Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/297/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, S., o vymoženie sumy 480,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k. -29 zo dňa 16.07.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č.k. -29 zo dňa 16.07.2012 v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd vec v časti trov exekučného konania v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Zároveň o trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, ul. 1. mája 1053, náhradu trov exekúcie vo výške 76,19 eura, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,k“), , , o rozhodcovskom konaní, , , , , , , , , , , , ako aj čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ods. 1 písm. q) prílohy Smernice. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na rozsiahlu judikatúru ESD, in concreto rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 12.08.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom vo Vrábľoch. Súdny exekútor predložil dňa 23.11.2010 súdu podnet na preskúmanie správnosti vydania poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a prípadne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.07.2009, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25.06.2009, ktorým sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 480,31 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. UD-47/09- MK zo dňa 06.04.2009, vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Mydlárska 185, Žilina, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2009 a vykonateľnosť dňa 02.05.2009. Predmetným

exekučným titulom rozhodca zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 480,31 eura (14.469,82 Sk) spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy od 10.02.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,60 eura (48,20 Sk) a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 24,02 eura (723,63 Sk), a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej bolo zistené, že dňa 24.04.2008 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o uznaní dlhu č. 3571216076, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť pohľadávku 427,77 eura (12.887 Sk) v 25 mesačných splátkach vo výške 17,13 eura (516,06 Sk) v termínoch podľa splátkového kalendára. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vystavila žalovaná vlastnú blankozmenku, ktorej obsah a podmienky vyplnenia dohodla so žalobcom vo vyplňovacom prehlásení obsiahnutom v zmluvných ustanoveniach dohody. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z dohody neplnila riadne a bola v omeškaní so splácaním dlhu, žalobca zmenku vyplnil v súlade so zmluvnými ustanoveniami a dohodnutým obsahom a podmienkami vyplňovacieho prehlásenia. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že príslušnosť rozhodcu na rozhodnutie o žalobe žalobcu je daná ustanoveniami článku 9 bod 9.2.1 prvý odsek dohody, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami dohody, porušením, ukončením či neplatnosťou dohody budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov uvedených v dohode, s tým, že ak nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov uvedených v dohode nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Súd so zreteľom na okolnosti uzatvárania predmetnej Dohody a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy, dospel k záveru, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V tomto smere súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnej veci založiť právomoc rozhodcu, je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy (čl. 9 bod 9.1, 9.2 Zmluvných dojednaní Dohody), ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Zdôraznil, že povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Zmluvné dojednania. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Poukázal na to, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Uzavretím Dohody o uznaní dlhu došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v už existujúcom záväzkovom vzťahu, čo je v rozpore s ustanovením účinného v čase uzatvárania predmetnej Dohody. Rovnako súd vyhodnotil za neprijateľnú podmienku aj celú dohodu o zabezpečení pohľadávky blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúcej z pohľadávky veriteľa z dohody o uznaní dlhu. Takéto zabezpečenie pohľadávky spôsobuje celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie je možné v spotrebiteľskom práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté porušenie dohody zo strany spotrebiteľa tak, že to má za následok platiť ako kompenzáciu tak vysoké sumy oproti sume reálne poskytnutého úveru, respektíve aj oproti sume pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru, zmluvnej odmeny a poplatku za uzavretie zmluvy. Takýmto spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné. Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a došlo k splneniu podmienok na zastavenie exekúcie podľa ZRK a súd prvého stupňa s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Dňa 13.03.2012 bol súdny exekútor JUDr. Milan Strieška odvolaný z funkcie a za jeho náhradníka bola ustanovená súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie v sume 76,19 eura (vrátane 20 % DPH ), ktoré pozostávali z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v znení účinnom od 1. mája 2008, t.j. 33,19 eura a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky (poštovné v sume 30,30 eura). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke nevyhnutné trovy exekučného konania v sume 76,19 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, navrhujúc odvolaciemu súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu. Poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosť o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Poverenie na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní bolo Okresným súdom Levice vydané dňa 12.08.2009. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. publikovaného pod číslom R 58/1997, formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Uvedené znamená, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v tomto prípade vydal, potom ich splnenie jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Súčasnou argumentáciou a za situácie totožnej právnej úpravy v čase vydania poverenia a v čase vydania napadnutého uznesenia tak exekučný súd nielenže popiera vlastný postup, ale v kontexte odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno chápať jeho doterajšiu činnosť ako zákonnú a v súlade s SR. Ku dňu vydania uznesenia nedošlo pritom k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadny dôvod pre zmenu ich výkladu a aplikáciu v tomto prípade, čo sa dôvod nejaví ako svojvôľa v rozhodovacej činnosti súdu. Argumentácia tým, že súd je takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu konania nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Objektívne tak z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a následne takéto výhrady mal a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Zdôraznil, že povinná ako spotrebiteľ sa uzatvorením dohody o uznaní dlhu a rozhodcovskej doložky nedostáva do znevýhodneného postavenia, pretože v čase jej uzatvorenia bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o pripojení) a teda v čase jej zvýšenej ostražitosti. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami. Zdôraznil, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, ktorá oznámila, že nie je účastníčkou konania, a teda nie je oprávnená sa k danej veci vyjadriť, pretože nie je kompetentná skúmať skutkový stav veci, ktorý predchádza podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa vec prejednal podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom odvolacieho konania bol výrok napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.07.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, Exekútorský úrad so sídlom Vráble, Levická 1288/16, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, pod sp. zn. zo dňa 06.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2009 a vykonateľnosť dňa 02.05.2009, v

rámci ktorého bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 480,31 eura spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy od 10.02.2009 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,60 eura a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 24,02 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor JUDr. Milan Strieška požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 07.08.2009, ktoré mu bolo dňa 12.08.2009 udelené. Následne bol zo strany súdneho exekútora dňa 23.11.2010 doručený podnet na preskúmanie poverenia v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Následne súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil a rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, ul. 1. Mája 1053, náhradu trov exekúcie vo výške 76,19 eura, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. . Jedným z nich je i ust. Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú z ust. ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1 písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. . Zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie v ust. , Exekučného poriadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Dohoda o uznaní dlhu č. 3571216076 zo dňa 29.04.2008 (čl. 20), ktorá bola súdom prvého stupňa správne vyhodnotená ako spotrebiteľská zmluva. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012 sp. zn. ). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp. zn. ). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23.11.2011 č.k. -19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 29.04.2008 uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu č. 3571216076, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 9 Riešenie sporov - rozhodcovská doložka sa v zmysle čl. 9.1 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu

možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie, v ktorom súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa potvrdil.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013, čo znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 1. novembrom 2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, uvedené neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. To znamená, že ak sa jedná o odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.

V dôsledku podaného odvolania teda v zmysle došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia v napadnutej časti trov exekúcie a o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku je povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.

Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.