Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/21/2026

Identifikačné číslo spisu: 4419011063 Dátum vydania rozhodnutia: 07.05.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4419011063.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a Mgr. Michala Polláka v trestnej veci obvineného G. Z. pre zločin sexuálneho násilia podľa , s poukazom na , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 7. mája 2026 v Bratislave dovolanie obvineného G. Z. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Adama Puškára proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2023, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného G. Z. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Nové Zámky (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 10. augusta 2022, sp. zn. , uznal obvineného G. Z. za vinného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe.

Za to súd obvinenému uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený G. Z. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej tiež „krajský súd“) rozhodol uznesením z 8. februára 2023, sp. zn. , tak, že odvolanie obvineného postupom podľa ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) uznesením z 22. novembra 2023, sp. zn. , dovolanie obvineného podané proti uzneseniu krajského súdu z dovolacích dôvodov podľa , a podľa odmietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený opätovne dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa , , , a ktoré najvyšší súd uznesením zo 14. mája 2025, sp. zn. podľa odmietol.

Dňa 12. januára 2026 bolo okresnému súdu doručené vlastnoručne spísané podanie obvineného označené ako „Návrh na podanie dovolania - “, v ktorom obvinený uviedol, že dovolanie odôvodní prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Následne bol G. Z. st. na podanie dovolania a zastupovanie obvineného v dovolacom konaní splnomocnený obhajca Mgr. Adam Puškár, prostredníctvom ktorého obvinený podal dňa 19. januára 2026 kvalifikované písomné dovolanie spĺňajúce všetky náležitosti predpokladané ustanoveniami a nasl. , v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa a , a síce:

- zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu;

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V odôvodnení podaného dovolania obvinený v intenciách uplatneného dovolacieho dôvodu podľa namietal, že nakoľko orgány činné v trestnom konaní vykonali jediný výsluch maloletej poškodenej 4. januára 2018 neopakovateľným spôsobom, pričom o tomto úkone nebol vopred upovedomený on, ani jeho obhajca, bol zbavený možnosti klásť maloletej poškodenej otázky osobne, prípadne pomocou účasti obhajcu a konfrontovať jej tvrdenia. S poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu z 19. februára 2025, sp. zn. uviedol, že maloletá poškodená mala v čase výsluchu 15 a pol roka, a preto v rámci kontradiktórnosti výsluchu a zachovania práva na obhajobu bolo možné a potrebné realizovať tento úkon strpením prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu.

Čo sa týka naplnenia dovolacieho dôvodu podľa , obvinený namietal, že jediný výsluch maloletej poškodenej bol vykonaný bez riadneho poučenia o možnosti odopretia výpovede, a preto nemôže byť zákonným podkladom pre rozhodnutie súdu. Hoci je v zápisnici o výsluchu maloletej poškodenej zo 4. januára 2018 uvedené, že poškodená výslovne vyhlásila, že právo na odmietnutie výpovede nevyužíva, vypovedať chce a bude, z obrazovo-zvukového záznamu jednoznačne vyplýva, že poškodená sa výslovne nevyjadrila, či právo odoprieť vypovedať využíva alebo nie.

Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd:

- podľa rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2023, sp. zn. a konaním ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení , , , , , a . ods. 2 písm. b) Tr. zák., Tr. zák., a to v neprospech obvineného G. Z.,

- podľa zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2023, sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 10. augusta 2022, sp. zn. , a zároveň podľa zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,

- podľa prikázal Okresnému súdu Nové Zámky, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol,

- podľa obvinenému zrušil trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 10. augusta 2022, sp. zn. a zároveň rozhodol, že obvineného do väzby neberie.

Obvinený podané dovolanie doplnil vlastnoručne spísaným podaním z 2. februára 2026, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa , a síce, že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V intenciách uplatneného dôvodu dovolania namietal, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 6. apríla 2023, sp. zn. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 10. augusta 2022, sp. zn. v časti výroku o treste a pri uložení súhrnného trestu a zrušení výroku o treste v skoršom rozsudku strácajú platnosť aj všetky rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzujú na zrušený výrok o treste a jeho zrušením stratili podklad, teda aj uznesenie Krajského súdu v Nitre z 8.

februára 2023, sp. zn. .

Obvinený následne podané dovolanie opäť doplnil vlastnoručne spísaným podaním z 27. februára 2026, v ktorom v podstate zopakoval svoju celú vyššie uvedenú dovolaciu argumentáciu.

K dovolaniu obvineného G. Z. sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky (ďalej tiež „prokurátor“) podaním z 24. februára 2026 konštatujúc nenaplnenie obvineným uplatnených dovolacích dôvodov. Mal za to, že súdy sa pri svojom rozhodovaní nedopustili žiadnych hmotnoprávnych ani procesných chýb. K argumentácii obvineného týkajúcej sa dovolacieho dôvodu podľa prokurátor uviedol, že okresný súd postupoval procesne správne, pričom v rámci vykonania dôkazu prehrania obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej mohla obhajoba napádať nesplnenie zákonných podmienok na vykonanie takéhoto dôkazu, čo sa však, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 23. marca 2022, nestalo. Obhajca i obvinený napádali len obsahovú stránku výpovede poškodenej, a nie splnenie formálnych podmienok pre prehranie obrazovo- zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej z prípravného konania. Zároveň obvinený mal tiež možnosť tieto skutočnosti namietať i v odvolaní, resp. v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom, čo však neučinil. Prokurátor zároveň zastával názor, že okresný súd správne vyhodnotil charakter osoby maloletej poškodenej ako obzvlášť zraniteľnej obete v zmysle príslušných ustanovení o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto správne postupoval, keď ju na hlavnom pojednávaní opätovne nevypočul, ale postupom podľa prehral obrazovo-zvukový záznam o jej skoršej výpovedi z prípravného konania i bez podmienok podľa , nakoľko ustanovenie per analogiam takýto postup v prípade poškodeného, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou, pripúšťa. Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie navrhnutých dôkazov, prokurátor uviedol, že takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu podľa Mal za to, že okresný súd sa dôkaznými návrhmi obvineného zaoberal a z dôvodu, že ich vykonanie nepovažoval za potrebné tieto uznesením odmietol. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou spočívajúci vo výsluchu maloletej poškodenej z toho dôvodu, že takýto výsluch by mohol u nej vyvolať negatívne spomienky a tiež aj znalec sa vyjadril v tom smere, že takýto výsluch neodporúča opakovať. Naviac súd považoval vykonaný výsluch, ktorý bol zachytený na kamere, ako vykonaný v súlade so zákonom.

K dovolacej argumentácii ohľadne dôvodu dovolania podľa prokurátor uviedol, že výsluch maloletej poškodenej bol vykonaný zákonným spôsobom, bol vedený primerane veku a intelektovej vyspelosti vtedy ešte maloletej poškodenej v súlade s ustanoveniami , najmä s ustanovením Vyjadrenia maloletej poškodenej sú podrobne zaznamenané v zápisnici o jej výsluchu, ktorú aj podpísala, vrátane jej vyjadrenia k poučeniu podľa , Zároveň uviedol, že maloletá poškodená nebola v takom postavení k obvinenému, aby mohla odmietnuť vypovedať. Opakovane zdôraznil, že okresný súd postupoval procesne správne, pričom v rámci vykonania dôkazu prehrania obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej, mohla obhajoba napádať nesplnenie zákonných podmienok pre vykonanie takéhoto dôkazu, čo sa však, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 23. marca 2022 nestalo a obhajca i obvinený napádali len obsahovú stránku výpovede poškodenej, a nie splnenie formálnych podmienok pre prehranie obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej z prípravného konania. Zároveň obvinený mal tiež možnosť tieto skutočnosti namietať i v odvolaní, resp. v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom, čo však neučinil. Okresný súd postupoval pri rozhodovaní o výsluchu poškodenej s prihliadnutím na jednotlivé ustanovenia a nevykonanie výsluchu riadne zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Postup okresného súdu pri vykonávaní dôkazov bol zákonný a všetky dôkazy boli vykonané zákonne.

Napokon k nenaplneniu dovolacieho dôvodu podľa prokurátor uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 6. apríla 2023, sp. zn. bol síce zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. (správne - pozn. najvyššieho súdu), čo však žiadnym spôsobom nemá vplyv na rozhodnutie o uznaní viny obvineného

pre tento skutok, nakoľko rozhodnutie o vine obsahovo nenadväzuje na výrok o treste. stanovuje pri zločine sexuálneho násilia podľa rozpätie trestnej sadzby na sedem až pätnásť rokov, teda uložený trest za tento prejednávaný skutok vo výmere 7 rokov je v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a ničím nebolo preukázané, že by bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo, že by bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby najvyšší súd na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, uznesením podľa dovolanie obvineného odmietol, pretože je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa , ,

Spisový materiál bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní 20. marca 2026 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2026 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák.

Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací [ ] predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [, ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov [ ], prostredníctvom obhajcu [ ], v zákonom stanovenej lehote [ ], na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať [ ] a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti [ ]. Zároveň, ale najvyšší súd zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách len odvolací súd [ , ]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu podľa Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

K dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu ( ). Za porušenie práva na obhajobu podľa tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení oprávnenia podľa Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený podľa o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia , ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu [R 7/2011].

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie

tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod podľa

Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle , vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného.

Obvinený prípustnosť dovolania podľa odôvodnil skutočnosťou, že o jedinom výsluchu maloletej poškodenej 4. januára 2018 nebol vopred upovedomený ani on, ani jeho obhajca, čím bol zbavený možnosti klásť maloletej poškodenej otázky osobne, prípadne prostredníctvom obhajcu a konfrontovať jej tvrdenia. K uvedenej námietke najvyšší súd uvádza, že výsluch maloletej poškodenej sa uskutočnil v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia obvinenému, pričom procesné práva obvineného, vrátane jeho práva na účasť na úkonoch trestného konania, vznikajú až momentom vznesenia obvinenia. Z uvedeného dôvodu orgány činné v trestnom konaní neboli povinné obvineného - v tom čase v procesnom postavení podozrivého - o tomto úkone upovedomiť a umožniť mu účasť na predmetnom výsluchu. Najvyšší súd zároveň dodáva, že táto námietka obvineného nebola uplatnená najneskôr v odvolacom konaní, a preto ju v súlade s nemožno použiť.

Vzhľadom na uvedené musel najvyšší súd konštatovať, že dovolací dôvod podľa nebol naplnený.

Dovolací dôvod podľa možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa , a to aj so zreteľom na skutočnosť, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu proti Rumunsku, rozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen proti Turecku, rozsudok č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší proti Holansku, Visser proti Holandsku, rozsudok č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al - Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011 a ďalšie).

Najvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa , a síce „rozhodnutie je

založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie [ , , ], a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ [ veta druhá ], alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie [ veta tretia ].

Dovolací dôvod podľa môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu podľa , nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom - môže naplniť dovolací dôvod podľa Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom podľa

V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

K otázke nezákonnosti výsluchu maloletej poškodenej v prípravnom konaní z dôvodu absencie riadneho poučenia o možnosti odopretia výpovede, ktorú obvinený subsumoval pod dovolací dôvod podľa , najvyšší súd, rovnako ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 22. novembra 2023, sp. zn. , upriamuje pozornosť obhajoby na konštrukciu dovolacieho dôvodu podľa , ktorý opodstatňuje podanie dovolania v prípade, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Uvedenému dovolaciemu dôvodu preto zodpovedá procesné pochybenie súdu pri vykonávaní dôkazov, a to primárne okresným súdom na hlavnom pojednávaní, ktoré z hľadiska dokazovania tvorí ťažisko trestného konania. Najvyšší súd uvádza, že v rámci vykonania dôkazu - prečítania zápisnice o výsluchu maloletej poškodenej z prípravného konania a oboznámenia zvukovo-obrazového záznamu na CD nosiči (ktorý postup bol zákonný, čo skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 7. mája 2024, sp. zn. , ktorým odmietol ústavnú sťažnosť obvineného proti vyššie uvedenému uzneseniu najvyššieho súdu), obhajoba nenapadla nesplnenie zákonných podmienok pre vykonanie takéhoto dôkazu, obhajca i obvinený napádali len obsahovú stránku výpovede poškodenej, a nie (ne)splnenie formálnych podmienok pre prehratie obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej z prípravného konania - t. j. či tento výsluch bol vykonaný zodpovedajúc zákonným požiadavkám po zákonnom poučení maloletej poškodenej o možnosti odopretia výpovede. Obvinený mal tiež možnosť tieto skutočnosti namietať i v odvolaní, resp. v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom, čo však neučinil. S poukazom na ustanovenie preto ako dôvod dovolania nemožno použiť ustanovenie s poukazom na údajnú absenciu riadneho poučenia maloletej poškodenej o možnosti odopretia výpovede pred jej výsluchom v prípravnom konaní, nakoľko táto okolnosť bola obvinenému známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

V prípade dovolacieho dôvodu podľa sa vyžaduje zistenie, aby bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu podľa odôvodnil tým, že okresný súd uložením súhrnného trestu rozsudkom zo 6. apríla 2023, sp. zn. zrušil výrok o treste uložený rozsudkom z 10. augusta 2022, sp. zn. a tým

stratili platnosť aj všetky rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzujú na zrušený výrok o treste a jeho zrušením stratili podklad, teda aj uznesenie Krajského súdu v Nitre z 8. februára 2023, sp. zn. .

Najvyšší súd sa v prípade uvedenej námietky stotožňuje s názorom prokurátora, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 6. apríla 2023, sp. zn. bol síce zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. , čo však žiadnym spôsobom nemá vplyv na výrok o vine obvineného pre tento skutok, nakoľko výrok o vine obsahovo nenadväzuje na výrok o treste. Výrok o vine zostáva uložením súhrnného trestu nedotknutý.

V prejednávanej veci bol obvinenému uložený trest odňatia slobody podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. (podľa ktorého je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov až pätnásť rokov) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom obvinenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, čiže obvinenému bol uložený jednak zákonom prípustný druh trestu, jednak v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe.

Najvyšší súd preto uzatvára, že touto dovolacou námietkou nebol naplnený dôvod dovolania podľa

Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody podľa , a nie sú dané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom podľa odmietol.

Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.