Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: Freight consulting SK s. r. o., so sídlom Nálepkova 341/6, Most pri Bratislave, IČO: 51 241 757, proti žalovanému: Z. S., H.. XX.XX.XXXX, C. S.Á. XXX/XX, C., o zaplatenie 1.433,93 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. -148 zo dňa 19.09.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odvolací súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.252,18 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy 181,75 eur zastavil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.06.2020, ako súdu upomínaciemu, postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 13.09.2021, ako súdu pracovnoprávnemu, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.433,93 eur a to titulom peňažnej náhrady za nezotrvanie žalovaného v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby vo výške 1.252,18 eur a titulom náhrady škody za stratu zverených predmetov

- mobilného telefónu Samsung vo výške 181,75 eur. Žalobca uviedol, že so žalovaným ako zamestnancom uzavrel dňa 01.10.2018 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej žalovaný vykonával prácu na pracovnej pozícii „správca vozového parku“. Spolu s pracovnou zmluvou, v ten istý deň, účastníci písomne uzavreli i dohodu o peňažnej náhrade pre prípad nezotrvania žalovaného v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, pričom výška peňažnej náhrady bola dohodnutá s odkazom na (ďalej len „“). Žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným výpoveďou zo dňa 22.01.2020 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa , pretože žalovaný od 18.11.2019 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil. Výpoveď odoslaná žalovanému prostredníctvom poštového podniku sa žalobcovi vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 12.02.2020 a dvojmesačná výpovedná doba tak začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca t. j. od 01.03.2020 a uplynula dňa 30.04.2020. Keďže žalovaný sa počas plynutia výpovednej doby do práce bez ospravedlnenia nedostavil, žalobca si uplatnil nárok na peňažnú náhradu v sume jeho

priemerného mesačného zárobku 626,09 eur za dva mesiace trvania výpovednej doby, teda v súhrnnej výške 1.252,18 eur (t. j. 2 x 626,09 eur). Pri uzavretí pracovného pomeru dňa 01.10.2018 bol zároveň žalovanému za účelom vykonávania pracovných úloh zverený mobilný telefón zn. K. v hodnote 181,75 eur s DPH. Žalovaný bol dňa 23.12.2019 vyzvaný, aby tento telefón žalobcovi vrátil. Žalovaný napriek výzve zverený mobilný telefón žalobcovi nevrátil, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške hodnoty tohto zariadenia 181,75 eur.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že uplatnený nárok neuznáva a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že so žalobcom bol v pracovnom pomere, avšak tento pracovný pomer sa skončil už skôr než výpoveďou zo dňa 22.01.2020, a to okamžitým skončením pracovného pomeru podľa (žalovaný tento právny úkon označuje ako „výpoveď podľa “ - pozn. súdu), ktorú dal žalobcovi už dňa 16.12.2019. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru dal žalobcovi z dôvodu nevyplatenia mzdy za deň 21.10.2019, ktorý riadne odpracoval (žalobca dal za tento deň žalovanému absenciu pre údajné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že spal v kamióne, čo nie je pravda) a z dôvodu nepreplatenia pracovných nákladov vo výške 69 eur, ktoré dňa 13.11.2019 vynaložil žalovaný zo svojho za technickú a emisnú kontrolu vozidla zn. Š. X., G.: C. XXX P., ktoré patrilo žalobcovi. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru vložil v deň jeho vyhotovenia dňa 16.12.2019 do priečinka na pracovisku na to určenom, do ktorého zamestnanci dávali všetky písomnosti ohľadne ich pracovného pomeru, keďže s ich nadriadeným sa väčšinou nedalo priamo skontaktovať. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca týždeň na to dňa 23.12.2019 vyzval žalovaného na vrátenie predmetov zverených pre výkon pracovnej činnosti (t. j. mobilného telefónu K., kľúčov a platobnej karty), žalovaný je názoru, že žalobca o okamžitom skočení pracovného pomeru žalovaným musel vedieť, pretože inak, za predpokladu, že by pracovný pomer naďalej trval, by neexistoval žiadny rozumný dôvod žiadať žalovaného o vrátenie zverených predmetov. Žalovaný chcel zverené predmety odovzdať žalobcovi už v deň okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 16.12.2019, avšak žalobca nebol schopný a ochotný vystaviť preberací protokol, ktorý mal slúžiť ako dôkaz o vrátení zverených predmetov. Žalovaný zverené predmety vrátil žalobcovi až dňa 27.08.2020 na obvodnom oddelení policajného zboru v Rači, kde mu preberací protokol riadne vystavili (žalovaný vydokladoval).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil , , (ďalej len „“), (ďalej len „“) a vecne tým, že po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie náhrady škody za stratu zverených predmetov vo výške 181,75 eur ( ) zostal predmetom sporu pracovnoprávny nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady ako zákonom predpokladanej sankcie za nezotrvanie žalovaného u žalobcu v práci počas plynutia výpovednej doby ( ).

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol pracovný pomer dňa 01.10.2018 na základe pracovnej zmluvy, ktorý zanikol na základe výpovede žalobcu danú žalovanému z dôvodu podľa , vyhotovená písomne dňa 22.01.2020 a v ten istý deň aj odovzdaná na poštovú prepravu ako doporučená zásielka s doručenkou adresovaná do vlastných rúk žalovanému na jeho aktuálnu adresu trvalého pobytu ( a ), keďže žalovaný dňa 18.11.2019 už do práce nenastúpil, resp. sa na pracovisko nedostavil, preto nebolo možné výpoveď doručiť osobne. Zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 12.02.2020 ako neprevzatá v odbernej lehote, čím nastali účinky jej doručenia ( ). Výpoveď tak bola žalovanému doručená dňa 12.02.2020 a dvojmesačná výpovedná doba ( ) začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. od 01.03.2020 a skončila uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, čiže 30.04.2020 ( ).

6. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sa pri uzavretí pracovnoprávneho vzťahu dňa 01.10.2018 dohodli na peňažnej náhrade v zmysle . Nakoľko splatnosť peňažnej náhrady v zmysle nie je ustanovená právnym predpisom a nebola určená v rozhodnutí ani osobitne dohodnutá medzi sporovými stranami, splatnosť nastáva podľa po uplynutí siedmeho dňa odo dňa, kedy o jeho uspokojenie požiadal oprávnený účastník. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobca požiadal žalovaného o uspokojenie (zaplatenie) tohto nároku osobitnou výzvou pred začatím predmetného súdneho konania, súd prvej inštancie za takúto výzvu považoval podanú žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 15.04.2021. Lehota splatnosti predmetného nároku tak márne uplynula dňa 22.04.2021.

7. Medzi sporovými stranami taktiež nebolo sporné, že žalovaný nezotrval počas plynutia výpovednej doby od 01.03.2020 do 30.04.2020 v práci u žalobcu, preto súd prvej inštancie vyhodnotil sankčný nárok na peňažnú náhradu v zmysle za opodstatnený a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu v sume zisteného priemerného mesačného zárobku žalovaného 626,09 eur za dva mesiace trvania výpovednej doby, v súhrnnej výške 1.252,18 eur (t. j. 2 x 626,09 eur).

8. Námietku žalovaného, že pracovný pomer so žalobcom neskončil výpoveďou žalobcu zo dňa 22.01.2020, ale už skôr, a to v dôsledku okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným, ktoré dal žalobcovi dňa 16.12.2019 podľa , súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. V odseku 16. (16.1.-16.3.) napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je síce jedným z právnych úkonov, ktorý vedie k skončeniu pracovného pomeru (porov. ), avšak pracovný pomer sa v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu skončí nie okamihom jeho písomného vyhotovenia, ale až okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že svoje okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.12.2019 riadne doručil žalobcovi pred tým, ako dňa 30.04.2020 uplynula výpovedná lehota v dôsledku výpovede žalobcu zo dňa 22.01.2020.

9. V odseku 17. (.) napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie odôvodnil prečo na základe vykonaného dokazovania a v logických súvislostiach použitej argumentácii, neuniesol žalovaný dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že pracovný pomer so žalobcom skončil skôr, v dôsledku okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným, ktoré dal žalobcovi dňa 16.12.2019 podľa .

