Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu: S. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : Y. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného : Advokátska kancelárie JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20/57, 920 01 Hlohovec, IČO : 47 256 371, adresa na doručovanie : Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky číslo : -42 zo dňa 09.09.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako len „Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS“ alebo „orgán verejnej správny nižšie stupňa“) rozhodnutím číslo : GR ZVJS-d-10933/14-2019 zo dňa 30.06.2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“) zvýšil žalobcovi od 1. júla 2019 výsluhový dôchodok o 12 eur na sumu 540,42 eur mesačne. V odôvodnení svojho rozhodnutia, po citácii uvedených ustanovení uviedol, že priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30. júnu 2018 je 432,7650 eur, 2 % z tejto sumy po zaokrúhlení predstavuje sumu 9 eur, pričom podiel čísla 9 a čísla 15 je 0,60 eur, ktorá suma predstavuje pevnú sumu zvýšenia výsluhového dôchodku za každý rok trvania služobného pomeru. Ďalej poukázal na to, že doba trvania služobného pomeru u žalobcu bola 20 rokov.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu jeho nezákonnosti majúc za to, že je založené na nesprávnom právnom posúdení. Namietal, že príslušný správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia , v súlade s ktorým sa výsluhový dôchodok zvyšuje len o dobu trvania služobného pomeru, teda len o 20 rokov, pričom uvedený postup je v rozpore s ustanovením a Tiež mal za to, že postup správneho orgánu pri valorizácii výsluhového dôchodku je diskriminačný vo vzťahu k starobným dôchodcom, ktorým sa zvyšuje dôchodok /valorizuje/ za celé obdobie trvania sociálneho poistenia. Poukázal na to, že pri priznaní výsluhového dôchodku sa plne zohľadňuje doba odpracovaných rokov podľa osobitného systému ( a ) dodajúc, že je diskriminačné a v rozpore s a 2 a a 3 SR a medzinárodnými zmluvami o sociálnom poistení, ak na základe zmeny právneho predpisu sa od odpracovaných rokov

odvíja aj valorizácia výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri zvyšovaní starobných dôchodkov sa zohľadňuje celá doba trvania poistenia a teda v jeho prípade 37 rokov poistenia. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací orgán zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

3. Odvolací orgán rozhodnutím číslo : -42 zo dňa 09.09.2019 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa v spojení s a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS č. GR ZVJS-d-10933/14-2019 zo dňa 30.06.2019 potvrdil. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že od 1. júla 2019 bol mechanizmus zvyšovania výsluhového dôchodku zmenený , ktorým sa zmenil a doplnil , konkrétne bol doplnený o ustanovenie , a t.j. prechodné ustanovenia účinné od 30. júna 2019 vzťahujúce sa k tomuto prípadu. Po výpočte sumy výsluhového dôchodku (tento je uvedený v bode 1 tohto rozsudku) odvolací orgán poukázal na to, že v rozhodnutí Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-10.933/30-95 zo dňa 27. júna 1995 o priznaní starobného dôchodku od 1. júla 1995 bola odvolateľovi pre výpočet starobného dôchodku (dávky považovanej od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok) započítaná doba 37 rokov, z toho doba trvania služobného pomeru 20 rokov a doba civilného zamestnania 17 rokov, ktorú však nemožno považovať za dobu trvania služobného pomeru podľa Preto na zvýšenie výsluhového dôchodku podľa nemajú vplyv doby trvania civilného zamestnania.

4. Ďalej poukázal na to, že Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS neodôvodňoval rozhodnutie z 30. júna 2019 aplikáciou ustanovenia tak, ako to tvrdil odvolateľ, resp. jeho právny zástupca dodajúc, že odvolateľovi bol výsluhový dôchodok zvýšený od 1. júla 2019 rozhodnutím z 30. júna 2019 podľa a Ďalšie odvolacie dôvody považoval za subjektívne, ničím nepodložené a nepreukázané majúc za to, že tieto vychádzali zo zjavnej neznalosti problematiky osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k všeobecnému systému sociálneho poistenia, nakoľko ustanovenie a nemá vplyv na zvýšenie výsluhového dôchodku od 1. júla 2019 a to práve z dôvodov, že pri priznávaní výsluhového dôchodku ( ) sa nezohľadňuje žiadne trvanie civilného zamestnania (okrem trvania zamestnania hasiča a záchranára v zmysle ). Odvolací orgán v tejto súvislosti zopakoval, že odvolateľ (žalobca) nemá priznaný výsluhový dôchodok podľa , ale má priznaný starobný dôchodok podľa V. časti o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa len za výsluhový dôchodok od 1. júla 2002 považuje.

