Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-23-2022.pdf
PDF · 107.39 KB
No categories available
26Cob/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: ALNA, spol. s r.o., so sídlom Rišňovce 464, IČO: 36 541 362, zastúpený: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka, so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 42 114 101, proti žalovanému: Ing. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, M., podnikajúci pod obchodným menom Ing. L. P. P., so sídlom Q. XX, M., IČO: 14 410 923, zastúpený: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka, so sídlom Fraňa Mojtu 43, Nitra, IČO: 34 037 721, o zaplatenie 8.610,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/42/2019 - 391 zo dňa 3. decembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/42/2019 - 391 zo dňa 3. decembra 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.610,40 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania od 14.09.2017 do zaplatenia (zo sumy 8.610,40 eura), paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur. Ďalej priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26Cob/58/2020 v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 31.10.2019 na Okresnom súde Nitra (podanou dňa 24.08.2018 na upomínacom súde Okresný súd Banská Bystrica) domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť istinu 8.610,40 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 25.10.2016 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať a osadiť hliníkové konštrukcie a príslušenstvo podľa špecifikácie. Žalobca po vykonaní diela vystavil konečnú faktúru na neuhradenú časť ceny diela, ktorej zaplatenia sa od žalovaného domáha v tomto spore.
Nakoľko sa žalovaný s úhradou faktúry č. 1002190 zo dňa 30.08.2017 dostal do omeškania, uplatnil si žalobca tiež nárok na úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca sa podľa zmluvy o dielo zaviazal dodať a osadiť hliníkovú konštrukciu podľa špecifikácie, ktorá bola prílohou zmluvy o dielo. Žalovaný sa na výzvy žalobcu na zaplatenie konečnej faktúry viackrát vyjadril a uviedol, že nikdy sa nebránil podpísaniu preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, pokiaľ dielo bude realizované bez vád a nedorobkov v zmysle zmluvy o dielo a v zmysle cenovej ponuky. Žalobca nezačal s realizáciou diela v riadnom termíne a nezačal ani v ďalších dvoch termínoch, ktoré sám určil. S realizáciou diela žalobca začal až 25.01.2017. Žalovaný ako objednávateľ diela viackrát vyzval žalobcu, aby dielo dokončil a riadne a včas ho odovzdal žalovanému. Žalobca žalovaného informoval, že dielo je pripravené na odovzdanie dňa 12.05.2017. Pri obhliadke bolo zistené veľké množstvo vád a nedorobkov. Opakovanou obhliadkou dňa 19.05.2017 bolo opätovne zistené väčšie množstvo vád a nedorobkov, o čom bol vyhotovený záznam a zaslaný mail aj s príslušnou fotodokumentáciou. Zhotoviteľ vady a nedorobky písomne uznal a zaslal objednávateľovi viacero mailov, v ktorých uviedol termíny odstránenia vád. Napriek tomu ich zhotoviteľ neodstránil. Zhotoviteľ zaslal objednávateľovi protokol o odovzdaní a prevzatí diela s nepravdivými údajmi, ktorý objednávateľ odmietol podpísať. Zhotoviteľ tak neodovzdal dielo objednávateľovi riadne a včas, dielo nebolo riadne ukončené bez vád a nedorobkov v zmysle zmluvy o dielo, a preto zhotoviteľovi ani nevzniklo právo na vystavenie faktúry, ktorá je predmetom tohto sporu a objednávateľovi tak nevnikla ani povinnosť za dielo zaplatiť úplnú cenu.