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobca mal v konaní o peňažnú náhradu úspech v plnom rozsahu a rovnako i v časti o náhradu škody za zverené predmety, keďže žalovaný svojím správaním zavinil (žalovaný zverené predmety vrátil žalobcovi až po podaní žaloby), že žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a súd v časti späťvzatia, konanie zastavil (žalovaný procesne zavinil, že po podaní, sa žaloba v tejto časti stala bezdôvodnou).

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý vo vzťahu k sume vo výške 1.252,18 eur, ktorú bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi uviedol, že zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

12. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na svoje tvrdenia uvedené v konaní, že dňa 16.12.2019 skončil pracovný pomer so žalobcom podľa z dôvodu nevyplatenia mzdy za deň 21.10.2019 a nepreplatenia nákladov vo výške 69 eur. Svoju výpoveď vložil do priečinku na to určenom (z ktorého si konateľ preberal všetku dôležitú dokumentáciu). Tento spôsob odovzdávania dokumentov bol vo firme zaužívaný, bol spoľahlivý a tak sa výpoveď dostala do rúk konateľa a bola doručená. Táto skutočnosť, ktorú žalobca popiera, vyplýva zo svedeckej výpovede A. D. zo dňa 30.06.2022 a z tejto svedeckej výpovede tiež vyplýva, že existujú ďalší svedkovia k skutočnosti tvrdenej žalovaným.

13. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a to, že žalobca dal žalovanému absenciu za deň 21.10.2019 a za tento deň nevyplatil žalovanému mzdu, avšak z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 22.10.2019 vyplýva, že žalovaný v práci bol. Taktiež žalobca žiada náhradu škody za veci zverené žalovanému o ktorých vedel, že už ich vrátil, čo žalovaný preukázal preberacím protokolom. Žalovaný namieta, že žalobcom predložená dokumentácia nesedí chronologicky a ani logicky (zaslanie výpovede žalobcom až 50 dní po údajnej absencii, zaslanie výzvy na vrátenie zverených vecí mesiac pred zaslaním výpovede).

14. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril s tým, že žalovaný v odvolaní len opakuje svoje doterajšie tvrdenia, ktoré však v konaní nepreukázal, a neboli ani potvrdené vykonanými dôkazmi. Svedok A. D. nemohol potvrdiť pravdivosť tvrdenia žalovaného o doručení výpovede, keďže v tom čase u žalobcu nepracoval a iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný nenavrhol. Žalobca má zato, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto rozsudok považuje za vecne správny, a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. Zn. zo dňa 19.09.2022 ako správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril citáciou ustanovenia až ods. 4 a s tým, že priemerný hodinový zárobok v rozhodujúcom období predstavuje 3.613 eur a tak náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2019 predstavuje 549,19 eur. Žalobca za deň 21.10.2019 dal žalovanému absenciu a mzdu za tento deň žalovanému nevyplatil. V konaní ale sám žalobca potvrdil, že v ten deň bol žalovaný v práci, a tak za deň 21.10.2019 prináleží žalovanému mzda vo výške 28,36 eur. Opätovne žalovaný poukázal na nepreplatené náklady vo výške 69 eur (za technickú a emisnú kontrolu zo dňa 13.11.2019).

16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas ( ) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie nemožno priznať úspech, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.07.2024; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s a , .

17. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje jeho správnosť ( ). Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. S poukazom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.

18. K tvrdeniu žalovaného, že zistený skutkový stav súdom prvej inštancie nezodpovedá skutočnosti, odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný predmetnú námietku detailne neodôvodnil, a tak odvolací súd na uvedenú námietku neprihliadal. V tejto súvislosti, len v rovine právnej teórie, odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

19. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.252,18 eur na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný ako zamestnanec počas plynutia výpovednej doby, t.j. v čase od 01.03.2020 do 30.04.2020 nezotrval u žalobcu ako zamestnávateľa ( ).