5. Dôvodil, že ustanovenie sa nevzťahuje na prípad odvolateľa, pretože odvolateľ neskončil služobný pomer stratou hodnosti alebo prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin ( ), ku ktorému sa vzťahuje a teda sa odvolateľovi nepriznáva výsluhový dôchodok v dobe dosiahnutia veku nároku na starobný dôchodok. Rovnako uviedol, že na odvolateľa (žalobcu) sa nevzťahuje ani ustanovenie , nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje len na profesionálneho vojaka, ktorého výpočet priemerného mesačného služobného platu je upravený rozdielne, ako je upravený u policajtov, pričom odvolateľ profesionálnym vojakom nebol. Namietanú diskrimináciu považoval za nedôvodnú, pretože doba trvania služobného pomeru (20 rokov) bola rovnaká, či už pri priznaní dávky odvolateľovi (starobný dôchodok považovaný za výsluhový dôchodok) s porovnaním zohľadnenej doby pri zvýšení dávky (považovaného výsluhového dôchodku) odvolateľa od 1. júla 2019.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania.

7. Namietal zvýšenie sumy výsluhového dôchodku, konkrétne, že mu pri výpočte tejto sumy nebola zohľadnená celá doba trvania poistenia t.j. 37 rokov, ale len doba trvania služobného pomeru, teda len 20 rokov. Poukázal na to, že príslušný správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia , v zmysle ktorého sa zvyšuje výsluhový dôchodok len o dobu trvania služobného pomeru dodajúc, že tento postup je v rozpore s ustanovením a ods.

2 Tvrdil, že postup správneho orgánu pri valorizácii výsluhového dôchodku je diskriminačný vo vzťahu k starobným dôchodcom, ktorým sa valorizuje dôchodok za celé obdobie trvania sociálneho poistenia.

8. Poukázal na to, že v Zbore väzenskej a justičnej stráže odpracoval 20 rokov a v civilnom sektore 17 rokov, pričom za diskriminačné považoval novely , nakoľko tieto ustanovujú rozdielne zaobchádzanie s poberateľmi dôchodkových dávok. Mal za to, že pri valorizácii dôchodku za výsluhu rokov nie je akceptovateľné vylúčenie civilných dôb, hoci pre nárok a výšku tohto dôchodku mu bola započítaná doba 62 rokov a vo vzťahu k valorizácii len 20 rokov. Rovnako poukázal na diskrimináciu pri valorizácii jeho dôchodku za výsluhu rokov z dôvodu, že mu podľa nebola dvojnásobne zohľadnená doba zamestnaní. Tiež uviedol, že mu starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou doteraz nebol priznaný.

9. Ďalej uviedol, že kým upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby) dodajúc, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, pričom v dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa ), ale nie z časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

10. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že právna úprava neobsahuje úpravu, ktorá by žalobcom požadované zvýšenie dávky sociálneho zabezpečenia riešila, t.j. za dobu 17 odpracovaných rokov v civilnom zamestnaní III. pracovnej kategórie.

12. Zastal názor, že vo vzťahu k dávke sociálneho zabezpečenia žalobcu postupoval Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS pri priznaní dávky starobného dôchodku, ako aj pri jeho valorizácii v ďalších rokoch v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na to, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 27.06.1995 o priznaní starobného dôchodku, bol žalobcovi podľa a 133 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný od 01.05.1995 starobný dôchodok, pričom pre výpočet starobného dôchodku (dávky považovanej od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok) bola žalobcovi započítaná doba 37 rokov služby a zamestnania, z toho doba trvania služobného pomeru 20 rokov (I. pracovná kategória) a doba civilného zamestnania 17 rokov (III. pracovná kategória) vychádzajúc z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia č. 400626709 zo dňa 23.06.1995.

13. Zopakoval, že v súlade s sa od 01.07.2002 starobný dôchodok žalobcu považuje za výsluhový dôchodok v intenciách s tým, že suma výsluhového dôchodku bola žalobcovi následne zvyšovaná rozhodnutiami podľa a jeho následnými novelami, pričom právoplatným rozhodnutím o zvýšení výsluhového dôchodku č. GR ZVJS-10933/33-11 zo dňa 30.06.2011 bol žalobcovi od 01.07.2011 zvýšený výsluhový dôchodok o 2,1 % na sumu 498,68 eur.

14. Poukázal na to, že bol s účinnosťou od 01.07.2013 zmenený mechanizmu zvyšovania výsluhových dôchodkov (valorizácie), ktorý doplnil o ustanovenie . Následne uviedol, že priznaná suma výsluhového dôchodku žalobcu bola predmetom pravidelného

zvyšovania rozhodnutiami podľa príslušných právnych úprav za 20 rokov doby trvania služobného pomeru.

15. Žalovaný zdôraznil, že doby civilného zamestnania z evidenčného listu žalobcu v celkovom rozsahu 17 rokov nemožno považovať za doby trvania služobného pomeru podľa a preto na zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu podľa citovaného zákona nemali vplyv.

16. Vo vzťahu k ustanoveniu žalovaný uviedol, že toto ustanovenie sa síce týka žalobcu, pretože jeho dávka starobného dôchodku vyplácaná Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS k 30.06.2002 sa považuje za výsluhový dôchodok, pretože žalobca splnil podmienku trvania doby služobného pomeru v trvaní viac ako 15 rokov a preto je jeho výsluhový dôchodok zvyšovaný (valorizovaný) podľa tejto právnej úpravy zdôrazniac súčasne, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na zvýšenie výsluhového dôchodku za dobu trvania civilného zamestnania žalobcu, keďže ustanovenia , ako ani , civilnú dobu neuvádzajú. V tejto súvislosti dodal, že ak by žalobcov služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na takúto dávku by sa vzťahovalo ustanovenie , teda takáto dávka by sa považovala za starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšovala by sa podľa príslušných všeobecných predpisov o sociálnom poistení, čo však nie je prípad žalobcu. Preto sa ustanovenie na prípad žalobcu nevzťahuje.

17. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii žalovaný uviedol, že rovnaký prístup je aplikovaný Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS voči všetkým výsluhovým dôchodcom v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia dodajúc, že žalobca nepreukázal, voči ktorej konkrétnej osobe bol žalobcom opisovaný postup pri zvyšovaní dávky sociálneho zabezpečenia aplikovaný a teda nepreukázal, že je diskriminovaný.

18. Vo vzťahu k predloženému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 žalovaný uviedol, že tento prípad nemôže byť (a ani nie je) porovnateľným prípadom, keďže dávka starobného dôchodku bola zvyšovaná v intenciách , teda vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, na rozdiel od prípadu žalobcu, ktorému bol dôchodok zvýšený podľa

19. Žalovaný nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania.

20. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie (č.l. 29), ktorý repliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

21. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

24. Podľa Starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.

25. Podľa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5.

26. Podľa výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa .

27. Podľa na zvyšovanie výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov sa od 1. júla 2019 do 31. decembra 2021 nepoužije .

28. Podľa od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

29. Podľa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

30. Podľa na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

31. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), neviazanúc žalobnými bodmi ( ) postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

32. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal, aby konajúce orgány verejnej správy pri valorizácii jeho dôchodku, ktorý sa v zmysle považuje za výsluhový dôchodok, zohľadňovali celú dobu sociálneho poistenia. Teda žiadal, aby mu bola zohľadnená nielen doba trvania služobného pomeru, v jeho prípade služobný pomer trval 20 rokov a 124 dní, ale aj doba „civilného“ zamestnania v dĺžke 17 rokov. Dokonca sa domáhal, aby mu doba služobného pomeru vykonaná vo zvýhodnenej kategórii (I. kategórii) bola zohľadnená dvojnásobne. Žalobca tvrdil, že je pri valorizácii dôchodku diskriminovaný vo vzťahu k tým, ktorí poberajú starobný dôchodok, pretože týmto je zohľadňovaná celá doba sociálneho poistenia.

33. Správny súd považuje za potrebné na úvod upriamiť pozornosť žalobcu, že pri valorizácii dôchodku podľa sa nezohľadňuje dĺžka doby sociálneho poistenia, ale dôchodková dávka sa od 1. januára príslušného kalendárneho roka zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, pričom na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje ( zákona o sociálnom poistení). Ďalej podľa od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná

k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, pričom len pre porovnanie od 1. januára 2018 sa dôchodcovská dávka zo všeobecného systému sociálneho poistenia zvyšovala buď o dôchodcovskú infláciu, ktorá bola určená ako 0,8 %, najmenej sa však zvyšovala o pevnú sumu 8,40 eur. V roku 2019 bola dôchodcovská inflácia percentuálne určená vo výške 2,6 % a pevná suma vo výške 8,70 eur.

