Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/267/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: L. E., so sídlom XX X. J., P. O. B. XXXX, X. XXX, J. K., K., B. X. ostrovy, IČ: XXXXXX, právne zastúpený T. kancelária U., s. r. o., so sídlom P. XXXX/XX, F., D.: XX Y. 352, proti odporcovi: F. A., bytom J. L. B. XXX/XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom V. XX, X., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. D. V., advokátom so sídlom Ul. Q.. hrdinov XXX/XX, Q., o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.

- 117 zo dňa 03. decembra 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo výške 18,- Eur, advokátovi JUDr. D. V., do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 213,72 Eur. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. , , ust. , a a v časti odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania konštatoval, že nakoľko úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a o náhrade trov konania sa rozhoduje na návrh, odporcovi náhradu trov konania v zmysle ust. v spojení s ust. nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume 213,50 Eur, a to z tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, pričom sadzba odmeny bola určená podľa ust. vyhlášky MS SR číslo . Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu bola priznaná odmena za úkon v roku 2012 a 2013 po 81,33 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 7,81 Eur (prevzatie a príprava pojednávania, písomné vyjadrenie k návrhu) + 20% DPH vo výške 35,62 Eur, spolu 213,72 Eur. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 213,720 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania neprizná. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Mal za to, že súd prvého stupňa sa dôkladne nezaoberal otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré nepovažoval za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie jeho práv. Poukázal na skutočnosť,

že z jednotlivých oprávnení združenia ako vedľajšieho účastníka vyplýva požiadavka, aby bolo spôsobilé bez zastúpenia advokátom poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania - spotrebiteľa pritom vyplýva nielen z požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu osôb oprávnených na vykonávanie takejto činnosti, ale aj z ust. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku s ust. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Reálne naplnenie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci považoval za zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky, na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Nepoprel právo vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom, náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby spotrebiteľa v konaní zastupoval, nie je podľa jeho názoru možné považovať za účelne vynaložené trovy pre účely náhrady trov konania v zmysle ust. Ďalej uviedol, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou a rutinnou záležitosťou, pričom vedľajší účastník v konaní zastúpený advokátom v jedinom písomnom podaní, ktoré súdu doručil, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a námietky, vzťahujúce sa na konkrétnu vec, ale iba výpočet všeobecne uvádzaných tvrdení, obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní, zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho účastníka. Rovnako zdôraznil, že súd ani odporca neiniciovali vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto sa domnieva, že nebola splnená základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu trov vedľajšieho účastníka v tom smere, že vykonané úkony nepovažoval za účelné a efektívne vynaložené, pričom obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. . Na záver uviedol, že rozhodnutie o trovách má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania a dôvodom zamietnutia návrhu bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nie z dôvodu uvádzaného vedľajším účastníkom, ktorý namietol neplatnosť postúpenia pohľadávky na zahraničný subjekt, ale naopak z dôvodu platného postúpenia pohľadávky na spoločnosť Q. G., ktorého účinky nastali ešte pred podaním žalobného návrhu.

K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zaviazať navrhovateľa povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom v celkovej výške 64,42 Eur. Mal za to, že navrhovateľ považuje ním uplatnené trovy na základe nejasných argumentov za neúčelné, s čím sa však judikatúra krajských súdov SR už dávno vysporiadala, v súvislosti s čím poukázal napr. na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 28.09.2012, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 31.08.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 25.04.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.05.2012 a ďalšie. Na podporu svojej argumentácie zároveň spomenul uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012 a za zjavne absurdné označil, ak navrhovateľ ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov možno podľa jeho názoru odvodiť z SR a pripomenul, že navrhovateľ je profesionálnou inkasnou spoločnosťou, kým v prípade vedľajšieho účastníka ide o nemajetné združenie, ktorému dáva legitimáciu na jeho činnosť samotný zákon o ochrane spotrebiteľa a vyžaduje ju aj čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ. Konštatovanie o jednoduchosti sporu je skôr na ťarchu navrhovateľa, keďže vzniká otázka, prečo sa profesionálna inkasná spoločnosť necháva zastupovať advokátskou kanceláriou. V danej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 25. júla 2012, sp. zn. . Na záver zhrnul, že celé odvolanie navrhovateľa pre neho vyznieva tak, ako keby si navrhovateľ od súdu nárokoval ochranu jeho hospodárskych záujmov. V spotrebiteľských veciach však ide v prvom rade o podporu hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov, z čoho potom vyplýva aj ochrana hospodárskych záujmov združenia.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. .

Odvolaním navrhovateľa bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Podľa ust. veta prvá v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle citovanej procesnoprávnej úpravy za správny, vychádzajúc z procesného neúspechu navrhovateľa prejavujúceho sa v tom, že jeho návrh súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol. Za danej procesnej situácie je aplikácia ust. pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka aj z pohľadu odvolacieho súdu na mieste, pričom odvolací súd konštatuje, že so súdom prvého stupňa možno súhlasiť aj pokiaľ ide o vyčíslenie správnej výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vrátane príslušného režijného paušálu.

Odvolací súd sa teda nestotožnil s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí nevyhnutne disponovať personálnym aparátom, u ktorého je daná odbornosť v oblasti právo, čo má byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci. Odvolací súd tak nepovažoval za správnu jeho právnu úvahu, v zmysle ktorej trovy konania vedľajšieho účastníka, aj s prihliadnutím vyhodnotenú jednoduchosť sporu, nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť, že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Okrem uvedeného je samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom odporca po tom, čo vedľajší účastník poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, dosiahol procesný úspech v plnom rozsahu.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je totiž prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa znaky právne zložitejšieho sporu, a v prípade svojho procesného úspechu, prípadne zavinenia zastavenia konania odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako vecne správny v zmysle ust. potvrdený.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 18,- Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.06.2014 podľa ust. vyhlášky č. v znení neskorších predpisov - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 9,96 Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka

na strane odporcu, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 213,72 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .