Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/12/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Mihala a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Daše Kontríkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. X., nar. XX. K. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, matky: Ing. X. X., nar. XX. W. XXXX, bytom XXX XX Z., E. č. XX, zast. advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, 921 01 Piešťany, M. Waltariho č. 7, a otca: Dr. Ing. V. X., bytom XXX XX O., S.. Y. č. X, o návrhu otca na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 4. októbra 2013, č. k. -141 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh otca zamieta a matke náhradu trov konania nepriznáva.

Matke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku v bode I/ neudelil súhlas za matku maloletého J. na to, aby maloletý sa štúdiom pripravoval na budúce povolanie na gymnáziu X. Z. v O. a vo výroku v bode II/ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne a ZoR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

, a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) ako i poukazom na čl. 3 ods. 1 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne mal potom za to, že v danom prípade nie je dôvodné, aby súd udelil súhlas za matku maloletého J. na to, aby sa maloletý štúdiom pripravoval na budúce povolanie na gymnáziu X. Z. v O., keďže maloletý už bude mať 17 rokov, t. j. za cca jeden rok už bude plnoletý, je nepochybne schopný s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť, pričom súd nemal pochybnosť ohľadom tej skutočnosti, že maloletý na pojednávaní konanom dňa 4. októbra 2013 vyjadril skutočne svoj názor ohľadom toho na akej škole sa chce štúdiom pripravovať na svoje budúce povolanie. Pri rozhodovaní tak súd prvého stupňa v prvom rade prihliadol na názor mal. dieťaťa (na obsah jeho výpovede na súdnom pojednávaní), ale taktiež na jeho zdravotné problémy, ktoré okrem mal. J. zhodne uvádzali obaja rodičia, ako i na správu Mgr. X., v závere ktorej sa konštatuje potreba akceptovania názoru maloletého a jeho vôľa študovať na gymnáziu v Z., v opačnom prípade by totiž eskalácia tohto problému mohla negatívne zasiahnuť do dynamiky intrapsychických štruktúr maloletého, narušiť jeho psychickú pohodu a v konečnom dôsledku i vzťahy s rodičmi. Čo sa týka opakovaných námietok zaujatosti otca dieťaťa voči kolíznemu opatrovníkovi, okresný súd konštatoval, že súd nie je oprávnený o námietke zaujatosti ustanoveného opatrovníka rozhodovať a účastník má právo namietať postup či zaujatosť pracovníkov, ktorí za opatrovníka konajú priamo na tomto úrade, prípadne na jeho

nadriadenom orgáne, pričom i Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. -40 zo dňa 14. mája 2013 (vo veci o zmenu úpravy styku tých istých účastníkov) skonštatoval neexistenciu ustanovenia právneho predpisu, ktoré by umožňovalo vylúčenie či zámenu zákonom stanoveného príslušného úradu za iný úrad, keď úrad má zákonnú povinnosť zastupovať výlučne záujmy dieťaťa a nie niektorého z rodičov a otázka vylúčenia pracovníka nejustičného orgánu z dôvodu jeho zaujatosti má byť z podnetu účastníka riešená mimo súdneho konania nadriadeným povereného zamestnanca úradu. Čo sa týka návrhov otca na doplnenie dokazovania vyšetrením mal. J. nezávislým súdnym znalcom, vykonaním odbornej konzultácie s maloletým J. na RPPS Nitra alebo na RPPS Bratislava, odborným posúdením psychológa Mgr. Z. R. - psychológa v Hlohovci, predvolaním riaditeľa W. či položením ďalších otázok mal. J. na pojednávaní, tieto súd prvého stupňa nepripustil, nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania vzhľadom na obsah spisu považoval jednak za nadbytočné a jednak za nemajúce vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Rozhodnutie o trovách konania potom súd prvého stupňa odôvodnil právne len odkazom na ust. a vecne povahou konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého J. s návrhom na jeho zmenu udelením súhlasu za matku maloletého J. na to, aby sa maloletý J. štúdiom pripravoval na budúce povolanie na gymnáziu X. Z. v O. alebo alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil predovšetkým nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci a nesprávne vyhodnotením už vykonaných dôkazov, keď súd prvého stupňa odignoroval jeho požiadavky na doplnenie dokazovania, o. i. odmietnutím položenia synovi ním pripravených otázok počas jeho výsluchu pred súdom na pojednávaní, odmietnutím vypočutia triednej učiteľky maloletého Ing. X. S., riaditeľa základnej školy Mgr. X. W. či psychologičky Mgr. Z. R., ktorí majú o maloletom informácie dlhodobejšieho charakteru. Nesprávne bolo podľa odvolateľa aj prihliadanie predovšetkým na názor maloletého, ktorý je pod psychickým nátlakom matky, na ktorej je v podstate závislý, pričom ona nesleduje svojim konaním záujem dieťaťa, ale len svoj záujem, čoho dôkazom je i podanie ňou návrhu na zvýšenie výživného v rozsahu trojnásobku aktuálneho výživného. Podľa otca maloletého je nespochybniteľné, že maloletý chcel študovať na gymnáziu v O. a svoj názor zmenil len pod nátlakom matky, hoci v záujme maloletého je študovať na kvalitnej škole, ktorou „podradná vidiecka škola“ v Z. byť nemôže.