34. Len pre porovnanie žalobcovi, ktorého výška dôchodku bola určená po zohľadnení všetkých dôb sociálneho poistenia, teda mu bola zohľadnená tak doba služobného pomeru, ako aj doba trvania civilného zamestnania, by bol podľa v roku 2018 zvýšený dôchodok o sumu 8,40 eur, teda zo sumy 516,42 eur na sumu 524,82 eur, pričom podľa rozhodnutia zo dňa 30.06.2018 mu bol podľa od 1. júla 2018 zvýšený výsluhový dôchodok o 12 eur, konkrétne zo sumy 516,42 eur na sumu 528,42 eur mesačne. Teda žalobca dostával o 3,60 eur mesačne viac, v porovnaní, keby mu bol dôchodok valorizovaný podľa

35. Prvostupňovým rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS bol žalobcovi podľa a od 1. júla 2019 výsluhový dôchodok zvýšený zo sumy 528,42 eur na sumu 540,42 eur, teda došlo opäť k zvýšeniu o 12 eur, ktorá suma bola vypočítaná podľa citovaných ustanovení V prípade, ak by došlo k valorizácii dôchodkovej dávky podľa , konkrétne podľa a (tak ako v prípade pripojeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.11.2018), avšak pochopiteľne bez zohľadnenia doby sociálneho poistenia, žalobcovi by bol dôchodok zvýšený o dôchodcovskú infláciu vo výške 2,6 %, teda o sumu 13,80 eur a celkovo by dostával sumu 542,44 eur mesačne. Rozdiel v roku 2019 tak predstavuje 1,80 eur mesačne.

36. Nakoľko žalobcov služobný pomer trval viac ako 20 rokov (20 rokov a 124 dní), v danom prípade nie je sporné, že pôvodne priznaný starobný dôchodok (tento mu bol priznaný od 1. júla 1995 rozhodnutím zo dňa 27.06.1995) sa podľa považuje za výsluhový dôchodok, čo následne znamená, že zvyšovanie tejto dôchodkovej dávky sa spravuje , konkrétne pre rok 2019 ustanovením a .

37. Základom pre mechanizmus valorizácie podľa je stanovená pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, pričom z dôvodovej správy k vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia a to, okrem iného, aj zmenou mechanizmu zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok v civilnej sfére (podľa ) tak, aby sa zvyšovanie práve približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Tento mechanizmus je nastavený tak, že pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom zohľadňujúcim počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru. Výška valorizácie sa tak viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti, pričom princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.

38. Z ustanovenia (ako aj z ustanovenia alebo aj z ustanovenia citovaného zákona) jednoznačne vyplýva, že pri určení koeficientu sú rozhodujúce výlučne skončené roky trvania služobného pomeru, pričom doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním a doba služobného pomeru získaná zvýšením podľa sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že na účely zvýšenia výsluhového dôchodku podľa a sa iná doba, ako doba trvania služobného pomeru nezohľadňuje, čo je aj logické, nakoľko by tým v podstate došlo k popretiu princípu zásluhovosti.

39. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia diskriminovaný tým, že mu pri zvyšovaní dôchodkovej dávky nie je zohľadnená celá doba trvania sociálneho poistenia t.j. 37 rokov, tak k uvedenému správny súd opakuje, že ani v systéme všeobecného dôchodkového zabezpečenia

nie je zvyšovanie dôchodkovej dávky viazané na dĺžku trvania sociálneho poistenia, ale je závislé od mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej ku dňu, od ktorého sa zvyšuje, pričom rozhodujúcou veličinou pre zvýšenie dôchodkovej dávky je najmenej pevná suma určená 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

40. Ako už bolo vyššie uvedené vychádza z princípov solidarity a zásluhovosti, pričom účelom takto nastavenej právnej úpravy je motivovať príslušníkov jednotlivých ozbrojených zborov zotrvať v služobnom pomere čo najdlhšie, čo sa následne odráža aj v režime valorizácie výsluhového dôchodku. Konkrétne napríklad, ak aby žalobca zotrval v služobnom pomere 25 rokov výsluhový dôchodok by sa mu zvýšil od 1. júla 2019 o 15 eur.

41. Záverom správny súd dodáva, že je to práve princíp solidarity, ako imanentná súčasť celého systému sociálneho zabezpečenia, ktorý zaručuje vyváženosť daného systému, pričom systém sociálneho zabezpečenia nemôže byť vyvážený absolútne. Preto je podľa názoru správneho súdu plne v súlade s týmto princípom, ak bol žalobca v roku 2018 v porovnaní so všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia zvýhodnený o 3,60 eur mesačne a v roku 2019 zase znevýhodnený o 1,80 eur mesačne. Správny súd spätne ďalšie roky neporovnával, nakoľko súčasťou administratívneho spisu boli len rozhodnutia týkajúce sa rokov 2018 a 2019, avšak len pre informáciu, v roku 2016 sa starobný dôchodok zvyšoval o 1,90 eur a v roku 2017 o 8,20 eur, pričom nový systém valorizácie dôchodkov, ktorý počítal s dôchodkovou infláciou bol zavedený od roku 2018.

42. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd uzavrel, že Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS postupoval pri výpočte zvýšenia výsluhového dôchodku vecne správne a preto bol daný dôvod na zamietnutie odvolania žalobcu a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku.

43. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.