4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril dňa 25.10.2019 a uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o nedodržaní termínu dodania a montáže. Iný termín dodania a montáže ako bol dohodnutý v písomnej zmluve o dielo, bol dojednaný s investorom osobne dňa 03.12.2016, kedy na základe žiadosti žalobcu akceptoval iný termín dodania (formou SMS) a následne došlo aj k osobnému stretnutiu strán na čerpacej stanici P. v M.. Posun termínu dodania bol vysvetlený meškaním dodávateľa žalobcu s dodávkou tovaru a problémom so zamestnancami, pričom žalovaný zmenený termín dodania diela akceptoval. Po stretnutí strán sporu žalobca zaslal žalovanému e-mail s najskorším termínom nástupu na montáž dňa 16.01.2017. Dňa 05.01.2017 žalobca telefonicky informoval žalovaného, že výrobky sú pripravené k expedícii a montáži. Nakoľko však bol celý január z hľadiska nízkych teplôt nevyhovujúci, po telefonickej komunikácii bol dohodnutý termín nástupu na montáže dňa 23.01.2017. Na základe neustálej urgencie žalovaného s montážou zahájil žalobca montáž dňa 23.01.2017 napriek tomu, že teplota sa pohybovala od -5 do -10 stupňov Celzia a žalovaný bol upozorňovaný na nevyhovujúcu teplotu. Montáž okien, dverí a uličného presklenia bola dokončená dňa 26.01.2017 bez zasklenia uličného presklenia.
Dňa 06.02.2017 začal žalobca so zasklievaním uličného presklenia a bolo ukončené s gumovaním dňa 12.02.2017. Dňa 15.02.2017 žalobca vykonal výmenu prasknutého skla, ktoré prasklo pri manipulácii. Ku dňu 16.02.2017 boli dodané a namontované všetky konštrukcie, okrem jedných vstupných dvojkrídlových dverí, ktoré sa po dohode s investorom mali montovať až na jeho pokyn. Dvere boli dodané na žiadosť žalovaného do jeho sídla. Dňa 05.05.2017 vyzval žalovaný žalobcu na odovzdanie diela. Zo strany žalobcu bol navrhnutý termín 12.05.2017. Dňa 15.05.2017 žalobca žalovaného písomne informoval, že boli vykonané všetky opravy s tým, že ich osobne prešiel p. Y. (stavby vedúci žalovaného). Žalobca vyzval žalovaného, aby si dňa 15.05.2017 prišiel prevziať dielo. Dňa 19.05.2017 sa žalobca a žalovaný osobne stretli priamo na stavbe, kde si opätovne prešli celú stavbu. Žalobca na žiadosť žalovaného uskutočnil kompletné nastavenie všetkých okien a dverí, následne bol spísaný protokol o odovzdaní diela. Dňa 06.06.2017 vyzval žalovaný žalobcu na opätovné odstránenie vád a nedorobkov. Na žiadosť žalovaného boli dňa 22.06.2017 namontované posledné dvere. Na deň 23.06.2017 bolo dohodnuté odovzdanie diela. Za žalovaného sa odovzdania zúčastnil iba p. Y., žalovaný sa odovzdania nezúčastnil, ani nereagoval na výzvy žalobcu. Žalobca priniesol preberací protokol, ktorý aj podpísal a dal ho p. Y. na odovzdanie žalovanému za účelom jeho podpisu. Žalovaný však do dnešného dňa preberací protokol nepodpísal. Opätovne bol dohodnutý termín odovzdania diela na 30.06.2017, žalovaný sa opäť nedostavil a na výzvu nereagoval. Posledný termín odovzdania bol určený na 10.07.2017, na ktorý žalovaný opäť neprišiel a ani nereagoval. Žalobca má za to, že dielo bolo odovzdané najneskôr dňa 10.07.2017. Žalovaný sa účelovým konaním - neprevzatím diela snaží oddialiť, resp. zmariť platbu zvyšnej ceny za dielo.
5. Okresný súd Nitra rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č. k. 27Cb/42/2019 - 137 zo dňa 12.06.2020. Predmetný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/58/2020 - 267 zo dňa 15.10.2020 pre nesplnenie podmienok na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili Zmluvu o dielo v písomnej forme dňa 25.10.2016, predmetom ktorej bola dodávka a osadenie hliníkových konštrukcií a príslušenstva podľa špecifikácie (č.l. 6). Žalobca pre žalovaného vykonal dohodnutú dodávku a montáž riadne a včas, preto si za ich vykonanie vyúčtoval sumu 8.610,40 eur (suma z konečnej faktúry). Konečná faktúra č. 1002190 bola vystavená dňa 30.08.2017 na sumu 8.610,40 eur (č.l. 9). Žalovaný neuhradil žalobcovi dlžnú sumu, preto si ju žalobca uplatnil žalobou spolu s úrokom z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a s nárokom na náhradu trov konania.
