Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-30-2014.pdf
PDF · 122.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8C/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpená spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ H. V. nar. XX.XX.XXXX, W. XX, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., IČO: 36 858 501, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49 a 2/ V. C. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. K., Ľ.. Š. XXXX/X, t.č. bytom R. S., S. XXX, v konaní o zaplatenie 865,44 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému 1/ sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 214,16 EUR, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného 1/ v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným súdu 14.04.2014 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 865,44 EUR s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.05.2010 do 20.08.2010 vo výške 9,65 EUR a ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 865,44 EUR od 21.08.2010 do zaplatenia, tiež žiadal priznať náhradu trov konania, to všetko s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatnému žalovanému.
V odôvodnení návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca, okrem iného, uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zo dňa 15.10.2009, medzi postupcom B. sporiteľňa, a.s., so sídlom C. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný 1/ uzatvorili 30.08.2005 Zmluvu č. 179462773 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy B. B. a.s. poskytla žalovanému 1/ peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti, sú upravené v zmluve a VOP. Žalovaný 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takom prípade použitie ustanovení OZ neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanovení § 387 a nasl. ObZ. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia ObZ. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 27.03.2013 sp.zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše žalobca poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až § 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené vo 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v ObZ a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (§ 879j OZ). To znamená, že pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia ZoSÚ (lex specialis). Na práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ. Použitie OZ bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa ObZ. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi, môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo stanovisko aj NS SR na strane č. 4 rozsudku č.k. 5Obo 56/2007 zo 04.06.2008. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 19.262,02 EUR, ktorá pozostávala z istiny 15.290,10 EUR, riadneho úroku 0,- EUR, úroku z omeškania 3.971,92 EUR a ostatného príslušenstva 0,- EUR, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 3.971,92 EUR predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 9.958,18 EUR, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 216,36 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.05.2010 do 20.08.2010 v počte 4 a celkovej výške 865,44 EUR. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Žalovaní 1/ a 2/ odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu spísania žaloby neuhradili ani jednu uplatňovanú splátku vyššie špecifikovanú. Uplatňovaná suma ku dňu spísania žaloby pozostáva zo 4 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 865,44 EUR (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb, si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania nasledovne:
9 % zo sumy 216,36 EUR od 21.05.2010 do 20.08.2010 vo výške 4,85 EUR
9 % zo sumy 216,36 EUR od 21.06.2010 do 20.08.2010 vo výške 3,20 EUR
9 % zo sumy 216,36 EUR od 21.07.2010 do 20.08.2010 vo výške 1,60 EUR
9 % zo sumy 865,44 EUR od 21.08.2010 do zaplatenia.
Žalobca žiadal súd o vydanie platobného rozkazu v súlade s § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), pričom si uplatňuje len istinu, dohodnutý riadny úrok a zákonné úroky z omeškania. Pokiaľ by vedľajší účastník oznámil vstup do tohto konania súdu, žalobca namieta neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v konaní o vydanie platobného rozkazu a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 6Cdo 207/2011, podľa ktorého účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom - tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný
odpor. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.
Právny zástupca žalobcu doručil súdu 27.08.2014 emailom podanie (čl. 49-50), v ktorom žiadal súd o ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho zástupcu na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že sa im nepodarilo zabezpečiť od postupcu všetky listinné dôkazy. Žiadali o vytýčenie ďalšieho termínu pojednávania a o predĺženie lehoty na predloženie súdom požadovaných listinných dôkazov, nakoľko tieto je potrebné vyžiadať priamo od pôvodného veriteľa. Po doručení listinných dôkazov tieto budú súdu doručené okamžite po ich obdržaní od postupcu, predpokladajú, že v lehote do dvoch mesiacov.
