Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-11-2023.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Subarea
3Cob/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu sudcu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: CRW Slovakia, s. r. o., so sídlom Drevárska 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 580 635, zastúpený advokátom: JUDr. Matúš Králik, PhD., sídlo: Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, IČO: 52 341 542, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, sídlo: Ul. 29. augusta č. 8, 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 10Cb/1/2023 – 58 zo dňa 9. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 10Cb/1/2023 – 58 zo dňa 9. februára 2023 a konanie zastavuje.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
III. Postupuje vec na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, Pobočka Spišská Nová Ves.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že vo výroku I návrh zamietol a vo výroku II nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobcu zo dňa 30.1.2023 (doručený dňa 31.1.2023), ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovaný zaviazaný zdržať sa vymáhania pohľadávky voči žalobcovi v sume 30.112,90 eur na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.09.2022, VS:1002143450, ŠS:3810588322 a tiež zdržať sa blokovania peňažného účtu žalobcu do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Sa/4/2023.
3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 05.09.2022 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves vyššie uvedené rozhodnutie, ktorým predpísala poistné za obdobie marec 2021, poistné na nemocenské poistenie v sume 2.439,28 eur, poistné na starobné poistenie vo výške 15.685,81 eur, poistné na invalidné poistenie vo výške 5.193,66 eur, poistné na úrazové poistenie v sume 706,52 eur, poistné na garančné poistenie vo výške 218,01 eura, poistenie na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1.730,58 eura a poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4.139,04 eur, spolu v sume 30.112,90 eur. Ďalej žalobca uviedol, že proti vydanému rozhodnutiu žalovaného podal odvolanie (odôvodnené zánikom pohľadávky predpísaného poistného), o ktorom však príslušný odvolací orgán (žalovaný) rozhodol tak, že bolo zamietnuté a tiež dodal, že vo veci podal všeobecnú správnu žalobu, v rámci ktorej požiadal o priznanie odkladného účinku tejto žaloby. Neodkladnosť úpravy žalobca odôvodnil tvrdením, že výkonom rozhodnutia predmetného rozhodnutia mu bude znemožnené
plniť reštrukturalizačný plán, čo spôsobí vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, pričom tiež poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti zamestnáva viac ako 100 zamestnancov.
4. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol, čo odôvodnil tak, že žalobcovi je právnym poriadkom SR, predovšetkým v ust. §185 písm. a) Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), poskytnutá a zabezpečená účinná ochrana jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020 z 22.01.2020, v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberal právnou otázkou týkajúcou sa subsidiarity neodkladného opatrenia k iným právnym inštitútom, ktoré právny poriadok SR ponúka sporovým stranám. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom ústavného súdu a konštatoval, že žalobca, ako účastník konania na správnom súde sa má primárne domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na správnom súde v rámci svojho procesného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a nie duálnym podaním, teda aj návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň aj návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že jeho rozhodnutie podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) vyplynulo aj z dôvodu, že žalobcova nutnosť bezodkladnej úpravy (znemožnenie plnenia reštrukturalizačného plánu žalobcu) nebola nijakým spôsobom osvedčená. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil skutočnosťou, že úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca svojim odvolaním navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že odvolací súd vydá navrhované neodkladné opatrenie a žalovaného zaviaže na nahradenie trov konania žalobcu.
6. Žalobca vo svojom odvolaní opätovne poukázal na ním tvrdený skutkový stav (viď ods. 3 odôvodnenia) a uviedol, že zásadným vo veci jeho návrhu je skutočnosť, že žalovaný na základe Upovedomenia zo dňa 23.1.2023 začal predmetnú pohľadávku vymáhať. Ďalej dodal, že pohľadávka žalovaného titulom poistného a príspevkov za mesiac marec 2021 mala byť prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka – žalobcu a keďže sa tak nestalo, tak sa táto pohľadávka stala nevymožiteľnou. Tiež poukázal na skutočnosť, že v obdobných veciach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 29Cb/32/2022 a sp. zn. 31Cb/4/2022 boli vydané rozhodnutia takmer identické ako návrh žalobcu. Žalobca nesúhlasil so závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v jeho odôvodnení a to konkrétne so záverom, že žalobca nedostatočne osvedčil potrebu navrhovaného opatrenia a tiež nesúhlasil s jeho záverom, že navrhované neodkladné opatrenie je možné využiť subsidiárne iba v prípade, že odkladného účinku sa nie je možné domôcť v správnej žalobe.
7. Žalovaný sa k návrhu žalobcu, k vydanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a tiež aj k odvolaniu žalobcu vyjadril svojim podaním zo dňa 24.3.2023 tak, že napadnuté rozhodnutie je správne a žalobcom uvedené odvolacie dôvody neuznáva. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
8. Žalovaný uviedol, že jeho príslušná pobočka Spišská Nová Ves skutočne dňa 5.9.2022 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktoré bolo neskôr v rámci odvolacieho konania potvrdené, takže toto rozhodnutie dňa 18.12.2022 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalej potvrdil, že žalobca vo veci podal všeobecnú správnu žalobu, v rámci ktorej požiadal o priznanie odkladného účinku žaloby. K veci tiež dodal, že žalovaný (resp. jeho pobočka Spišská Nová Ves) v súlade s § 225c zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení začal dňa 23. januára 2023 vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z príslušného exekučného titulu, pričom žalobca podal voči vydanému upovedomeniu odvolanie, o ktorom bolo príslušným orgánom rozhodnuté tak, že bolo zamietnuté. V súvislosti s vymáhaním pohľadávky žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca má možnosť voči vydanému rozhodnutiu o odvolaní podať tiež správnu súdnu žalobu, o čom bol žalobca riadne poučený. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie je vecne správne, má podklad v príslušných zákonných ustanoveniach a neobsahuje žalobcom popísané vady.
