Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/134/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobkyne: P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, Z. proti žalovanému: právom nebohého W. T., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX: 1/ F. T., nar. X.XX.XXXX, bytom J. X, M. Q. K., 2/ W. T., nar. X.X.XXXX, bytom J. X, M. Q. K., o zrušenie záložného práva

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa písomným podaním doručeným súdu dňa 17.2.2009 domáhala voči neoznačenému žalovanému zrušenia záložného práva vyplývajúceho z Kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení záložného práva z 5.3.2007. Návrh odôvodnila tým, že dňa 21.1.2009 prevzala od súdneho exekútora L. Szabó upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 803/2008-9. Osobnou návštevou exekútora sa dozvedela o existencii zmluvy o pôžičke zo dňa 16.3.2008 uzavretej medzi jej manželom N. U. a W. T., na základe ktorej bola jej manželovi N. U. poskytnutá pôžička vo výške 450.000,- Sk so splatnosťou do 31.7.2008. Na základe zmluvy o pôžičke bola spísaná s jej manželom notárska zápisnica o uznaní dlhu a o súhlase s exekúciou na všetok ich nehnuteľný a hnuteľný majetok v prípade nesplatenia pôžičky v lehote splatnosti a začalo sa exekučné konanie predajom nehnuteľnosti

- rodinného domu v obci Z., ktorý vlastnia spolu s manželom. Konštatovala, že W. T. podľa zmluvy o pôžičke požičal jej manželovi N.U. U. sumu 450.000,- Sk, hoci vedel o jeho platobnej neschopnosti a o tom, že je diagnostikovaný neúspešne liečený alkoholik. Mala za to, že cieľom uzavretia zmluvy o pôžičke medzi jej manželom a W.. T. bola snaha W.. T. získať späť rodinný dom v obci Z., ktorý od W.. T. spolu s manželom kúpili, pričom zaplatili časť kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk. Zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 550.000,- Sk neuhradila z dôvodu, že pri vybavovaní hypotekárneho úveru zistila, že pozemok k predmetnej nehnuteľnosti nie je vysporiadaný, no z dôvodu časovej tiesne podpísala Kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvu o zriadení záložného práva z 5.3.2007, pričom realitná kancelária sa v zmluve zaviazala do 3 mesiacov odkúpiť pozemok od SPF s tým, že žalobkyňa do mesiaca zaplatí zostatok kúpnej ceny nehnuteľnosti. No problémy na SPF spôsobili, že pozemok do dnešného dňa nebol odkúpený, pričom po uplynutí 3 mesiacov od kúpy ju začali navštevovať páni Y. a H., ktorí naliehali, aby zaplatila zostatok kúpnej ceny. Predložili jej na podpis aj dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorú ale nepodpísala, keďže v nej neboli zohľadnené investície, ktoré v súvislosti so zakúpenou nehnuteľnosťou mala. Začiatkom roku 2008 jej manžel N. U. opustil ich spoločnú domácnosť, čo prišlo W. T.Í. vhod, pretože po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky poskytnutej jej bývalému manželovi by W.. T.E. mohol získať nehnuteľnosť späť (a to na základe exekúcie vedenej pod zn. EX 803/2008). Dňa 26.1.2009 zistila, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha v podobe záložného práva v prospech spoločnosti Rivac, s.r.o. na základe exekúcie

vedenej pod zn. EX 725/2008, pričom exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz zaväzujúci jej manžela na zaplatenie sumy 300.000,- Sk, keď jej manželovi bol v mesiaci február 2008 poskytnutý úver so splatnosťou do mája 2008. Konateľom spoločnosti Rivac, s.r.o. bol pán Y., ktorý ju navštívil v októbri 2008 a naliehal, aby súhlasila s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým, že jej vyplatí 150.000,- Sk, lebo ak dom predá exekútor, ona nedostane nič. Na pána Y. podala trestné oznámenie, ktoré bolo postúpené obvodnému úradu na prejednanie priestupku. Uviedla, že jej manžel N.. U. opustil ich spoločnú domácnosť koncom januára 2008 po tom, ako odmietla súhlasiť s ďalšími pôžičkami, ktoré si vybavoval, pričom tým rodinu zadlžoval a taktiež nebola ochotná tolerovať, že neprispieval na spoločné výdavky domácnosti. Využijúc jej nedostatočné právne vedomie, N. U., W. T. a pán Y. podvodom zapríčinili, že aj v prípade odkúpenia pozemku nedokáže vyplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol o zrušení záložného práva zriadeného v prospech W. T. vyplývajúceho z kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení záložného práva, čl. 7 zo dňa 5.3.2007, keď konštatovala, že predávajúci poskytnutím úveru N. U. vo výške 450.000,- Sk dňa 16.3.2008, so splatnosťou dňa 31.7.2008, v čase kedy už nežili v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodárili, porušil bod 3.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a tým jej znemožnil získať hypotekárny úver na uhradenie zvyšnej kúpnej ceny nehnuteľnosti. K návrhu žalobkyňa priložila kópiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 16.2.2007, ako aj kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.3.2007, dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2007, dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy a dohody o zriadení záložného práva zo dňa 25.6.2007, dodatku č. 1 k dohode o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.2007, fotokópiu notárskej zápisnice N 243/2008, , NCRIs 423130/2008 zo dňa 16.10.2008 ako aj zmluvy o pôžičke zo dňa 16.3.2008, rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. -19 zo dňa 8.4.2008, poverenia sp. zn. , EX 725/2008 vydané pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szaba, kópiu plnej moci udelenej spoločnosťou Rivac, s.r.o. JUDr. Anne Mišovej na zastupovanie v exekučnom konaní vo veci vymáhania istiny vo výške 300.000,- Sk s príslušenstvom na základe platobného rozkazu č.k. -15 zo dňa 12.9.2008, platobného rozkazu č.k. -15 zo dňa 12.9.2008, uznesenia ČVS: ORP-915/OVS-KN-2008 zo dňa 5.11.2008, prvej strany kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a Z.. X. D. ako kupujúcim.

Po tom, ako žalobkyňa svoj návrh na výzvu súdu doplnila podaním doručeným súdu dňa 4.5.2010, v ktorom už označila W. T. za žalovaného, spresnila aj navrhnutý petit tak, aby súd zrušil záložné právo na rodinný dom LV XXXX v katastri obce Z., ktoré záložné právo vyplýva z kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zriadení záložného práva zo dňa 5.3.2007. Na zdôvodnenie návrhu uviedla, že kúpa predmetného rodinného domu sa realizovala cez realitnú kanceláriu SK REALITY zastúpenú pánom H.. Dňa 16.2.2007 podpísala s W. T. zmluvu o budúcej zmluve, kde v čl. 3, bod 3.2. W.. T. ako predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy a iné právne povinnosti. V deň podpísania zmluvy o budúcej zmluve odovzdala W.. T. sumu 50.000,- Sk. Dňa 5.3.2007 vyplatila W.. T. sumu 450.000,- Sk s tým, že zvyšná časť kúpnej ceny mala byť podľa dohody zmluvných strán realizovaná cez hypotekárny úver, ktorý sa snažila urýchlene vybaviť, keďže z bytu (ktorý predala) sa mali vysťahovať do jedného mesiaca od zaplatenia kúpnej ceny za byt. Pri vybavovaní hypotekárneho úveru zistila, že pozemok pod zakúpeným rodinným domom nie je vysporiadaný, a tak jej hypotekárny úver nebol poskytnutý. Uvedené oznámila zástupcovi realitnej kancelárie, ktorý sa zaviazal, že pozemok bude do troch mesiacov vysporiadaný. Pre nesplnenie tohto záväzku nevyplatila zvyšnú časť kúpnej ceny nehnuteľností. Ďalej uviedla, že W.. T. porušil bod 3.2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keď poskytol N.. U. úver vo výške 450.000,- Sk, hoci ho poznal, vedel o jeho platobnej neschopnosti a alkoholizme. Úver bol poskytnutý jej manželovi v čase, keď s manželom už nežila v spoločnej domácnosti, pričom úver vo výške 450.000,- Sk s lehotou splatnosti do troch mesiacov bol poskytnutý s cieľom, aby W.. T. pri nedodržaní lehoty splatnosti mohol v rámci exekučného konania získať nehnuteľnosti späť. Preto žalobkyňa žiadala vo veci rozhodnúť tak, že súd zruší záložné právo k nehnuteľnosti v obci Z. LV XXXX zapísané v prospech W. T., ktoré vyplýva z kúpnej zmluvy na prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení záložného práva, článku 7, zo dňa 5.3.2007 LV č. XXXX v katastri obce Z.. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný ako predávajúci, zatajením skutočnosti o nevysporiadanom pozemku a poskytnutím úveru vo výške 450.000,- Sk jej manželovi - N.. U. - dňa 16.3.2008 so splatnosťou do 31.7.2008, v čase kedy už nežila s manželom v spoločnej domácnosti a nehospodárili spolu, porušil bod 3.2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a tým jej znemožnil získať hypotekárny úver na úhradu zostatku kúpnej ceny nehnuteľností.

