, s.r.o..
Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojich nárokov uplatňovaných v tomto konaní, nakoľko nepredložil dôkazy potrebné na ich úspešné uplatnenie, najmä pokiaľ ide o písomnú dohodu so žalovaným, ktorá by sa týkala zmluvnej pokuty za porušenie BOZP (bod 1 faktúry č. 90090 z 25.10.2019), nepredložil žalobca písomnú zmluvu o zmluvnej pokute tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 301 a nasl. Obchodného zákonníka.
Vo vzťahu k ostatným nárokom vyplývajúcim z tejto faktúry žalobca svoje tvrdenia nepreukázal a nepodložil ich patričnými dôkazmi, pričom správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ nemohol akceptovať záznam v anglickom jazyku, ktorý nebol preložený, a teda nebol spôsobilým dôkazom pre zistenie skutkového stavu, čo bolo predovšetkým vecou žalobcu, aby tento spôsobilý dôkaz predložil. Taktiež nie je zrejmé, z akých dôvodov by si mal žalobca uplatňovať cestovné, ubytovacie a mzdové náklady zamestnancov inej firmy (CEATEC Engineering GmbH).
Najpodstatnejšou okolnosťou je však správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi spoločnosťou REMOZA, s.r.o. a žalobcom – spoločnosťou REMOZA SERVICES, s.r.o. 4.6.2021. Túto zmluvu (v zhode so súdom prvej inštancie) kvalifikuje aj odvolací súd ako zmluvu uzavretú v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko na základe zistení, ktoré bližšie špecifikoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, ide o právny úkon, ktorým sa
pôvodná spoločnosť REMOZA, s.r.o. snažila zbaviť svojich záväzkov voči iným spoločnostiam (najmä spoločnosť ĎURI, s.r.o., žalobca, t.j. ŠIFERO, spol. s r.o., CLAIMS COLLECTION, s.r.o. a podobne) tak, ako to bližšie špecifikoval súd prvej inštancie. Totiž predmetom prevodu pri predaji časti podniku bol len notebook značky Apple MacBook Pro 13 a 1 zamestnankyňa, inak išlo o zoznam zmluvných vzťahov, ktorými svoje zmluvné vzťahy pôvodná spoločnosť REMOZA, s.r.o. prevádzala na žalobcu, t.j. na spoločnosť REMOZA SERVICES, s.r.o., najmä s poukazom na viaceré záväzky, ktoré sú obsahom zoznamu zmluvných vzťahov, ktoré mali prejsť na žalovaného.
Takéto konanie nemožno považovať za konanie v súlade s poctivým obchodným stykom, pretože záväzky spoločnosti REMOZA, s.r.o. boli prevádzané do inej spoločnosti, t.j. na žalobcu, ktorý však nedisponoval reálnym majetkom na uspokojenie veriteľov, ktorých pohľadávky, t.j. záväzky REMOZA, s.r.o. boli na žalovaného prevedené.
Treba súhlasiť s tým, že v prejednávanej veci nejde o neúčinnosť právneho úkonu, ale o neplatnosť zmluvy o prevode časti podniku, ktorou sa diskvalifikuje žalobca ako nositeľ aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, pričom otázka neplatnosti zmluvy ako neplatného právneho úkonu v zmysle § 39 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť súdom prvej inštancie vyriešená aj ako predbežná otázka, pretože nejde o určenie neúčinnosti právneho úkonu v rámci žaloby o odporovateľnosť tak, ako to nesprávne argumentuje žalobca vo svojom odvolaní.
Správne teda postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania nárokov, ktoré boli v tomto konaní uplatňované a z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania a v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).