Právny zástupca žalovaného 1/ doručil súdu 27.08.2014 vyjadrenie k veci (čl. 51-54). Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 2 písm. a/ a b/ vymedzuje čo je spotrebiteľským úverom. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o splátkovom úvere je v zmysle ustanovení ZoSÚ svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom B. a.s., ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a spotrebiteľských úverov, a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Poukazujú aj na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.z. účinného od 25.11.2004. Zmluvou uzatvorenou podľa ustanovení ObZ nebolo možné obísť inštitút spotrebiteľských zmlúv obsiahnutý v OZ a to aj preto, že naň odkazovala kogentná norma obsiahnutá v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Keďže ObZ aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie OZ, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o tzv. relatívny, absolútny alebo fakultatívny obchod. Zároveň zmluva uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným 1/ spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež VOP, ktoré povinný nemôže ovplyvniť, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný 1/ uvádza, že na právny vzťah, na základe ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňuje nároky voči žalovaným, sa vzťahujú ustanovenia § 53 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 614/2004 Z.z. a § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, z ktorých vyplýva, že ide o tzv. spotrebiteľský vzťah. Tieto tzv. spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi a preto pri posudzovaní premlčacej doby sa na tento právny vzťah, a to ako na posúdenie istiny, tak i na posúdenie príslušenstva, uplatnia ustanovenia OZ. Tvrdenia žalobcu, že v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia ObZ, sú v rozpore s konštantnou judikatúrou a rovnako aj v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, ktorý sa uplatňuje v celej Európskej únii, vrátane SR. Premlčaciu lehotu je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ, aj keď zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 až § 507 ObZ. V tomto prípade zmluvu žalovaný 1/ uzatvoril ako spotrebiteľ, a v takom prípade je vždy potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a pre usporiadanie vzťahov spravodlivejšie. Ak bol celý dlh splatný najneskôr dňa 20.08.2010, trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 20.08.2013. Návrh na začatie konania o zaplatenie bol podaný 14.04.2014, teda po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej lehoty. Žalovaný 1/ má za to, že nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní voči žalovaným 1/ a 2/ sú premlčané a preto voči nárokom uplatňovaným žalobcom voči žalovanému 1/ v tomto konaní vznáša námietku premlčania. Žalobca sa v podanej žalobe opiera o rozhodnutie NS SR sp.zn. 6MCdo 4/2012 z 27.03.2013. Citovaný rozsudok však nie je možné použiť na žalovaný prípad, pretože v konaní, ktoré opisuje rozsudok NS SR, ani jeden zo subjektov nevystupuje ako spotrebiteľ (jednalo sa o spor medzi fyzickou osobou nepodnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom). Meritom veci v žalobcom citovanom rozsudku najvyššieho súdu nie je spotrebiteľská zmluva, resp. zmluva o úvere uzatvorená so spotrebiteľom, pri ktorej sa bezvýnimočne použije ustanovenie resp. inštitút, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Právne vzťahy (aj premlčanie) medzi fyzickou osobou nepodnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo zmluvy o úvere
sa spravujú ObZ. V tomto prípade neexistuje zákonná povinnosť použiť pre niektorého z týchto dvoch nepodnikateľov priaznivejšie ustanovenie. Naopak, pri spotrebiteľskej zmluve resp. pri zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľom, je potrebné vždy použiť ustanovenie resp. inštitút, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Aj Ústavný súd vo svojom uznesení z 19.06.2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10 potvrdil tento právny názor. Žalovaný prípad, predmetom ktorého je spotrebiteľská zmluva a teda vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nie je možné preto na základe uvedeného (vzťah nepodnikateľ - nepodnikateľ) subsumovať pod toto rozhodnutie najvyššieho súdu citované žalobcom. ÚS SR vo vyššie citovanom uznesení potvrdil aj právny názor, podľa ktorého sa aj na takúto zmluvu o úvere, hoci ide o absolútny obchod, a aj keď bola uzatvorená pred 01.01.2008, vzťahujú ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku a nie v Obchodnom zákonníku. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadajú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.
Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaných 1/ a 2/. Neúčasť žalovaného 1/ ospravedlnil jeho právny zástupca a u žalovaného 2/ mal súd doručenie predvolania vykázané postupom v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. (čl. 46, fikcia doručenia dňa 25.08.2014). Zástupca žalobcu jeho neúčasť ako aj neúčasť žalobcu písomne ospravedlnil s požiadavkou o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa mu do termínu pojednávania nepodarilo zabezpečiť od postupcu všetky listinné dôkazy. V zmysle § 119 ods. 1 O. s. p. možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Dôvody uvádzané zástupcom žalobcu súd nepovažuje za dôležité, nakoľko žaloba bola podaná na súd už 14.04.2014 a teda do termínu pojednávania vo veci, t.j. do 02.09.2014 mal žalobca dostatok času zabezpečiť listinné dôkazy, ktoré chcel predložiť na zdokladovanie jeho uplatnenej pohľadávky. Súdom nebol vyzývaný na predloženie určitých listinných dôkazov ako uvádza v ospravedlnení. Naviac súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že predvolanie vo veci prišlo zástupcovi žalobcu 06.08.2014 a tento požiadal o odročenie pojednávania až krátko pred jeho termínom, t.j. 02.09.2014.
Právny zástupca žalovaného 1/ sa na pojednávaní pridržiaval svojho písomného vyjadrenia a zotrvával predovšetkým na vznesenej námietke premlčania. Pokiaľ by súd neakceptoval argumentáciu vznesenej námietky premlčania, teda, že celý zmluvný vzťah treba posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať priaznivejšie ustanovenia OZ z hľadiska spotrebiteľa, tak sú toho názoru, že dlh je premlčaný aj z dôvodov, ktoré vyplývajú z dokladov, ktoré predložil žalobca, predovšetkým z prílohy č. 1, ktorá je prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok a tiež aj z výzvy žalobcu adresovanej žalovanému 1/ z 28.10.2009. V prílohe č. 1 je uvedená celková výška pohľadávky 19.262,02 EUR a v prílohe je uvedený aj počet dní omeškania, ktorý je až 1416. Už z tohto vyčíslenia je zrejmé, že pred postúpením pohľadávky došlo k zosplatneniu dlhu žalovaného 1/, keďže žalobca vyčíslil celú výšku dlhu aj celkový počet dní omeškania a nevychádzal len z dlhu, s ktorým bol v omeškaní v čase kedy došlo k postúpeniu pohľadávky. K zosplatneniu muselo dôjsť najneskôr ku dňu postúpenia tejto pohľadávky, teda najneskôr 15.10.2009 a teda odvtedy už uplynula trojročná premlčacia lehota a to k 15.10.2012, naviac i štvorročná premlčacia lehota. Tak isto aj vo výzve a v oznámení o zosplatnení je uvedená celá výška dlhu, tak ako je uvedená aj v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky. Teda aj z tohto dôvodu je uplatnený nárok premlčaný. Žalovaný 1/ si v prípade úspechu uplatňuje trovy konania, ktoré budú vyčíslené v súlade so zákonom. V prípade, že by súd neakceptoval vznesenú námietku premlčania, tak navrhujú na okolnosti zosplatnenia dlhu vypočuť žalovaného v 1/ rade.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 30.08.2005 uzavretou medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a B. a.s. ako veriteľom, s kópiou dohody o ručení zo dňa 30.08.2005, ktorú uzavrel so B. a.s. žalovaný 2/ ako ručiteľ, so všeobecnými obchodnými podmienkami B. a.s. z čl. 9-12 (ďalej len „VOP“), so zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE z 13.12.2012 uzavretou medzi B. B. a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, s prílohami tejto zmluvy na čl. 19-24 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.