9. Žalovaný ďalej poukázal nato, že z petitu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z jeho tvrdení, je zrejmé, že uloženie povinnosti zdržať sa vymáhania pohľadávky voči žalobcovi jednoznačne súvisí s prebiehajúcim správnym konaním. Konštatoval teda, že žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní má súvis s postupom a rozhodnutím
žalovaného ako orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti žalovaný doplnil, že návrh žalobcu nemá vzťah k žiadnemu hmotnoprávnemu nároku, ktorý by vyplýval zo záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a preto nemohol súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovieť. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca má možnosť domôcť sa ochrany svojho práva prostredníctvom správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného v samotnom vykonávacom konaní. K rozhodnutiam Okresného súdu Košice I, na ktoré žalobca poukazuje, sa žalovaný vyjadril tak, že tieto považuje za exces v rozhodovaní súdov, s tým, že v daných rozhodnutiach došlo k prekročeniu právomocí daných Civilným sporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a to podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, pretože vo veci neboli splnené procesné podmienky (v tomto prípade právomoc všeobecného súdu vo veci konať- § 3 CSP).
11. Podľa Čl. 1 CSP (Základné princípy): „Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.“
12. Podľa § 3 CSP (Právomoc súdu): „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.“
13. Podľa § 4 CSP: „Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
14. Podľa § 9 CSP (Skúmanie právomoci): „Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.“
15. Podľa § 10 ods. 1 CSP: „Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.“
16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (Predmet a pôsobnosť zákona): „Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.“
17. Podľa § 120 ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (Výkon sociálneho poistenia): „(1) Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. (2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.“
18. Podľa § 225a ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (konanie vo veciach vymáhania pohľadávok): „Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky.“
19. Podľa § 225d ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (Odloženie vymáhania pohľadávok): „ Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok.“
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak neboli splnené procesné podmienky.“
21. Žalobca dňa 31.1.2023 podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves svoj návrh, ktorý označil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu tohto návrhu vyplýva, že žalobca sa svojim návrhom fakticky domáha odloženia vymáhania pohľadávky (dlžné poistné podľa zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení) v sume 30.112,90 eur na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.09.2022.
22. Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení, konkrétne z Čl.1 a § 3 CSP ako aj z obsahu § 1 ods. 1, § 225a Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vyplýva záver, že súdy nemajú vo veci návrhu žalobcu danú právomoc na konanie a rozhodovanie. Právomoc na konanie vo veci vymáhania pohľadávok vyplývajúcich zo sociálneho poistenia má žalovaný (Sociálna poisťovňa), t.j. aj o podnete žalobcu na odloženie vymáhania môže a má konať žalovaný prostredníctvom svojej príslušnej pobočky (§225d).
23. V súvislosti s právomocou súdu vo veci konať je tiež potrebné dodať, že predmet „sporu“ nemá súkromnoprávny charakter, pretože konanie žalovaného je konaním verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia (§120 ods. 1 a 2 Z.č. 461/2023 Z.z. o sociálnom poistení), ktorá v rámci svojich zákonných právomocí vymáha dlžné poistné.
24. Právomoc súdu vo veci konať prichádza do úvahy iba v prípade podania tzv. správnej žaloby v sociálnych veciach v konaniach podľa § 199 až § 205 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v rámci ktorého má správny súd možnosť preskúmavať zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia však zjavne nie je iniciovaním takéhoto konania v správnom súdnictve a nie je ani jeho súčasťou. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že žalobca príslušnú žalobu na všeobecný správny súd už podal svojim návrhom zo dňa 26.1.2023, pričom jej súčasťou bol aj návrh žalobcu na priznanie jej odkladného účinku pre ňou napadnuté rozhodnutie.
25. Všeobecný súd nemá vo veci právomoc konať, preto neboli splnené ani procesné podmienky na konanie, z uvedeného dôvodu odvolací súd vo výroku I tohto rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a zároveň podľa § 9 CSP konanie bezodkladne zastavil. Zároveň bolo vo výroku III tohto rozhodnutia podľa § 10 ods. 1 CSP rozhodnuté tak, že žalobcov návrh na odklad vymáhania pohľadávky na dlžnom poistnom postupuje príslušnému orgánu, ktorým je v tomto prípade podľa 225d ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa, Pobočka Spišská Nová Ves.
26. O náhrade trov konania (výrok II rozhodnutia) bolo rozhodnuté podľa § 257 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. T.j. žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa voči žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa v tomto prípade bola skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol náhradu trov konania neuplatňovať.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).