Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Sa-23-2021.pdf
PDF · 133.72 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., XXX XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peružek s.r.o., so sídlom Hlohovec, Hollého 20, 920 01, IČO 47256371, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, 813 11, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo 25392/2021/20 zo dňa 23. septembra 2021 t a k t o
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1.
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže – Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava rozhodnutím číslo GR ZVJS-d-10933/14-2021 zo dňa 14.06.2021 podľa § 105 ods. 4 písm. b), § 105 ods. 8 a § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2019 o 22,20 eur zo sumy 528,42 eur mesačne na sumu 550,62 eur mesačne, pretože zvýšenie výsluhového dôchodku patrí za 37 rokov doby relevantnej pri priznaní dávky sociálneho zabezpečenia.
2.
Podľa § 143aj ods. 1 a 2 zákona bol žalobcovi zvýšený od 01.07.2020 výsluhový dôchodok o 22,20 eur na sumu 572,82 eur mesačne.
3.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v rozsudku 9Sžsk/101/2020 zo dňa 24.03.2021 pri zvýšení výsluhového dôchodku od 01.07.2019 započítal žalobcovi 20 rokov doby trvania služobného pomeru a 17 rokov civilného zamestnania t.j. v súčte 37 rokov ako dobu relevantnú započítanú pri priznaní starobného dôchodku v roku 1995.
4.
Podľa § 105 ods. 4 písm. b) zákona platí, že dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná, alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého alebo jej zvýšenie patrí, najviac 3 roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznáva, alebo že sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že dávka sa vypláca v nižšej sume ako patrí.
5.
Podľa § 143aj ods. 1 zákona platí, že od 1. júla 2019 do 31.12.2021 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 -5.
6.
Podľa § 143aj ods. 2 zákona platí, že výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 01. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku zaokrúhlený na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získanej zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a).
7.
Z vyššie uvedeného dôvodu bol žalobcovi priznaní výsluhový dôchodok od 01.07.2019 podľa § 143aj zákona o 22,20 eur (2 % zo sumy 432,7650 = 8,6553, zaokrúhlené 9 : 15 = 0,60 x 37) na sumu 550,62 eur mesačne. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou k 30.06.2018 je 432,7650 eur,
od 01.07.2020 podľa § 143aj zákona o 22,20 eur (2 % zo sumy 449,9720 = 8,99944, zaokrúhlene 9 : 15 = 0,60 x 37) na sumu 572,82 eur mesačne. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku vykázaná Sociálnou poisťovňou k 30. 06.2019 bola 449,9720 eur, od 01.07.2021 bude žalobcovi zvýšená suma výsluhového dôchodku samostatným rozhodnutím. 8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie dňa 9.7.2021, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.
9.
Žalovaný, Ministerstvo spravodlivosti SR, napadnutým rozhodnutím číslo 25392/2021/20 zo dňa 23. septembra 2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo GR ZVJS-d-10933/14-2021 zo dňa 14. júna 2021.
10.
Odvolací orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že do 30. júna 2019 bol odvolateľovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 528,42 eur s poukázaním na právoplatné rozhodnutie číslo GR ZVJS- d-10933/14-2019 z 30. júna 2018 o zvýšení výsluhového dôchodku od 1. júla 2018.
11.
Od 1. júla 2019 bol mechanizmus zvyšovania výsluhového dôchodku zmenený zákonom č. 153/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2022 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napr. o doplnené ustanovenia § 143aj ods. 1,2 a 6 (prechodné ustanovenia účinné od 30. júna 2019 vzťahujúce sa k tomuto prípadu).
12.
Útvar sociálneho zabezpečenia pri zvýšení výsluhového dôchodku vychádzal zo sumy 528,42 eur, vyplácanej do 30. júna 2019 na základe rozhodnutia číslo GR ZVJS-d-10933/14-2018 z 30. júna 2018.
13.
Pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 22,20 eur od 1. júla 2019 zistil podľa § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. podielom 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30.júnu 2018, t.j. zo sumy 432,7650 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet 2 % zo sumy 432,7650 = 8,6553 (zaokrúhlene na 9 eur), 9 :15 = 0,60 eur x 37 (počet rokov zhodnotenej doby) = 22,20 eur (suma zvýšenia výsluhového dôchodku) na sumu 550,62 eur mesačne.
14.
Pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 22,20 eur od 1. júla 2020 zistil podľa § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. podielom 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30.júnu 2019, t.j. zo sumy 449,9720 (štatistický údaj Sociálnej poisťovne), výpočet 2 % zo sumy 449,9720 = 8,99944 (zaokrúhlene na 9 eur), 9 :15 = 0,60 eur x 37 (počet rokov zhodnotenej doby) = 22,20 eur (suma zvýšenia výsluhového dôchodku) na sumu 572,82 eur mesačne.
15.
Zhodnotenie doby 37 rokov pre zvýšenie výsluhového dôchodku od 1. júla 2019 vychádzalo z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky číslo GR ZVJS-10933/30-95 z 27. júna 1995 o priznaní starobného dôchodku od 1. júla 1995, podľa ktorého bola odvolateľovi pre výpočet starobného dôchodku (dávky považovanej od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok) započítaná doba 37 rokov, z toho doba trvania služobného pomeru 20 rokov a doba civilného zamestnania 17 rokov, vychádzajúc z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia číslo 400626709 zo dňa 23.júna 1995 (ďalej len „evidenčný list“) v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/101/2020 z 24. marca 2021.
16.
Odvolací orgán v intenciách podaného odvolania zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že Útvar sociálneho zabezpečenia výsluhový dôchodok odvolateľovi zvýšil od 1. júla 2019 a od 1. júla 2020 rozhodnutím zo dňa 14. júna 2021 podľa § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorého normatívny text uvedený v § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. je nezameniteľný s rozdielnym normatívnym textom uvedeným v § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý sa na zvýšenie výsluhového dôchodku odvolateľa od 1.júla 2019 a od 1.júla 2020 nevzťahuje.
17.
Pokiaľ sa týka ďalších odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ, resp. právny zástupca uviedol v odvolaní, v postupe pri valorizácii od roku 2013 do 2018, v aplikácii ustanovení § 68 ods. 3 a § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z., vo valorizácii výsluhových dôchodkov tým, že je diskriminačná k valorizácii všeobecným dôchodkom sociálneho poistenia, v diskriminácii vo vzťahu k čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR a medzinárodnými zmluvami o sociálnom zabezpečení, ak na základe zmeny právneho predpisu sa od odpracovaných rokov odvíja aj valorizácia výsluhového dôchodku, prvostupňový orgán správne vyhodnotil tieto odvolacie dôvody ako nedôvodné.
18.
Odvolací orgán tiež jednoznačne poukázal na to, že odvolacie dôvody odvolateľa smerujú proti iným právoplatným rozhodnutiam Útvaru sociálneho zabezpečenia, a to proti rozhodnutiam číslo GR ZVJS-d-10933/14-2018 z 30. júna 2018, číslo GR ZVJS-d-10933/14-2017 z 30. júna 2017, číslo GR ZVJS-10933/33-16 z 30. júna 2016, číslo GR ZVJS-10933/33-15 z 31. júla 2015, číslo GR ZVJS-10933/33-15 z 10. júna 2015, číslo GR ZVJS-10933/33-14 z 30. júna 2014, číslo GR ZVJS-10933/33-13 z 30. júna 2013, ktoré však neboli predmetom prieskumu odvolacím orgánom v tomto správnom konaní.
19.
Útvar sociálneho zabezpečenia tiež považoval odvolací dôvod odvolateľa, týkajúci sa zvýšenia výsluhového dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok aplikáciou ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. za nedôvodný, pretože odvolateľ nežiadal od 1. júla 2019 zvýšiť dávku výsluhového dôchodku za konkrétnu dobu civilného zamestnania, ktoré trvalo po 31. decembri 2003. Takéto zvýšenie bolo odvolateľovi vykonané rozhodnutím číslo GR ZVJS-10933/33-15 z 10. júna 2015, ktorým bolo zohľadnené dôchodkové poistenie odvolateľa od 1. januára 2004 do 30. apríla 2004, od 18. októbra 2004 do 15. apríla 2005 a od 24. októbra 2005 do 13. apríla 2006, t.j. celkovo 473 dní.
II. Žaloba, žalobné dôvody
20.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, dňa 14.10.2021 žalobu, v ktorej namietal, že od roku 2002 do roku 2013, už aj za účinnosti zákona číslo 328/2002 Z.z. dostával žalobca navýšenie, teda valorizáciu, ako pred účinnosťou tohto zákona – 328/2002 Z.z. teda za 37 odpracovaných rokov. Valorizácia dôchodkov vtedy bola percentuálna. Do roku 2013 bola plná valorizácia zákonom určená za celý dôchodok pevnou sumou. V uvedenom roku bola plná valorizácia 11,20 eur, pričom žalobcovi bola priznaná len vo výške 4,11 eur a to len za 20 odpracovaných rokov. V rozhodnutí o navyšovaní dôchodku, ktoré dostal žalobca, nebolo spomenuté, že má aj starobný dôchodok za odpracovaných 17 rokov, nakoľko tento bol zlúčený a má len tzv. výsluhový dôchodok, ktorý však aplikovaním ustanovením § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. neumožňuje vypočítať valorizáciu starobného dôchodku aj za 17 rokov vo všeobecnom systéme.
21.
Žalobca dáva do pozornosti, že od roku 2002 do roku 2013 platilo to isté ustanovenie § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a vtedy vyplatilo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia aj valorizáciu vypočítanú za 37 odpracovaných rokov, ale od roku 2013 len za odpracovaných 20 rokov.
22.
Žalobca poukazuje na ustanovenie § 67 ods. 4 zákona číslo 328/2002 Z.z., podľa ktorého ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, vyžiada si Útvar sociálneho zabezpečenia, alebo Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia, prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť Útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistené nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu v tomto prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
23.
Postup správneho orgánu pri valorizácii je diskriminačný vo vzťahu k ostatným dôchodcom, ktorým sa zvýšil dôchodok, teda valorizuje sa za celé obdobie trvania sociálneho poistenia, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1,2, článkom 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR s medzinárodnými zmluvami.
24.
Na základe tohto žalobca žiada, aby po zrušení predmetného rozhodnutia zároveň správny orgán rozhodol aj o vyplácaní tzv. valorizácie za celé obdobie, súčasne rozhodol o zvýšení dôchodku a súčasne vyplatil tzv. navýšenie dôchodku od roku 2013 doposiaľ. Žalobca mal za to, že neaplikovaním ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. porušuje žalovaný svoje práva a diskriminuje ho. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za svoj základ, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá oporu v tomto spise.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika.
25.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 23.9.2021, v ktorom uviedol, že podľa žalovaného zo samotnej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha dvoch nárokov : 1. Vyplatenia zvýšenia starobného dôchodku tzv. valorizácie, považovaného za výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, za obdobie roku 2013 do roku 2021, ktorého zvýšenie je realizované spravidla od 01.07. v príslušnom kalendárnom roku. 2. Zvýšenie dávky starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok za ďalšie odpracované roky po 01.01.2004 v civilnom zamestnaní za realizácie prevodu poistného Sociálnej poisťovne – ústredia v zmysle ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z.
26.
Pri rozhodovaní o zvýšení starobného dôchodku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, postupovali správne orgány v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sžsk/101/2020, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.05.2020, sp. zn. 48Sa/21/2019-37 tak, že zrušil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 42958/2019-42 z 09.09.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. GR ZVJS-d-10933/14-2019 z 30.06.2019, pričom vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
27.
Prvostupňový správny orgán pri zvýšení výsluhového dôchodku vychádzal zo sumy vyplatenej žalobcovi v mesiaci jún 2019 (v sume 528,42 €) titulom právoplatného rozhodnutia č. GR ZVJS-d-10933/14-2018 z 30.06.2018. Od tejto vyplácanej sumy zvyšoval žalobcovi výsluhový dôchodok od 01.07.2019, ako aj od 01.07.2020 a od 01.07.2021 rozhodnutím č. GR ZVJS-d-10933/14-2021 zo dňa 30.06.2021 (proti ktorému sa žalobca neodvolal).
28.
Rozhodnutím č. GR ZVJS-d-10933/14-2021 bol žalobcov výsluhový dôchodok v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvýšený od 01.07.2019 o sumu 22,20 € zo sumy 528,42 € na sumu 550,62 € mesačne, a od 01.07.2020 o sumu 22,20 € zo sumy 550,62 € na sumu 572,82 € mesačne, teda zvýšenie zohľadňuje v období od 01.07.2019 do 31.12.2021 (zmeny mechanizmu valorizácie) 37 rokov (doby relevantne započítanej pri priznaní starobného dôchodku žalobcovi v roku 1995), čím vznikol žalobcovi nárok na doplatok v sume 367,20 € za obdobie od 01.07.2019 do 30.06.2021, ktorý bol žalobcovi poukázaný na jeho bankový účet v mesiaci júl 2021.
