Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_15Ek-509-2020.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Subarea
15Ek/509/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. M. Z., s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX v konaní zast.: Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Bzenica proti povinnému: H+H STAV s.r.o., so sídlom Horná Trnávka 59, 966 01 Prestavlky, IČO: 44 648 111, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 4.270,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/509/2020 zo dňa 15. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/509/2020 zo dňa 15. 11. 2022 vo výške 105,66 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.11.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 15Ek/509/2020, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok voči povinnému na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 104,58 Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, 5, § 61l ods. 3, § 195, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 199e ods. 1 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že povinný doručil v poradí druhý návrh na zastavenie súdnemu exekútorovi dňa 05.08.2022, pričom tento návrh bol podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Ďalej uviedol, že v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať iba tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní, pričom povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Následne po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel súd konajúc vyšším súdnym úradníkom k záveru, že podanému návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže povinný nenamieta skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a zároveň sa nejedná ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. A vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko súd pri rozhodovaní o ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote podanie, ktorú súd podľa obsahu posúdil ako sťažnosť, pričom v nej uviedol, že exekúcia je nezákonná, predčasná z dôvodu pochybného obnovného
upomínacieho konania č. 34Up/1712/2019. Nezodpovedný úradník svojvoľne konal nesprávne, keď rozhodoval návrh povinného ilegálne, bez prejednania za sudcu, svojvoľne, ilegálne, opakovane koná, účelovo a špekulatívne rozhodol nezákonným rozhodnutím, nespravodlivým a právne neplatným. Žiadna pohľadávka tu nie je, chýba rozhodujúci dôkaz oprávneného, a to písomná obchodná zmluva na prácu a stavbu v Dánsku. Konateľ v celosti popiera zmätočné, nezrozumiteľné, neúplné a nepravdivé odôvodnenie rozhodnutia v bodoch 1 - 24. Nezodpovedný oprávnený pred exekučným súdom zneužil zákonne podnikajúcu cudziu firmu s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech, páchaním trestnej činnosti, ohováraním a neoprávneným spracovávaním osobných údajov, to sú neprijateľné podmienky na pokračovanie nezákonnej exekúcie. Konatelia spoločnosti nie sú legitímni klienti advokátky, nedali jej písomné splnomocnenie, aby konala ich v mene, advokátka porušila zákon o advokácii. Elektronická schránka vedená na meno firmy H+H s.r.o. je výlučne vedená pre potreby firmy, pre štátne daňové úrady, nie je zriadená a vedená pre potreby súdov, na doručovanie sporných dôkazov. Ďalej povinný namieta nesprávne poučenie, neopatrenie uznesenia okrúhlou pečiatkou. Rozhodnutie o jeho návrhu na zastavenie exekúcie považuje za nesprávne, pochybné a nezákonné aj z dôvodu, že oprávnený zatajuje dôvodný zákonný návrh na obnovu pochybného, nespravodlivého upomínacieho konania č. 34Up/1712/2019.
4. V ďalšej časti sťažnosti povinný poukazuje na dôvody obnovy konania, a to zvýhodnenie strany žalobcu, nepravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, nedoručenie dôkazov, nesprávny postup súdu, keď neaplikoval § 5 upomínacieho zákona. Ako konateľ nedáva súhlas a zakazuje zamestnancom súdu OSBB a zástupcom protistrany svojvoľne konať a nezákonne rozhodovať sporné obchodné veci. Návrh bol nejasný s procesnými a trestnými vadami, odporuje zákonu čl. 2, čl. 3, čl. 5, § 62, § 150, § 235 ods. 1 CSP. Úradník súdu a nečinný, nezákonný sudca upomínacích konaní porušili zákon, sudca povinne verejne nevyhlásil uznesenie účastníkovi konania (porušenie práva na spravodlivý súdny proces). Štatutár so živnostníkom žalobcu neuzavrel žiadnu ústnu obchodnú zmluvu o dielo, nikdy sa s ním osobne nestretol, nepravé faktúry živnostník nedoručil žalovanému, nikdy nesľúbil zaplatenie neprevzatej a nepravej faktúry, čo sú procesné vady konania. Nikdy nebola uzavretá obchodná zmluva na stavebné práce v Dánsku, nie je vlastníkom stavby, chýbajúci dôkaz, ktorý oprávňuje štátne úrady používať slovo pohľadávka, názov stavby v Dánsku, meno vlastníka stavby v Dánsku, meno zodpovedného povinného stavebného dozoru v Dánsku, povinné pracovné povolenie na meno žalobcu na prácu v inom štáte EÚ, písomné vyslanie listinou žalobcu na vykonanie prác v Dánsku, stavebný denník, osobné prevzatie vykonaných stavebných prác, dodací list k faktúre, čo sú vady návrhu zapríčiňujúce neplatnosť platobného rozkazu.
5. Na základe uvedených skutočností ide o zjavne bezdôvodnú žalobu, nespravodlivo a objektívne nezákonne rozhodnutú, čo bráni pokračovaniu chybnej a nezákonnej exekúcie, a preto navrhuje, aby bolo neplatné, obštrukčné, nespravodlivé uznesenie vydané úradníkom JUDr. Lukášom Hricom zo dňa 15.11.2022 v celosti zrušené.
6. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že naďalej s návrhom povinného na zastavenie exekučného konania resp. exekučných konaní nesúhlasí, a to vzhľadom na to, že na strane povinného absentujú akékoľvek legitímne dôvody, na základe ktorých by malo dôjsť k zastaveniu vedenej exekúcie resp. vedených exekúcií. Súčasne má oprávnený aj za to, že povinný neviedol ani v ním podaných sťažnostiach žiadne legitímne dôvody, na základe ktorých by malo byť rozhodnuté odlišne od prvostupňového rozhodnutia resp. prvostupňových rozhodnutí (napádaných povinným). Z uvedeného dôvodu teda jednoznačne konštatuje, že povinný neuviedol (v ním podaných sťažnostiach) žiadne relevantné dôvody, na základe ktorých by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie resp. exekúcií vedených voči povinnému. V nadväznosti na vyššie uvedené si taktiež dovoľuje poukázať aj na to, že v prípade povinného ide už o opakované konanie (vyvolané povinným) týkajúce sa jeho návrhu na zastavenie exekúcie a teda v zmysle ust. § 63k ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) by mal povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu, čo však neučinil a teda ani z uvedeného dôvodu nie je možné samotnému návrhu povinného (ako aj podanej sťažnosti vyhovieť) a je potrebné aj v rámci odvolacieho konania sťažnosti povinného zamietnuť ako nedôvodné. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na nasledovné súdne rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 40Ek/947/2019 zo dňa 03.09.2021, sp. zn. 14Ek/1777/2022 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn. 3Ek/574/2020 zo dňa 28.09.2022. Odhliadnuc od vyššie uvedeného si oprávnený dovoľuje poukázať aj na to, že on nebol s
povinným nikdy v spotrebiteľskom vzťahu a teda exekučný titul na základe ktorého je exekúcia, resp. exekúcie vedená v jeho prospech, a teda neprospech povinného nemá ani nikdy nemala základ v spotrebiteľskom vzťahu ale má a mala základ v obchodnoprávnom vzťahu a teda nie je možné vykonať ani prieskum zmluvných podmienok resp. zmluvy uzatvorenej medzi mnou a povinným. Súčasne si dovoľuje poukázať aj na to, že prípadné námietky povinného týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným nie sú v tomto smere relevantné a dôvodné, a to vzhľadom na to, že exekučný súd nie je oprávnený v tomto štádiu konania predmetné riešiť a posudzovať. V tomto smere poukázal oprávnený aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019, v zmysle ktorého „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ Taktiež v tomto smere poukázal aj na právny názor prezentovaný v Uznesení Krajského súdu Bratislava, č.k. 18CoE132/2013 zo dňa 26.06.2013, v zmysle ktorého „Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.“ V nadväznosti na vyššie uvedené si dovoľuje poukázať aj na to, že obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. V tomto smere je potrebné poukázať aj na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (viď právny názor prezentovaný v rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 14Ek/1777/2022 zo dňa 26.10.2022 odvolávajúci sa na rozhodnutie NS ČR 20 Cdo/1940/2008 ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). S poukazom na vyššie uvedené navrhujem návrh na zastavenie exekúcie podaný zo strany povinného zamietnuť ako nedôvodný (aj zo strany odvolacieho orgánu). Súčasne na záver uvádza, že si uplatňuje aj náhradu trov konania v rozsahu 100% za ďalší úkon.
7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.03.2020, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Up/1712/2019 zo dňa 09.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.01.2020, dňa 15.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi (83EX 228/2020). Dňa 28.04.2020 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala dňa 16.12.2020 uznesenie pod sp. zn. 15Ek/509/2020, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietla a oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 103,38 Eur. Na základe podanej sťažnosti povinného sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušila a vrátila vec vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní bolo úlohou vyššieho súdneho úradníka opätovne rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vo svojom rozhodnutí sa vysporiadať s námietkou nevykonateľnosti predloženého exekučného titulu, a to náležitým preskúmaním vplyvu podania návrhu povinného, ktorým bol v dotknutom upomínacom konaní zo strany povinného napádaný exekučný titul, ako aj samotného vplyvu rozhodnutia príslušného súdu o ňom, a to vo vzťahu k existencii zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie vedenej v tomto exekučnom konaní v neprospech povinného. Následne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou vydal pod sp. zn. 15Ek/509/2020 dňa 14.02.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo v spojitosti s rozhodnutím sudcu o sťažnosti povinného pod sp. zn. 15Ek/509/2020 zo dňa 24.06.2022 právoplatnosť dňa 13.07.2022.
15. Následne dňa 05.08.2022 bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi druhý (ďalší) návrh na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
17. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
18. Ako vyplýva z § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko povinný žiadne iné skutočnosti nenamietal (opätovne spochybnil zákonnosť predloženého exekučného titulu a vzniesol námietku v súvislosti s jeho doručovaním) pričom sa s nimi už súd vysporiadal v rozhodnutí o prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.02.2022, ktoré nadobudlo v spojitosti s rozhodnutím sudcu o sťažnosti povinného pod sp. zn. 15Ek/509/2020 zo dňa 24.06.2022 právoplatnosť dňa 13.07.2022 a nové dôvody od posledného návrhu na zastavenie exekúcie povinného nenastali ani ich neuvádza, nemá dôvod naďalej opakovať svoje právne posúdenie veci. Iba súhrnne sudca uvádza, že oprávneným predložený exekučný titul právne posúdil ako spôsobilý, pričom povinný uvedené závery nijakým spôsobom relevantne nespochybnil, iba opakovane uvádza skutočnosti pre ktoré sa domnieva, že nejde o spôsobilý exekučný titul. Aj preskúmaním v poradí druhého (ďalšieho) návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a exekučného titulu dospel súd k záveru, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica a povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré mali nastať po vzniku exekučného titulu a byť dôvodom zastavenia exekúcie.
19. Na záver sudca ešte poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Keďže rozhodujúce v danej veci bolo zodpovedanie vyššie uvedených otázok, s ktorými sa už súd vysporiadal v rozhodnutí o prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.02.2022, ktoré nadobudlo v spojitosti s rozhodnutím sudcu o sťažnosti povinného pod sp. zn. 15Ek/509/2020 zo dňa 24.06.2022 právoplatnosť dňa 13.07.2022 a ostatné námietky povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosti neovplyvňovali zákonnosť a dôvodnosť vedenia exekúcie, súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ich nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
21. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
24. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že si v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného uplatňuje trovy právneho zastúpenia.
25. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
26. Podľa §-u 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
27. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
29. Podľa §-u 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
30. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 105,66 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 4.270,- Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 75,53 eur + 1x režijný paušál á 12,52 eur + 20% DPH).
31. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).