Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/112/2013

Zmenené rozhodnutím 11CoP/537/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka - R. N., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXXX/XX, Y., zast. JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, AK Pribinova 3, Malacky, a otec - R.. E. V., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, Y., o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 17.09.2014, č.k. 9P/112/2013-66, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto rozhodol: Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že sa zvyšuje výživné na maloletého L. V., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.09.2013. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2015 vo výške X.XXX € sa povoľuje otcovi splácať v XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc 01.03.2015 pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 11.03.2010, č.k. 7C/24/2010-32 vo výroku o výživnom na maloletého. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matka R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Ľubica Sopková, Pribinova 3, 901 01 Malacky a otec R.. E. V., nar. XX.XX.XXXX., bytom T. XX, XXX XX. Y., právne zastúpený: JUDr. Marta Vícenová, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a úpravu styku, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. L. zo sumy 170,- € mesačne na sumu 270,- € mesačne, s účinnosťou od 05.06.2013.

Nedoplatok na výživnom na mal. L. za čas od 05.06.2013 do 30.09.2014 v sume 1 586,67 € je otec p o v i n n ý splácať k rukám matky v splátkach po 100,- € mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd u p r a v u j e styk otca s mal. L. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. Samuelom nasledovne:

- každý párny víkend od piatka 16:00 hod. do nedele 17:00 hod.

- každý týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod.

- počas Vianočných sviatkov v každom párnom roku v čase od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod., v každom nepárnom roku v čase od 26.12. 10:00 hod. do 2.1. 18:00 hod.

- počas jarných prázdnin v každom párnom roku v čase od pondelka 10:00 hod. do nedele 18:00 hod.

- počas letných prázdnin v každom roku od 1.7. do 15.7.

- počas Veľkonočných sviatkov, každý párny rok Veľkonočný pondelok od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny rok Veľkonočnú nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod.

Súd týmto m e n í rozsudok OS Malacky č. k. -32 zo dňa 11.03.2010 v časti výšky výživného a úpravy styku otca s mal. L..“

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Matka maloletého L. podala dňa 05.06.2013 na Okresný súd Malacky návrh na zvýšenie výživného na mal. L. zo sumy 170,- € mesačne na sumu 500,- € mesačne s účinnosťou od 01.09.2012. Zároveň požiadala súd o úpravu styku otca s mal. L., tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. L. každý párny víkend od piatku 18.00 hod do nedele 17.00 hod. Svoj návrh matka odôvodila tým, že od poslednej úpravy výšky výživného v roku 2010 sa výrazne zmenili pomery a to tým, že vzrástli potreby maloletého, zvýšením nákladov na jeho výchovu a výživu, vzrástli príjmové možnosti otca a matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ďalej matka uviedla, že výrazne vzrástli náklady na mal. L. spojené s návštevou školy, jeho vzdelávaním a športovými aktivitami, najmä z ohľadom na skutočnosť, že mal. Samuel navštevuje triedu s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy a navštevuje i školský klub detí. Matka uviedla, že celkové náklady na výchovu, výživu a vzdelanie maloletého L. predstavujú sumu 633,17,- € mesačne, tieto náklady aj podrobne rozpísala. Ďalej matka uviedla, že nakoľko doposiaľ nebol upravený styk otca s mal. L., navrhuje súdu upraviť styk otca počas bežného roka, s tým, že počas prázdnin a sviatkov sa s otcom vedia spolu dohodnúť, preto v tejto časti nenavrhuje styk upravovať.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky nesúhlasí. Uviedol, že náklady na mal. L. tak ako ich rozpísala matka sú výrazne nadhodnotené a nezodpovedajú reálnym potrebám mal. dieťaťa. Ďalej uviedol, že jeho majetkové pomery sa od poslednej úpravy výrazne nezmenili. Taktiež poukázal na skutočnosť, že matke dieťaťa prispieva na mimoriadne výdavky na maloletého aj nad rámec súdom určeného výživného.

