Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Cb-2-2014.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/2/2014
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľky H.. L. H., rodená S., narodená XX.X.XXXX, bytom Z., J. XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom Ružomberok, Madačova 7 proti odporcovi LICITOR Factoring, s.r.o. so sídlom Žilina, Tajovského 5, IČO 36 435 601, zastúpenému KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 17 o návrhu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 4Cb/7/2008, takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania zamieta.
Návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.5.2010, č.k. 4Cb/7/2008-78 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.12.2012, č.k. 16Cob/214/2010-202 zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 3.2.2014 sa navrhovateľka (v pôvodnom konaní odporkyňa 1/) domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4Cb/7/2008. Návrh dôvodila tým, že v pôvodnom konaní súd rozhodol rozsudkom tak, že odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5 337,38 eur a odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 17 817,39 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,49 % ročne zo sumy 17 290,80 eur od 1.11.2007 do zaplatenia a obidvaja odporcovia sú povinní nahradiť trovy konania vo výške 2 898,70 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Rozhodnutím odvolacieho súdu bol tento rozsudok potvrdený a odporca 1/ bol zaviazaný na trovy odvolacieho konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2012. Pôvodným navrhovateľom v konaní bola Prvá stavebná sporiteľňa, ktorá pohľadávku postúpila na navrhovateľa. V pôvodnom konaní súd vychádzal z ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že dedičstvo bolo potvrdené jedinej zákonnej dedičke - navrhovateľke. Osvedčenie o dedičstve vydané v dedičskom konaní sp. zn. 14D/68/2008 nebolo zapísané do katastra nehnuteľností z dôvodu, že zápis sa nedal vykonať, nakoľko by vzniklo duplicitné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti (rodinný dom súpis. číslo XX), ku ktorej je zapísané vlastnícke právo na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V.Í.. Opodstatnenosť návrhu na obnovu konania je podľa navrhovateľky v tej skutočnosti, že navrhovateľka v pôvodnom konaní nemohla predložiť bez svojej viny dôkaz a to oznámenie Okresného úradu Ružomberok, Katastrálneho odboru, že Osvedčenie o dedičstve nezapíše z dôvodu duplicitného vlastníctva. Navrhovateľka preto tvrdí, že žiadne dedičstvo po svojom otcovi nenadobudla, hoci existuje rozhodnutie v dedičskom konaní, ktoré ale nie je zapísateľné do katastra nehnuteľností, teda ani nemôže byť vlastníčkou nehnuteľnosti, a následne ani zodpovedať za dlhy svojho otca (poručiteľa). O tejto skutočnosti sa navrhovateľka dozvedela až z Oznámenia Okresného úradu Ružomberok, Katastrálneho odboru zo dňa 15.1.2014, ktoré jej bolo doručené dňa 21.1.2014, teda má za preukázané dodržanie subjektívnej trojmesačnej
lehoty, počítanej odo dňa, keď sa navrhovateľka dozvedela o dôvode obnovy konania. Zároveň rozhodnutie prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenej doložky právoplatnosti dňa 28.12.2012 a vykonateľnosť dňa 1.1.2013, teda má za splnenú aj objektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa navrhovateľky je teda naplnený dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka si uplatnila trovy konania.
Odporca sa k návrhu vyjadril dňa 21.3.2014 tak, že navrhol zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania ako nedôvodný a podaný oneskorene. Odporca rozporoval dodržanie lehoty, keďže podľa jeho tvrdenia počítanie subjektívnej premlčacej lehoty nezačalo plynúť dňom doručenia Oznámenia Okresného úradu Ružomberok, Katastrálny odbor zo dňa 15.1.2014. Podľa tvrdení odporcu právoplatným Osvedčením o dedičstve bolo potvrdené navrhovateľke ako jedinej zákonnej dedičke a na jeho základe mal príslušný katastrálny úrad vykonať zápis formou záznamu podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona. Vykonanie zápisu vlastníckeho práva záznamom má deklaratórne účinky. Potom je zrejmé, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo okamihom smrti poručiteľa, teda dňa 29.11.2007 a to, že navrhovateľka sa nedomáha riadneho zápisu svojho vlastníckeho práva nemôže byť na odporcovu škodu. Podľa tvrdení odporcu príslušný okresný úrad nesprávne postupoval, keď navrhovateľke vrátil verejnú listinu bez vykonania zápisu vlastníckeho práva záznamom, poukazujúc na to, že v záujme ochrany a formálnej publicity už nadobudnutých práv k nehnuteľnostiam mal v súlade s evidenčným princípom vykonať zápis do katastra nehnuteľností záznamom k nesporným nehnuteľnostiam. Odporca si uplatnil trovy konania.
Navrhovateľka na vyjadrenie navrhovateľa reagovala v podaní z 25.7.2014, v ktorom opätovne vyjadrila právny názor, že po poručiteľovi (otcovi odporkyne) nenadobudla žiadny majetok, hoci v dedičskom rozhodnutí je uvedený opak a nemá inú možnosť ako dosiahnuť rozhodnutie v jej prospech, len domáhať sa obnovy konania, v ktorom bola zaviazaná k úhrade dlhu poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva, ktoré nemá.
Súd vec prejednal a rozhodol v prítomnosti advokátky navrhovateľky a advokáta odporcu a v neprítomnosti odporcu a navrhovateľky, ktorá svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnila.
Vychádzajúc z tvrdení odporkyne súd vykonal dokazovanie Oznámením Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru zo dňa 15.1.2014 (č.l. 4), z ktorého vyplýva, že okresný úrad odmietol na základe listiny č. B. XXXX/XX (14D 68/2008-96. D not. 31/2008) vykonať zápis listiny do katastra sa nedá vykonať s odôvodnením, že podľa § 36a katastrálneho zákona, zápisom listiny vznikne duplicitné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti rodinný dom súpisné č. XX je zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia V.. Okresný úrad preto vyzval navrhovateľku, aby s vlastníkom na Liste vlastníctva č. XXX uzavrela dohodu alebo podala návrh na určenie vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu okresný úrad originál listiny B. XXXX/XX zo dňa 29.6.2009 odporkyni vrátil ako do katastra nehnuteľností nezapísateľnú.
Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4Cb/7/2008, z ktorého zistil, že v tomto konaní sa konalo o návrhu právneho predchodcu odporcu doručeného súdu dňa 21.11.2007 proti odporcovi 1/ L. S. a odporcovi 2/ J. Š.. L. S. po začatí konania dňa 29.11.2007 zomrel, preto súd pokračoval po právoplatnom skončení dedičského konania po poručiteľovi v konaní s dedičkou po odporcovi 1/ H.. L. H.B.. Súd v uvedenom konaní vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľa, výsluchom odporkyne 1/, listinnými dôkazmi a to: Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 7.7.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami a dodatkami k nim, výzvou na úhradu, odstúpením od zmluvy, oznámením o odstúpení od zmluvy, výpisom z Obchodného registra, špecifikáciou žalovanej pohľadávky s prehľadom vykonaných úhrad a obsahom spisu 14D/68/2008. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa 1/ ako dedička po pôvodnom odporcovi 1/ zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na ňu prešli jeho smrťou, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, teda uložil jej povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 337,38 eur, ktorá zodpovedá čistej hodnote dedičstva a trovy konania. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odporkyňa 1/ odvolanie z dôvodu, že na dedičstve po poručiteľovi /pôvodnom odporcovi 1/ boli zistené nové skutočnosti, a to, že nehnuteľnosť v katastrálnom území V. nemala byť predmetom dedičstva. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, ktorému odvolací nevyhovel a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil s tým, že bolo právoplatne rozhodnuté ohľadom dedičstva po nebohom L. S. na základe ktorého u neho zistili čistú hodnotu dedičstva 5 337,38 eur a opak nebol preukázaný.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom advokátky navrhovateľky, z ktorého zistil, že podľa jej názoru je daný dôvod obnovy, a teda existencia takých skutočností a dôkazov, ktoré navrhovateľka nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, v ktorom súd vychádzal zo skutočností, že navrhovateľka (v pôvodnom konaní odporkyňa 1/) zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva a preto navrhovateľku zaviazal úhradou žalovanej sumy s príslušenstvom. Navrhovateľka zotrvala na právnom názore, že napriek existencii osvedčenia o dedičstve navrhovateľka nenadobudla po poručiteľovi žiaden majetok, čo preukázala predloženými listinnými dôkazmi. Ďalej uviedla, že by nebolo spravodlivé od navrhovateľky požadovať, aby sa domáhala určenia vlastníckeho práva, resp. určenia toho, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi a to z dôvodu, že výsledok takéhoto súdneho konania je neistý a pre navrhovateľku by mohol priniesť ďalšie náklady.
Následne súd vykonal dokazovanie výsluchom advokáta odporcu, z ktorého zistil, že odporca je toho názoru, že navrhovateľka zmeškala trojmesačnú lehotu na podanie návrhu odôvodňujúc, že navrhovateľka už v roku 2012 vedela o spornosti vlastníckeho práva k zdedenej nehnuteľnosti a tiež o zápise vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech inej osoby, čo preukazuje priebeh odvolacieho konania vedeného na Krajského súdu v Trenčíne žiadala o prerušenie konania z dôvodu, že bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V., list navrhovateľky adresovaný právnemu predchodcovi odporcu z 2.1.2013. Podľa odporcu teda z dôvodu márneho uplynutie subjektívnej lehoty obnova konania je nedôvodná, a následne navrhovateľka ani nepredložila žiadne nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by pre ňu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. Je predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., aby dôkazy, ktorú tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.2.2010, sp. zn. 4Cdo 18/2010)
Dôvodom obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. sú len také nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník pôvodného konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie a len také dôkazy, ktoré sa z
objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu pre účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 1. 2010, sp. zn. 3 Obo 138/2009)
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na obnovu konania nesmeruje proti rozhodnutiam vypočítaným v § 229 Občianskeho súdneho poriadku, a preto je prípustný. Návrh podala navrhovateľka, ktorá bola v pôvodnom konaní odporkyňou 1/ voči navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi pôvodného navrhovateľa. Hoci navrhovateľka súdu nepredložila dôkaz o postúpení pohľadávok na odporcu, odporca uvedené nenamietal, preto súd dospel k záveru, že odporca je osobou, voči ktorej je návrh na obnovu konania prípustný. V pôvodnom konaní na strane odporcu vystupoval aj odporca 2/, vzhľadom však k samostatnému procesnému spoločenstvu, je návrh na obnovu konania podaný len navrhovateľkou (pôvodne odporkyňou 1/) prípustný. Následne súd skúmal, či je žaloba podaná v zákonom stanovenej trojmesačnej subjektívnej lehote v rámci trojročnej objektívnej lehoty (§ 230 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľka sa o dôvode obnovy konania (novom dôkaze) dozvedela doručením Oznámenia zo dňa 15.1.2014, teda dňa 21.1.2014, pričom napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012. Návrh na obnovu konania bol podaný v subjektívnej trojmesačnej lehote odo dňa, keď sa navrhovateľka dozvedela o dôvode obnovy. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľka podala návrh na obnovu konania oneskorene, z odporcom označených listinných dôkazov (napr. dohoda o urovnaní z 31.3.2014, žiadosť navrhovateľky adresovaná JUDr. Porubanovi z 2.1.2013), súd takéto tvrdenie nemá preukázané.
Návrhu na obnovu konania možno vyhovieť len vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok obnovy konania vyplývajúca z § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka dôvod obnovy konania videla v tom, že je tu nový dôkaz a to oznámenie Okresného úradu Ružomberok, Katastrálneho odboru, že Osvedčenie o dedičstve nezapíše z dôvodu duplicitného vlastníctva. Na základe toho oznámenia má navrhovateľka za to, že žiadne dedičstvo po svojom otcovi nenadobudla, hoci existuje rozhodnutie v dedičskom konaní, ktoré však je do katastra nehnuteľností nezapísateľné, a teda ani nemôže byť vlastníčkou nehnuteľnosti, a následne ani zodpovedať za dlhy poručiteľa. Navrhovateľka sa domáhala povolenia obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, preto súd preskúmal navrhovaný dôvod obnovy konania. Dôkaz predložený navrhovateľkou, oznámenie Okresného úradu Ružomberok zo dňa 15.1.2014, ktoré bolo vypracované po nadobudnutí právoplatnosti obnovou konania napadnutého rozhodnutia, nemožno považovať za pre potreby povolenia obnovy konania nový dôkaz podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku. Nejde totiž o dôkaz, ktorý navrhovateľka bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, keďže do právoplatného skončenia pôvodného konania tento dôkaz ani neexistoval. Súčasne však nie je splnená podmienka, aby nová skutočnosť alebo dôkaz privodila pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by navrhovateľka aj predložila označený dôkaz v pôvodnom konaní, súd by nedospel k rozhodnutiu pre navrhovateľku priaznivejšiemu. Nie je správnym právnym názorom, ako ho predostiera navrhovateľka, že predložením dôkazu o nezapísaní verejnej listiny (Osvedčenia o dedičstve), ktoré podľa jej právneho názoru má za následok nenadobudnutie dedičstva po poručiteľovi navrhovateľkou, teda nenadobudnutie vlastníckeho práva k nezapísaným nehnuteľnostiam a konečne nezodpovednosť za dlhy poručiteľa, možno privodiť v pôvodnom konaní priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Právoplatným osvedčením o dedičstve sa potvrdilo nadobudnutie dedičstva navrhovateľkou a postup správneho orgánu (bez ohľadu na správnosť tohto postupu), ktorým sa nevykonal zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, by nemal vplyv na iné rozhodnutie v pôvodnom konaní. Právoplatné osvedčenie o dedičstve má potvrdzujúci charakter, teda len potvrdzuje nadobudnutie alebo nenadobudnutie dedičstva dedičom so spätnými účinkami ku dňu smrti poručiteľa. Preto aj v prípade predloženia tohto dôkazu, by súd vo vzťahu k navrhovateľke, a teda jej uloženej povinnosti plniť odporcovi, vychádzal z právoplatného osvedčenia o dedičstve bez ohľadu na zapísanie alebo nezapísanie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny (záznamom). Vzhľadom k tomu, že nie sú splnené zákonné podmienky pre obnovu konania vyplývajúce z § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, návrh na povolenie obnovy konania je nedôvodný, a preto ho súd podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol.
Keďže súd návrh na obnovu konania zamietol ako nedôvodný, súčasne zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí podľa § 233 Občianskeho súdneho poriadku výkladom z opaku.
Zamietnutie návrhu navrhovateľky znamená úspech odporcu v konaní. Tejto procesnej situácií zodpovedá rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže nie sú splnené podmienky pre vyčíslenie trov konania podľa § 151 ods. 1 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku len o základe nároku na náhradu trov konania, tak, že v celom rozsahu úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 7 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.