Žalobkyni súd dňa 12.5.2010 doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, na čo žalobkyňa požiadala o odpustenie súdneho poplatku z dôvodu nízkeho príjmu. Súd z dôvodu absencie druhej podmienky odôvodňujúcej priznanie oslobodenia, s poukazom na žalobkyni uznesením z 23.6.2010 nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -49 z 31.8.2010 odvolaním žalobkyne napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na to, že právny záver súdu prvého stupňa o nesplnení druhej podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je nedôvodný, právne neobstojí, keďže ho nie je možné v danom štádiu konania v danej právnej veci vyvodiť a zo strany súdu prvého stupňa sa jednalo o neprípustnú prejudíciu výsledku konania.

Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedenou v , nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Súd uzneseniami z 6.10.2010, ale aj 6.1.2011 žalobkyňu vyzval na spresnenie jej nároku, resp. petitu.

Žalovaný W. T. zomrel dňa XX.X.XXXX a podľa oznámenia notárskeho úradu JUDr. Ildikó Bory, do úvahy prichádzajúcimi dedičmi sú pozostalá manželka F. T. a syn poručiteľa, W. T..

Tunajší súd rozsudkom sp.zn. z 1.7.2010 manželstvo žalobkyne s jej manželom N.. U. rozviedol a rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére účastníkov rozvodového konania na čas po rozvode manželstva. Uvedený rozsudok čo do rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2011.

Na pojednávaní vo veci dňa 17.4.2012 žalobkyňa spresnila konečné znenie petitu, ktorého zmenu súd uznesením pripustil v znení: Súd ruší záložné právo W. T., nar. X.X.XXXX, vyplývajúce z Kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola dňa 5.3.2007 uzavretá medzi W. T. ako predávajúcim a súčasne záložným veriteľom a navrhovateľkou s manželom N. U. ako kupujúcimi a záložcami. Súd súčasne rozhodol o nepripustení predchádzajúcich zmien petitov navrhnutých žalobkyňou.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi zopakovala skutkové tvrdenia z návrhu vo veci. Svoj návrh na zrušenie záložného práva v prospech nebohého žalovaného, ktoré zabezpečuje doplatenie kúpnej ceny vo výške 550 000,- Sk za stavby, ktoré spolu s bývalým manželom zakúpili od nebohého žalovaného kúpnou zmluvou z 5.3.2007 odôvodnila fiktívnou pôžičkou poskytnutou jej manželovi na základe Zmluvy o pôžičke z 16.3.2008 vo výške 450 000,- Sk nebohým žalovaným.

Súd rozsudkom zo 17.4.2012 návrh žalobkyne zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -162 z 21.11.2013 odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že opakované citovanie ustanovenia súdom prvého stupňa v predvolaniach žalobkyne na pojednávania (vytýčené na 11.3.2011, 13.5.2011, 1.7.2011, 14.10.2011, 21.2.2012 a 17.4.2012) odvolací súd nepovažuje za dostatočné splnenie si poučovacej povinnosti súdom prvého stupňa v zmysle a . Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal ustáliť, že je potrebné pre ochranu práv a oprávnených záujmov žalobkyne opätovne a dôsledne ju poučiť v zmysle a odkázať ju na Centrum právnej pomoci predovšetkým vzhľadom na skutkovú a právnu zložitosť prejednávanej veci. Súd prvého stupňa mal preto o to aktívnejšie ako orgán štátu a dôslednejšie postupovať pri splnení si poučovacej povinnosti, keď skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu sa očividne dotýkali ochrany obydlia žalobkyne a

jej rodinných príslušníkov. Bez poskytnutia náležitého poučenia a ochrany práv a chránených záujmov žalobkyne by táto len zrejme ťažko dokázala hájiť svoje práva, porušenia ktorých sa v konaní domáhala.

V súlade s citovaným zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre prvostupňový súd prípisom z 27.1.2014 poučil žalobkyňu, že ako účastník konania má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie advokáta. Súčasne súd žalobkyni uložil, aby v prípade, že túto možnosť využije, v lehote 30 dní preukázala podanie žiadosti o ustanovenie advokáta adresované Centru právnej pomoci.

Žalobkyňa na urgenciu súdu prípisom doručeným 1.4.2014 súdu oznámila, že požiadala Centrum právnej pomoci v Nitre o ustanovenie advokáta a bola vyzvaná na doplnenie niektorých údajov.