Dňa 30.08.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu t.j. B. B. a.s. ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. 0179462773 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú VOP z čl. 9-12, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 300.000,- Sk t.j. 9.958,20 EUR. V zmysle článku I. zmluvy o úvere sa žalovaný 1/ zaviazal splácať poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi vo výške 10,60 % p.a. formou pravidelných mesačných splátok vo výške 6.518,- Sk t.j. 216,36 EUR, vždy do každého 20. dňa v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.09.2005 a konečná splatnosť úveru k 20.08.2010. V bode IV. zmluvy je upravená dohodnutá RPMN vo výške 5,77 %.
Dňa 30.08.2005 bola uzavretá medzi B. B. a.s. ako veriteľom a žalovaným 2/ ako ručiteľom dohoda o ručení podľa § 303 - 312 ObZ, v ktorej ručiteľ vyhlásil, že v zmysle § 303 a nasl. ObZ uspokojí pohľadávku vyplývajúcu veriteľovi zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným 1/ na sumu 300.000,- Sk zo dňa 30.08.2005 v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas a to na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas v lehote vo výzve určenej, ak lehota určená nie je, tak v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy.
Dňa 13.12.2012 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE medzi B. B. a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, v dôsledku ktorej boli na postupníka postúpené pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve a oboznámením sa s touto prílohou č. 1 z čl. 23-24 bolo zistené, že medzi postúpenými pohľadávkami je aj pohľadávka voči žalovanému 1/ na základe úverovej zmluvy zo dňa 30.08.2005 s výškou úveru 300.000,- Sk.
Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z čl. 23 vyplýva celková výška pohľadávky ku dňu postúpenia 19.262,02 EUR z čoho istina je uvedená vo výške 15.290,10 EUR a úroky vo výške 3.971,92 EUR. V doklade je uvedený počet dní omeškania 1416 a výška omeškaných splátok 10.031,21 EUR.
Podaním s dátumom 28.10.2009 z čl. 31 postupca t.j. B. B. a.s. oznámila žalovanému 1/ postúpenie pohľadávky na žalobcu v dôsledku vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 a z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že toto oznámenie žalovaný 1/ prevzal 24.11.2009.
Podaním s dátumom 28.10.2009 z čl. 30 adresovaným žalovanému 2/, oznámila B. a.s. postúpenie pohľadávky na základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 vo výške 19.262,02 EUR na žalobcu s tým, že sa jedná o pohľadávku zo spotrebného úveru uzavretého so žalovaným 1/ 30.08.2005.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (30.08.2005), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere (30.08.2005 - ďalej len ZoSÚ), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere (30.08.2005), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 OZ v platnom znení, ods.:
1/ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
2/ Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
3/ Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 OZ v platnom znení, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Žalovaný 1/ vzniesol prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.08.2014 námietku premlčania, ktorou sa súd zaoberal v prvom rade. Medzi účastníkmi (právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/) bola uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou zákonnou úpravou a to zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s úpravou uvedenom v § 52 a nasl. OZ. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa a so súčasnou judikatúrou, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy) na vzťahy týkajúce sa spotrebiteľa, aplikovať právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku s poukazom na § 54 ods. 1, 2 OZ, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V konaní si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie štyroch neuhradených splátok úveru v celkovej výške 865,44 EUR splatných v mesiacoch máj až august 2010. Splátka splatná v mesiaci auguste k 20. dňu je poslednou dojednanou úverovou splátkou. Od 21.08.2010 sa teda žalovaný 1/ dostal do omeškania už s úhradou všetkých nezaplatených splátok vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o úvere. Od uvedeného dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota upravená v § 101 OZ, ktorá uplynula 21.08.2013. Žalobca podal návrh na súd až dňa 14.04.2014. Na základe uvedeného je námietka premlčania vznesená žalovaným 1/ dôvodná. Na predmetný spotrebiteľský vzťah je potrebné pri posudzovaní premlčania aplikovať Občiansky zákonník a nie úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku, ako tvrdí žalobca. Úprava premlčania uvedená v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa priaznivejšia, pretože postavenie dlžníka v obchodno-právnych vzťahoch je nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok, bez rizika úspešného vznesenia námietky premlčania. Uvedený záver je v súlade aj s novou právnou úpravou účinnou od 13.06.2014, ktorou došlo k doplneniu Občianskeho zákonníka v § 52 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podstatné pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania je vyššie uvádzané, avšak súd je toho názoru, že námietka premlčania by bola dôvodná i keby sa na daný prípad vzťahovala štvorročná premlčacia lehota (upravená Obchodným zákonníkom), z toho dôvodu, že z údajov uvedených v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaný 1/ bol dlhodobým neplatičom dojednaných mesačných úverových splátok. Úver bol poskytnutý vo výške 9.958,20 EUR a v zmysle zmluvy o úvere mal celkovo vrátiť v splátkach veriteľovi sumu 12.981,60 EUR (60 mesačných splátok x 216,36 EUR), pričom už k 15.10.2009 kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, bola výška jeho celkového dlhu 19.262,02 EUR. Z toho vyplýva, že už v predchádzajúcom období, ale najneskôr ku dňu postúpenia pohľadávok, došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného úverovou zmluvou a to formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, či výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej zo strany veriteľa, a ak tak veriteľ nepostupoval, išlo o nečinnosť banky, ktorá je v rozpore s úpravou jej práv a povinností
uvedenou v časti 7.6.1. VOP, v zmysle ktorej ak je dlžník v omeškaní už so splnením jednej splátky istiny alebo úrokov trvajúcom viac ako desať dní, nastupuje oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, resp. vypovedať zmluvu či od nej odstúpiť. Pokiaľ banka takto nepostupovala a teda v dôsledku dlhodobého porušovania povinností dlžníka hradiť mesačné splátky úveru ostala nečinná, tak takéto správanie možno hodnotiť ako správanie v neprospech spotrebiteľa, napr. z pohľadu inštitútu premlčania, či z pohľadu poplatkových povinností zaväzujúcich dlžníka trvajúcich počas zmluvného vzťahu, a je preto správne vychádzať pri určení počiatku plynutia premlčacej lehoty, že najneskôr 15.10.2009 celá pohľadávka uplatnená žalobou bola resp. mala byť splatná, pri postupe banky v súlade s úpravou VOP, ktorú sama formulovala. Žalobca si uplatnil nárok aj voči žalovanému 2/ titulom ručenia. Za trvania ručiteľského vzťahu sa okrem dlžníka môže premlčania dovolať i ručiteľ. Ak námietku premlčania vznesie hlavný dlžník, čo sa stalo v tomto prípade, tak právne účinky premlčania nastávajú nielen vo vzťahu k nemu samotnému, ale aj vo vzťahu k ručiteľovi, keďže ručiteľský záväzok vyplýva z akcesorického vzťahu a zaniká zánikom hlavného záväzku a tiež aj v prípade uplatnenia námietok dlžníka spôsobujúcich zánik hlavného záväzku. Z uvedeného dôvodu bola žaloba aj voči žalovanému 2/ zamietnutá.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal ich náhradu žalovanému 1/, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 214,16 EUR za tri úkony právnej služby a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, písomné vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 25.08.2014 a účasť na pojednávaní dňa 02.09.2014 (1 úkon á 51,45 EUR + režijný paušál 8,04 EUR). Za tri úkony právnej služby tak žalovanému prináleží suma 178,47 EUR v čom je zahrnutý aj režijný paušál. Okrem toho bola priznaná aj DPH z odmeny a režijného paušálu, t.j. vo výške 35,69 EUR. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Priznané trovy je žalobca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. uhradiť advokátovi žalovaného 1/.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému 2/, ktorému by tak s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na náhradu dôvodne vzniknutých nákladov, ich náhradu nepriznal, keďže žalovaný si v priebehu konania žiadne trovy neuplatňoval a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).
V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).