Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-92-2013.pdf
PDF · 121.69 KB
No categories available
10C/92/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci žalobkyne: M. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XXX/XX, XXX XX Y., právne zast. JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, proti žalovanej : Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, v konaní o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41 Košice, sp.zn. 3C/1096/2012 zo dňa 19.01.2012.
O d k l a d á s a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 209,73 eur, na účet jej právneho zástupcu vedený v ČSOB a.s. pobočka Lučenec, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 54714 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. : 3C/1096/2012, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 96,76 eur ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-eur. Rozhodcovskú doložku navrhovala žalobkyňa pôvodne ponechať v platnosti, rozhodcov zúčastnených na rozhodcovskom rozsudku zo dňa 19.01.2012 vylúčiť z nového prerokovania a rozhodnutia veci a odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/1096/2012.
Samotnú žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v znení dodatku č. 1 k poistnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, a to podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vo všeobecných zmluvných podmienkach k poistnej zmluve si účastníci poistnej zmluvy dohodli tzv. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa všetky vzniknuté spory budú namiesto súdneho konania rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom v zmysle bodu XV. všeobecných zmluvných podmienkach k poistnej zmluve. Dňa 18.05.2009 jej žalovaný písomne oznámil, že z dôvodu neplatenia poistného, ku dňu XX.XX.XXXX zrušil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom definitívny finančný zostatok na poistnej zmluve predstavuje nedoplatok 54,31 eur. Tento dlh voči žalovanému vysporiadala, čo jej žalovaný potvrdil listom zo dňa 31.05.2012. Napriek tejto skutočnosti, že jej žalovaný potvrdil, že dlh už voči nemu nemá, bol jej dňa 24.06.2013 doručený druhý rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/1096/2012 zo dňa 19.01.2012, kde sa prostredníctvom Arbitrážneho súdu Košice žalovaný domáhal zaplatenia ďalšej čiastky vo výške 96,76 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,-eur.
Žalobkyňa vo svojom návrhu poukazovala na tú skutočnosť, že jej nebola ako účastníkovi rozhodcovského konania doručená žaloba v rozhodcovskom konaní a následne nemala možnosť v rozhodcovskom konaní podať žalobnú odpoveď alebo inak obhajovať svoje záujmy. Tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe podaním zo dňa 02.12.2013 v ktorom uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vo veci vydaný môže podliehať súdnemu prieskumu iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Zb. zákonov s tým, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm.a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z.. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľovi nebolo odňaté právo na prístup k rozhodcovskému súdu. Šlo o vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom konaní, na podklade návrhu odporcu, pričom využitím odporu by došlo k zrušeniu rozsudku a ďalšiemu konaniu pred rozhodcovským súdom za účasti oboch účastníkov sporu. Žalovaný považuje za nesporné, že so žalobkyňou uzavrel dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu II. týchto osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku považuje žalovaný za jednoznačne individuálne dojednanú, a to pre svoj osobitný charakter, kedy bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok ( ďalej len VPP ). Žalobkyňa tak mala dve možnosti: spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie XV. všeobecných poistných podmienok na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie ustanovenia čl. XV. všeobecných poistných podmienok a tým by poistný vzťah nebol v ostatnom dotknutý. Vo svojom podaní žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov a to na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10CoE/51/2011 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/56/2013 a 41CoE/138/2013. Žalovaný ďalej uviedol, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol na základe neplatenia poistného ukončený dňa 25.05.2009 a pri zániku tohto poistného vzťahu dlhovala žalobkyňu sumu 54,31 eur, ktorú si žalovaný úspešne od žalobkyne vymohol v rozhodcovskom konaní vedenom na Arbitrážnom súde Košice pod č.k. 2C/1608/2009.
Žalovaný následne podal dňa 02.01.2012 na arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP. Išlo o pohľadávku vyčíslenú na sumu 96,76 eur a táto zodpovedala obstarávacím nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške obstarávacích nákladov za uzavretie poistnej zmluvy s dobou trvania poistenia od 21.12.2007 do 25.12.2013 v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po zániku poistného vzťahu na základe prejavu vôle žalobkyne.
V závere svojho podania žalovaný navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.c) O.s.p. o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 13.01.2014 sp.zn. 10C/92/2013 - 93 tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2014.
Žalovaný svoje vyjadrenie doplnil písomným podaním zo dňa 21.03.2014 v ktorom poukazoval najmä na nesprávny slovenský preklad Smernice 93/13/EHS a v dôsledku toho na jej nesprávnu implementáciu, čím slovenský zákonodarca podstatne sťažil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách. V tomto svojom podaní opäť hodnotil rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, nakoľko žalobca bol v čase uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaný o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporu podľa zákona č. 244/2002 Zb.z., a to zo strany sprostredkovateľa poistenia postupom podľa zákona č. 340/2005 Zb.z. o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí "Záznam o požiadavkách a potrebách klienta". V závere svojho doplneného vyjadrenia žalovaný popisuje proces uzatvárania poistnej zmluvy podľa ktorého, žalovaný formálne pripravil právnu dokumentáciu potrebnú na uzatvorenie poistnej zmluvy ako i na písomné podchytenie prípadného individuálneho dojednania so žalobcom, následne sprostredkovateľ poistenia bol povinný podľa § 10 ods. 13 písm.e) zákona č. 340/2005 Zb.z. pred uzavretím poistnej zmluvy žalobcovi oznámiť osobitné predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia a žalobca bol osobitne upozornený na zákon č. 244/2002 Zb.z. ako aj na časť XV. VPP. Po splnení týchto zákonných podmienok
bol sprostredkovateľ poistenia povinný vyhotoviť tzv. "Záznam o požiadavkách a potrebách klienta" v ktorom sú uvedené podstatné body týkajúce sa splnenia uvedených náležitostí. V závere tohto Záznamu nad podpisom žalobcu je uvedené, že informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im.
V priebehu súdneho konania žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, poprela platnosť rozhodcovskej doložky a požiadal o zmenu petitu žalobného návrhu tak, že nový petit žalobného návrhu znie: rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/1096/2012 sa zrušuje s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm.c) g) j).
Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov oboch účastníkov konania pripustil zmenu žalobného návrhu.
Právny zástupca žalovaného v priebehu konania zotrval na svojich doterajších najmä písomných vyjadreniach, poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa už raz akceptovala rozhodcovskú doložku, a to konkrétne z tejto poistnej zmluvy, nakoľko plnila na základe už jedného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 2C/1608/09 z 08.03.2010, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konštatovaním obsahu písomnej žaloby, poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatku č. 1 k poistnej zmluve zo dňa 09.01.2008, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní č.XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo spisu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 3C/1096/2012, Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve XXXXXXXXXX a ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
Žalobkyňa uzavrela dňa XX.XX.XXXX so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v znení dodatku č. 1 k poistnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné poistné podmienky žalovaného, vrátane osobitného zmluvného dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.
Dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznámil žalobkyni, že z dôvodu neplatenia poistného za dve poistné obdobia, ku dňu XX.XX.XXXX zrušil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom definitívny finančný zostatok na poistnej zmluve je vo výške nedoplatku 54,31 eur. Úhradu žiadal vykonať do 7 dní od doručenia oznámenia.
Návrhom na začatie konania zo dňa 16.9.2009 podaným na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej č. 41, si žalovaný voči žalobkyni uplatnil pohľadávku vo výške 54,31eur s prísl. Pozostávajúcu z dlžného poistného a úroku z omeškania.
Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. 2C/1608/2009 z 08.03.2010 bola žalobkyňa zaviazaná, aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila peňažnú sumu vo výške 54,31eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%ročne od 25.05.2009 až do zaplatenia na účet žalobcu ( v tomto konaní žalovaného ) a trovy rozhodcovského konania vo výške 230,-eur.
Listom zo dňa 31.05.2012 žalovaný žalobkyni oznamuje, že jej záväzky vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/1608/2009 má v plnej výške vysporiadané.
