Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Cb-1-2023.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Subarea
10Cb/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu: CRW Slovakia, s. r. o., so sídlom Drevárska 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO : 36 580 635, právne zastúpený: JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát, so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 01 Košice, IČO: 52 341 542, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 10, 813 63 Bratislava, IČO : 30 807 484, o vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2023 sa žalobca domáhal, aby súd vydal uznesenie, v ktorom nariadi neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude žalovaný povinný sa zdržať vymáhania pohľadávky voči žalobcovi v sume 30 112,90 eur na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXXXXXX-I. zo dňa 05.09.2022, H.:XXXXXXXXXX, Š.:XXXXXXXXXX do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Sa/4/2023. 2. Žalobca svoju návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 05.09.2022 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-I. zo dňa 05.09.2022, VS:XXXXXXXXXX, Š.:XXXXXXXXXX, ktorým predpísala poistné za poistné obdobie marec 2021, poistné na nemocenské poistenie v sume 2 439,28 eur, poistné na starobné poistenie vo výške 15 685,81 eur, poistné na invalidné poistenie vo výške 5 193,66 eur, poistné na úrazové poistenie v sume 706,52 eur, poistné na garančné poistenie vo výške 218,01 eura, poistenie na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 730,58 eura a poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4 139,04 eur, spolu v sume 30 112,90 eur. Dňa 04.10.2022 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že voči žalobcovi bolo začaté reštrukturalizačné konanie po dátume vzniku tejto pohľadávky a preto si mal žalovaný prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania. Keďže si žalovaný svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania neprihlásil, pohľadávka žalovaného ukončením reštrukturalizácie žalobcu, zanikla. Rozhodnutím žalovaného pod č. 51989-5/2022 z 01.12.2022 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil vecnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXXXXXX-I. zo dňa 05.09.2022. 3. Žalobca k svojmu návrhu priložil Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXXXXXX-I. zo dňa 05.09.2022, rozhodnutie žalovaného pod č. 51989-5/2022 z 01.12.2022, odvolanie žalobcu voči Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX- XXXXXXXXXX-I. zo dňa 05.09.2022, všeobecnú správnu žalobu žalobcu z 26.01.2023 s návrhom na vydanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia, Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0026853802023 z 23.01.2023 vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves, Výpis z Obchodného vestníka č. 6/22, Uznesenie Okresného súdu Košice I., sp. zn. 29Cb/32/2022, Uznesenie Okresného súdu Košice I., sp. zn. 31Cb/4/2022
4. Z obsahu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd zistil skutkový stav podstatný pre toto konanie nasledovne: a. žalobca je u žalovaného evidovaný ako poistenec na účely starobného dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, invalidného poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia do fondu solidarity. b. žalobcovi vznikol nedoplatok na poistnom za obdobie mesiaca marec 2021 v súhrnnej výške 30 112,90 eur. c. žalovaný vydal dňa 01.12.2022 rozhodnutie pod č. 51989-5/2022, ktorým potvrdil Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXXXXXX-I. zo dňa 05.09.2022 o predpísaní poistného za mesiac marec 2021 vo výške 30 112,90 eur d. žalovaný, prostredníctvom svojej pobočky Spišská Nová Ves vydal dňa 23.01.2023 Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0026853802023, na základe ktorého pristúpil k nútenému výkonu právoplatného rozhodnutia žalovaného z 01.12.2022 č. 51989-5/2022. e. žalobca podal dňa 26.01.2022 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu podľa §177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v ktorom sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 01.12.2022 pod č. 51989-5/2022 a jemu nadväzujúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves z 05.09.2022 č. XXX-XXXXXXXXXX-I.. Krajský súd v Košiciach vedie toto konanie pod sp. značkou 2Sa/4/2023. Žalobca v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok tejto správnej žaloby. 5. Podľa §324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie 6. Podľa §324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd 7. Podľa §324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením 8. Podľa §325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa §325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami 10. Podľa §325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala 11. Podľa §326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa §329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa §177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa §184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 16. Podľa §185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 17. Súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je z viacerých, na sebe nezávislých, právnych dôvodov nedôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť. 18. Úvodom je nevyhnutné podotknúť, že neodkladné opatrenie ako forma osobitného procesného postupu, je konanie, ktorého hlavným cieľom je bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi sporovými stranami, prípadne, existencia ohrozenia riadneho priebehu exekúcie. Zákonodarca koncipoval inštitút neodkladného opatrenia na základe princípu subsidiarity nielen k zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle §324 ods. 3 CSP, ale aj ostatným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť zabezpečená účinná