Centrum právnej pomoci kancelária Nitra mailom doručeným 12.5.2014 súdu oznámilo, že dňa 30.4.2014 bolo vydané rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľke P. U.. Mailom doručeným súdu 6.6.2014 Centrum právnej pomoci kancelária Nitra (CPP) súdu oznámilo, že rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľke P. U. nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2014. V prílohe uvedeného mailu CPP doručilo súdu aj scan uvedeného rozhodnutia z 30.4.2014 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa ako žiadateľka vzhľadom na výšku svojho započítateľného príjmu nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.

S poukazom na uvedené súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 19.9.2014, pričom v súlade s pojednával v neprítomnosti riadne predvolanej žalobkyne, ktorá prípisom doručeným súdu dňa 3.9.2014 požiadala o odročenie pojednávania „z rodinných dôvodov - neodkladných“. Žalobkyňa neodkladnosť rodinných dôvodov nielenže nešpecifikovala, ale do začatia pojednávania vo veci dňa 19.9.2014 ani nepreukázala. Dôležitosť každého dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd vo všeobecnosti preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Dôvodnosť žiadosti súd skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložných tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Súd preto dospel k záveru, že v procesnej situácii, ktorá v prejednávanej veci nastala podaním dostatočne nedoloženej (tiež náležite nevysvetlenej) žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania nemožno považovať ani za porušenie a ani za odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a osvedčením o dedičstve.

Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal za preukázané, že Osvedčením o dedičstve sp. zn. z 12.3.2012 nadobudol dedičstvo po nebohom žalovanom pozostalý syn W. T. na základe dohody dedičov (aj F. T.). Právom nebohého žalovaného, zomrelého v priebehu konania, vstúpili do konania univerzálnou sukcesiou jeho dedičia.

W. T., ako dedič pôvodného žalovaného uviedol, že od apríla 2012 k žiadnej zmene nedošlo a navrhol vo veci rozhodnúť opätovne tak, ako súd rozhodol v odvolacím súdom zrušenom rozsudku. F. T. ako dedička pôvodného žalovaného navrhla návrh žalobkyne zamietnuť.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa s bývalým manželom N.. U. dňa 5.3.2007 zakúpili od nebohého W. T. stavbu rodinného domu a garáže so súp. číslom 641, bez pozemkov, na ktorých uvedené stavby stoja a zakúpili aj ornú pôdu o výmere 586 m2 , to všetko v k.ú. Z. za

kúpnu cenu 1 050 000,- Sk s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 50 000,- Sk kupujúci zaplatili do rúk predávajúceho pred podpisom zmluvy, časť vo výške 450 000,- Sk bola splatná v deň podpisu zmluvy a zostatok kúpnej ceny vo výške 550 000,- Sk bol splatný do 30 dní odo dňa splnenia podmienky, ktorou bolo usporiadanie vlastníckeho práva k pozemku pod stavbou garáže. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na zriadení záložného práva na zakúpené nehnuteľnosti v prospech predávajúceho ako záložného veriteľa, a to na zabezpečenie jeho pohľadávky voči kupujúcim titulom nevyplatenej kúpnej ceny.

Podľa LV č. XXXX pre k.ú. Z. žalobkyňa s manželom, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 4.10.2011 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. z 1.7.2010, sú v celosti vlastníkmi zakúpených nehnuteľností a ako ťarcha je v uvedenom liste vlastníctva vyznačené aj záložné právo V-913/07 v prospech záložného veriteľa W.. T., nar. X.X.XXXX na zabezpečenie pohľadávky nevyplatenej kúpnej ceny na p.č. XXX a na stavby s.č. XXX (rodinný dom) na p.č. XXX/X, s.č. XXX (garáž) na p.č. XXX/X.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba je najvýznamnejší dispozitívny procesný úkon účastníka konania. Jej relevancia spočíva v tom, že žalobou sa začína konanie, pričom je nevyhnutným podkladom na to, aby sa fyzická alebo právnická osoba mohla domôcť základného práva na súdnu ochranu podľa . Citované ustanovenie obsahuje exemplifikatívny výpočet možných návrhov na začatie konania a teda návrhom na začatie konania je možné domáhať sa aj iného rozhodnutia, než rozhodnutia o osobnom stave, o splnení povinnosti alebo určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Podstatou pre úspešné podanie návrhu na začatie konania je, aby sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia možného, určitého a vykonateľného, ktoré rozhodnutie môže mať konštitutívne alebo deklaratórne účinky. Ako konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení z 27. februára 2012, sp. zn. Všeobecné náležitosti podania určuje ustanovenie Pre návrh na začatie konania v ustanovení stanovuje ďalšie náležitosti, uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol návrh prejednať a vecne (meritórne) o ňom rozhodnúť. Okrem uvedenia mena a bydliska účastníkov prípadne zástupcov, musí návrh na začatie konania obsahovať údaj o štátnom občianstve a ďalej najmä pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, okrem toho musí byť z návrhu zjavné, čoho sa žalobca domáha. Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedenou v , nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval.

