Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 8, Bratislava, IČO: 36 631 843, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., o zaplatenie 4.048,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku z 22. septembra 2021, č.k. -280 v znení opravného uznesenia z 10. januára 2022, č.k. -308 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 231,53 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 22.5.2018 do zaplatenia (I.), zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (II.) a nepriznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zaplatenia sumy 4.048,39 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od 22.5.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uplatnenej pohľadávke zodpovedal podľa skutkového vymedzenia žaloby peňažný záväzok žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5030835087 zo dňa 20.7.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 3.000,- eur, ktoré sa táto zaviazala vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 17,90% ročne a s poplatkami pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 22,50%, v 96 mesačných splátkach po 67,01 eura splatných vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a tak banka podaním zo dňa 23.11.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2016. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu vo výške 4.048,39 eura, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 2.576,86 eura, z riadnych úrokov vo výške 1.155,21 eura, z úrokov z omeškania vo výške 234,36 eura a z poplatkov vo výške 81,96 eura. Žalobca túto úverovú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2018.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel z takto tvrdeného skutkového stavu, na ktorý aplikoval ustanovenia , a , a , a (ďalej len „“), a Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a , a , a , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase uzavretia zmluvy, z ktorých vyvodil záver o čiastočnej dôvodnosti žaloby, keď skonštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom (dlžníkom) bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 96 mesačných splátok vo výške 67,01 eura, avšak táto (zmluva) neobsahovala všetky obligatórne náležitosti predpokladané v ust. , konkrétne v nej bol nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. a cit. zákona. Poukázal na zmätočnosť v úverovej zmluve vyčíslenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v nadväznosti na výšku mesačnej splátky a výšku poplatkov (spracovateľského poplatku, poplatku za správu úveru a poplatku za poistenie úveru), s tým, že ak je v úverovej zmluve uvedená výška mesačnej splátky 67,01 eura, pri počte splátok 96 predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sumu 6.432,96 eura, a nie v úverovej zmluve uvedenú sumu 6.211,22 eura. V tejto súvislosti súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalobcu, že do mesačnej splátky 67,01 eura bol zahrnutý aj poplatok za poistenie úveru vo výške 2,27 eura mesačne, a teda, že žalovaná mala mesačne splácať sumu 64,74 eura (67,01 eura mínus poplatok za poistenie 2,27 eura) a nie v úverovej zmluve uvedenú sumu 67,01 eura, ktorú sumu (64,74 eura) mala uhrádzať v 95 mesačných splátkach s tým, že posledná 96. splátka bola vo výške 60,92 eura (čo malo spolu činiť 6.211,22 eura). Toto tvrdenie žalobcu bolo v rozpore s ním predloženým dôkazom - výpisom z úverového účtu žalovanej, po ktorého posúdení dospel súd prvej inštancie k záveru, že „samotná mesačná splátka činila minimálne 67,01 EUR, a to bez poplatku za správu úveru vo výške 2,99 EUR a poistného.“ Žalobca podľa prvoinštančného súdu nepreukázal ani svoje tvrdenie, že posledná splátka úveru mala byť zaplatená v nižšej sume ako v úverovej zmluve uvedenej sume 67,01 eura. Ďalším pochybením právneho predchodcu žalobcu v kontraktačnej fáze úverového vzťahu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie to, že do sumy celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezapočítal aj jednorazový spracovateľský poplatok za uzavretie zmluvy o úvere vo výške 79,- eura. Poukázal aj na nesprávny výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola v zmluve vyčíslená na 22,50%. Z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zistil, že RPMN pri počte splátok 96 vo výške 67,01 eura po započítaní nákladu za spracovanie úveru 79,- eura predstavovala 25,42%, čo je takmer o 3% viac ako RPMN uvedená v zmluve. Takisto, ak vychádzal z tvrdení žalobcu o výške mesačných splátok 64,74 eura, pri počte splátok 96 po započítaní nákladu za spracovanie úveru 79,- eura, bola RPMN o 1,48% vyššia (23,98%) ako RPMN uvedená v úverovej zmluve. Z uvedeného dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že výška RPMN bola v úverovej zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čoho dôsledkom bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa ust. . Žalovanej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru vo výške 3.000,- eur a žalovanou splatenou sumou 2.768,47 eura, t.j. sumu 231,53 eura. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky uviedol, že „splatnosť celého úveru nastala vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dňa 22.11.2016.... preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny v súlade so žalobou odo dňa 22.5.2018 až do zaplatenia, keďže k tomuto dňu už bola žalovaná v omeškaní.“ Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. pomerným procesným úspechom žalovanej v spore, ktorej však trovy v konaní nevznikli.

4. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, prípadne aby ich zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nesprávnosti skutkových záverov a následného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke úplnosti a správnosti obsahových náležitostí úverovej zmluvy predpokladaných ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne ust. . Poukázal na časť I. čl. I. bodu 1. úverovej zmluvy, podľa ktorej je výška mesačnej splátky úveru 67, eura (zahŕňajúca istinu, úroky, úroky z omeškania, poplatky, náklady banky spojené s úverom), splatná k 15. dňu v mesiaci, na časť I. čl. II. bodu 1. úverovej zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal mesačne uhrádzať poplatok za poistenie úveru vo výške 2,27 eura a na čl. 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej aj ako „OP“), podľa ktorého „Výška poslednej splátky bude tvorená

zostatkom Pohľadávky Banky.“ V nadväznosti na to uviedol, že celková čiastka spojená s úverom je v úverovej zmluve uvedená v správnej výške a to s poukazom na ustanovenie bodu 5.3.3. OP, v zmysle ktorého sa právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodili na tom, že posledná splátka bude tvorená zostatkom pohľadávky banky, teda v prejednávanom prípade sumou vo výške 60,92 eura. Žalovaná tak pri riadnom a včasnom splácaní úveru v zmysle dojednaných splátok podľa úverovej zmluvy bola povinná uhradiť veriteľovi titulom poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 6.211,22 eura, nakoľko posledná splátka úveru bola v súlade s čl. 5.3.3. OP vo výške 60,92 eura (96 * 67,01 eura + 60,92 eura = 6.211,22 eura). Poznamenal, že poplatok za poistenie bol vyňatý zo zahrnutia do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko žalovaná nemusela uzavrieť túto doplnkovú službu, aby získala spotrebiteľský úver. K platobnej histórii uviedol, že je z nej zrejmé iba to, ako právny predchodca žalobcu vyúčtoval jednotlivé splátky, ale nie to, kedy a ako boli zaplatené, pričom z nej preukázateľne vyplýva, že žalovaná platila vždy len sumu 67,01 eura, ktorá bola rozrátaná na poplatky, úroky a istinu, a nie 67,01 eura + 2,99 eura + 2,27 eura ako v napadnutom rozsudku nesprávne konštatoval prvoinštančný súd. Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok uviedol, že tento bol zaplatený v jednotlivých anuitných splátkach. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie čl. II bod 3. úverovej zmluvy, v zmysle ktorého: „Poplatky uvedené v tabuľke hradí Dlžník v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok Úveru“, ako aj bod 3.2 písm. a) OP. Obsiahlo sa vyjadril k záveru súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej RPMN, ktorý považuje za nepreskúmateľný, „nakoľko správnosť (a zákonnosť) takéhoto výpočtu RPMN nie je možné žiadnym spôsobom overiť.“ Poukázal na to, že samotná RPMN je zákonom presne definovaná ( ), pričom rovnako je definovaný aj spôsob jej výpočtu, ktorý následne vykonal s výsledkom RPMN 22,53%, čo považoval za zanedbateľný rozdiel oproti v úverovej zmluve uvedeným 22,50%. Doplnil, že pokiaľ prvoinštančný súd nepočítal RPMN v prejedávanom prípade podľa uvedeného vzorca, avšak len podľa bližšie nešpecifikovanej voľne dostupnej interaktívnej kalkulačky, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko jeho závery nie je možné konfrontovať inak, než uvedením výpočtu podľa prílohy č. 2 cit. zákona. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku vzhliadol aj v tom, že prvoinštančný súd vo svojom závere o pochybení veriteľa pri výpočte celkových nákladov spočívajúcom v tom, že do sumy celkových nákladov nepripočítal sumu zodpovedajúcu spracovateľskému poplatku za uzavretie zmluvy o úvere, ktorý bol jednorazový vo výške 79,- eur, nezohľadnil zmluvné ustanovenie čl. II. bod 3. úverovej zmluvy a tiež bodu 3.2. OP, „ale naopak, dospel k záverom, ktoré v priamom rozpore s uvedenými Zmluvnými ustanoveniami.“ Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , , a . Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , a a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.2.2023 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. .

7. Odvolací dôvod podľa ust. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. a nasl. .

8. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne rozhodol, ak žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolacie námietky spochybňujúce správnosť výroku rozsudku, ktorým prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti, v odôvodnení ktorej sa súd dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu v žalobe, zhodnotil väčšinu dôkazov predložených na podporu tvrdení žalobcu, uviedol ktoré skutočnosti z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcovi i žalovanej vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie a pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa podľa názoru odvolacieho súdu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

11. Svojimi odvolacími námietkami žalobca v konečnom dôsledku nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ku ktorému podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd dospel na podklade skutkových zistení o absencii, resp. nesprávnosti, v úverovej zmluve vyjadreného údaja o celkovej čiastke, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť a nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. To v konečnom dôsledku znamená, že z hľadiska odvolacích námietok žalobcu bola pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v odvolacom konaní kľúčovou skutková otázka úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných ust. v znení účinnom v čase jej uzavretia.

12. Vo všeobecnosti možno povedať, že skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností,

ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr. uznesenie NS SR sp. zn. z 15.4.2010).

13. Súd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru o nesprávnosti („zmätočnosti“) údaja o celkovej čiastke, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, matematickým prepočtom (súčinom) výšky mesačnej splátky 67,01 eura s počtom mesačných splátok (96). Týmto postupom zistil, že táto (čiastka) mala predstavovať sumu 6.432,96 eura namiesto v zmluve uvedenému údaju 6.211,22 eura, z ktorého dôvodu podľa neho predmetná úverová zmluva neobsahuje „všetky nevyhnutné náležitosti“, pričom z pohľadu osobitných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnutých v ich možno považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej hodnote. Odvolacia argumentácia žalobcu v tejto časti (o poslednej splátke úveru vo výške 60,92 eura) je podľa odvolacieho súdu účelová a aj nepresná, pokiaľ tento tvrdí, že „Žalovaná tak pri riadnom a včasnom splácaní úveru v zmysle dojednaných splátok podľa zmluvy bola povinná uhradiť postupcovi titulom poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 6.211,22 €, nakoľko posledná splátka úveru bola v súlade s čl. 5.3.3. OP vo výške 60,92 € (96 * 67,01 € + 60,92 € = 6.211,22 €)“, keďže súčin 96,- eur x 67,01 eura s pripočítaním 60,92 eura predstavuje sumu 6.493,88 eura a nie sumu 6.211,22 eura. Navyše čl. 5.3.3. OP je v rozpore so samotnou úverovou zmluvou, v ktorej sú jasne nastavené parametre (celková výška spotrebiteľského úveru 3.000,- eur, úroková sadzba 17,90% ročne, RPMN 22,50%, počet mesačných splátok 96, výška mesačnej splátky 67,01 eura). Takisto, ak žalobca vo svojej odvolacej argumentácii poukazuje na znenie čl. II. bod 3. úverovej zmluvy a bodu 3.2. písm. a) OP, odvolací súd konštatuje, že tieto sú v rozpore so znením čl. II. bod 1. úverovej zmluvy, podľa ktorého je dlžník povinný banke zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 79,- eur jednorazovo (teda nie v anuitných splátkach).

14. Odvolací súd uvádza, že aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v prejednávanej veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku musí spotrebiteľ zaplatiť, avšak zároveň ju prezentuje na základe iných ako v úverovej zmluve výslovne uvedených parametrov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. ).

15. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ust. a nasl. . Súčasne z vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť, že ide o zmluvu typovú, resp. štandardnú, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch a ktorá z tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole.

16. V zmysle ust. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, resp. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že v danej úverovej zmluve absentuje určitý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ za úver zaplatiť, keď z jej obsahu vyplýva, že žalovanej vznikla povinnosť uhradiť 96 splátok po 67,01 eura, teda spolu 6.432,96 eura, ktorá suma je v rozpore s v predmetnej zmluve uvedeným údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ za úver zaplatiť (6.211,22 eura). Vychádzajúc z týchto rozdielnych písomných údajov uvedených v predmetnej zmluve tak nie je možné jednoznačne vyčísliť celkovú čiastku, ktorú má žalovaná ako spotrebiteľ za úver zaplatiť. Tento (správny) údaj teda v uvedenej zmluve chýba.

19. Odvolacia argumentácia žalobcu o upravenej výške splátok neobstojí. Z dikcie ust. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy vyplýva, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ za úver zaplatiť, je obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy, teda musí sa stať jej súčasťou v písomnej forme. Jej nedostatok nemožno zhojiť dodatočne a spôsobuje následok vyplývajúci z ust. cit. zákona.

20. Z vyššie uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ za úver zaplatiť, nie je v úverovej zmluve (aj vzhľadom na argumentáciu žalobcu v tejto časti) jednoznačným, zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom uvedená, preto je správny záver súdu prvej inštancie, že predmetnú spotrebiteľskú zmluvu je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona už len z tohto dôvodu (t.j. bez ohľadu na správnosť údaja o RPMN v nej uvedeného) potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

21. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. , tento je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.

22. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoj rozsudok, keďže sa vzhľadom na svoje právne posúdenie veci vysporiadal v podstatnom s tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali otázky úplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných ust. v znení účinnom v čase jej uzavretia.

23. Navyše z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. -34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16.09.2009 sp. zn. ).

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

25. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, lebo žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )