Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2020 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej pod č. 561 123 6202 0 zo dňa 4. septembra 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Žalobné dôvody

Žalobou, podanou správnemu súdu včas osobne dňa 9. septembra 2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 561 123 6202 0 zo dňa 4. septembra 2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2020, a súvisiaceho postupu orgánu verejnej správy pri rozhodovaní v sociálnej veci žalobcu. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, ako aj odvolacieho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rovnako vyslovil súhlas s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g) S.s.p. Žalobca v žalobe ako žalobné dôvody uvádzal, že rozhodnutie

trpí nesprávnym právnym posúdením veci

Podľa ust. , v znení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ustáleného právneho názoru súdov SR ust, nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi Ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienku nároku na niektorú výsluhovú dávku a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia."

Dôchodkový vek žalobca dosiahol 11.0 , čo je aj podľa žalovaného nespornou skutočnosťou.

Žalobcovi bol podľa ust. a 211 ods. 1 písm. d, ods. 3, o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný výsluhový príspevok za dobu náhradnej vojenskej služby, dobu služobného pomeru na Ministerstve vnútra SR a dobu služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe od 01.11.1998. Tento výsluhový príspevok poberal do 30.6.2002, kedy nadobudol platnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého sa výsluhový príspevok od 01.07.2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok.

Výsluhový príspevok bol žalobcovi priznaný za výkon služby v trvaní 16 rokov, pričom celé obdobie trvania služobného pomeru zaradeného do I. kategórie funkcií trvalo 16 rokov a 110 dní (5950 dní).

Túto dobu dôchodkového poistenia potvrdzuje aj samotný žalovaný v ňom vydanom rozhodnutí a tiež Sociálna poisťovňa - ústredie v ňou vydanom osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 18. júna 2018 (viď príloha).

Podľa osobného listu dôchodkového poistenia bol žalobca dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme poistenia 11 rokov a 321 dní (4336 dní). Aj túto dobu dôchodkového poistenia potvrdzuje samotná Sociálna poisťovňa - ústredie v ňou vydanom liste dôchodkového poistenia zo dňa 30. mája 2019 (vid' príloha).

Teda žalobca mal ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku odpracovaných celkom 10 286 dní, čo je 28,1808 roka.

Na základe vyššie uvedených právnych skutočností je nespochybniteľné, že žalobca ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku splnil obe zákonom požadované podmienky, teda dosiahnutý dôchodkový vek a potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.

Samotný žalovaný, ale aj Sociálna poisťovňa - ústredie odmietajú zobrať do úvahy celú dobu trvania sociálnej udalosti žalobcu, čo je v rozpore s článkom 19 Dohovoru č. 128, z ktorého jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti, teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia.

Právny názor, že žalovaný je v konaní o priznaní starobného dôchodku povinný zobrať do úvahy celú dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia, bol už opakovane vyslovený v desiatkach rozsudkov Krajských súdov a tiež Najvyššieho súdu SR, z ktorých citujem napr. rozsudok NS SR - : „Postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie , upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. Preto v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok po zohľadnení zamestnaní a určiť jeho výšku po vykonaní výpočtu dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zabezpečenia (poistenia) vo všeobecnom i osobitnom systéme sociálneho poistenia ako už bolo vyššie uvedené."

Naviac ustálená súdna prax súdov SR v rovnakých či porovnateľných veciach už priamo podáva návod, ako má Sociálna poisťovňa pri týchto žiadostiach postupovať, napr. - podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. : cit.: „Najvyšší súd judikoval, že aj vtedy, ak by poistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať

výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca", a tiež v rozsudku č. 9So/176/201r< zo dňa 27.09.2017 v NS SR konštatuje: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok."

Žalovaný pri rozhodovaní o starobných dôchodkoch v prípadoch, kedy žiadateľmi boli výsluhoví dôchodcovia, už v minulosti zaviedol praktiky, podľa ktorých starobný dôchodok priznával len na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Potvrdzuje to napr. aj zápis zo zasadnutia Dozornej rady SP zo dňa 14.10.2013 v bode 15.6., kde bolo uvedené: "Predseda Dozornej rady Sociálnej poisťovne rozhodol zastaviť priznávanie dôchodkov v prípadoch, v ktorých explicitne nerozhodol Najvyšší súd SR Zápis bol zverejnený na webe Sociálnej poisťovne 25.10.2013. Aj keď tento zápis bol dňa 06.11.2013 z webu SP odstránený, žalovaný v týchto praktikách pokračuje naďalej, čoho dôkazom je aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku žalobcu. Za týchto okolností žalobca nemá inú možnosť, než sa domáhať právnej ochrany súdu.

je založené na nerovnakom zaobchádzaní

Rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie jemu podriadenej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je voči žalobcovi, ako žiadateľovi o priznanie starobného dôchodku, jednoznačne diskriminačné a aj z tohto dôvodu nezákonné. V oboch prípadoch bola žalobcovi zamietnutá žiadosť z dôvodu „nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia". K tomuto dôvodu sa však žalovaný dopracoval tak, že odmietol započítať do celkového počtu odpracovaných rokov obdobie výkonu služby, čo je tiež v rozpore s ustáleným právnym názorom súdov SR, kde napr. NS SR v rozsudku č. uvádza: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia , ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch".

Žalovaný odmietol priznať žalobcovi starobný dôchodok len preto, že poberá výsluhový príspevok považovaný za výsluhový dôchodok z osobitného systému, no s priznávaním dôchodkov žiadateľom poberajúcim dôchodky zo zahraničných systémov žiadny problém nemá. Tento jeho postup je diskriminačný a teda nezákonný .

je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spočíva najmä v tom, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou jednotlivých dôb získaných v osobitnom systéme sociálneho poistenia a hodnotil výlučne len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme poistenia bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom vo svojom rozhodnutí zdôvodnil.

Žalovaný, a tiež jemu podriadená zložka SP opreli svoje rozhodnutia o citáciu tých ustanovení zákona, ktoré riešia režim priznávania starobných dôchodkov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom v samotných svojich rozhodnutiach konštatujú, že dôchodkový vek žalobca dosiahol ku dňu 11. apríla 2019.

Rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie sú nezrozumiteľné. Pokiaľ Sociálna poisťovňa, ústredie v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu vydaného dňa 18.06.2018 v module „Súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok" uvádza 26 rokov a 211 dní, teda obdobie poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme, v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 30.05.2019 už obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systéme účelovo vynechala. Týmto postupom samozrejme podstatným spôsobom porušila oprávnené nároky žalobcu.

II.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18. novembra 2020 vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, pričom opätovne konštatoval svoje skutkové a právne tvrdenia v rozsahu dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalovaný žiadal, aby krajský súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

Uviedol, že s námietkami žalobcu sa žalovaná nestotožňuje z nasledovných dôvodov.

Žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 27. apríla 2020 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 11. apríla 2019.

Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „") v znení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa a v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 dôchodkový vek je 62 rokov a 139 dní. V súlade s uvedeným je dôchodkový vek žalobcu 11. apríla 2019.

K 11. aprílu 2019, od ktorého žalobca žiadal priznať starobný dôchodok, získal 4 336 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 321 dní obdobia dôchodkového poistenia.

K veci ďalej žalovaná uvádza, že podľa potvrdenia Slovenskej informačnej služby č. 39/56-37-95/2017 zo dňa 9. októbra 2017 bol žalobcovi priznaný príspevok za službu od 1. novembra 1998 podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené obdobie:

obdobie výkonu náhradnej vojenskej služby od 1. októbra 1976 do 26. februára 1977

v kategórii funkcií,

obdobie služobného pomeru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky od 1. marca 1977 do 31. decembra 1990 v I. kategórii funkcií, obdobie služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe od 15. októbra 1996 do 31. októbra 1998 v I. kategórii funkcií.

Z uvedených skutočností vyplýva, že v I. kategórii funkcií vykonávať službu 16 rokov a 110 dní.

Podľa v znení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

V zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v až h) o sociálnom zabezpečení (ďalej len „") žalobca nezískal najmenej 20 rokov, získal 5 950 dní, t. j. 16 rokov a 110 dní.

Podľa v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o tak zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I), alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba v I. alebo v II. kategórii funkcií trvali k 31. decembru 1999.

Nárok na posúdenie dôchodkového veku v súlade s v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol, nakoľko nevykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie k 31. decembru 1999. Služobný pomer skončil 31. októbra 1998.

V súlade s v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané od 31. decembra 2003, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pretože žalobca dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá.

Námietka žalobcu, ktorou opätovne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nutné uviesť, že právnych názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Inak bolo rozhodnuté, na čo poukazuje žalobca len v tých prípadoch, v ktorých súd Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí.

III.