Matka maloletého a ani kolízny opatrovník odvolacie návrhy nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, keďže od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej bol závislým i výrok rozsudku o trovách konania ( a

), a dospel k záveru, že hoci odvolanie otca nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny, je potrebné ho formálne zmeniť z nižšie uvedených dôvodov ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Predovšetkým odvolací súd nemá dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, prečo návrhu v prejednávanej veci nebolo možno vyhovieť, no pre výskyt formulačnej nesprávnosti napadnutého rozsudku v časti výroku vo veci samej ako i pre úplnosť a vyporiadanie sa aj s námietkami odvolateľa (otca maloletého) z jeho odvolania sa odvolaciemu súdu žiada uviesť nasledovné :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -139 zo dňa 2. apríla 2003 v znení uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č. k. -162 zo dňa 9. decembra 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -194 zo dňa 3. júna 2004 bolo manželstvo rodičov maloletého J. rozvedené, maloletý J. bol zverený do výchovy a opatery matky a zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť k mal. J. ako i upravený styk s mal. J..

Predmetom konania v prejednávanej veci je návrh otca, ktorým sa tento domáhal, aby súd dal súhlas za matku maloletého dieťaťa k tomu, aby mal. J. študoval od školského roku 2012/2013 na gymnáziu X. Z. v O..

Súd prvého stupňa uznesením č. k. -53 zo dňa 19. apríla 2012 nariadil rodičom mal. J. vykonať : zabezpečiť cestou základnej školy sv. X. v Z. podpísanie a odoslanie prihlášky na štúdium mal. J. v šk. roku 2012/2013 na gymnázium X. Z. v O. a to najneskôr do 20. apríla 2012. Krajský súd v Trnave toto uznesenie súdu prvého stupňa na odvolanie matky uznesením zo dňa 18. júla 2012 č. k. -77 potvrdil, čo odôvodnil najmä tým, že už úspešným absolvovaním korešpondenčného seminára z matematiky na Gymnáziu X. Z. v O. maloletý určitým spôsobom prejavil záujem o štúdium na tejto škole a toto podložil i písomným vyjadrením ohľadom jeho záujmu študovať na gymnáziu v O..

Podľa § 35 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Doplnenie citovaného ustanovenia ( s účinnosťou od 1. septembra 200) bolo vyvolané súdno-aplikačnou praxou, ktorá často vyžaduje, aby v záujme riadneho zistenia skutkového stavu predovšetkým v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti bolo vypočuté i maloleté dieťa. Ide o riešenie základného procesného rámca na tento úkon, ktorý je v súlade s článkom 3 a článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie č. ) a na ktorý správne poukázal aj súd prvého stupňa. V konaní, ktorého účastníkom je maloleté dieťa (o aké konanie ide aj v prejednávanej veci), súd môže jeho názor zisťovať, ak je s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne ho vyjadriť, nielen jeho výsluchom na pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, pričom je vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí. Ustanovenie druhej vety pritom stanovuje i zákonnú možnosť pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa jeho výsluchom v konaní vylúčiť rodičov maloletého dieťaťa, iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa ako aj ich prípadných zástupcov, a preto nie je nie je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom, ak súd zisťuje názor maloletého dieťaťa jeho výsluchom bez prítomnosti uvedených osôb (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. ).

Pokiaľ sa jedná o samotnú problematiku posudzovanej veci, odvolací súd konštatuje, že niet dôvodu ustupovať od právneho názoru súdu prvého stupňa, vysloveného na základe objektívnych skutkových

zistení špecifikovaných v napadnutom rozsudku. Správnosť postupu okresného súdu plne odôvodňujú skutkové zistenia podložené reálnymi dôkazmi vykonanými na pojednávaní, ktoré preukázali, že tu existuje spor rodičov o tom, ktorú školu má ich dieťa navštevovať, keď otec preferuje špecializované gymnázium v O., ktoré podľa jeho názoru umožní lepšie rozvinúť schopnosti maloletého s vplyvom na jeho budúce povolanie, matka s tým nesúhlasí, dôvodiac pritom predovšetkým tým, že tu ide skôr o záujem otca ako o záujem dieťaťa, ktorého presun do O. by mu neprospel tak zdravotne ako i sociálne (spôsobil by prerušenie jeho vzťahov s prostredím v ktorom vyrastal). Preukázané bolo tiež to, že maloletý pôvodne navštevoval gymnázium v V., z ktorého však už od 5. septembra 2012 prestúpil na Gymnázium H. S. v Z. (č. l. 96), keďže mu prekážalo každodenné dochádzanie do V. spojené so zdravotnými problémami a pre neho nevábnym prostredím školy. V konaní pred súdom prvého stupňa rodičia maloletého predložili rad dôkazov majúcich preukazovať opodstatnenosť nimi navrhovaných riešení vzniknutej situácie, pričom sú prvého stupňa na ne správne prihliadal, no súčasne za správneho skonštatovania ním (súdom prvého stupňa), že tu jednotlivé závery sa vždy musia opierať o záujem maloletého.

S prihliadnutím na vek maloletého bolo potom opodstatnené a správne vypočutie maloletého, ktorý v čase výsluchu na pojednávaní konanom dňa 4. októbra 2013 mal 17 rokov a navštevoval už druhý ročník gymnázia v Z.. Vzhľadom na obidvomi rodičmi tvrdené ovplyvňovanie maloletého zo strany druhého rodiča (majúce miestami pripomínať až nátlak), bolo správne a pre zákonnosť postupu súdu prvého stupňa podstatné, že súd prvého stupňa pred vykonaním výsluchu maloletého na pojednávaní vyzval jeho rodičov ako i právnu zástupkyňu matky, aby pojednávaciu miestnosť opustili. Výsluch dieťaťa v ich neprítomnosti v súlade s totiž umožnil už takmer plnoletému dieťaťu vypovedať o skutočnostiach tvoriacich predmet sporu jeho rodičov bez možného emocionálneho nátlaku z ich strany.

Maloletý pred súdom bez prítomnosti rodičov uviedol, že študovať na gymnáziu v O. bol pôvodne nápad jeho otca s tým, že ho prijatie na túto určite kvalitnú školu potešilo, no napriek tomu nebol v tom čase rozhodnutý ísť tam študovať, keďže si nevie predstaviť bývať v O. mimo zvyšku jeho rodiny. Uviedol, že list, kde prejavil ochotu navštevovať gymnázium v O. mu diktoval jeho otec a keby to nenapísal, tak by sa jeho otec nahneval. Opakovane pritom povedal, že na gymnázium do O. študovať ísť nechce a v prípade opaku by tak už dávno učinil (viď zápisnicu z pojednávania konaného 4. októbra 2013 nachádzajúcu sa na č. l. 131).

K výhradám otca týkajúcim sa zaťaženia konania pred súdom I/ stupňa vadami uplatnenými v odvolaní (ktorý spochybňuje najmä objektívnosť dôkazov predložených matkou a vykonaných súdom) odvolací súd poznamenáva, že ak aj bol maloletý pôvodne (v čase podania návrhu vo veci samej) naklonený k tomu, že bude študovať na gymnáziu v O. (ktorá skutočnosť pritom otcom jednoznačne preukázaná nie je), v súčasnosti sám mal. J. v konaní pred súdom vyjadril svoj názor zostať i naďalej študovať na gymnáziu v Z., čo s prihliadnutím na jeho vek (ktorý je blízky veku plnoletosti) bolo rozhodujúcim kritériom a súd prvého stupňa naň i správne prihliadal.

Keďže potom súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a s listinnými dôkazmi v ňom založenými v rozsahu primeranom a dostatočnom pre rozhodnutie o predmetnom návrhu otca a pretože výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej fakticky potvrdil ( ), formálne ho však zmenil ( ), keďže v prejednávanej veci šlo o konanie začaté na návrh otca maloletého, ktorému nebolo vyhovené, a preto „neudelenie súhlasu za matku maloletého“ vo výroku napadnutého rozsudku bolo potrebné korigovať „zamietnutím návrhu otca“ (na udelenie takéhoto súhlasu) odvolacím súdom.

Pretože však ide o špecifické konanie, ktoré možno začať na rozdiel od iných konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa len na návrh (v danom prípade otca maloletého), za správne nebolo možné považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania v tom smere, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže toto vychádzalo z

a nesprávneho záveru o beznávrhovom charaktere konania (teda z možnosti konanie začať aj ex offo). Z tohto dôvodu preto odvolací súd musel korigovať i nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle jeho zmenou i v časti trov konania, a to nepriznaním inak úspešnej matke maloletého náhrady trov konania jednak preto, že jej v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (s výnimkou poštovného) nevznikli, tak aj preto, že nepodala návrh na priznanie takej náhrady ( ).

Nakoľko predmetom odvolacieho konania bola požiadavka otca na zmenu spôsobu rozhodnutia súdu prvého stupňa o jeho návrhu a s tou odvolateľ neuspel, tým bol daný výsledok odvolacieho konania v podobe plného procesného úspechu matky maloletého a preto odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania rozhodol totožným spôsobom ako pri trovách prvostupňového konania (, a ).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.