20. V konaní bolo nesporným, tak ako uviedol súd prvej inštancie v odseku 1.1. napadnutého rozhodnutia, že žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným ako zamestnancom dňa 01.10.2018 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej žalovaný vykonával prácu na pracovnej pozícii „správca vozového parku“. Spolu s pracovnou zmluvou, v ten istý deň, účastníci písomne uzavreli i dohodu o peňažnej náhrade pre prípad nezotrvania žalovaného v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby s odkazom na . Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že predmetný pracovný pomer medzi sporovými stranami zanikol výpoveďou žalobcu danú žalovanému podľa , ktorá bola žalovanému doručovaná poštou do vlastných rúk v zmysle , , ktorú žalovaný nevyzdvihol, zásielka bola vrátená žalobcovi dňa 12.02.2020 (vydokladoval) a tak výpovedná doba začala plynúť 01.03.2020 a uplynula dňa 30.04.2020 ( ). Keďže žalovaný do práce nenastúpil od 18.11.2019, t.zn. a ani v čase plynutia výpovednej doby, žalobca si v

súlade s uplatnil peňažnú náhradu, ktorej výpočet a výšku žalovaný nenamietal. Súd prvej inštancie predmetný výpočet odôvodnil v odseku 15. svojho rozhodnutia.

21. Námietku žalovaného, že výpoveďou žalovaného zo dňa 16.12.2019 ( ) adresovanú žalobcovi skončil pracovný pomer skôr, ako dal žalobca výpoveď žalovanému ( ), uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd upriamuje pozornosť na doručovanie dôležitých písomností pre ktoré v priamo ustanovuje postup a spôsob doručovania, inak je takýto právny úkon neplatný. Podľa , písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Podľa , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dáva do pozornosti, že účinky doručenia nastanú, ak v danom prípade zamestnávateľ písomnosť prevezme. V danej právnej veci preto bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenie, že zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným dňa 16.12.2019 skutočne prevzal, relevantným spôsobom preukázal. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že žalovaný ako zamestnanec neuniesol v spore dôkazné bremeno svojho tvrdenia v otázke doručenia „Výpovede zo dňa 16.12.2019“ žalobcovi ako zamestnávateľovi. Žalovaný v konaní tvrdil, že „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ vložil do priečinku na to určenom, z ktorého si konateľ preberal všetku dôležitú dokumentáciu, že takýto spôsob odovzdávania dokumentov bol vo firme zaužívaný, bol spoľahlivý a tak sa výpoveď dostala do rúk konateľa. Odvolací súd k uvedenému tvrdeniu musí poukázať na konštantnú judikatúru súdov slovenskej republiky, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorého dôvod žalovaný špecifikoval v zmysle , musí byť v zmysle doručený druhému účastníkovi, v danom prípade žalobcovi ako zamestnávateľovi v súlade s a na pracovisku alebo ako doporučená zásielka s tým, že povinnosť doručenia je splnená vtedy, ak zamestnávateľ písomnosť prevezme. A práve tu nastala povinnosť žalovaného preukázať skutočnosť, že žalobca písomnosť „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ vloženú žalovaným do priečinku na to určenom, skutočne prevzal. Žalovaný toto svoje tvrdenie relevantne nepreukázal a toto tvrdenie nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou Juraja Hanzela, ktorý v čase údajného doručovania dňa 16.12.2019 u žalobcu nepracoval, a rovnako z predmetnej svedeckej výpovede nevyplývajú tvrdenia, ktoré by odôvodňovali výsluch ďalších reálnych svedkov, ktorí by mali potvrdiť skutočnosť, že žalobca písomnosť „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ vloženú žalovaným do priečinku na to určenom, skutočne prevzal. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný ani ďalšie návrhy na dokazovanie nepredložil. Odvolací súd zdôrazňuje, že písomnosť žalovaného „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ je takého charakteru, s ktorou uprednostňuje osobné, priame doručovanie (iba ak to nie je možné, písomnosť sa doručuje poštovým podnikom ako doporučená zásielka). Iba riadne doručenie výpovede podmieňuje jej platnosť t.j. právne účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou nastanú až od okamihu, keď sa výpoveď druhému účastníkovi pracovného pomeru doručí (dostane do jeho dispozičnej sféry). Ustanovenie je v tomto striktné a jednoznačné s tým, že podľa , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené, preto neobstojí námietka žalovaného, že svoju „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ vložil do priečinku na to určenom, a tak žalobca o výpovedi vedel, čo potvrdzuje aj výzva žalobcu zo dňa 23.12.2019 na vrátenie zverených vecí. Predmetná výzva žalobcu (č.l. 25) podľa názoru odvolacieho súdu však iba preukazuje, že žalobca vyzýva žalovaného na vrátenie vecí patriacich žalobcovi, a vôbec predmetná výzva nepreukazuje, že „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ bola doručená žalobcovi, že sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Žalovaný tak neuniesol bremeno svojho tvrdenia, že „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ bola doručená žalobcovi. Pre platnosť výpovede musia byť dodržané tri podmienky: musí byť písomná, doručená druhému účastníkovi pracovného pomeru a vo výpovedi zamestnávateľa musí byť uvedený dôvod skončenia (dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť). Len samotné tvrdenie žalovaného, že žalobca o jeho

