Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_7Er-741-2010.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Subarea
7Er/741/2010
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: C. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXX/XX, C. K., v zast. JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so sídlom Korzo Bélu Bartóka č. 789/3, Dunajská Streda, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Banská Bystrica, pod EX 7354/10, o vymoženie 768,74 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 7Er/741/2010-49 zo dňa 22.07.2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 08.06.2010 spísal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 21680/09. Súd dňa 22.07.2010 vydal uznesenie č.k. 7Er/741/2010-9, ktorým žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej sumy 768,74 € odo dňa 19.06.2009 až do zaplatenia a zákonný úrok 6% ročne z dlžnej sumy 768,74 € od 23.10.2009 do zaplatenia zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2011. Následne na zvyšok exekúcie na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora vydal súd dňa 22.07.2010 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného. Súd dňa 13.03.2014 vydal uznesenie č.k. 7Er/741/2010-36, ktorým exekučné konanie v časti zmenkového úroku zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2014. 2. Súdny exekútor dňa 03.02.2016 postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016. Predmetné doplnenie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. 3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 4. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 6. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK). 7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017
a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017. 9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. 10. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní je exekučným titulom zmenkový rozhodcovský rozsudok a podľa § 243 f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 sa tieto exekúcie odkladajú, uplatňuje sa tu relatívna výnimka v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.. 11. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 12. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). 13. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. 14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 15. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 16. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 17. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. 18. Podľa § 250 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 19. Na základe vyššie uvedených ustanovení, súd preskúmal sťažnosť oprávneného. Oprávnenému bolo predmetné uznesenie doručené dňa 16.08.2022. Oprávnený podal sťažnosť elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.08.2022, to znamená, že sťažnosť bola doručená súdu v zákonnej 15 dňovej lehote. Ustanovenie § 240 CSP, že sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, je tiež v tomto prípade splnené, nakoľko súd zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s Povinným v postavení dlžníka dňa 11.12.2008 zmluvu o úvere č. 2520294 na základe ktorej sa Oprávnený zaviazal Povinnému poskytnúť úver vo výške 464,71 EUR a Povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 443,47 EUR, t. j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške 908,19 EUR (ďalej len „Zmluva“). Povinný sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť v 12. mesačných splátkach po 75,68 EUR počnúc dňom 14.01.2009. Povinný nehradil splátky riadne a včas, následne na výzvy a upomienky Oprávneného nereagoval v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Oprávnený má za to, že nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie ani podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený v čl. II tohto Odvolania preukazuje, že záväzkovo-právny medzi Oprávneným a Povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy nemá spotrebiteľský charakter. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel (ďalej len ,,zmluva o úvere“). V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) (časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere): ,, Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania“. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, nie ako spotrebiteľský záväzok. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v čl. I. až VI. tohto Odvolania má Odvolateľ za to, že ako Oprávnený preukázal, že nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a preto žiada odvolací súd, aby vydal nasledovné U Z N E S E N I E Odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 7Er/741/2010 - 49 zo dňa 22.07.2022 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (č.l. 57 spisu). 20. Právny zástupca povinnej nahliadol do súdneho spisu a dňa 08.02.2023 doručil súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že povinná sa zamestnala 15.9.2022 v obchodnej spoločnosti Manpower GROUP Slovensko, s.r.o. a tento zamestnávateľ jej zo mzdy za september 2022 z titulu tejto exekúcie zrazil 110,29 €, zo mzdy október 2022 vykonal zrážku zo mzdy 123,85 €, za november 2022 vo výške 194,15 € a za december 2022 vo výške 166,35 € spolu vo výške 594,64 €. Povinná tvrdí, že začatie exekúcie od poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom na vymáhanú pohľadávku nezaplatila doposiaľ ani 1.- € až do septembra 2022, keď jej zamestnávateľ začal zrážať z titulu tohto exekučného konania zo mzdy vyššie uvedené sumy. Pokiaľ sú informácie v tomto ohľade správne, dospela k záveru, že v danej veci ide o starú exekúciu, ktorá už mala byť z tohto dôvodu zastavená. To sa však podľa všetkého nestalo. Obracia sa preto na súd so žiadosťou, aby preskúmal postup exekútora v tomto exekučnom konaní z toho hľadiska, či sa exekúcia nemala zastaviť, ako exekúcia stará, resp. vzhľadom na postupne vykonávané zrážky zo mzdy povinnej, aby súd rozhodol o sťažnosti, ktorá bola podaná 22.8.2022 proti uzneseniu súdu z 22.7.2022 o zastavení exekúcie. 21. Sudkyňa po preskúmaní napadnutého uznesenia dospela k záveru, že vyšší súdny úradník správne exekúciu zastavil. Súd sa stotožnil v názorom Krajského súdu v Nitre, ktorý vyjadril v uznesení sp. zn. 25CoE/6/2022 zo dňa 04.05.2022 a to, že:...“ súd prvej inštancie nemusel vec preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávnenej, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 04.02.2016, ako doplnené včas. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobila, ale exekučnému súdu ho doručila prostredníctvom súdneho exekútora až 04.02.2016. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.“ 22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v predmetnej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keď si oprávnený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, exekúcia je správne zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Sťažnosť oprávneného nebola podaná dôvodne a uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom je vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného v zmysle § 250 ods. 1 CSP zamietol. 24. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.