Druhým návrhom na začatie konania zo dňa 02.01.2012 podaným na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej č. 41, si žalovaný voči žalobkyni uplatnil pohľadávku vo výške 96,76eura s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle čl. XVII. písm.7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.
V poradí druhým rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1096/2012 zo dňa 19. januára 2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 96,76 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený až dňa 24.06.2013.
Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V súlade s podanou žalobou súd zameral dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa dôvodne popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Z bodu 1 časť XV. VPP, žalovaného vyplýva, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Podľa bodu 2 časť XV. VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas týmto vyjadruje poistník podpisom týchto VPP.
Podľa bodu 5 časť XV. VPP, rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody pre ktoré možno začať obnovu podľa osobitného zákona nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v bode 2 obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy o tom, že sa podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu podpísania poistnej zmluvy, t.j. ku dňu 17.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Po preskúmaní poistnej zmluvy ako aj všeobecných poistných podmienok a vyhodnotením právneho statusu účastníkov konania súd zastáva názor, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je totiž zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra, a žalobca ako fyzická osoba spotrebiteľ.
Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Toto sa týka aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom vytlačenom formulári.
Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom, preto je podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdneho poplatku za predmetné konanie.
Pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení namietal skutočnosť, že žalobca nezaplatil súdny poplatok za predmetný návrh, súd poukazuje na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie legislatívy zo dňa 29.04.2010 z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.za) Zákona o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z. s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícii odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Súd ďalej poukazuje na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl.3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietky, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernicu Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane ( príloha ods. 1 písm.q) ).
Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS.
Súd opäť považuje za potrebné zdôrazniť znenie XV. časti, 2. bodu VPP žalovaného, podľa ktorého ak poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stavy rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami, poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Citované ustanovenie VPP žalovaného, ktoré okrem iného dáva žalovanému možnosť vytvoriť rozhodcovský súd troma fyzickými osobami podľa vlastného výberu, je potrebné považovať za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach a je súčasťou nepriehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo VPP. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenie prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a týmto mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.
V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu tohto konania, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR ( 3Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, 5Cdo/61/2012, 6Cdo/13/2013) sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania v rámci VPP. Najvyšší súd SR sa v danom prípade stotožnil s argumentáciou prvostupňových aj odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecných poistných podmienok pod bodom XV. nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak ako je formulovaná v časti XV. bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorej je aj táto doložka, vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu, a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru NS SR nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Súd konštatuje, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručovalo porovnateľné procesné práva so súdnym konaním, a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.
Z výpovedi žalobkyne jednoznačne vyplýva, že pri uzavieraní poistných zmlúv neboli vyjednávané žiadne zmluvné dojednania a ako spotrebiteľka poistenia nemala vedomosť o obsahu a pojme rozhodcovská doložka. Žalobkyňa, teda ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky, mohla ju buď prijať ako celok, alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom, teda žalovaným vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh žalobkyne na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani listinný dôkaz na ktorý poukazoval odporca a to záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve, ktorý bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak by sa totiž žalobkyňa rozhodla osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia ako aj samotná zmluva neboli na predtlačenom formulári, alebo by boli osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si žalobkyňa individuálne želala. Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta preukazuje, že v danom prípade ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienok. Takýto predtlačený formulár súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by preukazoval individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky.
Súd musí opäť poukazovať aj na neprimeranosť arbitrážneho procesu, kedy v predmetnej veci trovy rozhodcu prevyšujú niekoľkonásobne vymáhanú istinu pohľadávky. Konanie žalovaného hodnotí súd ako v rozpore s dobrými mravmi aj čo sa týka uplatňovania si jednotlivých pohľadávok v rozhodcovskom konaní, keď si v rámci prvého rozhodcovského konania 2C/1608/2009 uplatnil pohľadávku za dve poistné obdobia vo výške 54,31eur, pričom trovy rozhodcovského konania predstavujú 230,-eur, a následne v ďalšom rozhodcovskom konaní 3C/1096/2012 osobitnú pohľadávku vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia v sume 96,76 eur, pričom trovy rozhodcovského konania predstavujú 276,-eur a to napriek tej skutočnosti, že listom zo dňa 31.05.2012 informoval žalobkyňu, že všetky záväzky vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia arbitrážneho súdu sp.zn. 2C/1608/2009 má v plnej výške vysporiadané a nijakú ďalšiu osobitnú pohľadávku voči nej neuvádza. Súd sa v tomto smere nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalovaná plnením rozhodcovského rozsudku 2C/1608/2009 uznala platnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko z výpovede žalobkyne vyplynulo, že len plnila t.j. zaplatila dlžné poistné, nakoľko si bola vedomá tejto svojej povinnosti a nemala vedomosť o tom, čo znamená rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie "najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovanie služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnováhu zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm.c) a g) zákona č. 244/2002 Zb.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a navyše v zmysle písm.c) citovaného zákona jeden z účastníkov rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Z dôvodu hospodárnosti konania súd nepripustil žalovaným navrhovaný dôkaz a to výpoveď sprostredkovateľky poistenia, nakoľko ani výpoveď tohto svedka by nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť fakt, že rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktorý tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a je vyhotovený v predtlačenej formulárovej forme, čo samo
o sebe vylučuje záver o individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky, preto výpoveď danej svedkyne by nijako nemohla zvrátiť rozhodnutie vo veci samej.
V priebehu konania nebola preukázaná jediná okolnosť, ktorá by odôvodňovala výhodnosť spôsobu riešenia sporných vzťahov medzi účastníkmi zmluvy v rozhodcovskom konaní z hľadiska žalobkyne oproti konaniu pred súdmi všeobecnej sústavy súdov podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa teda nemala žiaden dôvod rozhodcovskú doložku podpisovať. Podpisom rozhodcovskej doložky sa práve naopak jej procesné postavenie stalo neistým, najmä čo sa týka miesta rozhodcovského súdu, personálneho zloženia ako aj procesných predpisov, ktoré bude rozhodcovský súd vo svojej činnosti uplatňovať.
Z týchto dôvodov je potrebné považovať konanie žalovaného pri dojednaní rozhodcovskej doložky samotných všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 všeobecným poistným podmienkam za konanie v rozpore s dobrými mravmi ako to má na mysli ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Zb.z. .
Zároveň tým došlo k naplneniu zákonných dôvodov na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2002 Zb.z. z dôvodu popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb.z. , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
Vzhľadom na odlišné právne následky zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm.c) alebo z iného dôvodu podľa § 40 ods. 1 súd ďalej neskúmal otázku, či pri uzavieraní poistnej zmluvy účastníkmi konania boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm.j) citovaného zákona, nakoľko je zrejmé, že o ďalších dôvodoch a porušení spotrebiteľského práva sa bude rozhodovať po zrušení rozhodcovského rozsudku v rámci pokračovania súdneho konania.
Súd takto zrušil rozsudok rozhodcovského súdu z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.c) a g).
Žalobkyňa súčasne podala aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu, a to v čl. IV žalobného návrhu.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb. zákonov o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Vyššie uvedené ustanovenie dáva súdu, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podmienkou pre odloženie vykonateľnosti je, že účastník podá návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Súd má za to, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by žalobkyni hrozila závažná ujma, preto súd využil možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspešnosti v súdnom konaní.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , účastníkovi , ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania na strane žalobkyne ako úspešnej účastníčky konania spočívajú v trovách jej právneho zastúpenia, ktoré súd priznal v sume 209,73 eur pozostávajúce z 3 úkonov právnej služby ( 1.prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady klienta, 2.účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014, 3.účasť na pojednávaní dňa 03.09.2014 ) po 61,87eur + režijný paušál v sume 8,04eur x 3, spolu teda vo výške 209,73eur s odkazom na ustanovenie §11 ods. 1 písm b)a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov. Súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania jej právnemu zástupcovi podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy súd považoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva.
Žalovaného súd podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 3c sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 331,50 eur, nakoľko žalobca bol v tomto konaní oslobodený od súdnych poplatkov a bol v konaní úspešný.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.