výpovedi zo dňa 16.12.2019 vedel, čo potvrdzuje výzva žalobcu na vrátenie vecí zo dňa 23.12.2019, podľa názoru odvolacieho súdu, s odkazom na zákonné podmienky o doručovaní dôležitých písomností, nepostačuje.

22. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcich k neuneseniu dôkazného bremena. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Na zdôraznenie správnosti záverov (skutkových a právnych) prijatých súdom prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného, odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci (v konaní o peňažnú náhradu ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa) boli na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti, že žalovaný ako zamestnanec počas plynutia výpovednej doby od 01.03.2020 do 30.04.2020 nezotrval v práci u žalobcu a tak mu vznikol nárok na peňažnú náhradu v zmysle , ktorá má formu satisfakcie, kompenzácie, prípadne paušalizovanej náhrady škody. V konaní bolo nesporné, že žalovaný neuniesol bremeno svojho tvrdenia v otázke doručenia „Výpovede zo dňa 16.12.2019“ žalobcovi. jednoznačne upravuje podmienky pre právne účinky výpovede pracovnej zmluvy, a ako odvolací súd vyššie analyzoval, preto postoj žalovaného k doručeniu „Výpovede zo dňa 16.12.2019“ do priečinku na to určenom, že to tak fungovalo, nemôže v žiadnom prípade obstáť. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na všeobecne platnú zásadu neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje (ignorantia legis non excusat) v zmysle ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. že o svojich povinnostiach nevedel; v premietnutí na danú vec, keď žalovaný tvrdil, že to tak fungovalo (doručovanie písomností do priečinku na to určenom). Takúto argumentáciu žalovaného by bolo možné vziať do úvahy len v prípade doručovania písomností v rámci bežnej internej komunikácii, avšak nie v prípade, keď zákon jasne upravuje doručovanie zásadných písomností, medzi ktoré zaradil aj skončenie pracovného pomeru. Keďže účinky riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru „Výpoveď zo dňa 16.12.2019“ nenastali, teda je neplatné, čo znamená, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu naďalej trval až do výpovede danou žalobcom zo dňa 22.01.2020 žalovanému, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa .

23. K hodnoteniu dôkazov namietané žalovaným, odvolací súd poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. , v zmysle ktorého do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (); do obsahu práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany sporu sa vyjadrovať k spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

24. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného uvedené v odseku 15. tohto rozhodnutia ohľadom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2019 čo predstavuje 549,19 eur, náhrady mzdy za deň 21.10.2019 vo výške 28,36 eur a nepreplatené náklady vo výške 69 eur (za technickú a emisnú kontrolu zo dňa 13.11.2019), odvolací súd vyhodnotil bez právnej relevancie k rozhodnutej veci, nakoľko uvedené nároky neboli predmetom prejednávanej veci (majú charakter obrany žalovaného) a ani nemohli mať žiaden dopad na vyhodnotenie skutkových okolností pre rozhodnutie o merite veci.

25. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného uzatvára, že námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a tak, že žalobcovi plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( )

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( )

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( )

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )