Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sa-22-2021.pdf
PDF · 131.08 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 30.7.2021, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.7.2021 a vec v r a c i a prvostupňového správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Správny súd nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
Sociálna poisťovňa- ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2019 podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 26.7.2019.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že v zamestnaní v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvali k 31.12.1999.
Nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol, nakoľko služobný pomer zaradený do I. kategórie funkcií podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrval k 31.12.1999.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 56 ku dňu 10.6.2016 žalobcovi nevznikol, a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok z 11.07.2019 bola zamietnutá.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.9.2019 žalobu, v ktorej namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu.
Žalovaná, Sociálna poisťovňa – ústredie prostredníctvom svojho Generálneho riaditeľa podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2019.
Svoje rozhodnutia žalovaná odôvodnila tým, podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. l a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. V konaní nebolo sporné, že účastník konania vykonával štátnu službu podl'a potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU- OSZ-34.586-10/2019-VZ zo dňa 16. mája 2019 dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií v rozsahu 19 rokov 248 dní, z toho od 1. apríla 1980 do 31. augusta 1980 náhradnú vojenskú službu v I. kategórii funkcií a od 1. septembra 1980 do 30. novembra 1999 výkon služby v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií. Účastník konania preukázal, že v I. kategórii funkcií hodnotenej ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) získal iba 19 rokov a 248 dní, čiže nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. V zmysle vyššie uvedeného potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-34.586-10/2019-VZ zo dňa 16. mája 2019 služobný pomer žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií bol ukončený dňom 30. novembra 1999. Pred prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 1. júla 2002, bolo sociálne zabezpečenie policajtov upravené v piatej (osobitnej) časti zákona č. 100/1988 Zb. Ich služba, vykonávaná pred 1. januárom 2000, je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcii do I. alebo li. kategórie (§ 130 zákona č. 100/1988 Zb.).
Na určenie zníženého dôchodkového veku vzhľadom na získanú dobu zamestnania v I. pracovnej kategórii bol aplikovaný aj § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcii, musí byť kumulatívne splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., a to, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31. decembru 1999, ak má mat' poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/62/2009 zo dňa 28. októbra 2009 a č. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015). Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo predlžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999 a zákonodarca v § 175g zákona č. 100/1988 Zb. ustanovil to, že v konaniach nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. 22. decembra 1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku účastníka konania na starobný dôchodok sa začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 26. júla 2019 v zmysle § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z., a keďže zamestnanie žalobcu I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcii netrvali k 31. decembru 1999. Účastník konania nespĺňa podmienky podľa § 174 ods. l a 2 zákona č. 100/1988 Zb. pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
K námietke týkajúcej sa diskriminácie odvolací orgán poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súde pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa odlišne líšia. Účastník konania nepreukázal, že by s ním Sociálna poisťovňa zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám poistencov starobný
dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. l a 2 zákona č. 100/1988 Zb., potom odvolací orgán je viazaný takým zákonom. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k účastníkovi konania, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. V danom prípade pri posudzovaní žiadosti účastníka konania zostali zachované jeho nároky vyplývajúce z predchádzajúcej právnej úpravy, pričom z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1, § 132, nesplnil podmienky podľa § 174 ods. l a 2 zákona č. 100/1988 Zb., a preto bolo potrebné pri stanovení jeho dôchodkového veku vychádzať z § 65 ods. l a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Na posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je možné aplikovať iba jednu konkrétnu právnu úpravu, a to tú, ktorá je platná a účinná v čase, kedy je splnená posledná z podmienok potrebných na to, aby sa o skoršom odchode do dôchodku vôbec mohlo uvažovať. Ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim a nasledujúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia (systematický výklad). Kým § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. určuje právny režim v znení zákona č. 355/1999 Z. z. o vzťahu k všetkým dôchodkovým dávkam, § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. stanovuje presne opačný režim (v znení pred účinnosťou zákona č. 355/1999 Z. z.) výlučne a jedine vo vzťahu k nároku na dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., o ktorom zatial' nebolo rozhodnuté. § 175 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. umožnil tomu poistencovi, o ktorého dôchodkovej dávke síce bolo už právoplatne rozhodnuté (do účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.) opätovne vyvolať konanie o dôchodkovej dávke na základe osobitnej žiadosti, ak nová právna úprava (v znení zákona č. 355/1999 Z. z.) je pre neho vzhl'adom na novoprijaté zmeny výhodnejšia. Z uvedeného logicky vyplýva, že vykonávacie ustanovenie § 175g zákona č. 100/1988 Zb. určuje právne režimy pre v tom čase už uplatnené (existujúce) dôchodkové nároky, pričom v odseku 2 zámerne určuje odlišný právny režim (konkrétne znenie zákona č. 100/1988 Zb. účinné do 21. decembra 1999) avšak výlučne pre posúdenie nárokov na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v takej procesnej situácii pred správnym orgánom, ked' si poistenec nárok na starobný dôchodok podl'a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. do 21. decembra 1999 uplatnil, avšak prvostupňový správny orgán o ňom ešte nerozhodol (môže íst' napr. tiež o situáciu, kedy rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. bolo v rámci súdneho prieskumu zrušené a správny orgán do účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. nové rozhodnutie ešte nevydal). Inak by sa aj takéto konania spravovali režimom v znení zákona 355/1999 Z. z. (účinnom od 21. decembra 1999) ako to zákonodarca ustanovil pre dôchodkové dávky vo všeobecnosti v § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Odvolacia námietka účastníka konania je nedôvodná, pretože konanie o jeho nároku na starobný dôchodok sa začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 26. júla 2019 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda nezačalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 235/1992 Zb. a za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., preto sa ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. na jeho vec nevzťahuje.
K námietke účastníka konania týkajúcej sa retroaktivity odvolací orgán uvádza, že zákon č. 355/1999 Z. z. síce zmenil podmienky pre poistencov, ktorí pracovali v I. kategórii funkcii k dátumu skoršiemu ako pred 31. decembrom 1999, avšak povinnosťou byť zamestnaný k 31. decembru 1999 je v tomto prípade sledovaný do budúcna dôležitý záujem. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba, trvali do 31. decembra 1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000 nemohli objektívne až po 31. decembri 1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby, v potrebnom rozsahu, a teda umožniť práve tým poistencom, ktorí sú v systéme (pôsobia v služobnom pomere) získat' potrebnú dobu služby v príslušnej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na skorší odchod do dôchodku ešte pred zrušením inštitútu pracovných kategórii, resp. kategórií funkcií. Vykladať § 175g zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. použitím gramatického výkladu, tzn. na všetky konania, bez ohľadu na to, či po ukončení zamestnania vykonávaného v preferovanej kategórií umožňovali ďalej zaraďovať zamestnania do preferovaných pracovných kategórií, by malo za následok absolútnu nepoužiteľnosť ustanovenia § 174 v znení účinnom od 22. decembra 1999. Takýto postup by bol v rozpore s účelom zákona č. 355/1999 Z. z., so zásadou racionality zákonodarcu a aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
So 62/2009 zo dňa 27. októbra 2009 zverejnenom v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 53/2011.
Žaloba a žalobné dôvody
Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 1.10.2021 žalobu, v ktorej namietal, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán pri posudzovaní jeho prípadu nesprávne aplikovala ust. § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom po 22.12.1999 (zákon č. 355/1999, nadobudol účinnosť dňa 22.12.1999). Žalobca uviedol, že jeho pracovné zaradenie, resp. výkon služby trvalo od 1.4.1990 do 30.11.1999. Zákon č. 355/1999 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 22.12.1999 opätovne so spätnou účinnosťou zaviedli a následne od 1.1.2000 zrušili pracovné kategórie bol prijatý až dňa 8.12.1999 a účinný je od 22.12.1999. Z uvedeného vyplýva, že ešte pred účinnosťou zákona č. 355/1999 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol žalobca po dobu 19 rokov a 248 dní zaradený ako zamestnanec v službe v I. kategórie funkcií. Práve z tohto zaradenia v I. kategórie funkcií vyplýva jeho nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podmienku služby v I. kategórii funkcií podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 22.12.1999 splnil, čím nadobudol práva s týmto zaradením spojené, t. j. právo na nižší dôchodkový vek a dosiahnutím tohto veku si mohol uplatniť nárok na starobný dôchodok. V čase ukončenia služobného pomeru v policajnom zbore a s tým spojené ukončenie jeho zaradenia do služby I. kategórie funkcií spĺňal podmienku výkonu služby v I. kategórii funkcií ako aj podmienku trvania služby k 31.12.1998 vtedy účinného znenia § 174.
Právo na nižší dôchodkový vek podľa názoru žalobcu tento nadobudol výkonom služby po zákonom stanovenú dobu v I. kategórii funkcií ešte pred účinnosťou zákona č. 355/1999 Z. z. a preto jeho nárok na starobný dôchodok po dosiahnutí veku 56 nemožno posudzovať retroaktívne s poukazom na neskorší zákon.
Podľa názoru žalobcu zákon č. 355/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 376/1997 Z. z. nemá retroaktívne účinky. Podľa ust. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 nemožno rozhodovať o nároku na starobný dôchodok ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (zákon č. 355/1999). Skutočnosť, že zákon 355/1999 a jeho znenie nemôže pôsobiť retroaktívne vyplýva z prechodného ustanovenia § 175g, podľa ktorého (1) ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ak nie je ďalej ustanovené inak; (2) ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Žalobca poukázal práve na prechodné ust. § 175g ods. 2, ktorý bol zavedený zákonom č. 355/1999 Z. z., z ktorého vyplýva, že na jeho prípad sa musí aplikovať ust. § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 376/1997 Z. z. t. j. v znení účinnom pred 22.12.1999.
Žalobca ďalej uviedol, že za účinnosti znenia § 174 ods. 1, ods. 2 dňa 30.11.1999 ukončil služobný pomer v policajnom zbore a zároveň sa skončilo jeho zaradenie v I. kategórii funkcií po dobu 19 rokov a 248 dní, čím podľa § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 376/1997 Z. z. získal právo na nižší dôchodkový vek a dovŕšením veku 56 rokov mu vznikol nárok na starobný dôchodok, ktorý si uplatnil svojou žiadosťou zo dňa 31.5.2019, doplnenou dňa 26.7.2019. Všetky podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 376/1997 Z. z., t. j. v znení účinnom pred 22.12.1999 žalobca splnil.
Žalobca poukázal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že námietku nepoužitia § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nepovažovala žalovaná za dôvodnú, nakoľko podľa jej výkladu toto ustanovenia sa vzťahuje iba na konania, ktoré začali pred účinnosťou zákona č. 355/1999 Z. z. Zo zmieneného ust. § 175g ods. 2 nevyplýva, že toto ustanovenie sa použije iba na prípady, v ktorých už bolo začaté konanie. Výklad tohto ustanovenia odvolacím orgánom nezodpovedá jeho obsahu. Pokiaľ v ust. § 175g ods. 2 sa neuvádza, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na už začaté konanie, musí sa to ust. aplikovať na všetky prípady, nielen na prípady, v ktorých už bolo konanie začaté.
Výklad ust. § 175 ods. 2 žalovanou je neprípustný nakoľko pripúšťa pravú retroaktivitu, podľa ktorej sa nezachovávajú práva, ktoré boli získané splnením podmienok podľa skoršieho právneho predpisu. Podľa tohto výkladu odvolacieho orgánu je zákonom č. 355/1999 Z. z. negované právo žalobcu získať podľa skoršej právnej úpravy. Podľa odvolacieho orgánu zákonodarca touto úpravou neuznáva práve skutočnosti, na základe ktorých žalobca podľa prechádzajúcej úpravy splnil podmienky pre skorší odchod do dôchodku, čím táto neskoršia úprava prijatá zákonom č. 355/1999 Z. z. pôsobí do minulosti. Pravá retroaktivita je v právnom štáte neprípustná.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č. Pl. ÚS 36/95 zo dňa 3.4.1996 ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR 8Sžp 1/2010, 7So 192/2011, 10So 85/2012, ktoré potvrdzujú, že jeho právny názor v súvislosti s neprípustnosťou retroaktivity pri rozhodovaní žalovanej je správny.
Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 520/2012 zo dňa 6.5.2015, ktorý sa vyslovil k retroaktivite tak, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je rovnako významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Princíp zákazu spätného pôsobenia právnej reglementácie tak zabraňuje najhrubšiemu porušeniu oprávnenej dôvery v stálosť právneho poriadku tým, že v zásade vylučuje akúkoľvek možnosť, aby nová právna úprava ex tunc modifikovala práva a povinnosti, ktoré platne vznikli podľa starej právnej úpravy bez ohľadu na obsah a spôsoby vzniku. Preto v súvislosti s riešením kolízie novej a starej úpravy musia orgány verejnej moci vždy venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nezvolili také právne riešenie, ktoré by umožňovalo ústavne neprípustnú formu spätného pôsobenia právnych noriem.
Žalobca v žalobe namietal aj tú skutočnosť, že v súvislosti s rozhodovaním žalovanej došlo k diskriminácií jeho osoby vo vzťahu k iným poistencom.
Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 15.10.2021, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že v žalobe žalobca namietal prakticky tie isté skutočnosti, ktoré boli uvedené v odvolaní proti prvostupňového rozsudku a s týmito námietkami sa vysporiadala žalovaná vo svojom druhostupňovom rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaná opakovane poukazuje na skutočnosť, že z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, bola jeho žiadosť správne zamietnutá, preto nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 56, t. j. ku dňu 10.6.2016 nevzniká, teda napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a zákonné. Rovnako tak rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorý ho ako odvolací orgán potvrdil, je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Žalovaná sa stotožňuje s názorom, ktorý prijali aj súdy v rámci svojej rozhodovacej činnosti v skutkovo obdobných veciach, že s predpokladom vzniku nároku na priznanie starobného dôchodku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov už od dovŕšenia veku 56-59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu, ale aj podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, čo žalobca nesplnil.
Žalovaná ďalej poukazuje, že žalobca namieta nezákonnú aplikáciu ust. § 174 zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Z. z. a na jeho skutkový stav z dôvodu, že skončil služobný pomer 30.11.1999 a novela zákona, ktorá zakotvila do právnej úpravy 31.12.1999 s účinnosťou od 22.12.1999 sa nemôže s poukazom na § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. aplikovať. Uvedená námietka je nedôvodná a to na základe skutočnosti, že aplikácia uvedeného ust. § 175g zákona č. 100/1988 je neprípustná z dôvodu, že účelom tohto prechodného ustanovenia je úprava pomerov v prípade, kedy konanie o nároku nebolo skončené právoplatným rozhodnutím správneho orgánu do nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. (t. j. do 22.12.1999).
Nakoľko žalobca žiadosť podal až 26.7.2019, z vyššie uvedeného vyplýva, že dávkové konanie sa v prípade žalobcu začalo až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z., t. j. po 22.12.1999.
Aplikácia ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. sa na žalobcu nevzťahuje aj z toho dôvodu, že v období pred 22.12.1999 nedosiahol 58 rokov, čo je jednou z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
K vyjadreniu žalovanej sa replikou vyjadril žalobca dňa 25.11.2021, pričom poukázal, že neexistuje žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom by bol posudzovaný obdobný prípad, žiadny súd sa nezaoberal zrušením pracovných kategórií a ich opätovným zavedením a s tým súvisiacimi úpravami ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. majúcim za následok zmenu právnej situácie, či právneho postavenia tých, ktorý do prijatia zákona č. 355/1999 Z. z. spĺňali podmienky upravené v zmiernenom ust. § 174. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 20S 69/2016 z 26.6.2017 ako aj Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 14Sa 35/2019 zo dňa 28.5.2020, ktorý riešil obdobný prípad ako je prípad žalobcu a z ktorého vyplýva, že vyššie zmienené súdne rozhodnutia spĺňajú prísne kritéria ústavnosti, ústavne súladného výkladu zákonov a zabezpečujú zachovanie nárokov súvisiacich so zaradením do zvýhodnenej kategórie. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 30.7.2021 tieto kritériá rozhodne nespĺňa. Toto rozhodnutie nezabezpečuje zachovanie nárokov žalobcu ani jemu podobných prípadov súvisiacich so zaradením do zvýhodnenej kategórie, je diskriminačné, odporuje zásade dôvery v platný a účinný zákon a princípom právnej istoty a odôvodnenie tohto rozhodnutia je pre rozpornosť nezrozumiteľné a nepresvedčivé.
Pokiaľ sa týka účelu právnej úpravy súvisiacej so zaraďovaním zamestnancov do zvýhodnených kategórií už zákon č. 235/1992 o zrušení pracovných kategórií a ďalších zmenách sociálneho zabezpečenia sa zaviedla II. Hlava „Úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31.12.1992“. Všetky ďalšie novely § 174 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. sledovali účel zachovania nárokov súvisiacich so zaradením v preferovanom zamestnaní či v zvýhodnenej pracovnej kategórii. Rozhodnutie generálneho riaditeľa poisťovne tento účel právnej úpravy, ktorou sa sledovalo zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia vo zvýhodnenej kategórii popiera, keďže podľa výkladu žalovanej možno nárok na nižší dôchodkový vek priznať iba vtedy, ak takéto zamestnanie trvalo do 31.12.1999.
Žalobca poukázal aj na nesprávnu aplikáciu ust. § 175g zákona č. 100/1988 Zb. zo strany žalovanej a uviedol, že zo znenia § 175g citovaného zákona nevyplýva, že sa toto intertemporálne ustanovenie vzťahuje iba na prípady, v ktorých bolo konanie o nároku už začaté. Z ust. § 175g zákona č. 100/1988 Zb. rozhodne nevyplýva len táto skutočnosť ako tvrdí žalovaná. Ako už žalobca v žalobe uviedol, ustanovenie má tri odseky, v prvom a treťom odseku citovaného ustanovenia sa uvádza, že úprava týchto odsekov sa vzťahuje na prípady, kedy už bolo začaté alebo konanie bolo ukončené, v ods. 2 sa konanie vôbec neuvádza. V ods. 2 sa uvádza, že ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Žalobca opätovne v replike poukázal na vylúčenie retroaktivity zákona a uviedol, že žalovaná nesprávne aplikovala ust. § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom po 22.12.1999. Správne má s poukazom na § 175g ods. 2, ktorý bol zavedený zákonom č. 355/1999 Z. z. aplikovať ust. § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 376/1997 Z. z., t. j. v znení účinnom pred 22.12.1999.
Spolu s replikou zaslal žalobca aj rozsudku z Krajského súdu v Trnave č. 20S 69/2016 zo dňa 26.6.2017 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 14Sa 35/2019 zo dňa 28.5.2020.
Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.
Relevantná právna úprava
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov poistenca, ak tento zákon v ods. 4 a 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.
Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. má poistenec nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň
55 rokov ak bol dôchodkovo poistení najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach
55 rokov ak bol dôchodkovo poistení najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d), e) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 55 rokov ak bol dôchodkovo poistení najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) – h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 58 rokov ak bol dôchodkovo poistení najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) – l) zákona č. 100/1988 Zb.
60 rokov.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z. z. občan, ktorý vykonával pred 1.1.1999 zamestnanie v I. pracovnej kategórii prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií mal po 31.12.1998 nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
56 rokov ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9,5 roka ak ide o zamestnanie v uránových baniach alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) – h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií
57 rokov ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) – h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií 58 rokov ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov ak ide o zamestnanie v uránových baniach alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) – h) alebo 16 rokov v službe v I. kategórii funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií alebo 59 rokov ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) – l) alebo 15 rokov v službe v I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 175g ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
Krajský súd v Trnave ako súd správny po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu ako aj administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nariadil vo veci pojednávanie na deň 9. februára 2023 a podľa § 107 ods. 1 písm. a) vec prejednal, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe ako aj na vyjadreniach, ktoré zaslal súdu, pričom z týchto vyjadrení ako aj zo žaloby vyplýva, že jeho nárok je oprávnený a že došlo zo strany žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu k nesprávnej aplikácii zákona, a teda k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Poukázal na rozhodnutie správnych orgánov, ktoré doložil súdu a ktoré aplikovali správne ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. a poukázal, že pri jeho aplikácii treba historický a gramatický výklad
a tento treba aplikovať v súvislosti s ust. § 175g ods. 2 a § 174 zákona č. 376/1997 Z. z. Je pravda, že žiadosť podal v máji 2019, hoci žalovaná a prvostupňový správny orgán uvádzajú, že to bolo až v júli. Je toho názoru, že splnil podmienku v ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. k 31.12.1998 s použitím zákona č. 376/1997 Z. z. Uviedol, že ku dňu 10.6.2017 dosiahol vek 57 rokov, a teda žiadosť si podal o 2 roky neskôr. Z toho dôvodu považuje obe rozhodnutia za nezákonné a žiada, aby ich súd zrušil.
Poverený zástupca žalovanej uviedol na pojednávaní, že podľa jeho názoru obe rozhodnutia boli vydané s príslušnými právnymi predpismi a sú zákonné. Z ust. zákona č. 461/2003 Z. z. ako aj z ust. zákona č. 100/1988 Zb. nevyplýva, že by bolo potrebné aplikovať ust. § 174 ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu tak, ako to uvádza žalobca. Poukázal na viacero súdnych rozhodnutí ako aj na nález Ústavného súdu III. ÚS 88/2017 zo dňa 14.2.2017.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že medzi účastníkmi zostalo sporným splnenie podmienok na skoršie priznanie starobného dôchodku u žalobcu podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý ako bývalý príslušník polície požiadal o priznanie starobného dôchodku od 10. júna 2016.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu ďalej zistil, že u žalobcu bolo preukázané, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával funkciu príslušníka polície v trvaní 19 rokov a 248 dní. Vzhľadom k tomu by mu podľa § 174 ods. 1 zákona prináležalo zvýhodnenie v podobe nároku na skorší odchod do starobného dôchodku, a teda v dosiahnutí skoršieho, resp. kratšieho dôchodkového veku pre poistencov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. pracovnej kategórii. Zníženie vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku je v podrobnostiach upravené v § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.
Zvýhodnenie v podobe skoršieho odchodu do dôchodku upravuje ust. § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Správne orgány zamietnutie žalobcovho nároku na starobný dôchodok v skoršom veku odôvodnili tým, že u žalobcu služba v I. kategórii alebo v II. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999 (§ 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 22.12.1999 do 31.12.2003).
Podľa správneho súdu administratívne orgány vec nesprávne právne posúdili, keďže na prejednaný prípad aplikovali nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Na ust. § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení treba s poukazom na ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. aplikovať historicky a systematicky výklad a vykladať ho vo vzťahu k ostatným relevantným ustanoveniam tak, aby bol zachovaný účel právnej úpravy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení. Uvedený účel je vyslovene uvedený v zmienenom ust. § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý zachováva nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie.
V tomto duchu treba vykladať aj ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo v minulosti opakovane novelizované v záujme zachovania nárokov z výkonu zvýhodnených kategórií zamestnaní vzniknutých za jednotlivé roky pred 1.1.2000.
Jednotlivé novely sa vzťahovali na konkrétne roky v rozpätí obdobia rokov 1992 až 1999, tzn. že každá novela upravovala, resp. priznávala nároky na skorší dôchodkový vek v závislosti od toho, kedy v ktorom roku došlo k ukončeniu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom rozhodujúci bol ten rok, ku koncu ktorého bolo vykonané a trvalo zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo v II. kategórii funkcií. Súčasne platilo, že ďalšia novela § 174 zákona o sociálnom zabezpečení nerušila účinnosť predchádzajúcej novely, ktorá zostala v účinnosti a rovnako aj ostatné novely, až do ukončenia účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.).
Podľa právneho názoru správneho súdu pre účely ust. § 174 zákona o sociálnom zabezpečení a splnení podmienok nároku na skorší odchod do starobného dôchodku sa započítava len tie kalendárne roky k 31.12. toho-ktorého roka, kedy trvalo zvýhodnené zamestnanie, resp. služba. Z uvedeného vyplýva, že u žalobcu, ktorý ukončil služobný pomer policajta dňa 30.11.1999, teda ku dňu, ku ktorému trvala jeho služba v I. kategórii funkcií, mal byť jeho nárok posúdený podľa § 174 v znení účinnom do 22.12.1999, a teda pri posudzovaní prípadu žalobcu malo byť aplikované ust. § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 376/1997 Z. z.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že pracovné zaradenie žalobcu a výkon služby policajta trvalo u žalobcu od 1.4.1980 do 30.11.1999. Zákon č. 355/1999 Z. z. s účinnosťou od 22.12.1999, na ktorý sa odvoláva pri svojich rozhodnutiach žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán, bol účinný teda až od 22.12.1999, a teda pre posudzovanie nároku žalobcu s poukazom na ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., mal byť aplikované ust. § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z. z., t.j. v znení účinnom pred 22.12.1999.
Pri správnej aplikácii ustanovenia tak, ako to tvrdí žalobca za účinnosti znenia § 174 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, došlo u žalobcu k ukončeniu služobného pomeru k 30.11.1999, teda služobné zaradenie I. kategórie funkcií trvalo ešte za účinnosti zákona č. 376/1997 Z. z., ktorý bol účinný do 22.12.1999, a teda žalobca podľa názoru súdu získal právo na nižší dôchodkový vek a po dovŕšení veku 56 rokov mu vznikol nárok na starobný dôchodok, ktorý si uplatnil svojou žiadosťou zo dňa 31.5.2019, ktorú doplnil 26.7.2019.
Aplikácia znenia § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z. z. vyplýva z ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého, ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zákon č. 355/1999 Z. z., na ktorý sa odvoláva vo svojich rozhodnutiach žalovaná, nadobudol účinnosť až od 22.12.1999, a teda žalobca, ktorému trvala služba v I. kategórii funkcií do 31.12.1999, mal byť posudzovaný podľa zákona, ktorý bol účinný práve do 22.12.1999, a to bol zákon č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z. z., ktorý platil práve v čase, keď došlo u žalobcu ku skončeniu služobného pomeru.
Aplikácia zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. by mala za následok retroaktivitu, a teda takáto aplikácia zákona je z hľadiska prípustnosti v rozpore s Ústavou SR, ako aj všeobecnými právnymi predpismi, pretože porušuje princíp právnej istoty.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovanej, resp. prvostupňového správneho orgánu je diskriminačné vo vzťahu k jeho osobe, krajský súd poznamenáva, že žalobca v priebehu konania predložil rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/69/2016 zo dňa 26.6.2017 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 14Sa/35/2019 zo dňa 28. mája 2020, v ktorých poukázal na to, že tieto súdy rozhodli v podobných prípadoch v prospech žalobcu, a teda pokiaľ by zostalo v platnosti rozhodnutie žalovanej, tak by vo vzťahu k iným podobným prípadom toto rozhodnutie malo diskriminačný charakter, nakoľko ako vyplýva zo zistenia Krajského súdu v Trnave, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/35/2019 zo dňa 28. mája 2020 nadobudlo právoplatnosť 11.6.2020, pričom toto rozhodnutie vychádzalo práve zo záverov, ktoré si osvojil v žalobe žalobca.
Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o žalobných námietkach sa priklonil k právnemu názoru, ktorý vyslovil práve tento súd, aj keď si krajský súd uvedomuje, že nejde o judikát, ktorý by bol právne záväzný pre rozhodovanie súdu v tomto konaní, avšak právny názor a právne závery, ktoré vyslovil tento súd považuje Krajský súd v Trnave za logické a riadne zdôvodnené v súlade s právnymi predpismi.
Na základe tejto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že tvrdenie žalovanej, že nedošlo u žalobcu k diskriminácii v súvislosti s rozhodnutím, pretože nepreukázal iné zaobchádzanie s iným poistencom sociálnej poisťovne, je nepravdivé, keďže žalobca predložil práve vyššie uvedené rozsudky, pri ktorých došlo k rozhodnutiu, ktoré podporovalo právne závery žalobcu.
Okrem toho súdu neunikla pozornosti ani tá skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí vo výroku rozhodnutia je uvedený iný dátum žiadosti, ktorú mal podať žalobca v súvislosti so svojím uplatneným nárokom a v odôvodnení je iný dátum tejto žiadosti. Táto skutočnosť však nemá vplyv na meritórne rozhodnutie veci, a preto krajský súd sa k tejto otázke vyjadril len okrajovo.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol správny súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a preskúmavané rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a rovnako z tohto dôvodu zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom žalobcovi trovy konania nepriznal len z toho dôvodu, že žalobca si v konaní žiadne trovy neuplatnil, hoci mu z uvedeného ustanovenia nárok na náhradu trov konania vyplýval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.