7. S ohľadom na vykonané dokazovanie, najmä výsluchy svedkov a predložené listinné dôkazy, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu, preto jej vyhovel. Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v písomnej forme dňa 25.10.2016, predmetom ktorej bola dodávka a montáž hliníkových konštrukcií a príslušenstva podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu zmluvy o dielo a je jej neoddeliteľnou časťou.
Žalobca a žalovaný vystupovali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny.
Súd má za to, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca dodal a osadil žalovanému hliníkové konštrukcie a vykonal s tým súvisiace práce na dohodnutej stavbe, ktoré boli preukázateľne vykonané, a preto žalobcovi patrí právo na zaplatenie dohodnutej odmeny. Súd poukazuje najmä na výpoveď svedka I. Y., ktorý bol stavbyvedúcim žalovaného, a z ktorého výpovede je nepochybné, že dielo bolo dokončené a s p. P. L.. si to celé prešli, spísali závady, ale nič také vážne tam podľa svedka nebolo. Svedok ďalej uviedol, že gumy, ktoré sa montovali v zime, boli vymenené, kľučky sa po nejakých mesiacoch „doštelovali“, niečo sa aj doobjednalo a vymenilo, okná poškodené neboli, sklo prasknuté pri montáži vymenili a čo sa týka pokrútených parapet, toto odstránili. V danom prípade výpoveď svedka nebola žiadnym vykonaným dôkazom vyvrátená a súd nemal dôvod o pravdivosti výpovede svedka pochybovať. Svedok si ešte v mesiaci júl 2017 prešiel stavbu a ako uviedol, vady sa odstraňovali na 4-5-krát. Podporne súd vychádzal aj z predložených listinných dôkazov - mailových správ, ktoré v konaní predložil sám žalovaný, ktoré korešpondujú s výpoveďou svedka Y., a z ktorých tiež vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil, že všetky tesnenia boli vymenené, všetky okná nastavené, aj kovania a kľučky idú podľa štandardov, na dverách sú spodné dorazy, všetky výrobky sú plne funkčné a v zmysle predpísaných noriem a štandardov. Uvedené oznamoval žalovanému svedok P.. I. Y. bol tou osobou, ktorá sa dostavovala za účelom prebratia diela, ktorá mala vedomosť o stave vykonaného diela, a ktorú na prejdenie si stavby poveril aj p. P. L.., čo rovnako vyplýva z mailovej správy z júla 2017 (č.l. 366 zozadu).
Žalobca vyzýval žalovaného na prevzatie diela pred podaním žaloby, čo je zrejmé z vyjadrení žalobcu a z predlžených mailových správ, žalovaný napriek tomu dielo neprevzal, teda si nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť dielo prevziať. Takéto konanie sa javí ako špekulatívne v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť cenu za riadne vykonané dielo. K vykonaniu diela došlo, po vykonaní prác žalobca ako zhotoviteľ umožnil žalovanému s dielom nakladať, a bol preto oprávnený aj k vystaveniu záverečnej faktúry. Dielo bolo ako riadne funkčné aj skolaudované a je v prevádzke, čo vyplýva z výpovede svedka I. R..
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že posledná výzva žalobcu na prevzatie diela bola zaslaná žalovanému mailom zo dňa 15.08.2017, čo je zrejmé z listinných dôkazov, kde žalobca žalovaného vyzval na súčinnosť pri odovzdaní a prevzatí diela, keď preberací protokol žalobca odovzdal stavbyvedúcemu žalovaného p. Y. ešte dňa 10.07.2017 a tento žiadal vrátiť podpísaný do 14. dní, t. j. do 29.08.2017. Po tomto dátume bol žalobca oprávnený podľa súdu vystaviť konečnú faktúru a tak aj urobil, keď faktúru vystavil dňa 30.08.2017 s dátumom splatnosti 13.09.2017. Po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania s plnením. Vystavenie konečnej faktúry a lehotu na jej uhradenie upravuje čl. VI ods. 6.4. zmluvy o dielo, ktorú strany medzi sebou uzatvorili. Súd na základe vykonaných dôkazov nemal v konaní preukázané, že by žalovaný mal záujem dielo prevziať. Žalovaný sa opakovane nedostavil na prevzatie diela, hoci bol žalobcom vyzvaný, neposkytol potrebnú súčinnosť na prevzatie diela a takéto konanie je podľa súdu účelové, s cieľom vyhnúť sa platbe, resp. docieliť jej oddialenie, príp. zníženie, nakoľko neprebratie diela je na prospech žalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na už spomínanú mailovú komunikáciu, ktorú predložil žalovaný, a z ktorej vyplýva napr. aj to, že žalovaný požadoval vady odstrániť do 23.06.2017, v tejto správe k sklopno - otváracím oknám na prízemí uvádza, že sú riadne funkčné, vady odstránené a následne v ďalšej správe žiada vady odstrániť do 10.07.2017, pričom k sklopno - otváracím oknám na prízemí uvádza, že sú nenastavené, kľučka zle nastavená a vady neodstránené. Takýto postup žalovaného svedčí pre snahu dielo neprebrať a neustále uvádzať vady, ktoré bránia jeho prevzatiu, hoci aj ide o časť diela, ku ktorej už predtým žalobcovi zaslal informáciu, že je to funkčné a vady odstránené. Z takéhoto konania žalovaného nie je zrejmý záujem na prevzatí diela.
8. Skutočnosti, ktoré žalovaný ako objednávateľ uvádza v mailoch ako vady/nedorobky, mali podľa súdu byť súčasťou preberacieho protokolu a následne by z nich žalovanému mohli plynúť nároky z vád diela, ak by si ich uplatnil. Na reklamovanie diela v záručnej dobe žalovanému mohol vzniknúť nárok po prebratí diela, pričom však z predložených mailových správ vyplýva, že reklamácie zasielané žalobcovi sú ešte pred poslednou lehotou, ktorú žalobca žalovanému poskytol na prebratie diela, a teda sa podľa súdu nejedná o reklamácie tak, ako ich upravuje zákon.
Na prebratie diela bol žalovaný povinný v súlade so zákonom, a to s ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka, ako aj v súlade so zmluvou, kde sa žalovaný v čl. IV ods. 4.3. zaviazal, že dokončené dielo prevezme a zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Žalovaný si tak podľa súdu nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť dielo prevziať a podľa súdu zotrvávanie na povinnosti zmluvou predpokladaného spísania a podpisu preberacieho protokolu, ktorého nepodpísanie je žalovanému na prospech, je príliš formalistické, prieči sa zákonnému účelu zmluvy o dielo, ako aj poctivému obchodnému styku a nemôže byť dôvodom na neuhradenie ceny diela. Týmto spôsobom by tak žalovaný mohol docieliť stav, kedy by nikdy dielo neprevzal, a zabránil by tak žalobcovi uplatniť si nárok na doplatenie ceny diela. Dielo vykonané bolo, a teda žalovaný bol povinný dielo prevziať.
9. Súd sa ďalej v rozhodnutí vysporiadal so skutočnosťami, ktoré žalovaný namietal ako vady brániace prevzatiu diela.
Prvou z nich je farba parapetných dosiek, ktoré sú podľa žalovaného reálne inej farby ako rámy okien, pričom malo ísť o rovnakú farbu. Z výpovede svedka L. L. vyplýva, že rozdielny proces výroby okna a parapety má za následok, že to v skutočnosti vyzerá inak.
Z výpovede svedka D. P. zase vyplýva, že to bolo spôsobené rozdielnym výrobcom, je to však farba podľa medzinárodnej škály RAL, pričom žalovaný ich tam najskôr nechal namontovať a potom urobil fasádu. Súd v tejto súvislosti považuje za dôležité uviesť, že žalovaný v mailovej správe zaslanej žalobcovi uvádza, že je značný rozdiel medzi farbou okna a farbou parapetov, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom chce uvedený nedostatok odstrániť, keď ide o farbu, ktorú podľa svedka L. vyberali s p. P. L.. Zároveň súd uvádza, že z mailovej správy žalobcu zo dňa 07.06.2017 bolo zistené, že parapety boli od žalobcu grátis tak, ako sa dohodli. Vzhľadom k uvedenému súd farbu parapetov nevyhodnotil ako vadu diela, ktorá by bránila prevzatiu diela, a ktorá by spôsobila, že dielo nebolo vykonané riadne. Ak ide o farbu, ktorú vyberal žalovaný, ktorý súhlasil aj s montážou parapetov v takejto farbe, nie je možné, že by šlo zo strany žalobcu o nevykonanie diela riadne.
Druhou skutočnosťou, ktorú žalovaný uvádzal ako neodstrániteľnú vadu diela, čo tiež podľa žalovaného spôsobilo, že dielo nie je riadne vykonané, bolo vadné lakovanie prvkov rámovej časti.
Podľa svedka L., ak to doškrabali, tak samotní robotníci pri kožovaní, lebo od nich odchádzali rámy nepoškodené a všetko v rámci zmluvy sa urobilo. Súd v tomto prípade poukazuje aj na vyjadrenie svedka R., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že bol žalovaným zavolaný na obhliadku okien. Okná skontroloval z interiéru, z exteriéru, ako aj všetky namontované výrobky, namontované už boli aj parapety a ostenia, prezerali aj otváravé prvky na oknách a dverách (p. P. sa k nim podľa svedka nesprával moc príslušne) a nemali výhrady, že by výrobky boli nefunkčné alebo netesné. Súd preto dospel k záveru, že ak došlo k oškretiu niektorého z výliskov, resp. k jeho dopukaniu, nebolo v konaní jednoznačne preukázané, či tak bolo chybou iných pracovníkov na stavbe, alebo či tak došli výrobky z výroby, preto nie je možné túto vadu pričítať na ťarchu nesprávne vykonaného diela a viniť z toho žalobcu. Rovnako súd uvádza, že ak je puklina alebo škrabanec na výlisku, neznižuje to žiadnym spôsobom funkčnosť namontovanej konštrukcie (okna/ dverí) a v neposlednom rade sa daný výlisok nachádza na nepohľadovej strane. Uvedená vada nemohla byť podľa súdu dôvodom na neprevzatie diela. Opätovne súd uvádza, že z výpovede svedka R. vyplýva, že stavba bola skolaudovaná a je v prevádzke.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 8.610,40 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou tejto sumy do omeškania, patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania, a to v zákonom stanovenej výške 9 % ročne z dlžnej sumy, pričom tento je žalovaný povinný uhradiť odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 1002190, t. j. odo dňa 14.09.2021 až do zaplatenia dlžnej sumy.
Okrem toho súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ktorej nárok vyplýva žalobcovi z vyhlášky MS SR č. 21/2013 Z. z.
10. Zároveň je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav ust. § 536 a nasl. Obch. zák. týkajúce sa zmluvy o dielo a ust. § 369 Obch. zák.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v prospech žalobcu ako úspešného účastníka konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a to v rozsahu 100 %.
Zároveň súd rozhodol samostatným výrokom aj o trovách odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26Cob/58/2020, ktorých náhradu priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi predmetného odvolacieho konania.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd zamietne podanú žalobu v celom rozsahu.
V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Žalovaný v odvolaní poukázal na výpovede svedkov, z ktorých vyplynulo, že dielo vykonané žalobcom malo a má vady. Konštatovanie súdu, že dielo považoval za vykonané, preto považuje za zásah do zmluvnej voľnosti účastníkov. Žalovaný popiera, že by sa bránil riadnemu prevzatiu diela, bránil sa len prevzatiu diela s vadami.
Zároveň žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR, NS ČR a ÚS SR s úmyslom podporiť vlastnú argumentáciu.
14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutom rozsahu za vecne správny.
Tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore s ustanoveniami zmluvy, ktorá ho zaväzovala k povinnosti prevziať dielo aj v prípade ak má vady a nedorobky, ktoré nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke (užívaniu) diela.
Zároveň žalobca tvrdí, že žalovaný nikdy ním tvrdené vady neuplatnil zákonom stanoveným spôsobom.
15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v žalovaným napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť s poukazom na ust. § 387 CSP.
V zmysle cit. ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to ako v časti jeho právneho posúdenia, tak aj v časti skutkových zistení, preto nevidí dôvod sa od logických a presvedčivých záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
Odvolací súd preto poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, a to v časti, v ktorej bolo napadnuté odvolaním žalovaného.
16. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vyslovených v jeho rozhodnutí odvolací súd uvádza, že podstatou argumentácie žalovaného je tvrdenie, že súd svojim rozhodnutím zasiahol do zmluvnej voľnosti účastníkov, čo by znamenalo, že strany môžu konať v rozpore s tým, čo si v zmluve dohodli a súd takémuto konaniu poskytuje ochranu.
Taktiež poukazom na ust. § 537 ods. 2 a § 554 ods. 1 Obch. zák. žalovaný tvrdil, že nebol povinný vykonané dielo prevziať, nakoľko toto nebolo vykonané riadne, keďže malo preukázateľne vady.
17. Odvolací súd považuje túto argumentáciu za nesprávnu vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenia Obch. zák. týkajúce sa zmluvy o dielo, ktorými žalovaný vo svojom odvolaní argumentuje, majú dispozitívnu povahu, t. j. strany sa môžu od týchto ustanovení v zmluve odchýliť, s výnimkou ustanovení uvedených v § 263 Obch. zák. To znamená, že pokiaľ si účastníci v zmluve modifikujú vzájomné zmluvné práva a povinnosti odlišne od ustanovení Obch. zák. s výnimkou ustanovení uvedených v § 263 Obch. zák., aplikujú sa na posudzovanie uplatňovaných nárokov prednostne ustanovenia dohodnuté v zmluve, pričom ustanovenia Obch. zák. sa aplikujú vo všetkých ďalších veciach v zmluve výslovne neupravených.
18. Zo zmluvy o dielo zo dňa 25.10.2016 uzavretej medzi účastníkmi vyplýva (čl. VIII bod 8.5.), že objednávateľ - t. j. žalovaný bol povinný dielo prevziať aj pokiaľ malo toto dielo vady a nedorobky, ktoré nebránili riadnemu užívaniu diela.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol vychádzajúc z obsahu zmluvy povinný podpísať protokol o odovzdaní diela aj v prípade, ak dielo malo vady a nedorobky, ktoré nebránili jeho riadnemu užívaniu, navyše keď v konaní nepreukázal a ani v odvolaní netvrdil, že vady na diele boli takého charakteru, že bránili plynulej a bezpečnej prevádzke diela (t. j. jeho riadnemu užívaniu).
Totiž aj v prípade postupu podľa zmluvy, t. j. že žalovaný by prevzal protokolárne dielo aj s jeho vadami, zmluva predpokladala, že tieto vady popíšu v protokole so stanovením termínu ich odstránenia. Je potrebné tiež zdôrazniť, že takýto zmluvne dohodnutý postup nezbavuje žalovaného práva na uplatnenie nárokov z titulu prípadného vadného plnenia v zmysle ustanovení Obch. zák.
19. Z uvedeného je teda zrejmé, že hoci sa žalovaný v odvolaní domáha, aby súd akceptoval zmluvné dojednania medzi účastníkmi, sám ich nerešpektuje, keď sa vyhýba prevzatiu diela zmluvne dohodnutým postupom. Takémuto postupu nemôže súd poskytnúť právnu ochranu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obch. zák.).
Toto ustanovenie je plne aplikovateľné ako na výkon práva, ktoré vyplýva zo zákona, tak aj na výkon práva, ktorý vyplýva zo zmluvy. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, t. j. súd neposkytne právnu ochranu takému postupu - výkonu práva - ktorý v danom prípade bez zmluvného základu, resp. v rozpore s ním, bráni účastníkovi domáhať sa zaplatenia ceny za vykonané dielo, hoci je nesporné, že dielo vykonané bolo.
20. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. v časti výrokov I. a II. za vecne správny, a preto ho v tejto časti potvrdil.
21. Nakoľko žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.