Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-30-2014.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/30/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému O. X., bytom E. XXX, o vymoženie 427,21 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16. januára 2013 č. k. 8 Er/118/2004-34 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej len EP) a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Uviedol, že exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. R. Q. č. N 129/2004, NZ 3940/2004 dňa 17.1.2004, v ktorej sa osvedčilo vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya, ktorý na základe substitučnej plnej moci z 2.1.2003 zastupoval advokáta splnomocneného povinným Mgr. Tomáša Kušníra, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou. Mal zistené, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.6.2003 Zmluvu o úvere č. 8210226, súčasťou predtlače ktorej bolo splnomocnenie pre advokáta Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy, aby sa zápisnica stala exekučným titulom. Na základe uvedeného uznal Mgr. Tomáš Kušnír dlh za povinného spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne do zaplatenia.
Súd prvého stupňa uzavrel, že tento zástupca konal v rozpore so záujmami zastúpeného, konal v rozpore so zákonom, keď uznaním dlhu konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného, ako svojho klienta, a tiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na splnenie. Takto sa povinný vzdal vopred svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý vznikne, či nevznikne v budúcnosti. Povinný si navyše nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože ten bol už určený v predtlači zmluvy o úvere, a teda bol vybraný oprávneným. Prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným tak, aby povinný prijal vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované právne úkony. S odkazom na § 22 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že takto udelené plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov je absolútne neplatné, preto exekučný titul - notárska zápisnica je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.
Vzhľadom na takéto rozhodnutie už nerozhodoval o možnej zaujatosti súdneho exekútora.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že exekučný súd (prvého stupňa) posudzoval opätovne vec, o ktorej už s výsledkom nerozpornosti rozhodol. Zoširoka rozobral otázky týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu, popísal právne mechanizmy, ktoré ako jediné podľa jeho názoru prichádzajú do úvahy pri napádaní notárskych úkonov, pričom posudzovanie platnosti notárskej zápisnice, rušenie alebo zmena obsahu notárskej zápisnice exekučným súdom nie je možné. Dôvodil princípmi právnej istoty a postup exekučného súdu hodnotil ako činnosť mimo rámca jemu zverenej právomoci. Zdôraznil, že v konaní pred exekučným súdom bol porušený princíp rovnosti zbraní, rovnakého zaobchádzania pri výkone a ochrane ľudských práv, a to v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 1 (právo na súdnu ochranu), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivý súdny proces), čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru (výkon a ochrana práva na pokojné užívanie majetku). Jeho postavenie bolo znevýhodnené oproti povinnému, exekučný súd postavil oprávneného ako subjekt podnikajúci na trhu s finančnými službami do pozície nevýhodnej a zásadne odlišnej od postavenia ostatných súťažiteľov, lebo ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty ktorá mu patrila z titulu platnej zmluvy o úvere. Tiež napádal záver exekučného súdu, že plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a teda neplatné z dôvodu hrubého nepomeru medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Týmto dojednaním povinný na seba neprevzal žiadne nové povinnosti či záväzky, oprávnenému nevznikli nové práva, ani výhody, povinný len preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto oprávnenému nemohla vzniknúť nijaká výhoda. Povinný navyše mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať podľa § 33b ods.1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti plnomocenstvo nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo ide o jednostranný právny úkon. Za nesprávny považoval záver súdu, že záujmy povinného a zvoleného zástupcu sú v rozpore, že zástupca nehájil záujmy povinného. V závere poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom k otázke súladnosti exekučného titulu so zákonom argumentoval tým, že súd už raz exekučný titul posudzoval pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie a poverenie udelil. Následné preskúmavanie exekučného titulu exekučným súdom je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súčasťou odvolania bol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V podaní sa opätovne vrátil k podmienkam materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012-12. Žiadal predložiť prejudiciálne otázky v znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel (§374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). Vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti odvolací súd poukazuje na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne dané. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti je však nutné dodať, že nie je možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na dodržaní ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v zápisnici.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, lebo za povinného uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že práve oprávnený - zmluvný veriteľ predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve o úvere č. 8210226 zo dňa 16.6.2003 na zastupovanie povinného pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Ten následne splnomocnil svojho koncipienta v rovnakom rozsahu avšak plnomocenstvom ešte z doby pred vznikom samotnej zmluvy o úvere 2.1.2003. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia obsiahnutého v formulári zmluvy o úvere. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom, nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
So zreteľom na uvedené, považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, za vecne správny.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
V súvislosti s návrhom na iniciovanie predjudiciálneho konania, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázkach, predložených oprávneným odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
V tejto veci však ani nešlo o hodnotenie zmluvných podmienok ako neprijateľných, ale o rozpor právnych úkonov so zákonom.
Z toho dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zamietol.
Na záver odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.