Na pojednávaní otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu mal. L. vo zvýšenej miere, avšak najviac vo výške 200,-€ mesačne. Otec ďalej navrhol súdu upraviť jeho styk s mal. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Matka v priebehu konania súhlasila s úpravou styku tak, ako navrhol súdu otec mal. dieťaťa. Jediná nezhoda účastníkov konania zostala vo výške výživného na mal. dieťa.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na pojednávaní s tým, že navrhuje zvýšiť výživné na sumu 250,-€ mesačne a v otázke úpravy styku navrhol súdu akceptovať dohodu rodičov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom pripojeného spisu , lustráciou v Soc. poisťovni, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správami o príjmoch a výdajoch, výpismi z účtu, rozpisom výdajov a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. - 32 zo dňa 11.03.2010 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pričom mal. Samuela na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné v sume 170,- € mesačne. Zároveň súd rozhodol o úprave styku otca s mal . L. tak, že je oprávnený sa stýkať s maloletým neobmedzene. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola zamestnaná s príjmom vo výške 378,27 € mesačne, bývala aj s mal. L. u svojej matky a na domácnosť prispievala sumou 230,- € mesačne. Matka mala vyživovaciu povinnosť iba k mal. L.. Otec bol zamestnancom Y. jeho priemerná mesačná čistá mzda bola vo výške 793,49,- €. Otec mal vyživovaciu povinnosť iba k mal. L.. Mal. L. navštevoval MŠ, celkové výdaje na mal. matka uvádzala vo výške cca 310,- € mesačne bez nákladov na ošatenie, mal. L. mal zvýšenú chorobnosť.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že matka uzatvorila nové m anželstvo, z ktorého jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na mal. V. N., nar. XX.XX.XXXX. Mal. V. navštevuje predškolské zariadenie. Manžel H. N. je zamestnaný v spoločnosti Z., kde dosahuje čistý mesačný príjem cca. 350 €. Matka

je zamestnaná ako predajca v spoločnosti Z., s.r.o., s čistým mesačným príjmom vo výške 340,81,- €, ďalší príjem má matka od zamestnávateľa L.V. Y., kde dosahujem čistý mesačný príjem vo výške 140,30,- €. Rodina žije v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela matky. Matka uviedla, že zvýšená chorobnosť mal. L. sa už upravila, zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom aj naďalej trvajú a to z dôvodu športových aktivít maloletého, nakoľko sú časté úrazy. Výdaje s ošetrovaním poúrazových stavov má matka vo výške cca. 20 € mesačne. Matka ďalej uviedla, že ďalšie zvýšené výdaje súviasia s členstvom mal. vo futbalovom klube, kde sa dopláca 20,- € ako členský poplatok, ďalšie zvýšené výdaje sú v súvislosti s dochádzaním maloletého na zápasy. Ďalej sa mal. L. venuje atletike, tam matka poskytuje maloletému vreckové, ak sa účastní bežeckých atletických súťaží. Ďalej matka uviedla zvýšené výdaje v súvislosti s nutričnou výživou maloletého, nakoľko tento užíva vitamíny na zvýšenie chuti do jedla, v sume 20 € mesačne. Ďalej matka uviedla, že na odporúčanie pediatra musí maloletému pripravovať špeciálnu výživu. Výživné otec na mal. L. vo výške 170,- € platí riadne, nedoplatok nemá. Okrem bežného výživného otec prispieva občas aj na mimoriadne výdaje, avšak podľa tvrdenia matky tieto príspevky nepokryjú ani polovicu mimoriadnych výdavkov. Otec sa s mal. stretáva pravidelne.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že nesúhlasí so zvýšením výživného tak, ako navrhuje matka. Otec uviedol, že je ochotný prispievať vo zvýšenej miere, avšak maximálne vo výške 200,- €. Otec je aj naďalej zamestnancom Y., pracuje na pozícii zástupcu riaditeľa I. kde dosahuje čistý mesačný príjem podľa vlastného vyjadrenia cca. 975 € mesačne. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, jej mesačný príjem je vo výške cca. 600 € mesačne. Otec uviedol, že na zvýšených výdavkoch na mal. sa podieľa, a preto považujem návrh matky za nedôvodný. Uviedol, že bežný nákup ošatenia o obuvi pre mal. nepovažuje na mimoriadny výdaj, toto má byť podľa jeho názoru hradené zo sumy bežného výživného. Otec sa podieľa na výdajoch mal. L. súvisiacich s jeho športovými a školskými aktivitami, tieto spolufinancuje nad rámec bežného výživného. Otec uviedol, že nesúhlasí s tvrdením matky, že mal. L. musí dodržiavať špeciálny stravovací režim, o takejto skutočnosti nič nevie, pričom sa pýtal na uvedené aj mal. L., ten mu uviedol, že sa stravuje normálne. Ďalej uviedol, že v auguste 2014 zakúpil nový 3 - izbový byt v Y., pričom pôvodný 2-izbový byt, ktorý je rovnako v jeho výlučnom vlastníctve, prenajíma za sumu 300 € mesačne, a to od decembra 2013. V súvislosti s kúpou novej nehnuteľnosti mu vznikli nové náklady na hypotekárne splátky v sume 310,- €, tieto refinancuj práve príjmom z prenájmu. Ďalej otec uviedol, že 2-izbový byt ponecháva, nakoľko by ho chcel L. darovať v jeho dospelosti. Otec Ďalej navrhol súdu upraviť styk s mal. L. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu navrhol aby súd zvýšil výživné na mal. L. na sumu 250,- € mesačne a upraviť styk otca s mal. tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia.

Zo správ ÚPSVaR Malacky súd zistil, že matka poberá prídavok na dve deti spolu vo výške 47,04,- € mesačne a do mája 2014 poberala aj rodičovský príspevok vo výške 203,20,- € mesačne. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne štátne sociálne dávky.

Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 08.07.2014 mal súd preukázané, matka za obdobie posledných 12 mesiacov poberala nemocenskú dávku, ošetrovné a materské spolu v sume 117,80,- €, iné dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou nepoberala. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou nepoberal.

Z potvrdenia o výške príjmu otca súd zistil, že otec je zamestnancom Y., kde za obdobie od 10/2013 až 07/2014 dosiahol priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške 1.019,86,- €. Za obdobie od 10/2012 do 09/2013 dosahoval u menovaného zamestnávateľa priemerný mesačný príjem 996,21,- €.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Malacky č.k. - 32 zo dňa 11.03.2010, pričom od tohto času uplynula doba viac ako štyri a pol roka, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda mal. L. a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. L. pri poslednej úprave výživného navštevoval materskú školu, v súčasnosti je už žiakom 5. ročníka ZŠ Y., teda v medziobdobí nastal prechod zo škôlky na I. stupňa ďalej na II. stupeň školského systému. Zdravotný stav mal. L. sa zlepšil, v súčasnej dobe je dobrý. Okruh

záujmov sa upravil, momentálne sa venuje atletike a futbalu. V súvislosti s prechodom maloletého na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletého. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že vzrástol je priemerný mesačný príjem zo sumy 793,49 € na sumu 1.019,86 €, pričom celkový počet vyživovacích povinností sa otcovi nezmenil. Otec má taktiež ďalší príjem z prenájmu nehnuteľnosti v sume 300,- € mesačne. Otcov mesačný príjem teda predstavuje sumu 1.319,86 €. Na strane matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom v sume 378,27 €. Matka mala vyživovaciu povinnosť len k mal. L.. Matka má v súčasnej dobe celkový príjem zo zamestnania v sume 481,11€, teda príjem matky sa taktiež zvýšil, avšak matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. V.. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. L., čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. L. zo sumy 170,- € mesačne na sumu 270,- € mesačne, a to s účinnosťou od 05.06.2013, teda od podania návrhu. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. L. je možné zvýšiť na sumu 270,- € mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem otca, ktorý sa síce zvýšil (čo je zohľadnené v novo určenej výške výživného), ale i na zvýšený príjem matky, ktorá je tiež povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Matka mal. L. podrobne rozpísala náklady na mal. dieťa, ktoré v celkovom vyčíslení predstavujú sumu 633,17,- € mesačne. Matkou vyčíslené náklady súd považuje za nadhodnotené a neprimerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd zvýšil výživné od 05.06.2013, teda od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd nezvýšil výživné na mal. dieťa s účinnosťou od 1.09.2012 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. Ak bude mal. L. prispievať súdom určené zvýšené výživné vo výške 270,- € mesačne, bude sa otec podieľať na výživnom pre mal. dieťa celkom sumou tvoriacou približne 21 % z jeho čistého príjmu. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má celkom len jednu vyživovaciu povinnosť, schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletého upravili.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 05.06.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 05.06.2013 do 30.09.2014 v sume 1 586,67 €, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- € mesačne, spolu s bežným výživným. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 26 dní mesiaca 06/2013 v sume 86,67 € (270-170/30x26), ďalej v sume 100,- € za každý mesiac za obdobie od 07/2013 až do 09/2014, teda 15 x (270 - 170), čo spolu predstavuje sumu 1.586,67 €.

Predmetom konania je okrem zvýšenia výživného aj úprava styku otca s mal. L.. Na základe vykonaného dokazovanie je súd toho názoru, že je dôvodné návrhu matky na úpravu styku s mal. L. vyhovieť. Súd dospel k záveru, že je potrebné zmeniť úpravu rozhodnutia o úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti rozhodnúť, nakoľko ako vyplýva z vyjadrenia samotných rodičov, jestvujúce rozhodnutie o neobmedzenom styku otca s mal. L. im spôsobuje problémy pri realizácii

styku, nakoľko sa nevedia dohodnúť. Pokiaľ ide o samotný styk otca s mal. L., rodičia sa v podstate zhodli, že návrh otca tak, ako bol prednesený na pojednávaní môžu obe strany akceptovať. Otec má záujem podieľať sa na výchove a na rozvoji osobnosti dieťaťa, pričom súd má za to, že otec riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého počas realizácie styku. V konaní neboli preukázané žiadne objektívne ani subjektívne prekážky, ktoré by bránili otcovi stráviť s maloletým viac času. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhovel návrhu otca na úpravu styku s mal. L. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. S uvedenou úpravu vyjadrila súhlas aj matka mal. dieťaťa. Súd je toho názoru, že takto určená úprava je primeraná a je v záujme maloletého L..

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

Nakoľko súd nevyhovel matke v celom uplatnenom nároku, v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )