Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v konaní navrhovateľky - manželky E. Z., L.. V., I.. XX.XX.XXXX, G. Z.: B. XXXX, O. Y., zast. JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefániková 14, Bratislava a manžela V. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. XXXX, O. Y., zast. JUDr. Peter Dráč, advokát so sídlom Račianska 96, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom Z.: O. I.. XX.XX.XXXX, bytom u otca a G., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.09.2021, č. k. -210, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 24.09.2021, č. k. -210, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 24.09.2021, č. k. -210 manželstvo E. Z., L.. V., I.. XX.XX.XXXX a V. Z.F., I.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX O. O. Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Veľké Leváre, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. W. O. Z., I.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca a W. G. Z., I.. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, matke uložil povinnosť prispievať na výživu W. O. výživným vo výške 200 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu W. G. výživným vo výške 300 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie ponechal styk matky s W. O. neupravený a zároveň aj styk otca s W. G. ponechal neupravený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 11.03.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že navrhla, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú oprávnený obaja rodičia a zaviazal otca povinnosťou prispievať na ich výživu sumou 400 Eur mesačne na každé z maloletých detí a styk otca s maloletými deťmi ponechal neupravený.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením a , , , , , a , , a , a , , , , , a , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 11.10.2003 a počas ich manželstva sa im narodili dve deti, manželia dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti, netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločne starostlivosť o domácnosť a deti a ich manželský zväzok je už len formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. a . Dodal, že z uvedeného vyplýva, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom uvedený stav je dlhodobejší a v neposlednom rade úplne absentuje vôľa zo strany navrhovateľky, ktorá má už nového partnera, k obnoveniu manželského spolužitia. Vzhľadom k uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, a to tak, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd prvej inštancie poznamenal, že má v prípade rozvodu manželstva prihliadať aj na záujem maloletých detí, v uvedenom prípade rodičia už dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, a preto rozvod manželstva potvrdí len faktický stav. Súd prvej inštancie, preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o W.Ú. G. a otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o W. O., pričom v takejto podobe zabezpečujú rodičia starostlivosť o maloleté deti od februára 2021, kedy sa W. G. rozhodla bývať v spoločnej domácnosti s matkou. Čo sa týka zverenia W. O. nebol medzi rodičmi spor, keďže matka sa počas konania rozhodla rešpektovať názor W. O. a naďalej netrvala na jej zverení do svojej osobnej starostlivosti a súhlasila so zverením W. O. do starostlivosti otca. Naopak otec zmenil počas konania svoje stanovisko v otázke zverenia W. G. tak, že napriek jej želaniu, aby bola zverená do starostlivosti matky, trval na zverení oboch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie uviedol, že otec sám pôvodne navrhoval zverenie maloletých detí tak, ako bolo rozhodnuté, a to zdôrazňujúc, že treba prihliadať na názor maloletých detí. Neskôr zmenil svoje stanovisko, pričom nesúhlasil so zverením W. G. do starostlivosti matky argumentujúc najmä nevhodným výchovným vplyvom matky na maloletú, zdravotnými problémami maloletej, citovou vyprahnutosťou matky, vzťahom maloletej k partnerovi matky a potrebou, aby obe maloleté bývali spolu v domácnosti, kde vyrastali. Súd prvej inštancie uviedol, že otec argumentoval zlým výchovným pôsobením matky na W. G., o ktorom podľa neho svedčí udalosť, ktorá sa stala v súvislosti s účasťou maloletej v sociálnej skupine, ktorá je predmetom prebiehajúceho vyšetrovania v trestnom konaní. Súd prvej inštancie sa s takouto interpretáciou celej situácie nestotožnil a takýto náhľad otca na vec považoval za neprávny a ničím neodôvodnený. Súd prvej inštancie naopak uviedol, že zdieľa názor kolízneho opatrovníka, že nie je namieste, aby túto udalosť zneužíval ktorýkoľvek z rodičov voči tomu druhému, čo však otec v tomto prípade robí. Tiež zdôraznil, že otec nestratil výchovný vplyv na maloletú a akékoľvek výchovné problémy maloletej dávať na vrub výlučne matke je podľa jeho názoru minimálne neférové. Dodal, že okrem toho maloletá celú vec primerane vysvetlila a otec ani len netvrdil, že by to malo byť podľa neho inak. Súd prvej inštancie skonštatoval, že celá situácia, tak ako ju opísala priamo maloletá, vyznieva ako nerozvážnosť maloletej a neuvedomenie si možných dôsledkov a širších súvislostí konania spolužiačky, do ktorého bola W. G. účasťou v tejto skupine vtiahnutá, teda nie ako prejav agresivity alebo zlých úmyslov maloletej, ak by sa však aj v trestnom konaní, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené, potvrdilo akékoľvek protiprávne konanie maloletej, súd prvej inštancie nevidel súvislosť výlučne s výchovným vplyvom matky, tak ako sa to snaží predostrieť súdu otec. Čo sa týka zdravotných problémov W. G., súd prvej inštancie mal za preukázané, že maloletá bola v minulosti hospitalizovaná v súvislosti s poruchou príjmu potravy, avšak posledná hospitalizácia bola pred dva a pol rokmi a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa zdravotné problémy maloletej, ktoré v minulosti mala, vrátili. Podľa súdu prvej inštancie obavy otca o zdravotný stav maloletej, najmä s ohľadom na jej zdravotné problémy v minulosti, sú do istej miery prirodzené, nepovažoval ich však za správne, ak otec príčinu zdravotných problémov maloletej hľadá výlučne v matke. Súd prvej inštancie uviedol, že otec viní zo súčasných a minulých výchovných či zdravotných problémov maloletých detí zásadne matku a omieta prevziať akýkoľvek podiel viny. Podľa názoru súdu prvej inštancie maloleté deti vždy trpia, ak je vzťah rodičov narušený a konfliktný a žiaľ v prípade W. G. to malo značne negatívny dopad aj na jej zdravotný stav. O to viac je podľa názoru súdu prvej inštancie smutné až zarážajúce, že rodičia napriek tomu, čím si ich maloletá dcéra v minulosti prešla, neboli schopní dospieť v otázke jej zverenia k rodičovskej dohode.

Čo sa týka otcových opakovaných tvrdení v konaní, že matka sa síce vie o deti materiálne postarať, ale je citovo chladná, doslova vyprahnutá, tak k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia otca sú v priamom protiklade s tým, čo uvádzala W. G., ktorá sama matku opísala ako láskavú. Citové ochladenie bez pochyby nastalo u matky vo vzťahu k otcovi, súd prvej inštancie však nemá dôvod sa domnievať, že by matka bola citovo chladná aj k svojim dcéram, naopak z dokazovania vyplýva, že obe maloleté majú pozitívny a blízky vzťah k obom rodičom, otec tiež opakovane vyjadroval výhrady k partnerovi matky. Napriek výhradám otca, súd prvej inštancie nezistil, že by existujúci partnerský vzťah matky mohol byť dôvodom na nezverenie W. G. do starostlivosti matky. Súd prvej inštancie zdôraznil, že W. G. sa sama niekoľkokrát vyjadrila, že má s partnerom matky dobrý vzťah. K tomu, že otec vyjadroval obavy, že matka začne žiť s novým partnerom v spoločnej domácnosti, čo by bol podľa otca pre maloletú problém, súd prvej inštancie uviedol, že v súčasnosti matka s partnerom nežije v spoločnej domácnosti a či sa tak stane alebo nestane v budúcnosti, nemôže byť dôvodom na to, aby maloletá nebola matke zverená. Poznamenal, že nového muža v živote matky zatiaľ nedokázala prijať W. O., pričom je hlavne na matke, aby pristupovala v tejto otázke k maloletej citlivo. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že obaja rodičia sú spôsobilí vykonávať starostlivosť o maloleté deti a obaja majú na to vytvorené vhodné podmienky. Súd prvej inštancie nezistil, že by výchovné prostredie u ktoréhokoľvek z rodičov bolo pre maloleté deti ohrozujúce, nebol preto daný dôvod na to, aby v uvedenom prípade nerešpektoval názor oboch maloletých skoro 15. ročných detí, ktoré sú už dostatočne vyspelé na to, aby svoj názor jasne vyjadrili, pričom obe maloleté tak urobili opakovane a svoj postoj počas konania na rozdiel od rodičov nemenili. Súd prvej inštancie zdôraznil, že situácia, pred ktorú boli maloleté postavené s tým, že si mali vybrať jedného z rodičov, nebola bezpochyby pre ne jednoduchá, napriek tomu svoj názor jednoznačne a opakovane vyjadrili, striedavú starostlivosť obe odmietli a každá z nich vyjadrila želanie byť zverená inému z rodičov, tak ako už v súčasnosti je fakticky starostlivosť zo strany rodičov zabezpečovaná, zároveň však vyjadrili obe túžbu byť spolu. Súd prvej inštancie sa musel vysporiadať s tým či nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, ak nebudú zverené do starostlivosti jedného rodičia, a to vzhľadom na zachovanie a rozvíjanie súrodeneckej väzby, navyše keď obe vyjadrovali želanie byť spolu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v zásade platí, že súrodenci sa pokiaľ je to možné nerozdeľujú, teda zverujú sa do starostlivosti toho istého rodiča, táto zásada však neplatí bezvýnimočne a vždy treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie uviedol, že obe maloleté vyjadrili síce túžbu byť spolu, napriek tomu stále obe zotrvávali na svojom rozdielom stanovisku ohľadom ich zverenia a ostávali v domácnosti rodiča, ktorého si samé zvolili. Z toho vyplýva, že v konečnom dôsledku je pre obe dôležitejšie žiť v domácnosti s preferenčným rodičom, než to, aby obe žili spolu u toho istého rodiča, k čomu jednoznačne prispieva skutočnosť, že maloleté aj za súčasnej situácie môžu spolu tráviť v podstate ľubovoľné množstvo voľného času. Dodal, že okrem toho sú spolužiačky, sedia spolu v lavici, stretávajú sa aj po škole, zväčša u matky a trávia spolu často víkendy u otca, teda ich potreba byť spolu je v dostatočnej miere napĺňaná a aj za súčasnej situácie sa ich súrodenecký vzťah naďalej môže rozvíjať. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že aj keď nebudú maloleté zverené tomu istému rodičovi, nehrozí riziko narušenia ich súrodeneckej väzby, okrem toho obe maloleté budúci školský rok nastupujú na strednú školu, pričom W. O. má dokonca plány študovať v Košiciach a chce „byť čo najďalej“, teda aj prirodzene sa ich cesty bez ohľadu na ich zverenie istým spôsobom „rozídu“ to však neznamená, že sa ich súrodenecká väzba, ktorá sa doteraz budovala, oslabí. Podstatnou pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že ani jeden z rodičov nebráni maloletým v kontakte s druhým rodičom, ako ani v kontakte maloletých detí navzájom, čo je dôležité pre ich zdravý psychický a fyzický vývin. Súd prvej inštancie, preto nemal dôvod zasahovať do toho, ako je aktuálne fakticky starostlivosti o maloleté deti od februára 2021 zabezpečovaná. Dodal, že otec sa opakovane snažil postoj W. G. spochybňovať a nedokázal akceptovať, že uprednostnila bývanie v spoločnej domácnosti s matkou, pričom otec by mal prijať rozhodnutie maloletej a nevystavovať ju v tomto smere žiadnemu tlaku, aby svoj postoj menila a vyhovela jeho želaniu. V záujme maloletej súd prvej inštancie apeloval na otca, aby s rovnakou láskou ako mu maloletá oznámila, že napriek tomu, že o ňu na súde bojuje, ona „chce byť s maminkou“, dokázal akceptovať rozhodnutie maloletej, i keď nezodpovedá jeho predstavám. K návrhu otca počas konania, aby súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, čo odôvodnil rozdielnym názorom rodičov na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a poukázal na lekárske správy W. G., súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažoval nariadenie znaleckého dokazovania v danej veci za potrebné, mal skutkový stav dostatočne zistený na to, aby mohol vo veci rozhodnúť a znalecké dokazovanie by tak bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie nevidel dostatočný dôvod na vykonanie znaleckého dokazovania najmä s ohľadom na vek maloletých detí, ktoré už dokážu jasne formulovať

svoj názor. Ďalej súd prvej inštancie k tomu, že otec navrhoval, aby si súd prvej inštancie vyžiadal z Národnej kriminálnej agentúry dôkazy, ktoré viedli k vydaniu príkazu na domovú prehliadku, ako aj ďalšie dôkazy týkajúce sa aktívneho zapojenia W. G. v internetovej skupine „Vyvraždím školu“, keďže majú podľa otca význam pre rozhodnutie ohľadom zverenia W.. G., súd prvej inštancie uviedol, že ani tento dôkaz nevykonal a považoval za postačujúcu informáciu o stave predmetného konania, pričom skončenie vyšetrovania je vzhľadom na prebiehajúce znalecké dokazovanie zatiaľ v nedohľadne a jeho závery by neboli podľa názoru súdu prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci zásadnejšieho významu. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, po posúdení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach súd prvej inštancie dospel k záveru, že v záujme maloletých detí je, aby bol v tomto prípade rešpektovaný ich názor v otázke ich zverenia, a preto zveril W. O. do starostlivosti otca a W. G. do starostlivosti matky. Súd prvej inštancie rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti každého z rodičov o maloleté deti, celkové majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Vzhľadom na vek oboch maloletých a ich odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, mal súd prvej inštancie za to, že výška výživného 200 Eur mesačne na W. O. a 300 Eur mesačne na W. G. je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených nákladov na obe maloleté deti s ohľadom na ich vek a zdravotný stav, obe maloleté deti navštevujú 9. ročník základnej školy, sú spolužiačky, obe deti sú zdravé, obaja rodičia majú s maloletými bežné náklady zodpovedajúce ich potrebám a veku. V zásade súd prvej inštancie vychádzal z toho, že náklady na obe maloleté deti sú skoro v rovnakej výške, pri W. G. o niečo vyššie v súvislosti s nákladmi na záujmovú činnosť, keďže sa aktívne venuje atletike. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na výkon osobnej starostlivosti matky o W.Ú. G. a výkon osobnej starostlivosti otca o W. O., ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Súd prvej inštancie uviedol, že rodičia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a garáže v k.ú O. Y., ktorý obýva otec s W. O.. Matka je výlučným vlastníkom pozemkov, na ktorých sú uvedené nehnuteľnosti postavené. Uviedol, že podľa doložených potvrdení o príjme matka dosiahla v roku 2020 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1385,41 Eur a v období od 1/2021-8/2021 vo výške 1436,36 Eur, otec dosiahol v období od 5/2020 do 8/2021 priemerný mesačný príjem vo výške 678,83 Eur a z doloženého daňového priznania za rok 2020 vyplýva, že v roku 2020 dosiahol príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 11550 Eur a uplatnil výdavky vo výške 8432,74 Eur, čo predstavuje základ dane 3 117,26 Eur. Ďalej uviedol, že otec je podielovým spoluvlastníckom viacerých nehnuteľností, ktoré nadobudol dedením, a to rodinného domu, ktorý prenajíma, o veľkosti podielu 1 a zároveň je vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých pozemkov v k.ú. X. a v k.ú. E.. Podľa doloženého znaleckého posudku zo dňa 12.11.2019 na určenie všeobecnej hodnoty stavieb a pozemkov má predmetný rodinný dom s hospodárskou stavbou hodnotu 109 920,02 Eur a spolu s pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX a XXXX hodnotu 151 000 Eur. Dodal, že matka žije po odchode zo spoločnej domácnosti v nájme, otec obýva rodinný dom, ktorý je zatiaľ v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a z lustrácie účtov v bankách vyplýva, že účtovný zostatok na účte vedenom na meno otca je 8584,11 Eur a na účte vedenom na meno matky je účtovný zostatok -505,63 Eur. Otec sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania a z prenájmu je okolo 2000 Eur mesačne. Pri takto zistených majetkových pomeroch oboch rodičov dospel súd prvej inštancie k záveru, že otec by mal na výživu W. G. prispievať vyššou sumou než matka na výživu W. O., keďže príjem otca, ktorý sám uviedol, je vyšší cca o 600 Eur, pričom takýto rozdiel v príjmoch nemožno hodnotiť ako zanedbateľný. Súd prvej inštancie uviedol, že otec síce argumentoval nestálosťou jeho príjmu, nehnuteľnosti však prenajíma dlhodobo, teda v žiadnom prípade nejde o zanedbateľný alebo príležitostný príjem, preto súd prvej inštancie tento príjem náležite zohľadnil, rovnako tak zohľadnil celkové zistené majetkové pomery oboch rodičov. Z uvedených dôvodov je súd prvej inštancie toho názoru že súdom stanovená výška výživného je primeraná životnej úrovni rodičov a je v možnostiach matky ako aj otca takto stanovené výživné platiť. Styk matky s W. O. a styk otca s W. G. súd prvej inštancie ponechal bez úpravy, keďže obaja žiadali ponechať styk neupravený. Rovnako kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval styk neupravovať, styk oboch maloletých detí s druhým rodičom tak bude naďalej prebiehať na základe vzájomnej dohody, pričom v konaní bolo zistené, že ani jeden z rodičov styku s druhým rodičom nebráni. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom v uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd si prehral zvukové záznamy z pojednávaní. V tejto súvislosti podotkol, že keď dostal od súdu prvej inštancie slovo a vypovedal, bol opakovane atakovaný advokátom navrhovateľky, boli nad ním vynášané hodnotiace závery. Uviedol, že podľa jedného z bodov poučenia o správaní v pojednávacej miestnosti - osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť hladký priebeh súdneho pojednávania vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom súdneho pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami a podľa ďalšieho z bodov poučenia o správaní v pojednávacej miestnosti klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu (samosudcu). Otec zdôraznil, že nevstupoval do manželstva pre to, aby sa po niekoľkých rokoch rozviedol a hoci je pravdou, že rozvodové konanie ako vec týkajúcu sa jeho osobného stavu neznášal ľahko najmä kvôli deťom a bol za zachovanie kompletnej rodiny, a to nielen pre svoju vieru, ako je zrejmé aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.07.2021, súhlasil s odporúčaním, aby spolu s navrhovateľkou absolvovali poradenstvo na ÚPSVaR, prípadne u iného psychológa. Otec poukázal aj na to, že aj zo zvukových záznamov z pojednávaní je zrejmé, že v rámci konania bol opakovane presvedčovaný účastníkmi konania, aby súhlasil s rozvodom manželstva a s návrhom na rodičovskú dohodu. Ako ďalší dôvod odvolania otec uviedol, že podľa neho súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa názoru otca jeho návrh na znalecké dokazovanie, je návrhom na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a mal byť vykonaný. Má za to, že všetky tri podmienky pre ustanovenie znalca boli splnené, čo vyplýva aj z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 02.06.2021, v ktorom kolízny opatrovník mu odporučil odbornú pedopsychiatrickú pomoc. Následne otec poukázal na jednotlivé body rozhodnutia súdu prvej inštancie. Opakovane namietal, že jeho návrh na znalecké dokazovanie mal byť vykonaný, čo podľa neho nepriamo pripustil aj súd prvej inštancie v bode 48. napádaného rozhodnutia. Ďalej otec vyjadril názor, že postup kolízneho opatrovníka v tomto konaní nie je podľa neho nestranný a objektívny. V tejto súvislosti poukázal, že vo veci prebehlo dňa 16.07.2021 prvé pojednávanie a pár minút pred ním mu zo strany kolízneho opatrovníka boli doručená zápisnica z pohovoru s maloletými deťmi zo dňa 25.06.2021. Nie sú mu známe dôvody, ktoré viedli kolízneho opatrovníka k tomu, že Úradný záznam zo dňa 02.06.2021 o rozhovore s W. G. Z. a jej otcom, nebol v jeho vyjadreniach na pojednávaní dňa 16.07.2021 spomenutý a nebol súdu prvej inštancie pred týmto termínom doručený. Podľa jeho názoru, je konanie kolízneho opatrovníka spolu s týmto úradným záznamom, dôkazom pre jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania. Z úradného záznamu je podľa neho zrejmé, že niektoré jeho časti môžu vyznieť v neprospech matky a jej vzťahu k W. X. G.. Ako ďalší dôvod odvolania otec uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec uviedol, že už koncom októbra 2021, t. j. mesiac po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa obidve W. X., G. F. O. jasne túžia po tom, aby spolu bývali vo O. Y. v rodinnom dome. Poukázal na to, že W. G. opustila škodlivé kamarátstva, ktorého jej zakazoval a má dospelejšie zmýšľanie. Otec má za to, že postupne prišla na to, že život v trojici s mamou a jej priateľom je pre ňu neakceptovateľný. V tejto súvislosti dodal, že vo O.H. Y. začala chodiť na birmovnú náuku, všetok voľný čas trávia spolu. Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu, konkrétne k výroku o rozvode manželstva otca uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že medzi manželmi došlo k trvalému rozvratu manželstva, dlhodobo nežijú v jednej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nekomunikujú spolu. Matka sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie plne stotožňuje a dodáva, že nie je žiadna šanca na obnovenie manželstva s manželom, a to ani za predpokladu absolvovania manželskej poradne tak, ako to uvádza manžel vo svojom odvolaní. Podotkla, že v danom prípade došlo ku kvalifikovanému rozvratu manželstva, navrhovateľka dlhodobo s manželom nežije v spoločnej domácnosti a nevidí žiadnu šancu na to, aby sa daná skutočnosť ešte niekedy zmenila. Tiež zdôraznila, že majú diametrálne rozdielne pohľady na život a akýkoľvek ďalší čas v manželskom zväzku s manželom nie je v záujme navrhovateľky, no najmä zotrvanie rodičov v nefunkčnom manželstve nie je ani v záujme maloletých detí. K výroku o zverení W. G. do osobnej starostlivosti matky, matka poukázala na bod 53. rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom podotkla, že sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a dôvodmi, pre ktoré nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné nariadenie znaleckého dokazovania. Zdôraznila, že v danom prípade je potrebné si uvedomiť, že obe W. X. O. F. G. majú 15 rokov a teda obe maloleté deti sú tak rozumovo vyspelé, že dokážu samé vyjadriť svoj názor na danú vec. Podľa matky, súd prvej

inštancie postupoval správne v súlade s vnútroštátnymi, ako aj medzinárodnými právnymi predpismi a dohovormi, keď nielenže obe maloleté deti vypočul, a to nielen jedenkrát, ale opakovane, ale na názor oboch maloletých vo svojom rozhodovaní prihliadol, čím rešpektoval vôľu a názor každej z maloletých, W. O. sa rozhodla žiť s otcom a W. G. s matkou, pričom matka rozhodnutie W. O. plne rešpektuje, aj keď je pre ňu ako matku veľmi ťažké a naopak otec nedokáže rozhodnutie W. G. prijať a rešpektovať ho. Čo sa týka tvrdenia otca uvedeného v jeho odvolaní, že jeho návrh na znalecké dokazovanie mal byť vykonaný, čo mal údajne nepriamo pripustiť aj súd prvej inštancie v bode 48. napádaného rozhodnutia, považuje matka za zavádzajúce tvrdenia, keďže otec vo svojom odvolaní neuvádza celú argumentáciu súdu prvej inštancie, ale len časť vytrhnutú z kontextu. Matka k aktuálnemu zdravotnému a psychickému stavu W. G. uviedla, že maloletá je zdravé 15 ročné dieťa a nemá žiadne zdravotné či psychické problémy, maloletá sa aktívne venuje atletike, ktorej venuje 90% svojho času mimo školy, okrem tréningov 5x týždenne maloletá cvičí a behá aj doma a jej príjem potravy by matka označila niekedy až za viac ako bežný, avšak vzhľadom na výdaj energie, ktorý maloletá vydá v súvislosti s jej športovou aktivitu je tento normálny. Podľa matky, otec by mal prijať a rešpektovať rozhodnutie W. G. tak, ako matka rešpektuje rozhodnutie W. O. a mal by sa prestať snažiť spochybňovať matku či zdravotný a psychický stav W. G., pričom v tejto súvislosti poukázala na bod 52. odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Čo sa týka argumentácie otca o zaujatosti kolízneho opatrovníka, matka v tejto súvislosti uviedla, že otec tieto tvrdenia nijak v konaní nepreukázal. Matka zdôraznila, že kolízneho opatrovníka nepovažuje za zaujatého a tieto tvrdenia otca sú podľa nej len jeho ďalším pokusom zdiskreditovať osobu matky. Matka nevie, ktorá časť úradného záznamu z pohovoru s W. G. by mala byť v jej neprospech a tento záznam by mal preukazovať dôvodnosť znaleckého dokazovania. Podľa matky z argumentácie otca uvedenej v jeho odvolaní opäť vyplýva len jediné, a to, že sa nedokáže zmieriť a stotožniť nielen s rozvodom manželstva, ale ani s tým, že W. G. si vybrala matku a nie jeho ako osobu, s ktorou chce bývať. Záverom matka uviedla vyčerpávajúcim spôsobom situáciu z októbra, kedy dňa 21.10.2021 bol u otca potvrdený covid-19, a aj napriek tejto skutočnosti dňa 22.10.2021 spolu s W. O. išli po W. G., ktorá sa nachádzala na atletickom sústredení na Štrbskom plese. Matka namietala, že otec matku neinformoval o svojom zdravotnom stave a bezohľadne ohrozil zdravie W. G., keď bez akejkoľvek sebareflexie nastúpil do auta a vydal sa v sprievode W. O. na viac ako 5 hodinovú cestu na Štrbské pleso. Matka zdôraznila, že W. G. ihneď po tom, ako sa od otca a sestry dozvedela, že otec je pozitívny vystrašená o tejto skutočnosti ju informovala. Matka dodala, že W. G. sa obávala o svoje zdravie a svoju športovú kariéru, ktorá mohla byť z ľahostajnosti otca vážne ohrozená, maloletá strávila vystresovaná viac ako 5 hodín v aute (v uzavretom priestore) s pozitívnou osobou. Navyše uviedla, že otec si z celej situácie navyše robil srandu a bagatelizoval ju. V nadväznosti na uvedené matka žiada odvolací súd, aby vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ako vecne správne.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že ako kolízny opatrovník maloletých detí v konaní postupuje v zmysle ustanovenia ) a ) o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Kolízny opatrovník uviedol, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov podľa prvej vety na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi, a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa. Kolízny opatrovník zdôraznil, že vo svojich vyjadreniach sa opieral o komplexne vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, opakované pohovory s maloletými a skutkový stav v rámci dokazovania ako i samotné zhodnotenie situácie maloletých detí a určenie miery ohrozenia v najlepšom záujme maloletých detí. Podľa kolízneho opatrovníka všetky zistenia zo šetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov v rodine maloletých v rámci výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately doručil ku prebiehajúcemu konaniu v zmysle vyššie uvedeného zákona, tak aby všetci účastníci konania boli riadne a dostatočne včas oboznámení so všetkými skutočnosťami a nikto z účastníkov nenamietal z uvedených dôvodov a nenavrhoval odročenie pojednávania. Opakovane uviedol, že tak ako sa vyjadril do zápisnice z pojednávania zo dňa 24.09.2021, že vždy postupoval nezaujato a eticky. Trvá na tom, že jeho vyjadrenia boli nestranné a objektívne s ohľadom na najlepší

záujem maloletých detí. Podľa názoru kolízneho opatrovníka, komplexným dokazovaním v priebehu konania sa nepreukázali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali otcom navrhované znalecké dokazovanie, maloleté opakovane vyjadrili svoj názor ohľadom formy starostlivosti a fakticky v režime striedavej starostlivosti fungujú od začiatku roka 2021 pri zachovaní ich súrodeneckých väzieb. Dodal, že odborné správy v súčinnosti s inštitúciami (škola, lekár) taktiež nepreukázali, že by mala niektorá z maloletých aktuálne zdravotné, či výchovné problémy. Tiež uviedol, že úradný záznam ÚPSVaR Malacky z pohovoru s maloletou zo dňa 02.06.2021 bol súčasťou spisovej dokumentácie maloletej vedenej v rámci oddelenia sociálnej kurately maloletých na ÚPSVaR Malacky, ktoré vykonávalo opatrenia v súvislosti s incidentom, ktorý riešila NAKA. Kolízny opatrovník poukázal na to, že obaja rodičia boli informovaní o vykonanom pohovore s maloletou a otec maloletú na pohovor na úrade sprevádzal, tak ako sám uviedol vo svojom vyjadrení v odvolaní. V tejto súvislosti uviedol, že uvedený záznam ÚPSVaR zo dňa 02.06.2021 bol súdu zaslaný dňa 10.09.2021 na základe otcovho návrhu na vykonanie dôkazu podaného na súd 06.09.2021, ktorý mu bol doručený 07.09.2021 a v tejto súvislosti si taktiež vyžiadal správu o stave a priebehu vyšetrovania NAKA a spolu s predmetným záznamom boli doručené na vedomie súdu dňa 10.09.2021 ku konaniu na doplnenie dokazovania. Kolízny opatrovník podotkol, že otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 13.05.2021 sám navrhoval, aby W. X. O. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a X. G. bola zverená do starostlivosti matky, čo je podľa jeho názoru v súlade so záujmami a prianím detí. K argumentácii otca ohľadom čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, kolízny opatrovník uviedol, že v zmysle uvedeného by mali rodičia vychádzať pri uplatňovaní si svojich rodičovských práv a povinností z vyjadrených názorov maloletých detí bez spochybňovania a prípadného subjektívneho hodnotenia, ktoré ak nie je v súlade s názorom a s osobnými záujmami jedného rodiča, tak nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. Ohľadom manželstva a jeho zachovania v záujme maloletých detí je kolízny opatrovník toho názoru, že súd prvej inštancie skúmal dostatočne dôvodnosť podania návrhu matky na rozvod a prihliadal dostatočne i na záujem maloletých detí. Kolízny opatrovník zdôraznil, že v zmysle o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vo funkcii kolízneho opatrovníka pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletých detí využil možné prostriedky na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa. Tiež dodal, že vyplývajúc z úradných záznamov ÚPSVaR Malacky zo dňa 28.05.2021 a zo dňa 31.05.2021, doručené na súd prvej inštancie dňa 11.06.2021, rodičom dieťaťa odporučil psychologickú pomoc v záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na dieťa odborné psychologické poradenstvo na Referáte poradensko -psychologických služieb ÚPSVaR Malacky, pričom otec taktiež do záznamu zo dňa 28.05.2021 uviedol, že pred 3 rokmi navštívili rodinnú poradkyňu W.. Q.N. avšak bezvýsledne. Kolízny opatrovník návrh otca v odvolaní, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, považuje za nedôvodné aj vzhľadom na vykonané dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Má za to, že dokazovanie bolo vykonané dostatočne s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Na záver uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich vyjadrení a má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v najlepšom záujme maloletých detí.

7. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s odvolacím návrhom kolízneho opatrovníka na potvrdenie napádaného rozhodnutia otcom sa plne stotožňuje a v celom rozsahu sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení vo veci. Na záver uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správny, jasný, zrozumiteľný a presvedčivý a v zhode s kolíznym opatrovníkom ho žiada potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.02.2023 a o termíne vyhlásenia boli účastníci zákonným spôsobom upovedomení ( , ).

9. Otec podal odvolanie aj voči výroku, ktorým súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov. Odvolací súd z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva je vecne správne. K rozvodu manželstva musia

byť splnené zákonné podmienky upravené v ust. a to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť, keď sa už tieto funkcie v manželstve nerealizujú. V danej veci zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že manželia spoločne nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spoločne, nestarajú sa spoločne o potreby rodiny. Je aj preukázané, že obnova vzťahu už nie je reálna a že sú naplnené všetky zákonné podmienky k rozvodu manželstva. Odvolací súd zdôrazňuje, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a nie je možné nútiť nasilu zotrvávať niektorého z manželov v nefunkčnom vzťahu. V danom prípade sa jednoznačne dá konštatovať aj bez ďalšej psychologickej intervencie, že nie je možná obnova vzťahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že k obnove vzťahu je potrebné chcenie oboch manželov. Manželka jednoznačne obnovu vzťahu odmieta. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzhľadom na zistený skutočný stav veci, konštatoval, že sú naplnené zákonné predpoklady k rozvodu manželstva účastníkov.

10. Otec podal odvolanie aj do úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vyčerpávajúce, zrozumiteľné, spĺňajúce všetky zákonné kritériá odôvodnenia rozhodnutia súdu. Odvolací súd považuje za správne, že v danom prípade vzhľadom na vek maloletých detí boli tieto vypočuté a bol ich názor rešpektovaný. Maloleté deti boli v čase rozhodnutia vo veku, kedy sú plne rozumovo schopné jasne vyjadriť svoj názor, tento zrozumiteľne odôvodniť, čo sa aj v danej veci stalo. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod, aby maloleté deti boli nútené bývať a byť v starostlivosti rodiča, v ktorého starostlivosti a domácnosti nechcú byť. Takéto nútenie by bolo kontraproduktívne, a mohlo by mať negatívny dopad na maloleté deti. Obaja rodičia sú schopní výkonu starostlivosti o deti, a aj keď sa maloleté rozhodli bývať každá u iného rodiča, vyplýva zo spisu, že majú aj medzi sebou kontakt, preto odvolací súd nevidí dôvod, aby sa nasilu autoritatívne menil už tento vžitý model starostlivosti o maloleté, ktorý zodpovedá ich prejavenému názoru. Súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie vo veci, a znalecké dokazovanie, ktoré navrhoval otec nebolo relevantné. Bolo zistené, že obaja rodičia sú schopní výkonu osobnej starostlivosti, neboli pochybnosti o tom, že by prejavený názor maloletých bol ovplyvnený, že by nezodpovedal ich skutočnej vôli. Tento model starostlivosti ako vyhovujúci a v záujme maloletých vidí aj kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie u rodičov a vypočul maloleté deti a súd nemá dôvod spochybniť zistenia odborného orgánu, ktorý je kompetentný prešetriť pomery v rodine, prešetriť schopnosti rodičov k výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti a rovnako kompetentný zistiť názor maloletých detí.

11. Otec doručil odvolaciemu súdu dňa 09.02.2023 podanie označené ako aktuálne informácie. V podaní uvádza, že nedeľu dňa 22.01.2023 približne o 12:30 sa odohral hlboko traumatizujúci zážitok pre jeho X. G., ktorá býva v súčasnosti u manželkinho priateľa. Manželka riešila hádku medzi sestrami tak, že G. surovo zbila. Opakovane kričala, že ju zabije. Zhodila ju z postele. Kopala ju do brucha, hlavy, chrbta, fackala ju. Matka G. ťahala za vlasy po tom ako vstala zo zeme, zozadu ju chytila za vlasy a stiahla na zem. Dcérka O., ktorá bola pri tom utiekla na wc sa schovať. Dcéra sa mu zdôverila že dlho po tom sa jej točila hlava, triasla sa a ešte na druhý deň rovnako. Počas bitky opakovane zúrivo kričala „zabijem ťa.“ Bála sa že ju zabije. S mamou sú stále v konflikte. V ten deň mala ísť k nemu spať, ale matka ju nepustili. Prišla na druhý deň ráno a išli na strojček. G. sa obáva že ju mama zničí, keď vec oznámi na polícii lebo mama má kontakty. Nechce aby to oznamoval. Tvrdí o mame že keby šla na psychiatrické vyšetrenie nedopadla by dobre. Ako otca, ktorý miluje svoju rodinu aj deti, veľmi znepokojuje že matka dcérku odsťahovala k nejakému cudziemu ujovi. A tam ju týra, hlavne psychicky. Každý vzťah má rásť. Keď je netoxický rastie. Toto sa nedá povedať o vzťahu manželky E. F. X. G.. V minulosti bola manželka riešená na polícii pre podobné opakované incidenty s dcérkou O.. Otec uvádza, že je ochotný a pripravený vždy sprevádzať dcérky do dospelosti a postarať sa o ne v každej oblasti, aj tej citovej. G. mala v minulosti problémy s príjmom potravy. Bola kvôli tomu opakovane hospitalizovaná na Kramároch. S mamou sú stále v konflikte. V lete sa mu zverila že mala asi mesačnú recidívu. Otec uvádza, že s jej trénerom úzko spolupracuje a premýšľajú ako jej pomôcť. Pretože aj jej výkony poklesli a celkovo prípravu už tak neberie vážne. Je na nej vidno že nie je v psychickej pohode odkedy bývajú s manželkou u jej priateľa.

12. Odvolací súd nedospel k záveru, že by dané podanie bolo relevantné k tomu, aby sa pristúpilo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. Jednak ide len o tvrdenie otca, ničím nepodložené, sám

uvádza, že oznámiť na polícii incident neoznámili, daný incident neoznámili ani kolíznemu opatrovníkovi. Nie je ani zrejmé z doplnenia otca, či maloletá po uvádzanom incidente ostala u neho, pritom ide takmer o 17 ročné dieťa, ktoré je schopné sa samo rozhodnúť, či chce zotrvať v domácnosti matky. Nie je relevantné takýto incident, navyše opísaný len otcom, brať ako dôvodný k vykonávaniu nového dokazovania. Navyše zdravotné problémy maloletej, ktoré otec spomína, tu boli aj v minulosti, nie je teda vôbec možné konštatovať, že maloletá ich má z dôvodu, že je v starostlivosti matky. Súd nebagatelizuje tieto problémy maloletej, avšak je ich nevyhnutné riešiť odbornou zdravotnou pomocou. Otec aj keď nie je maloletá v jeho osobnej starostlivosti, má zachované aj voči nej všetky rodičovské práva a povinnosti, a má možnosť riešiť avizovaný zdravotný problém maloletej s lekármi. Navyše otec už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie spochybňoval spôsobilosť matky starať sa o deti, avšak nebolo preukázané, že by matka nebola schopná riadneho výkonu osobnej starostlivosti, a ako je už vyššie v odôvodnení uvedené, maloleté sa opakovane a kategoricky vyjadrili, u ktorého z rodičov chcú bývať a vzhľadom na ich vek bolo správne keď súd prvej inštancie ich názor rešpektoval a tento pri rozhodnutí zohľadnil.

13. Odvolacím súdom bolo zistené, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny ( , ).

14. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).