dočasná súdna ochrana oprávnenému subjektu. Z obsahu podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, vrátane jeho príloh, vyplýva, že žalobca žalobou zo dňa 26.01.2023 podal správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach a zároveň žiadal, aby súd priznal tejto žalobe odkladný účinok. Podľa §185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom“. Z uvedeného vyplýva, že procesný návrh žalobcu, teda návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, v rámci podanej správnej žaloby sleduje práve ten cieľ, ktorým žalobca argumentuje v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, teda nemožnosť riadneho postupu žalovaného pri výkone rozhodnutia. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Žalobcovi je právnym poriadkom SR, predovšetkým v ust. §185 písm. a) SSP, poskytnutá a zabezpečená účinná ochrana jeho práv a právom chránených záujmov. Súd vo svojom právnom názore poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020 z 22.01.2020 v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberal právnou otázkou týkajúcou sa subsidiarity neodkladného opatrenia k iným právnym inštitútom, ktoré právny poriadok SR ponúka sporovým stranám. Podľa ods. 31 tohto uznesenia „Poukazujúc na predmetné ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, ústavný súd konštatuje, že subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené. Ústavný súd pripúšťa, že aplikáciu princípu subsidiarity je potrebné posudzovať vždy individuálne, avšak zároveň je toho názoru, že v prípade sťažovateľov využitie iného právneho inštitútu môže účelnejšie zabezpečiť ochranu práv sťažovateľov ako opomenutých účastníkov stavebného konania (sťažovatelia v správnom súdnom konaní túto možnosť využili a podali aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pozn.) a vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčiť potrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia (m. m. I. ÚS 257/2019).“ Súd sa celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom ústavného súdu, nakoľko žalobca, ako účastník konania na správnom súde sa má primárne domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na správnom súde v rámci svojho procesného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a nie duálnym podaním, teda aj návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň aj neodkladným opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP, prípadne iným právnym inštitútom, ktorým sa poskytne oprávnenej osobe adekvátna právna ochrana. Subsidiárne procesné postupy, do ktorých je možné zaradiť aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, majú teda vždy prednosť pred neodkladným opatrením a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho (odkladný účinok správnej žaloby) nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a to aj vtedy, ak by návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol čo do ostatného obsahu a osvedčenia skutočností v ňom uvedených, dôvodný. Vzhľadom k tomuto právnemu posúdeniu sa senát 10Cb Okresného súdu Spišská Nová Ves nestotožňuje so závermi Okresného súdu Košice I., sp. zn. 29Cb/32/2022 a Okresného súdu Košice I. sp. zn. 31Cb/4/2022. 19. Aj napriek skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vzhliadol aj ďalší dôvod na postup podľa §328 ods. 1 posledná veta CSP. Základnou povinnosťou žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutočností odôvodňujúcich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvody, pre ktoré by súd mal nariadiť neodkladné opatrenie sú žalobcom vymedzené v časti III návrhu žalobcu z 30.01.2023. Žalobca v tejto časti návrhu z 30.01.2023 uviedol, že dňa 26.01.2023 podal na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu podľa §177 ods. 1 a nasl. SSP, správny súd vedie toto konanie pod sp. zn. 2Sa/4/2023. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa názoru žalobcu nevyhnutné, nakoľko výkonom pohľadávky na základe rozhodnutia žalovaného a blokáciou finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu vo výške 30 112,90 eur, má žalobca znemožnené plniť reštrukturalizačný plán schválený na schôdzi veriteľov dňa 18.11.2021. Po oboznámení sa s obsahom neodkladného opatrenia,
vrátane jeho príloh, súd dospel k záveru, že žalobca ani len neosvedčil skutočnosti uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je v zmysle §326 ods. 1 CSP je to, že žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opíše rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a že tieto skutočnosti aj osvedčí, napr. priloženými dôkazmi. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v jeho časti III., uviedol, že zablokovaním sumy 30 112,90 eur dôjde k znemožneniu plniť reštrukturalizačný plán žalobcu, avšak táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom osvedčená. Žalobca sám uvádza, že v súčasnosti zamestnáva cca 100 zamestnancov, pričom z verejného registra účtovných závierok za rok 2021 vyplýva, že za toto obdobie mal žalobca tržby vo výške 4 598 459,- eur a ostatné prevádzkové výnosy vo výške 2 809 182,- eur. Súd prirodzene zohľadňuje skutočnosť, že výrobný podnik vykazuje pri svojej prevádzke výnosy, avšak prirodzene generuje aj náklady na mzdy, réžiu a ostatné prevádzkové náklady. Práve z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť súdu, že suma, ktorú vymáha žalovaný od žalobcu v rámci výkonu svojho právoplatného rozhodnutia, môže zásadným spôsobom ohroziť plnenie reštrukturalizačného plánu schváleného veriteľmi žalobcu. Žalobca tieto skutočnosti iba tvrdil, avšak ich neosvedčil. Súd nepozná aktuálny ekonomický stav žalobcu a práve z tohto dôvodu bol žalobca povinný v rámci splnenia si svojej zákonnej povinnosti osvedčiť tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že skutočne, postupom žalovaného pri výkone rozhodnutia dôjde k ochromeniu podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca taktiež súdu vierohodne neosvedčil, či žalovaný, prípadne jeho pobočka, ktorá koná ako prvostupňový orgán, skutočne vydala exekučný príkaz týkajúci sa zákazu nakladania s finančnou hotovosťou na bankovom účte žalobcu a teda, či zo strany žalovaného skutočne došlo k obmedzeniu nakladania s týmto majetkom žalobcu. Súd v konaniach podľa Civilného sporového poriadku nemôže nahrádzať procesnú aktivitu ktorejkoľvek zo strán konania ako ani nemôže si z úradnej moci, bez predchádzajúceho procesného návrhu strany, zadovážiť dôkazy preukazujúce tvrdenia jednej z procesných strán, ak sa tieto dôkazy netýkajú dôkazov pochádzajúcich z verejných registrov. Obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nezanedbateľnej miere totožný so správnou žalobou žalobcu z 26.01.2023 a to vrátane ich častí týkajúcich sa dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, resp. návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal právnym dôvodom zániku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (jej neprihlásením do reštrukturalizačného konania), pričom podľa názoru súdu túto právnu otázku je nútený riešiť práve správny súd v konaní o správnej žalobe ako jeden z predpokladov dôvodnosti podanej správnej žaloby a nie okresný súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma, či sú osvedčené všetky zákonné predpoklady na jeho nariadenie a v tomto smere je aj žalobca povinný súdu predložiť dôkazy z ktorých dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odvodzuje. Vzhľadom k skutočnosti, že súdu nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, súd aj z tohto dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 20. Podľa §255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia úspech a žalovanému trovy nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 357 písm. a/ a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).