Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/16/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, Bratislava- Petržalka, o vymoženie sumy 1.420,91 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava (pôvodné vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 17284/14), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -24 zo dňa 27. februára 2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako súd prvej inštancie alebo exekučný súd) napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. , , , , , , , a vety prvej o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo Exekučný poriadok).

3. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09. 03. 2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 2.013,14 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09090/12 zo dňa 24. 04. 2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13. 05. 2013 a vykonateľnosť dňa 16. 05. 2013.

Uznesením č. k. -12 zo dňa 03. 02. 2015 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a ďalej výslovne uviedol: „pričom toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože oprávnený voči rozhodnutiu podal odvolanie a Krajský súd v Nitre“. Medzi tým došlo k zmene Exekučného poriadku a oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov dňa 15. 12. 2015.

4. Dňa 04. 02. 2016 poverený súdny exekútor postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016 v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Doplnenie bolo na exekútorský úrad doručené dňa 21. 01. 2016.

5. Súd prvej inštancie ako exekučný súd mal z obsahu spisu preukázané, že oprávnený, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. č. SR 09048/11 zo dňa 26. 09. 2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej aj rozhodcovský súd), na ktorom je doložka právoplatnosti vyznačená dňom 28. 10. 2013 a vykonateľnosti dňom 31. 10. 2013, navrhol vykonanie exekúcie proti povinnému, na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku, pričom podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola vyplnená zmenka predložená povinnému na zaplatenie dňa 13. 06. 2011 na sumu 1.420,91 eur. Dňa 04. 02. 2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016. Súdnemu exekútorovi bolo doplnenie doručené dňa 21. 01. 2016. Exekučný súd bol toho názoru, že pri doručení doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016 (ktorý bol doručený na súd 04. 02. 2016) nebola dodržaná 30 dňová lehota uvedená v ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. V exekúcii, ktorá prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, malo byť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené nie súdnemu exekútorovi, ale priamo exekučnému súdu, ktorý ako jediný je oprávnený o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie konať a rozhodnúť. V tomto smere poukázal súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -7, sp. zn. a .

6. Na základe uvedených skutočností, keďže nebola dodržaná 30 dňová lehota, počas ktorej bol oprávnený podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie, súd exekúciu zastavil podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z dôvodov uvedených v ust. , , a v znení neskorších predpisov (ďalej aj ).

Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné, pretože v zmysle ust. mal súd v odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal. Poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, Komisie (stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 12. 05. 2004, v zmysle ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom tohto práva. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Predmetné exekučné konanie je vedené proti povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel zamestnania. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa, rovnako ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.

V rámci svojej argumentácie citoval ust. a o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a mal za to, že sa predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.

Pokiaľ by sa súd druhej inštancie neuspokojil s vyššie uvedenou argumentáciou, oprávnený poukázal na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej mu bol v exekučnom titule priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala.

Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to oprávnený upozornil exekučný súd v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ust. § 243f ods.

1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Vyššie uvedené konštatoval i Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí č. k. -45 zo dňa 19. 04. 2017.

Záverom odvolania oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu v zmysle ust. , aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

8. Povinný, ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. – ďalej aj ), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. , , , ) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. ), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27. 02. 2024 je potrebné podľa ust. zrušiť, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa ust. vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 25. 03. 2014, kedy bola u súdneho exekútorova JUDr. Rudolfa Krutého, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku v konaní pod sp. zn. SR 09048/11 zo dňa 26. 09. 2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava a ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 28. 10. 2013 a vykonateľnosť dňa 31. 10. 2013. Súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bola aj zmluva o úvere č. 103400806, ktorú uzavrel oprávnený s povinným dňa 09. 12. 2010 (ďalej aj zmluva), zmenka vyplnená povinným zo dňa 09. 12. 2010 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Dňa 29. 05. 2014 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora zo dňa 25. 03. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola zamietnutá uznesením súdu č. k. -12 zo dňa 03. 02. 2015, ktoré vydal vyšší súdny úradník.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 03. 03. 2015, o ktorom ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo rozhodnuté, resp. v predloženom súdnom spise sa žiadne rozhodnutie odvolacieho súdu nenachádza.

Následne bolo exekučnému súdu dňa 04. 02. 2016 doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. označené ako „Postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“ zo dňa 22. 01. 2016, prílohou ktorého bolo podanie oprávneného (podľa prezentačnej pečiatky doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016) označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21. 01. 2016.

Následne súd rozhodol napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil.

11. Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo Exekučný poriadok) účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 243p ods. 1 vyššie citovaného zákona, na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa , sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované. ___________________________________ 4ead) spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Exekučný poriadok alebo ) v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa ust. § 44 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b) e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l/ je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d/ nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných v konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných na zabezpečenie práv a oprávnených záujmov, a to aj z hľadiska práv na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia bráni jeho vecnému preskúmaniu a konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy, najmä pri zachovaní zásady dvojinštančnosti.

15. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia ako i samotného spisového materiálu dospel k záveru, že toto uznesenie je potrebné zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktorý musel konštatovať, že odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie je vnútorne rozporné, nepresvedčivé, a teda je nepreskúmateľné.

Napadnuté uznesenie hneď vo svojom 1. bode obsahuje viacero nesprávností, konkrétne súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09. 03. 2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, pričom ako vyplýva zo samotnej zápisnice (súčasťou ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie) zažurnalizovanej v súdnom spise na č. l. 2, táto je zo dňa 25. 03. 2014, teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 25. 03. 2014 a nie dňa 09. 03. 2014, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie.

Ďalej súd v 1. bode odvolaním napadnutého uznesenia nesprávne uviedol spisovú značku exekučného titulu (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu) ako sp. zn. SR 09090/12 zo dňa 24. 04. 2013, pričom z rozhodcovského rozsudku, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke na č. l. 11 a ktorý má byť exekučným titulom v tomto exekučnom konaní vyplýva, že ho vydal Stály rozhodcovský súd pod sp. zn. SR 09048/11 dňa 26. 09. 2011.

Napokon súd v 1. bode svojho uznesenia nesprávne uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 2.013,14 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 898,91 eur od 07. 09. 2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo

sumy 898,91 eur od 07. 09. 2012 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 476,89 eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci. Rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.420,91 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.420,91 eur od 25. 05. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.420,91 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 368,87 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Suma 1.420,91 eur s príslušenstvom je uvedená aj v zápisnici zo dňa 25. 03. 2014 spísanej u súdneho exekútora, súčasťou ktorej je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ako i v žiadosti súdneho exekútora zo dňa 25. 03. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolaciemu súdu potom nie je zrejmé, z akých listín súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní dňa 27. 02. 2024, keďže v 14. bode svojho uznesenia už poukazuje na údaje, ktoré sú už v súlade s listinami obsiahnutými v súdnom spise. Z uvedených dôvodov sa uznesenie súdu javí ako zmätočné, vnútorne rozporuplné a nepreskúmateľné.

16. Ďalej odvolací súd zistil, že pred vydaním napadnutého uznesenia exekučný súd rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktorú uznesením č. k. -12 zo dňa 03. 02. 2015 zamietol. Rozhodnutie vydala Mgr. Katarína Adamkovová ako vyššia súdna úradníčka, čo v tom čase bolo v súlade s ust. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 03. 03. 2015, o ktorom však ku dnešnému dňu nebolo rozhodnuté. V odvolaním napadnutom uznesení zo dňa 27. 02. 2024 o zastavení exekúcie, konkrétne v jeho 2. bode, exekučný súd uviedol, že „Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -12 zo dňa 3.2.2015 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 (ďalej len exekútor), pričom toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože oprávnený voči rozhodnutiu podal odvolanie a Krajský súd v Nitre. Medzi tým došlo k zmene exekučného poriadku, kde bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v zbierke zákonov dňa 15.12.2015.“

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bol odvolací súd toho názoru, že o odvolaní oprávneného proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (ktoré vydal vyšší súdny úradník a v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase vydania uznesenia bolo proti nemu prípustné odvolanie) mal rozhodnúť súd prvej inštancie a to tak, že buď by odvolaniu v celom rozsahu vyhovel alebo, ak by odvolaniu nemienil vyhovieť, uznesenie mal spolu s predkladacou správou predložiť odvolaciemu súdu. V súdnom spise je priamo na zažurnalizovanom uznesení súdu č. k. -24 (o zastavení exekúcie) na jeho poslednej strane obsiahnutá úprava v znení, „Vyznač v registri rozhodnuté o odvolaní inak.“ Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s odvolaním oprávneného zo dňa 03. 03. 2015, keďže okrem uvedenej úpravy súdu sa v súdnom spise, ani v súdnom registri nenachádza žiaden dokument, prípis, či rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, akým spôsobom bolo rozhodnuté o odvolaní oprávneného, resp. z akých dôvodov a kedy bolo „rozhodnuté o odvolaní inak“. Zároveň v spise absentuje i predkladacia správa, ktorá by preukazovala, že súdny spis bol predložený odvolaciemu súdu za účelom rozhodovania o opravnom prostriedku oprávneného zo dňa 03. 03. 2015 proti uzneseniu zo dňa 03. 02. 2015 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Na uznesení č. k. -12 zo dňa 03. 02. 2015 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je vyznačená doložka právoplatnosti a nie je ani zrejmé, či, kedy a na základe čoho nadobudlo toto uznesenie právoplatnosť. V zmysle ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 bola práve právoplatnosť uznesenia, ktorým sa zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podmienkou zastavenia exekučného konania. Uvedené znamená, že pokiaľ uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť, nebolo možné rozhodovať o zastavení exekučného konania. V predmetnej veci teda nebola splnená ani zákonom stanovená podmienka na vydanie rozhodnutia o zastavení exekučného konania a bez nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zo dňa 03. 02. 2015 nemalo byť vydané ani uznesenie o zastavení exekúcie.

Podaním odvolania uplatneného za účinnosti v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 nedošlo k zrušeniu rozhodnutia vydaného súdnym úradníkom zo zákona (ust. ) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle , v znení neskorších predpisov zostali zachované aj po 01. 07. 2016.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust. , pretože nesprávnym procesným postupom boli porušené procesné práva účastníkov v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. ).

17. S poukazom na vyššie uvedené, potom bude potrebné rozhodnúť o odvolaní oprávneného zo dňa 03. 03. 2015 proti uzneseniu zo dňa 03. 02. 2015 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude možné rozhodovať o zastavení exekučného konania v predmetnej veci.

18. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v napadnutom uznesení absentuje akákoľvek zmienka o trovách konania. V zmysle ust. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ak exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie a súčasne nerozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, v rozpore s ust. vyššie citovaného zákona. Uvedený postup exekučného súdu sa naviac javí ako nehospodárny.

19. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. druhá veta a ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.