Replika žalobcu

Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe, v písomnom podaní zo dňa 3. decembra 2020 uviedol, že trvá na podanej žalobe, pretože rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku sú nezákonné z dôvodov:

sú v rozpore s

Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

V súvislosti s obdobnou prejedávanou vecou, judikát NS SR zo dňa 24.8.2016 k tomuto ústavnému právu uviedol, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

sú v rozpore so o sociálnom poistení v z. n .p.

Žalovaný aj jemu podriadená zložka SP svojvoľne prekrúcajú výklad v ich rozhodnutiach aplikovaných právnych predpisov, a to ust. , , , keď vyvodzujú záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa , pretože „dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom na zníženie dôchodkového veku".

Výkladom ust. , zák. v skutkovo a právne rovnakých, ci po- zrovnateľných veciach NS SR opakovane dospel k záveru (zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa ZSP a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ust. a zákona o sociálnom poistení, je Sociálna poisťovňa povinná žalobcovi hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorú má následne krátiť postupom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

Tento právny záver je zakotvený vo všetkých rozhodnutiach NS SR, kedy rozhodoval o skutkovo a právne rovnakých či porovnateľných veciach (napr. , , , , , a ďalšie).

Žalobca opakovane zdôrazňuje, že nežiada o priznanie starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Napriek tomu žalovaný aj jemu podriadená zložka nezmyselne opierajú svoje

rozhodnutie o ustanovenia zákona upravujúcich odchod do starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku . Aj to nesprávne, pretože pri odvolávaní sa na ust. zák .č. úplne ignorujú a nerešpektujú nasledujúce ustanovenie , zavedené (platný a účinný od 22.12.2019), pričom toto ustanovenie odkazuje na použitie skorších právnych predpisov (, zák NR SR č. , , , , , , ktoré postupne predlžovali platnosť I. a II. prac. kategórie do termínu 31.12.1999).

Nesprávnu aplikáciu tohto ust. zákona žalovaným potvrdzujú rozhodnutia NS SR čís. k.: , KS Bratislava čís. k.: , čís. k. , čís. k. a čís. k. , KS v Trenčíne čís. k. , čís. k.: a čís. k.: -121, a tiež KS v Trnave čís. k.: .

V rozhodnutí uvedené konštatovanie žalovaného, že „právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdov najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach", považuje žalobca len za arogantné a zároveň trápne pohŕdanie ustáleným právnym názorom súdov SR a znevažovanie rozhodovacej praxe Krajských súdov a Najvyššieho súdu SR. Naviac, toto svoje konštatovanie sám popiera v ním vydanom usmernení (viď v ďalšom texte) keď uvádza „ Podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR („výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku ..., zostáva výsluhovým príspevkom....).

Aj keď to žalovaný a jemu podriadená zložka všemožne spochybňujú, pre posúdenie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v rovnakých či obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky.

sú v rozpore s o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), vyhláseného v Zbierke (ďalej len „")

V súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou , judikát NS zo dňa 27.3.2019 k nesprávnemu postupu Sociálnej poisťovne uvádza nasledovne:

„Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa, pokiaľ nevzala do úvahy celú dobu trvania sociálnej udalosti navrhovateľa, potom nepostupovala v súlade s článkom 19 č. 128, z ktorého jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti, teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia. Postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie , upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok po zohľadnení zamestnaní a určiť jeho výšku po vykonaní výpočtu dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zabezpečenia (poistenia) vo všeobecnom i osobitnom systéme sociálneho poistenia ako už bolo vyššie naznačené".

sú v rozpore s usmernením vypracovaným samotnou Sociálnou poisťovňou - ústredie, sekciou dôchodkového poistenia, v ktorom sa uvádza:

E. F., sekcia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa, ústredie

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) nároky poistencov zo zaradenia doby výkonu služobného pomeru (ďalej len „doby služby") do I. (II.) kategórie funkcií sa podľa ustanovenia o sociálnom poistení zachovávajú rovnako ako sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali (by získali) za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.

Právny názor NS SR vychádza z právnej úpravy článku 29 , podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa v znení neskorších predpisov). Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb postenia zo všeobecného systému) podľa v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke (ďalej len „Dohovore. 128").

Sociálna poisťovňa, ktorá aplikuje ustanovenia v znení neskorších predpisov, zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným právnym názorom NS SR, ktorý bol potvrdený aj mnohými rozsudkami krajských súdov, pri posudzovaní nárokov na dôchodkové dávky tých poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov, a tiež dobu služby, ktorú vykonávali ako príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colnici (ďalej len „"), profesionálni vojaci ozbrojených síl, vojaci mimoriadnej služby (ďalej len „vojaci").

Nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa priznávajú do 31. decembra 2023 aj tým poistencom, ktorým bol priznaný za službu alebo výsluhový , ktoré sa podľa o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhový dôchodok (ďalej len „"), a tiež poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok.

Zachovanie nárokov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií spočíva v určení „nižšieho" dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií, hodnotení doby služby ako obdobia dôchodkového poistenia, hodnotenia príjmov dosiahnutých počas doby služby v rozsahu zodpovedajúcom osobným vymeriavacím základom a určení sumy dôchodkovej dávky podľa v znení neskorších predpisov, ako aj v sume určenej podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a následnom priznaní dôchodkovej dávky v sume, ktorá je vyššia (vzťahuje sa na poistencov, ktorí dôchodkový vek dovŕšili/dovŕšia v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2023).

Podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR („výsluhový nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku ..., zostáva výsluhovým príspevkom ... a za výsluhový dôchodok ... sa na účely trvania ... iba považuje") uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v rozhodnutí pod číslom R 110/2011 doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný , je obdobím dôchodkového poistenia, pretože takáto doba služby nezaložila (nemohla založiť) nárok na priznanie výsluhového dôchodku, ak poistencovi bol priznaný , ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok, a to aj v súlade s ustanovením a v znení Hrubé zárobky dosiahnuté počas doby služby, ktorá je obdobím dôchodkového poistenia, sú osobnými vymeriavacími základmi podľa ustanovenia a podľa právneho názoru NS SR vyjadreného napríklad v rozsudku č. 7So/ll/2011 z 28. septembra 2011, podľa ktorého Je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky", tiež právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. z 31. októbra 2012.

Aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. a/alebo II. kategórie funkcií v súlade s ustanovením a ustáleným právnym názorom NS SR vyjadreným napríklad v rozsudku č. z 22. augusta 2012: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení' len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia ľ obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme", aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia; nebolo v ňom však zohľadnené zaradenie doby služby do !. a/alebo II. kategórie funkcií. Pretože súčasťou hodnotenia doby služby sú aj príjmy dosiahnuté počas doby služby, z týchto je potrebné vychádzať pri určenie osobných vymeriavacích základov.

Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke (ďalej len „Dohovor č. 128"), a to podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR uvedeného v rozhodnutí číslo R 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ak bol poistencovi priznaný , a tiež podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. z 22. augusta 2012, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.

Podľa článku 33 ods. 2 č. 128, ktorý znie „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.", Sociálna poisťovňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky zníži o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.

Ak sa určuje suma dôchodkovej dávky poistencovi, ktorému bol priznaný , sumu dôchodkovej dávky je možné krátiť najviac o sumu príspevku, ktorá je vyplácaná ku dňu priznania dôchodkovej dávky a to v súlade s judikátom číslo R 55/2011.

Na základe skutočností opísaných v žiadosti o priznanie starobného dôchodku, skutočností uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie, v žalobe, ako aj v tomto vyjadrení, trvá na tom, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne- ústredie sú nezákonné a preto žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ďalším písomným podaním zo dňa 29. marca 2021 žalobca uviedol, že žalovaný v rozhodnutiach o zamietnutí mojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku sa opiera o ust. zák. o SP, a cituje: "ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok." Doba služby v jeho prípade podľa žalobcu však zakladala iba nárok na výsluhový , čo potvrdzuje aj doklad od Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 4. februára 2021, ktorý je založený na č.l. 32 súdneho spisu. Potvrdením toho, že v tomto prípade sa aj naďalej jedná o výsluhový , ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok, je skutočnosť, že Úradom sociálneho

zabezpečenia Slovenskej informačnej služby mu nebol priznaný a ani vyplatený 13. dôchodok. Všetkým poberateľom riadneho výsluhového dôchodku 13. dôchodok vyplatený bol.

Žalobca preto navrhol, aby uvedené skutočnosti boli zahrnuté do súboru dôkazov o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným.

IV .

Priebeh administratívneho konania

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Napadnutým rozhodnutím žalovaného – Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 4. septembra 2020, došlo k zamietnutiu odvolania žalobcu v celom rozsahu a k potvrdeniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2020, ktorá rozhodla na základe neformálnej žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 27. apríla 2020, doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 30. apríla 2020. Týmto prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť o starobný dôchodok, pretože nesplnil podmienku potrebného počtu rokov na vznik nároku na starobný dôchodok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 3. júla 2020, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 7. júla 2020, v ktorom namietal že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila vec. Ďalej uviedol, že podľa ustáleného právneho názoru súdov Slovenskej republiky, pre nárok a výšku starobného dôchodku je potrebné započítať celú dobu zamestnania, vrátane doby služby a predpokladaný dôchodok potom krátiť stanoveným pomerom v zmysle č. 128 Napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2020 považuje za nezákonné, pretože Sociálna poisťovňa odmieta prijať ustálenú súdnu prax súdov Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2020 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. mája 2020 je potrebné potvrdiť.

Z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na dôchodkovú dávku neformálnou žiadosťou zo dňa 27. apríla 2020. Starobný dôchodok žiadal priznať od 11. apríla 2019.

Podľa v znení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa a v znení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 dôchodkový vek je 62 rokov a 139 dní.

Dôchodkový vek žalobca dosiahol 11. apríla 2019.

Ku dňu 11. apríla 2019 získal 4 336 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 321 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov

obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola žalobcovi žiadosť zamietnutá.

Podľa v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „) v znení neskorších predpisov.

Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj

v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a

v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti ( v znení ).

Pretože žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 28. novembra 2002, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia.

Podľa potvrdenia Slovenskej informačnej služby č. 39/56-37-95/2017 zo dňa 9. októbra 2017 bol žalobcovi priznaný za službu od 1. novembra 1998 podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené obdobie:

obdobie výkonu náhradnej vojenskej služby od 1. októbra 1976 do 26. februára 1977 v I. kategórii funkcií,

obdobie služobného pomeru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky od 1. marca 1977 do 31. decembra 1990 v I. kategórii funkcií, obdobie služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe od 15. októbra 1996 do 31. októbra 1998 v I. kategórie funkcií.

Z uvedených skutočností vyplýva, že v I. kategórii funkcií vykonával službu 16 rokov a 110 dní.

Podľa v znení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Podľa zakona č. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I), alebo 60 rokov.

V zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v až h) Žalobca nezískal najmenej 20 rokov, získal 5 950 dní, t. j. 16 rokov a 110 dní.

Podľa v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o tak zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 od;-. 2 písm. b) až I), alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba v I. alebo v II. kategórii funkcií trvali k 31. decembru 1999.

Nárok na posúdenie dôchodkového veku v súlade s v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol, nakoľko nevykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie k 31. decembru 1999. Služobný pomer skončil 31. októbra 1998.

V súlade s v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané od 31. decembra 2003, ak toto obdobie nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pretože žalobca dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené iba obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá.

K námietke žalobcu, ktorou poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nutné uviesť, že právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Inak bolo rozhodnuté, na čo poukazuje žalobca, len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí.

V odvolacom konaní žalobca nepredložil relevantné dôkazy a nevzniesol dôvodné námietky, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok.

Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil podľa každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ žalovaného, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Správny súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p.), pretože účastníci konania nariadiť pojednávanie nežiadali. Deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07. februára 2023 (§ 137 ods. 4 S.s.p.).

Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Predmetom súdneho prieskumu v predmetnom správnom súdnom konaní je rozhodnutie žalovanej, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku.

Žalobca žiadosťou zo dňa 27. apríla 2020 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 11. apríla 2019, čo nie je medzi účastníkmi sporné. Dôvodom zamietnutia priznania starobného dôchodku žalovanou je, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Žalovaná pri zhodnotení doby poistenia vychádzala z ustanovenia , podľa ktorého nemožno do obdobia dôchodkového poistenia započítať doby, ktoré žalobca získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Naproti tomu, žalobca v žalobnom návrhu a rovnako v priebehu administratívneho konania tvrdí, že sa domáhal priznania starobného dôchodku nie z titulu tzv. kategórii, ale na základe splnenia jednak podmienky doby dôchodkového poistenia, stanovenej v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a jednak z dôvodu, že dovŕšil dôchodkový vek stanovený v citovaného zákona.

Žalobcovi bol podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície priznaný za službu od 1. novembra 1998 podľa potvrdenia Slovenskej informačnej služby č. 39/56-37-95/2017 zo dňa 9. októbra 2017, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa Z .z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c ), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009 sp. zn. s právnou vetou: „Ak je za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia

dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

Napokon aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. augusta 2012, ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“.

Obdobne správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. augusta 2012, kde odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby () a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a

vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.

V tejto súvislosti poukazuje správny súd tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. marca 2016, zo dňa 30. mája 2018.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.októbra 2019 v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

Nedôvodná je tak s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.10.2019 námietka žalovanej, že podľa č. 128 postupuje iba v prípade služby zaradenej do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií.

Žalovaná žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla napriek ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967.

Ako už bolo uvedené, výsluhový dôchodok bol v danej veci žalobcovi priznaný odo dňa 1. novembra 1998 podľa príslušných ustanovení za dobu služobného pomeru na Ministerstve vnútra SR a Slovenskej informačnej službe a žalobca získal 5950 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 16 rokov a 110 dní, teda nezískal podľa žalovanej najmenej 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia bol žalobca poistený vo všeobecnom systéme poistenia 11 rokov a 321 dní(4336 dní). Teda žalobca mal ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku odpracovaných celkom 10 286 dní, teda 28,1808 rokov. Postupom žalovanej by doba poistenia poistenca vo všeobecnom systéme nebola v žiadnom zo systémov zohľadnená. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.

Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na citované ustanovenie č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, tiež s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hlavne judikát č. 55 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je vecne správne, pretože napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a ako také bolo správnym súdom, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušené podľa S.s.p. a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Správne orgány sú pri tom viazané právnym názorom správneho súdu a s dôrazom na citovanú judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je povinnosťou správnych orgánov opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku v kontexte všetkých dôvodov, ktoré žalobca uviedol tak v administratívnom ako aj v správnom súdnom konaní.

Správnym postupom by mala žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu starobný dôchodok, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by poistencovi - žalobcovi patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia charakter dávky v starobe, žalovaná by mala postupovať v súlade s č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, vyhláseného v Zbierke Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby hasiča, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa

Správny súd tu poukazuje na princíp právnej istoty a legitímne očakávania žalobcu, v zmysle ktorých orgán verejnej moci, musí vo vzťahu k účastníkovi konania postupovať predvídateľným spôsobom a to vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v obdobných prípadoch. Opačný prístup, by mohol viesť k porušeniu ústavných práv žalobcu.

Ústavný súd už taktiež vyslovil v Náleze , že v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku konštitucionalistiku, podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Prísne kritéria pri uplatňovaní princípu právneho štátu musia platiť pre obsah právnych predpisov, t. j. predovšetkým tých, ktoré zasahujú do osobitne citlivých oblastí, akou je aj sociálny status fyzických osôb – dôchodcov, s dopadom na zabezpečenie podmienok na ich dôstojný život. Zabezpečenie dôchodcov sa realizuje predovšetkým prostredníctvom dôchodkových dávok (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -39). Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je garantované v a v čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu (, , ), z ktorej okrem iného vyplýva, že „v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.“ (, ). Ústavný súd pri posudzovaní konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (, , , , ).

V danom prípade, s poukazom na princíp právnej istoty a tým aj legitímne očakávanie žalobcu, ktorý má právo, aby v jeho veci nielen súdy ale aj iné orgány verejnej moci, t.j. aj žalovaná, s ním zaobchádzali tak, ako v iných prípadoch skutkovo a právne totožných, súd sa priklonil k výkladu právnej normy v prospech realizácie (čl. 39 ods. 1) a medzinárodnými zmluvami ( č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, vyhláseného v Zbierke ) garantovanými základnými právami tak, aby zabezpečil žalobcovi plnohodnotnú realizáciu garantovaných práv (práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe).

K námietke žalovanej v správnom konaní v súvislosti s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré nepovažuje doposiaľ za zovšeobecnené, správny súd poukazujúc na vyššie uvedené, odkazuje žalovaného na už jednoznačne ustálenú judikatúru súdov v predmetnej oblasti, v nadväznosti na ústavne konformný výklad aplikácie príslušnej legislatívy v sociálnych veciach v záujme prijímateľov sociálneho zabezpečenia a to bez nutnosti očakávania zaväzujúceho stanoviska súdu, obsiahnutého v právoplatnom rozhodnutí v tom-ktorom konkrétnom prípade.

Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude zaoberať sa opätovne vecou , pričom zohľadní záväzný právny názor uvedený v tomto rozhodnutí súdu.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods.2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ustanovením ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( .). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa ( v sociálnych veciach), (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa . sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).