Návrh žalobkyne mal formálne, zákonom predpísané, náležitosti, avšak aj napriek opakovaným výzvam súdu, ktorými viedol žalobkyňu k takej formulácii návrhu, ktorá by zodpovedala nielen jej záujmom, ale aj právnym predpisom, žalobkyňa zotrvala na svojej požiadavke zrušenia záložného práva súdom. Domáhala sa zrušenia toho záložného práva, ktoré v prospech nebohého pôvodného žalovaného vyplýva z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.3.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom ako kupujúcimi a súčasne záložcami a nebohým W. T. ako predávajúcim a záložným veriteľom. Vydanie takéhoto rozhodnutia však zo strany súdu nie je možné, keďže súd nemôže autoritatívne zrušiť vecné právo, ktoré vzišlo z dohody účastníkov zmluvného vzťahu, riadiacej sa princípom zmluvnej voľnosti. Táto vada návrhu však súdu nebránila vo veci konať a rozhodnúť, keďže nešlo o takú vadu návrhu, neodstránenie ktorej by malo

za následok odmietnutie podania žalobkyne podľa , najmä keď vadou podania nie je to, že žalobnému petitu nemožno vyhovieť preto, že nie je v súlade s hmotným právom ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.4.2014).

Žalobný návrh v danom prípade obsahoval nielen formálne náležitosti, ale obsahoval aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, bol určitý a zrozumiteľný, a tak sa mohlo o ňom konať a rozhodovať, bez ohľadu na to, či mu je možné vyhovieť. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom slúži k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke a k jeho identifikácii umožňujúcej odlíšenie od predmetov iných konaní. Súd v danom prípade, za splnenia ďalších podmienok, napr., že by sa konania zúčastnili všetci účastníci právneho úkonu, vrátane (ex)manžela žalobkyne, by prípadne mohol určiť neplatnosť právneho úkonu (zmluvy o zriadení záložného práva) alebo, za splnenia ďalších podmienok, by mohol prípadne určiť neexistenciu záložného práva, či už určením, že záložné právo nevzniklo, alebo zaniklo, resp. určením, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Ak by súd poučil žalobkyňu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzil inak predmet tohto konania než ho vymedzila žalobkyňa, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011 sp. zn. ). Z opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňou v danom prípade však nebolo zrejmé, ktoré určenie (či neplatnosti právneho úkonu, alebo že právo nie je) by prichádzalo na základe návrhu žalobkyne do úvahy a navyše žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu, aby v danej veci súd zrušil záložnú zmluvu. Poskytnutie ochrany hmotnému právu žalobkyne prostriedkami občianskeho procesného práva predpokladá také znenie žalobného návrhu (petit), ktorý bude možné vykonať v prípade, že žalovaný dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť.

Ostatný návrh petitu žalobkyne z 17.4.2012 bol úplný a zrozumiteľný, súd z neho vedel, čo sa navrhuje a v akom rozsahu. Obsah formulácie petitu, v nadväznosti na jeho presnosť, určitosť a vykonateľnosť súd posudzoval pri rozhodovaní vo veci samej. Na základe uvedeného súd opätovne žalobný návrh žalobkyne zamietol z dôvodu, že takto navrhnutý petit nie je v súlade s hmotným právom, je nevykonateľný a súd je oprávnený i povinný rozhodnúť o veci, vychádzajúc z petitu, vydania ktorého sa účastník súdnou cestou domáha.

Keďže zo strany žalobkyne bol podaný návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala vydania rozhodnutia, ktoré nie je v súlade s hmotným právom, súd návrh žalobkyne, bez potreby bližšieho hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne zamietol.

O trovách celého konania, vrátane odvolacieho, súd rozhodol s poukazom na a ods. 3 a právnym nástupcom nebohého žalovaného, hoci boli v konaní úspešnými účastníkmi, náhradu trov celého konania nepriznal, keďže im v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani oni a ani ich právny predchodca do vyhlásenia rozhodnutia vo veci nenavrhli rozhodnúť o trovách konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.