29.
Ďalším rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. GR ZVJS-d-10933/14-2021 z 30.06.2021 bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 01.07.2021 o sumu 25,90 € zo sumy 572,82 € na sumu 598,72 € mesačne, teda zvýšenie taktiež zohľadňuje dobu 37 rokov (doby relevantne započítanej pri priznaní starobného dôchodku žalobcovi v roku 1995).
30.
Týmito dvomi rozhodnutiami bolo pokryté celé obdobie zmeny mechanizmu valorizácie v rokoch 2019 až 2021 pri zohľadnení 37 rokov (doby relevantne započítanej pri priznaní starobného dôchodku v roku 1995) v zmysle bodu 31. a 32. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sžsk/101/2020.
31.
Prvostupňový správny orgán (a následne aj druhostupňový správny orgán) požiadavku žalobcu o zvýšenie výsluhového dôchodku v období rokov 2013 až 2018, ktoré uviedol žalobca aj v správnej žalobe, považoval za nedôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov:
- dôvody na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu v období rokov 2013 až 2018 nesmerovali proti rozhodnutiu č. GR ZVJS-d-10933/14-2021 zo dňa 14.06.2021, ktoré zohľadňovalo zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2019 a od 01.07.2020 za roky 2019 až 2020,
- dôvody na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu v období rokov 2013 až 2018 smerovali proti iným právoplatným rozhodnutiam (proti rozhodnutiam č. GR ZVJS-10933/33-13 zo dňa 30.06.2013, č. GR ZVJS-10933/33-14 zo dňa 30.06.2014, č. GR ZVJS-10933/33-15 zo dňa 31.07.2015, č. GR
ZVJS-10933/33-16 zo dňa 30.06.2016, č. GR ZVJS-d-10933/14-2017 zo dňa 30.06.2017 a č. GR ZVJS- d-10933/14-2018 z 30.06.2018), ktoré netvoria predmet prieskumu v tomto súdnom konaní,
- obdobie valorizácie výsluhového dôchodku v rokoch 2013 až 2018 nebolo ani predmetom súdneho sporu v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sžsk/101/2020, teda vydané rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku od 2013 až 2018 netvorili predmet prieskumu. Práve naopak je možné poukázať na iné súdne konanie, v ktorom bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 14S/51/2017-32 o odmietnutí žaloby žalobcu a dotýkalo sa rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu v rozsahu valorizácií za roky 2013 až 2017.
32.
Žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne relevantné obdobie ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktoré by nemal zhodnotené v starobnom dôchodku, a ktoré by malo vplyv na zvýšenie starobného dôchodku. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v tomto správnom konaní o zhodnotenie takéhoto konkrétneho obdobia žalobca nežiadal. V predchádzajúcom období žalobca žiadal zhodnotiť obdobie zamestnania, čomu prvostupňový správny orgán vyhovel rozhodnutím č. GR ZVJS-10933/33-15 z 10.06.2015, ktorým zvýšil jeho starobný dôchodok považovaný za výsluhový dôchodok v jednotlivých sumách za obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 30.04.2004, od 18.10.2004 do 15.04.2005 a od 24.10.2005 do 13.04.2006, t. j. za 473 dní. Prvostupňový správny orgán neeviduje obdobie zamestnania žalobcu, ktoré by mu už nebolo zhodnotené, preto zvýšenie starobného dôchodku aplikáciou ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje žalovaný za nedôvodné.
33.
Žalobcom citované ustanovenie § 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa na prípad žalobcu nevzťahuje, pretože žalobcovi nevznikol nárok na dva dôchodky. Pre zrozumiteľnosť veci je potrebné uviesť, že žalobcovi vznikol nárok len na jeden dôchodok, a to starobný dôchodok dňom 26.06.1995 (dovŕšením 55 rokov veku) podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Tvrdenie žalobcu, že dávka starobného dôchodku s výsluhovým dôchodkom bola zlúčená je nesprávne, pretože odporuje § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona (t. j. od 01.07.2002) považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
34.
Z uvedeného tiež vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že zákon č. 328/2002 Z. z. síce rozdelil starobné dôchodky, avšak nerozdelil ich na starobný dôchodok a výsluhový dôchodok, ktorých výplatu rieši u starobných dôchodkov Sociálna poisťovňa a u výsluhových dôchodkov Útvar sociálneho zabezpečenia.
35.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, dňa 18.1.2022, v ktorej uviedol, že dáva do pozornosti, že od roku 2002 do roku 2013, platilo to isté znenie ustanovenia § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a vtedy vyplatilo Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia aj valorizáciu vypočítanú za 37 odpracovaných rokov, ale od roku 2013 len za odpracovaných 20 rokov.
36.
Podľa ustanovenia § 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. sa uvádza, že pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok. Nakoľko oba dôchodky žalobcu sú v gescii Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho zabezpečenia. Tu treba poukázať na ustanovenie § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. „Ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na
starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia“.
37.
Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
38.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 14.09.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.
39.
Podľa § 68 ods. 16 citovaného zákona od 01.07.2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.
40.
Podľa § 125 ods. 1 cit. zákona starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
41.
Podľa § 143aj ods. 1 cit. zákona od 01.07.2019 do 31.12.2021 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5.
42.
Podľa § 143aj ods. 2 cit. zákona výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa § 123 ods. 2 písm. a/.
43.
Podľa § 143aj ods. 6 cit. zákona na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 01.07.2019 do 31.12.2021 nepoužije § 68 ods. 16.
44.
Podľa § 129 zákona o sociálnom zabezpečení pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
45.
Podľa § 132 ods. 1 citovaného zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
46.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania požiadali o nariadenie pojednávania na deň 9. februára 2023, vec prejednal podľa § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
47.
Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 48Sa/21/2019 zo dňa 25.05.2020 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 42958/2019-42 zo dňa 09.09.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-10933/14-2019 zo dňa 30.06.2019 (ďalej len „rozhodnutie ZVJS“), ktorým ZVJS podľa § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“) zvýšil žalobcovi od 01.07.2019 výsluhový dôchodok o 12 eur na sumu 540,42 EUR mesačne. V odôvodnení svojho rozhodnutia ZVJS uviedol, že priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30.06.2018 je 432,7650 EUR, 2 % z tejto sumy po zaokrúhlení predstavuje sumu 9 EUR, pričom podiel čísla 9 a čísla 15 je 0,60 EUR, ktorá suma predstavuje pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku za každý rok trvania služobného pomeru. Ďalej ZVJS konštatoval, že doba trvania služobného pomeru u žalobcu bola 20 rokov. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný poukázal na skutočnosť, že v rozhodnutí Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-10.933/30-95 zo dňa 27.06.1995 o priznaní starobného dôchodku od 01.07.1995 bola žalobcovi pre výpočet starobného dôchodku (dávky považovanej od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok) započítaná doba 37 rokov, z toho doba trvania služobného pomeru 20 rokov a doba civilného zamestnania 17 rokov, ktorú však nemožno považovať za dobu trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. Preto na zvýšenie výsluhového dôchodku podľa § 143aj ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. nemajú vplyv doby trvania civilného zamestnania. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemá priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. (ako to uviedol žalobca vo svojom odvolaní), ale má priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“).
48.
Najvyšší súd SR rozsudkom číslo 9 Sžsk/101/2020 zo dňa 24.03.2021 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave číslo 48Sa/21/2019-37 zo dňa 25. mája 2020 tak, že zrušil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti č. 42958/2019-42 zo dňa 9. septembra 2019, ako aj rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-10933/14-2019 zo dňa 30. júna 2019 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
49.
Prvostupňový správny orgán Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS na základe právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR vo svojom rozhodnutí číslo GR ZVJS-d-10933/14-2021 zo dňa 14.06.2021 určilo zvýšenie výsluhového dôchodku A. B. od 01.07.2019 o 22,20 eur zo sumy 528,42 eur mesačne na sumu 550,62 eur mesačne a od 01.07.2020 výsluhový dôchodok o 22,20 eur mesačne na sumu 572,82 eur mesačne.
50.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
51.
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalovaný vypočítal zvýšenie výsluhového dôchodku u žalobcu od 01.07.2019 a to výpočtom podľa § 143aj ods. 2 citového zákona, keď pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku 12 eur zistil podielom 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30. 06.2018 (čo je 432,7650 eur podľa Štatistického úradu sociálnej poisťovne), čo je 8,6553 (zaokrúhlené 9) a túto sumu delil číslom 15. Takto mu vyšiel údaj 0,60 eur. Tento údaj vynásobil počtom rokov trvania služobného pomeru, výsledkom bola suma 12 eur, o ktorú bol výsluhový dôchodok preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím zvýšený.
52.
Kasačný súd poukazuje na to, že tento výpočet je relevantný pri priznaných výsluhových dôchodkoch, avšak nie je pri starobných dôchodkoch, ktoré boli vojakom z povolania, v zmysle § 129 zákona o sociálnom zabezpečení priznané podľa piatej časti tohto zákona. Vo svojej podstate sú to starobné dôchodky, pri ktorých priznávaní boli zhodnotené všetky doby sociálneho zabezpečenia. Hoci sa tieto starobné dôchodky v zmysle § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. a následne § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. považujú za výsluhové dôchodky, nejde o rýdzo výsluhové dôchodky, pre priznávanie ktorých je relevantná doba služobného pomeru. Preto je potrebné odlišovať, či sa valorizuje výsluhový dôchodok alebo starobný dôchodok, ktorý sa za výsluhový dôchodok iba považuje. Z ustanovenia § 143aj vyplýva, že zvyšovanie výsluhových dôchodkov je závislé od dĺžky trvania služobného pomeru. Zákonodarca však opomenul úpravy zvyšovania starobných dôchodkov, ktoré sa považujú za výsluhové dôchodky, teda tým poistencom, ktorým boli priznané starobné dôchodky z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) ako vojakom z povolania, príslušníkom národnej bezpečnosti a príslušníkom zborov nápravnej výchovy podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení pred účinnosťou zákona 114/1998 Z.z. t.j. pred 1.05.1998. Pri týchto poistencoch zrejme nebolo zámerom úpravy § 143aj opomenúť zhodnotenie civilného zamestnania na účely valorizácie dôchodkov, keďže pre ich priznanie boli tieto doby riadne zhodnotené (na rozdiel od výsluhových dôchodkov, pri priznávaní ktorých boli zhodnotené len doby trvania služby).
53.
Kasačný súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 153/2019, ktorým bol zo zákona č. 328/2002 Z.z. včlenený § 143aj. Podľa tohto zákona sa výška zvýšenia výsluhových dôchodkov začala viazať na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti. Mechanizmus zvyšovania týchto dôchodkov totiž bral do úvahy aj počet odslúžených rokov, teda nielen zvyšovanie pevnou sumou. Pri stanovení spôsobu zvyšovania dávok výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov v roku 2019 až 2021 sa vychádzalo z počtu poberateľov týchto dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia v rámci útvarov sociálneho zabezpečenia. Výška zvýšenia sa viazala na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti. Princíp zásluhovosti sa prejavil u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov. Zákonodarca vychádzal pri stanovení valorizačného mechanizmu z toho, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia sa od všeobecného systému sociálneho poistenia odlišuje viacerými znakmi, či už stanovenými podmienkami vzniku nároku na dôchodkovú dávku výsluhového
zabezpečenia, ako aj výpočtom tejto sumy, ako aj iným termínom zvýšenia a tým, že osobitný účet tvorený odvodmi tejto skupiny zamestnancov, z ktorého sú následne vyplácané dôchodkové dávky výsluhového zabezpečenia.
54.
Ak žalobcovi bol priznaný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (zákon číslo 100/1988 Zb.), ktoré mu boli zhodnotené aj civilné zamestnania, až následne sa považuje za výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, táto konkrétna situácia nie je v § 143aj upravená. Na prípad žalobcu je potrebné použiť extenzívny výklad tejto právnej normy, a ako relevantný činiteľ pri zvyšovaní dôchodku zobrať do úvahy nielen dobu služobného pomeru, ale aj dobu trvania civilného zamestnania, je teda dôvodná jeho námietka, že pri valorizácii dôchodkov za výsluhu rokov boli vylúčené civilné doby, hoci pre nárok na výšku tohto dôchodku mu tieto doby boli započítané.
55.
Krajský súd v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR 9Sžsk/101/2020 zo dňa 24.03.2021 a v intenciách otázky, či prvostupňový správny orgán, ako aj Ministerstvo spravodlivosti SR ako druhostupňový správny orgán, vo veci rozhodlo v intenciách tohto právneho názoru.
56.
Z obsahu prvostupňového rozhodnutia krajský súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol o doplatku výsluhového dôchodku a zvýšení výsluhového dôchodku od 01.07.2019 do 30. 06.2021 teda tri roky spätne, čím vlastne došlo podľa názoru krajského súdu k úprave tohto dôchodku v súlade s ustanovením § 105 ods. 4 písm. b) zákona, podľa ktorého dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná, alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že dávka sa priznáva alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka vyplácala v nižšej sume, ako patrí. Toto časové ohraničenie z doplatku výsluhového dôchodku bolo zohľadnené v prvostupňovom rozhodnutí a je v súlade s ustanovením § 105 ods. 4 písm. b) zákona.
57.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žiada, aby došlo k prepočítaniu jeho výšky výsluhového dôchodku od roku 2013, tak tu sa krajský súd stotožňuje s dôvodmi, ktoré boli vyslovené v odôvodnení žalovaného, teda v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, kedy tento poukázal, že valorizácia výsluhového dôchodku žalobcu prebehla na základe viacero rozhodnutí, ktoré boli vydané od roku 2013 až do roku 2018 a ide o rozhodnutia číslo GR ZVJS-10933/33-13 z 30. júna 2013, číslo GR ZVJS-10933/33-14 zo dňa 30. júna 2014, číslo GR ZVJS-10933/33-15 zo dňa 10. júna 2015, číslo GR ZVJS-10933/33-15 z 31. júla 2015, číslo GR ZVJS-10933/33-16 zo dňa 30. júna 2016, číslo GR ZVJS-d-10933/14-2017 zo dňa 30. júna 2017 a číslo GR ZVJS-d-10933/14-2018 zo dňa 30. júna 2018, pričom ide o rozhodnutia, ktoré sú už právoplatné a nemôžu byť predmetom tohto prieskumu, pretože nebola voči nim podaná žaloba v zákonom stanovenej lehote.
58.
Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ďalej jednoznačne vyplýva, že týmto rozhodnutím bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok dňa 01.07.2019 pri započítaní 20 rokov doby trvania služobného pomeru, ako aj 17 rokov doby civilného zamestnania, t.j. v súčte 37 rokov, tak ako to vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 9Sžsk/101/2020 a v tomto smere taktiež považuje krajský súd prvostupňové rozhodnutie a následne rozhodnutie žalovaného, ktorý si tento právny názor osvojil za zákonné.
59.
V súvislosti s určením pevnej sumy zvýšenia výsluhového dôchodku, žalovaný presne popísal tento výpočet a k tomuto výpočtu sa žalobca v žalobe nevyjadril, keďže tento výpočet je daný pevnou sumou a to podielom 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30.júnu príslušného roka.
60.
Krajský súd, rovnako ako aj žalovaný, považuje odvolací dôvod žalobcu týkajúci sa zvýšenia výsluhového dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok a v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. za nedôvodný, keďže žalobca nežiadal od 1. júla 2019 zvýšiť dávku výsluhového dôchodku za konkrétnu dobu civilného zamestnania, ktoré trvalo po 31. decembri 2003. Takéto zvýšenie bolo žalobcovi vykonané rozhodnutím číslo GR ZVJS-10933/33-15 zo dňa 10. júna 2015, ktorým bolo zohľadnené dôchodkové poistenie žalobcu od 1.januára 2004 do 30. apríla 2004, od 18.10.2004 do 15. apríla 2005 a od 24. októbra 2015 do 13. apríla 2016 celkovo v trvaní 473 dní.
61.
Pokiaľ ide o námietku diskriminácie, tak krajský súd poznamenáva, že žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že pri inom poberateľovi starobného dôchodku považovaného za dôchodok výsluhový, bolo postupované pri rovnakých podmienkach nároku rozdielne.
62.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
63.
Procesne úspešnému žalovanému súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 168 ods. 1 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.