Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-2153-2022.pdf
PDF · 96.61 KB
Case nature
Subarea
34Ek/2153/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Pletiva s. r. o., so sídlom Galvaniho 41, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 46 094 326, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti povinnému: Lütmerding
- Stavebná obchodná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Dvorníky 100, 920 56 Dvorníky, IČO: 50 311 093, o vymoženie 7 441 EUR s príslušenstvom, ktorú vedie súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai, so sídlom exekútorského úradu Švermova 273, 924 01 Galanta, pod. zn. 323EX 544/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/2153/2022 zo dňa 05.12.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.12.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1 - 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a je návrhom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku bez odkladného účinku. Poukázal, že ak povinný podá návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a v takto podanom návrhu neuvedie skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je súd povinný návrh na zastavenie v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je pevne stanovená zákonom a nie je možné ju predĺžiť. Povinný vo svojom návrhu uvádzal, že exekúcia je v rozpore s dobrými mravmi, že nevedel o existencii platobného rozkazu, nakoľko bol doručený fikciou doručenia a že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník uviedol, že všetky tieto skutočnosti museli byť povinnému známe už v čase plynutia zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Ide však tiež o skutočnosti, ktoré by ani v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote nepredstavovali dôvod na zastavenie exekúcie. Súd aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného skúmal už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a konštatoval, že oprávnený je aktívne vecne legitimovaný. Skutočnosť, že v obchodnom mene oprávneného v plnej moci je uvedená čiarka aj keď tam nemá byť, nespôsobuje neplatnosť plnej moci, nakoľko v tejto plnej moci je oprávnený identifikovaný IČO-m a tiež aj sídlom a teda je zjavné, kto je v tomto prípade splnomocniteľom. Dodal, že povinný je povinný komunikovať prostredníctvom svojej elektronickej schránky, nakoľko je právnickou osobou a je povinný si túto schránku kontrolovať. Skutočnosť, že v dôsledku nekontrolovania elektronickej schránky došlo k doručeniu exekučného titulu fikciou doručenia je plne v súlade so zákonom. K dôvodom, pre ktoré povinný žiadal zastaviť exekúciu, vyšší súdny úradník uviedol, že na ich základe by nebolo možné exekúciu zastaviť ani v prípade, ak by bol návrh na zastavenie exekúcie podaný v zákonnej lehote, nakoľko nepredstavujú žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku. Keďže po preskúmaní veci dospel k záveru, že povinný podal návrh na
zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu ho zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
2/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že vyšší súdny úradník nie je spôsobilý rozhodovať o námietkach, aktívnej vecnej legitimácii, lebo táto právomoc podľa neho prináleží iba sudcovi. Vyšší súdny úradník okrem toho nesprávne vyhodnotil dôkazy, nebola dostatočne skúmaná aktívna vecná legitimácia už pri vydávaní platobného rozkazu, ani pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súd je povinný vždy skúmať aktívnu vecnú legitimáciu, v rozhodnutí sa vyšší súdny úradník odvolal iba na čiarku medzi názvom a skratkou s.r.o., avšak obchodný názov nie je uvedený zle iba čiarkou, ale i medzerami medzi skratkou s.r.o. / s. r. o.. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal zastupujúci advokát JUDr. Peter Peružek na základe plnomocenstva zo dňa 28.3.2022. Plnomocenstvo JUDr. Petrovi Peružkovi udelila spoločnosť Pletiva, s.r.o. s IČOm: 46094326, rovnaké obchodné meno je uvedené pod podpisom ako splnomocniteľ. Podľa obchodného registra s IČOm: 46094326 je vedená spoločnosť Pletiva s. r. o.. Správny obchodný názov je bez čiarky za názvom Pletiva a medzi označením s. r. o. sú viditeľné medzery. Existovala spoločnosť s podobným názvom Pletiva s.r.o. a s podobným IČOm: 46094636 rovnakými spoločníkmi a konateľmi ako oprávnený je v likvidácii. Obchodné meno je názov alebo označenie, pod ktorým podnikateľ vykonáva svoje činnosti. Ide o základný identifikačný znak každého podnikateľa. Obchodné meno slúži na identifikáciu podnikateľa a nesmie byť zameniteľné. V súlade s tým musí spĺňať obchodné meno ešte jednu podmienku, a to že musí plniť rozlišovaciu funkciu. To znamená, že dve obchodné mená rôznych spoločností nesmú byť rovnaké. Obchodné meno, okrem toho, že je základným identifikačným údajom, je aj integrálnou súčasťou označovania podnikateľa. Vyžaduje sa, aby bolo obchodné meno podnikateľa uvedené na všetkých dokumentoch, korešpondencii či iných listinách pochádzajúcich od podnikateľa v správnom tvare. V rámci obchodného mena je potrebné uvádzať aj príponu vyjadrujúcu právnu formu právnickej osoby. Súd je povinný vždy ex offo skúmať aktívnu vecnú legitimáciu. V tomto prípade plnomocenstvo udelila neexistujúca spoločnosť pod cudzím IČOm. V návrhu na vydanie platobného rozkazu je uvedený názov spoločnosti patriaci uvedenému IČu, keďže sa údaje v elektronickom podaní dopĺňajú automaticky po zadaní IČO z databázy PRO. Navrhovateľ nie je totožný so splnomocniteľom a teda nemôže byť aktívne vecne legitimovaný. Vo faktúre č. XXXX/XXXXX je ako dodávateľ uvedený Pletiva s.r.o. - bez medzier znova iné obchodné meno, ktorému neprislúcha uvedené IČO. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Súd pri vydávaní platobného rozkazu neskúmal ex offo aktívnu vecnú legitimáciu, čím odoprel povinnému súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo na spravodlivé súdne konanie. Rovnako sa súd nezaoberal skutočnosťou ako je odlišné číslo faktúry a odlišné číslo dodacieho listu. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o fiktívnu faktúru. Rovnako súd pri vydávaní poverenia neskúmal vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd pri vydaní poverenia musí skúmať zákonnosť návrhu a jeho prílohy na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie Je povinnosťou exekučného súdu skúmať zákonnosť návrhu a jeho príloh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom. Obchodné meno, ktoré je uvedené na splnomocnení patrí firme v likvidácii a nie je nositeľom hmotného práva, platobný rozkaz, bol vydaný pre subjekt s iným obchodným názvom. Nie je prípustné, aby splnomocnenie bolo pod iným obchodným menom, ak je obchodné meno iné, nie sú správne ani identifikačné údaje ako IČO alebo adresa sídla. Všetky údaje musia byť uvedené správne a nezameniteľne. Mal za to, že nedostatočná aktívna legitimácia je dôvodom na zastavenie exekúcie v akomkoľvek jej štádiu. Nesúhlasil s vyjadrením, že súdny exekútor pristúpil iba k rezervácii finančných prostriedkov na bankovom účte, nakoľko prišlo k niekoľkým zrážkam v čase keď súd o námietkach nerozhodol. Navyše aj napriek výzve a doloženiu dokladov na uvoľnenie finančných prostriedkov nevyhnutných na podnikanie ako sú mzdy zamestnancov, mu súdny exekútor tieto neuvoľnil. Zablokovaním účtu v banke ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie a uplynutím lehoty na podanie námietok voči exekúcii, súdny exekútor konal v rozpore s § 107 Exekučného poriadku. Týmto konaním súdny exekútor znemožnil povinnému výplatu miezd zamestnancov, výkon podnikania a zárobkovej činnosti následkom čoho môže dôjsť k likvidácii povinného ako právnickej osoby a straty zamestnancov. Takéto konanie ohrozuje nielen povinného ako právnickú osobu, ale i jeho zamestnancov a ich rodiny uvedením do existenčných problémov. Exekútor je povinný postupovať tak, aby exekúciou neohrozil podnikateľskú činnosť povinného nad nevyhnutnú mieru.
3/ Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti opakovane uviedol, že je pravdou, že došlo k chybe v písaní, keď právny zástupca oprávneného pri uvedení obchodného mena dal v plnomocenstve medzi názvom spoločnosti a označením právnej formy čiarku, ktorá nie je v názve obchodného mena oprávneného, ale správne uviedol sídlo spoločnosti ako aj identifikačné číslo spoločnosti a teda je zrejmé, že oprávnený je správne označený a dostatočne označený a z tohto dôvodu je preukázané, že oprávnený je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a predtým návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na podporu argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 4/2005. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby príslušný súd sťažnosť povinného zamietol ako nedôvodnú.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia sudca už len dopĺňa nižšie uvedené.
11/ Za neopodstatnené sudca považoval námietky týkajúce sa nedostatku oprávnenia vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (námietkach a aktívnej vecnej legitimácii). Postavenie a pôsobnosť vyššieho súdneho úradníka v systéme právnej ochrany je upravené priamo Ústavou SR v čl. 142 ods. 3 druhá a tretia veta ústavy, ale i čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa čl. 142 ods. 3 ústavy súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok,
o ktorom rozhoduje vždy sudca. Vyššieho súdneho úradníka treba považovať za zamestnanca súdu v zmysle druhej a tretej vety čl. 142 ods. 3 ústavy. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,zákon č. 549/2003 Z. z.“) vyšší súdny úradník je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese (pozn. sudcu exekučné konanie je súčasťou civilného procesu), v správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu (§ 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z.). Vydávanie rozhodnutí vyšším súdnym úradníkom upravuje aj samotný Exekučný poriadok v ustanovení § 202 ods. 1. V exekučnom konaní je proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku). O sťažnosti vždy rozhoduje súd prvej inštancie (§ 248 CSP), t. j. sudca a proti jeho rozhodnutiu už nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku nepatrí medzi rozhodnutia, o ktorých rozhoduje sudca a voči ktorému by bolo prípustné odvolanie, také rozhodnutie vydáva vyšší súdny úradník. Oprávnenie konkrétneho vyššieho súdneho úradníka konať vo veciach senátu 34Ek vyplýva z Rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je verejne prístupný a je zverejnený aj na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Preto bol vyšší súdy úradník oprávnený a zároveň povinný o (celom) návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodnúť.
12/ Vyšší súdny úradník správne posúdil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je návrhom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda návrhom podanom po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok. Tieto skutočnosti preukazuje doručenka, podľa ktorej bolo upovedomenie povinnému doručené dňa 27.08.2022, a ten podal návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi až dňa 26.09.2022. Tieto zistenia nakoniec v sťažnosti nerozporoval ani samotný povinný.
13/ Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020 alebo sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022). Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
14/ Premietnutím uvedeného na prejednávanú veci, bola obrana povinného v návrhu na zastavenie exekúcie obranou, ktorú mohol uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia, pričom ani neuvádzal, že by také tvrdenia objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Je bez akýchkoľvek pochýb, že otázka nedostatku aktívnej legitimácie (a nedostatku spôsobilosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 18Up/630/2022 z 17.05.2022, byť riadnym exekučným titulom) nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie, ale musela tu byť už v čase začatia exekučného konania. Preto treba prisvedčiť záveru vyššieho súdneho úradníka, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom namietal také skutočnosti, ktoré mohol uplatniť už skôr (v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý by podal podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku), nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie. Dokonca tvrdenia o nedostatku aktívnej legitimácie v návrhu na vydanie platobného rozkazu a domnienky povinného o fiktívnosti faktúry sa týkajú základného konania, ktoré mohol a mal uplatňovať v opravnom prostriedku (odpore voči platobnému rozkazu). Vznikom exekučného titulu zanikla povinnému možnosť namietať skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Uvedené vyplýva i z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, ale nútený výkon exekučným titulom uloženej povinnosti (v tomto prípade peňažného plnenia). Exekučný súd je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, inak povedané, exekučný súd nemá oprávnenie exekučný titul vecne preskúmať. Len pre informáciu povinného, exekučný súd v exekučnom konaní skúma aktívnu legitimáciu v tom rozsahu, či subjekt, ktorému bolo exekučným titulom priznané právo je ten istý subjekt, ktorý je podľa návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, resp. ak ním nie je či, preukázal, že na neho právo z exekučného titulu prešlo (exekučný súd neskúma, či bol žalobca nositeľom uplatňovaného hmotného práva, nakoľko danosť hmotnoprávnej aktívnej legitimácie skúmal súd v základnom, t.j. upomínacom konaní). Prípadný nedostatok splnomocnenia sa netýka aktívnej legitimácie, ale procesného zastúpenia, ktorý je podľa ustanovení CSP (§ 161 ods. 3) odstrániteľný. Nakoľko mal exekučný súd v konaní za preukázané, že oprávnený uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie je tou istou osobou, ktorej bolo právo na plnenie priznané exekučným titulom (platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 18Up/630/2022 zo dňa 17.05.2022) a v prospech takto označenej osoby vydal poverenie na vykonanie exekúcie, bola by námietka povinného o nedostatku aktívnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní i v prípade jej včasného uplatnenia, neopodstatnená.
15/ Na záver, k povinným namietanému postupu súdneho exekútora pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, súd uvádza, že Exekučný poriadok nebráni súdnemu exekútorovi po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie (t.j. ešte pred doručením upovedomenia povinnému) realizovať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii, t.j. blokačné úkony. Súdny exekútor v tom čase (do doručenia upovedomenia a uplynutia lehoty 15 dní) nesmie vykonávať iba také úkony exekučnej činnosti, ktoré bezprostredne smerujú k speňaženiu majetku povinného, najmä nesmie vydať príkaz na vykonanie exekúcie alebo vykonať dražbu. Súdny exekútor však v zmysle Exekučného poriadku (§ 95 ods. 1 alebo 106 ods. 1) bol oprávnený napr. v prípade exekúcie prikázaním pohľadávky vykonať blokačné úkony (vydať príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky) a prikázať banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva a trov exekúcie. Účinkom doručenia príkazu na začatie exekúcie banke vo vzťahu k povinnému je strata práva na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva (§ 95 ods. 3 Exekučného poriadku). Keďže súdny exekútor nevykonal úkony, ktoré by mu Exekučný poriadok zakazoval, bola námietka povinného nedôvodná (k čomu súd ešte poznamenáva, že povinný svoje tvrdenia o tom, že vyzval súdneho exekútora, aby uvoľnil finančné prostriedky nevyhnutné na mzdy zamestnancov, nepreukázal). Pokiaľ povinný ďalej tvrdil, že pred rozhodnutím súdu o námietkach povinného došlo k zrážkam z účtu, súd musí opätovne poukázať na skutočnosť, že povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a taký návrh nemal odkladný účinok, t.j. súdny exekútor po márnom uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, mohol vydať príkaz na vykonanie exekúcie, na základe ktorého došlo k samotnej realizácii exekúcie (viď § 96 ods. 1 alebo § 107 ods. 1 Exekučného poriadku, na ktorý poukazoval povinný) a nemusel čakať na rozhodnutie súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý podal oneskorene.
16/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody, sudca sťažnosť povinného ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).