Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_2To-84-2022.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/84/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému G. Z., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného G. Z., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.08.2022, sp. zn. 4T/132/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 8. februára 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. Z. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný G. Z. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX v bližšie nezistenom čase po XX.XX h, v byte na D. B. číslo XX v B. Z. po tom, čo si písal v októbri XXXX na internetovom komunikačnom portáli Azet „pokec“, s poškodenou mladistvou K. G., narodenou v roku XXXX, okrem iného aj o tom, za akú sumu s ním bude mať sex, či bude alkohol, cigarety, keď k nemu príde, tak pre ňu poslal taxík, ktorý ju v uvedenom dni priniesol k nemu na B. ulicu číslo XX, kde mu uviedla, že má 15 rokov, po tom, čo táto požila v tomto byte za jeho prítomnosti alkohol a po tom, ako s ňou mal v tento deň po vzájomnej dohode v tomto byte pohlavný styk, následne maloletej poškodenej K. G., narodenej v roku XXXX proti jej vôli strkal do pošvy a do análneho otvoru vibrátor a do análneho otvoru aj análny kolík, a to aj napriek tomu, že mu uviedla, že to nechce a že ju to bolí, pričom jej na jej odpor a protesty uviedol, že je policajt v X., že to musí vydržať, pričom jej dal aj facku, keď to nechcela urobiť, následne na druhý deň XX.XX.XXXX do tohto bytu prišiel G. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Z., B. číslo XX, pričom následne obžalovaný po tom, čo poškodená K. G., narodená roku XXXX znovu požila alkohol za prítomnosti obžalovaného a G. W., tak jej obžalovaný v bližšie nezistenom čase uviedol v tomto byte, že musí jeho a G. W. orálne uspokojiť, pričom keď mu na toto uviedla, že to nechce urobiť, tak jej uviedol, že to musí urobiť, pričom poškodená sa ho bála, že je policajt, z ktorých má strach, tak v dôsledku tohto prinútenia a strachu z obžalovaného sa podrobila vôli obžalovaného a vykonala proti svojej vôli orálny sex obžalovanému a tiež G. W., pričom obžalovanému už XX.XX.XXXX v komunikácii cez Azet „pokec“ poškodená uvádzala, že nechce orálny styk, že „fajku nie“.
Za to mu bol uložený podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák., pri nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, pričom na výkon trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine, treste, ako aj konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v rámci obhajoby navrhol na hlavnom pojednávaní vykonať výsluch poškodenej K.G., pričom mal za to, že práve priama výpoveď tejto poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorej by obžalovaný mohol klásť otázky a s poukazom na zásadu priamosti a bezprostrednosti by napomohla k objasneniu všetkých okolností významných pre trestné konanie. Vykonanie tohto dôkazu navrhol z dôvodu, že vzhľadom na aktuálny fyzický vek poškodenej, ako aj s poukazom na odstup času, kedy malo ku skutku dôjsť, nič nebráni poškodenej vypovedať o okolnostiach skutku zo dňa XX.XX. a XX.XX.XXXX bez toho, aby to u poškodenej vyvolalo stresovú poruchu alebo neprimeranú psychickú záťaž. Namietal v tomto smere aj vyjadrenie znalca o nevhodnosti výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní. Tým, že súd I. stupňa zamietol tento návrh na vykonanie dokazovania, mu bolo odňaté práve na riadnu a komplexnú obhajobu, keďže poškodená nebola zo strany súdu ani zo strany znalca dotazovaná, ako sa vzhľadom na svoju aktuálnu psychickú vyspelosť stavia k možnosti osobne vypovedať na hlavnom pojednávaní, pričom znalec pri svojom závere o nevhodnosti jej výsluchu vychádzal len z okolností ustálených pri vypracovaní znaleckého posudku v prípravnom konaní. Mal za to, že vina obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná všetkými vo veci možnými vykonateľnými dôkaznými prostriedkami, čím bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu, keď konajúci súd v rozpore so zásadou in dubio pro reo nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. S poukazom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. a vec vrátiť tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný požiadal, aby verejné zasadnutie dňa 08.02.2023 bolo vykonané v jeho neprítomnosti s tým, že sa plne pridržiava svojich doterajších výpovedí. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo rozhodnuté v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por., že toto verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného.
Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré žiadnym spôsobom nezmenil, ani nedoplnil.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, keď poukázala na to, že súd I. stupňa vykonal všetky dôkazy a výsluch svedkyne poškodenej bol vykonaný zákonným spôsobom a námietku obžalovaného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, považoval za neopodstatnenú
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie do všetkých jeho výrokov, spochybňujúc skutkový stav tak, ako ho zistil súd I. stupňa, pričom namietal, že nevypočutím poškodenej na hlavnom pojednávaní bolo porušené jeho právo na obhajobu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že skutkové zistenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku vo výroku o vine vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa v potrebnom a dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného.
Súd I. stupňa po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel dôvodne k záveru, že uvedený skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe, sa stal, má všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a že ho spáchal obžalovaný. V súhrne tak nemal odvolací súd pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré mu bolo kladené za vinu, t.j. že spôsobom vymedzeným v skutkovej vete obžaloby, sa dopustil zločinu sexuálneho násilia, keď poškodenú násilím donútil k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati. Treba uviesť, že obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že všetko bolo zo strany poškodenej dobrovoľné a nedal jej žiadnu facku a ani jej nič nepchal do análneho otvoru. Pokiaľ mali pohlavný styk, tento bol dobrovoľný. Poprel aj to, že by poškodená u neho požívala alkoholické nápoje a konštatoval, že keď prišiel k nemu domov na návštevu jeho kamarát - svedok W., tohto poškodená začala orálne uspokojovať, čo robila dobrovoľne. Tvrdil, že zo strany poškodenej malo ísť vlastne o pomstu, pretože túto z bytu vyhodil. Správne súd I. stupňa poukázal na zabezpečené dôkazy a to najmä na výpoveď svedkyne P. W., toho času I. - matky maloletej poškodenej, ktorá potvrdila, že bola s dcérou v B. Z. a kázala jej, aby išla domov, na čo jej dcéra povedala, že si zavolala taxík a ide domov. Keď ráno volala priateľovi, aby zobudil jej dcéru, keďže táto mala ísť do nemocnice na liečenie, tento jej oznámil, že nie je doma. Dcére sa nevedela dovolať, keďže mala vypnutý telefón, všade ju hľadala a nakoniec oznámila polícii v V., že dcéra od včerajšieho dňa nie je doma. Nakoniec sa jej dovolala a keď jej dcéra zdvihla, mala jej uviesť, že je v X., že ju uniesol nejaký policajt. Toto oznámila polícii, ktorá identifikovala telefón jej dcéry a našli ju v B. Z.. Po nájdení dcéry, táto jej uvádzala, že jej pchali všelijaké pomôcky, vibrátor do zadku, že to bolo na silu, že ju to bolelo a dokonca tam prišiel aj kamarát toho policajt a že od nej vyžadoval sex. Jej dcéra bola vystrašená a uvádzala, že ju bolí konečník. Uvedené skutočnosti potvrdil aj svedok P. X., ktorý potvrdil, že keď poškodenú našli, bola vystrašená a povedala im, že boli na nej páchané sexuálne praktiky, resp. že bola nútená k sexuálnym praktikám a mala uspokojovať aj ďalšiu osobu. Správne súd I. stupňa aj na odporučenie znalca nevypočúval poškodenú W. R., ale prehral jej obrazovo- zvukový záznam o výpovedi maloletej, ktorý bol vykonaný zákonným spôsobom v zmysle § 134 ods. 4 Tr. por. za prítomnosti psychológa. Svedkyňa podrobne popísala, akým spôsobom došlo ku konaniu uvedeného v obžalobe a potvrdila, že skutočne s poškodeným mala dobrovoľný pohlavný styk, ale potom začal robiť s ňou veci, ktoré ju boleli, keď jej dával vibrátor do vagíny a análny kolík do zadku, pričom keď uviedla, že ju to bolí, tvrdil jej, že to musí vydržať, že on je policajt, že musí urobiť tieto veci. Keďže mu odvrávala a nechcela tieto praktiky robiť, dal jej facku. Keď na druhý deň k nemu prišiel kamarát, obžalovaný jej uviedol, že aj s týmto sa musí vyspať. Poškodená mala strach z obžalovaného, bála sa ho, pretože je policajtom a aj napriek tomu, že v čase, keď si s ním písala cez komunikáciu cez Azet „pokec“, jednoznačne sa vyjadrila, že nechce orálny styk, keď písala „fajku nie“ a i napriek tomu, ju obžalovaný k tomuto nútil a tiež ju prinútil aj k tomu, aby vykonala orálny styk aj s G. W.. Z výpovede znalca prof. PhDr. Antona Heretika, PhD. vyplynulo, že u maloletej nebola zistená plne rozvinutá posttraumatická stresová porucha, mala iba niektoré prvky tejto poruchy a známky tejto posttraumatickej stresovej poruchy pramenili z toho, čo prežila. Síce trpí zmiešanou poruchou správania a emócií, ale je schopná správne vnímať, pamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežila, pričom jej všeobecná vierohodnosť bola zachovaná. Konštatoval, že výpovede maloletej sú konzistentné, z obžalovaného mala strach a nezistil, že by akýmkoľvek spôsobom svojimi výpoveďami obžalovanému chcela ublížiť. V zásade neodporučil, aby bola opätovne vypočúvaná, pretože ak by vypovedala k prežitým traumatickým situáciám, je možné, že by sa u nej obnovila posttraumatická stresová porucha. Správne potom súd I. stupňa postupoval, keď v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. oboznámil zvukový a obrazový záznam z výsluchu poškodenej s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 4 Tr. por., pretože poškodená bola vypočutá ako maloletá a ide o obzvlášť zraniteľnú obeť v zmysle § 2 písm. c/ bod 4. zákona č. 247/2019 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže bola obeťou trestného činu proti ľudskej dôstojnosti, teda sexuálneho násilia v zmysle § 200 Tr. zák. Aj odvolací súd bol toho názoru, že opätovnou výpoveďou poškodenej by mohlo dôjsť k druhotnej viktimizácii, teda že by jej hrozila trauma z toho, že si bude pripomínať trestný čin a došla by aj do kontaktu s osobou - obžalovaným, ktorý sa trestného činu voči nej dopustil. Navyše je treba uviesť, že v súčasnosti je už poškodená vydatá a má rodinu a takéto pripomenutie trestného činu vykonaného voči nej, by mohlo viesť k jej traume.
S poukazom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd I. stupňa vo výroku o vine napadnutého rozsudku a správne konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože iného násilím donútil k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a tento čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.
Z uvedených dôvodov, hodnotiac dôkazy vykonané pred súdom I. stupňa v ich súhrne, so záverom o ich dostatočnosti pre preukázanie viny obžalovaného, nevzhliadol odvolací súd dôvodnosť vyhovenia návrhu obžalovaného doplniť dokazovanie výsluchom samotnej poškodenej a v tomto smere nevyhodnotil ani nesprávnosť postupu súdu I. stupňa, keď výpoveď maloletej poškodenej z prípravného konania oboznámil postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por., keď prehral zvukovo-obrazový záznam ako dôkaz, na ktorom bola zachytená výpoveď vtedy maloletej W. R., ktorá v čase výsluchu mala 15 rokov a okrem toho ani znalci vo svojom znaleckom posudku neodporúčali opätovný výsluch poškodenej. Po prehratí tohto zvukového záznamu mal obžalovaný právo sa k nemu vyjadriť a aj sa k nemu vyjadril, preto nemožno konštatovať, že v danom prípade bolo porušené jeho právo na obhajobu.
K otázke uloženého trestu a jeho výmery odvolací súd uvádza, že súd I. stupňa v rozsahu predpokladanom v ustanovení § 34 Tr. zák. dostatočne odôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri jeho ukladaní a správne prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj možnosť jeho nápravy. Po komplexnom vyhodnotení osobných pomerov obžalovaného zistil súd I. stupňa, že u obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti a preto pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 200 ods. 2 Tr. zák., kde je možné uložiť trest odňatia slobody od 7 do 15 rokov. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený a i keď sa dopustil priestupkov, bolo to na úseku dopravy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, trest uložený obžalovanému na samej spodnej hranici trestnej sadzby je trestom dostatočným na nápravu obžalovaného a aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je zákonné a správne, keďže obžalovaný posledných desať rokov nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).
Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.