Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/93/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť, s. r. o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zast.: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 1.846,49 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.846,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.846,49 Eur od 20.09.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.846,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1846,49 EUR od 20.09.2018 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 14.06.2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla spoločnosti Matrix Group s. r. o., zn. Audi A6, EČV: Z (ďalej „poškodený“). Priebeh nehody ani zavinenie nebolo medzi stranami sporné. Poškodený bol v dôsledku škodovej udalosti nútený si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu. Nájom náhradného vozidla trval 28 dní, za ktorý mu bola vystavená faktúra na 3.220,- Eur. Poškodený náhrade vozidlo vrátil dňa 12.07.2018. Žalovaný poškodenému uhradil náhradu škody vo výške 1.373,51 Eur, neuhradená suma teda predstavovala sumu 1.846,49 Eur. Žalovaný krátil plnenie z dôvodu výšky ceny za denný nájom vozidla. Poškodený sa so žalobcom dohodli na cene 115,- Eur za deň, pričom žalovaný priznal plnenie iba vo výške 60,- Eur, čo však nijako neodôvodnil. Žalobca považoval cenu denného nájmu za obvyklú vzhľadom na ceny prenájmom obdobných vozidiel v danom čase a mieste. Podľa žalobcu obvyklá cena predstavuje celé cenové pásmo od najlacnejších po najdrahšie autopožičovne, a preto je treba cenu, ktorá nevybočuje z daného cenového pásma považovať za obvyklú. Inými slovami za neobvyklú cenu nemožno označiť cenovú reláciu určitého subjektu len preto, že na trhu existujú aj cenovo nižšie ponuky, ak cena daného subjektu nie je zjavne vzdialená od cien porovnateľných produktov. Poškodený sa so žalobcom dohodli na prenájme náhradného vozidla na dobu 28 dní. Žalovaný krátil náhradu škody aj tým, že neuznal skutočnú dĺžku nájmu vozidla, čo však nijako nezdôvodnil. Poškodený riadne informoval žalovaného, ako aj svoju havarijnú poisťovňu, že bude žiadať vystavenie krycieho listu, keďže oprava stála 15.000,- Eur, pričom poškodený poskytol všetky dokumenty a maximálnu súčinnosť, aby mohol byť krycí list vystavený čo najskôr. Nasledujúci deň po vydaní krycieho listu bolo náhradné vozidlo vrátené, a preto

nepovažuje žalobca krátenie doby nájmu náhradného vozidla za dôvodný. Žalobca zároveň uviedol, že krátenie plnenia zo strany žalovaného nebolo riadne objasnené, nakoľko poškodenému, ani žalobcovi nebolo doručené Oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené, si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od 20.09.2018, pričom za deň ukončenia šetrenia považoval dátum 04.09.2018, ktorý mu bol oznámený pracovníkom žalovaného pri telefonickom rozhovore.

2. Ka žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho dôvodu. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že namieta zákonné kritéria požadované ustanovením (ďalej len „“), nakoľko žalobca nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca podľa žalovaného neopísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých si žalobca uplatňuje peňažný nárok. Žalovaný vo vyjadrení rovnako tak namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol teda so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Ako žalovaný uviedol, uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku pred jej cesiou na žalobcu neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Žalovaný zároveň považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatnú, nakoľko k postúpeniu neexistujúceho predmetu postúpenia. Žalovaný zároveň predmet postúpenia považoval za neurčitý a nejasný.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava v konaní č. , v rámci ktorého sa konštatuje, že: „Odvolací súd zastáva názor, že oprava poškodeného vozidla je tou objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným a preto nepovažoval za významné z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na použitie náhradného vozidla, subjektívne okolnosti na strane poškodeného týkajúce sa jeho osobitnej životnej situácie v tom smere, či je odkázaný na použitie vozidla z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti alebo zo zdravotných dôvodov.“ A taktiež na rozsudok Krajského súdu Bratislava v konaní č. : „Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti poškodeného je zrejmé, že pre riadny výkon podnikateľskej činnosti je nevyhnutné používanie motorového vozidla, a či poškodený mal k dispozícii aj iné svoje vozidlá je pre priznanie nároku žalobcu irelevantné.“ V súvislosti s nutnosťou a účelnosťou nájmu náhradného vozidla je potrebné si uvedomiť, že poškodenému bol stav, keď nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo nanútený konaním vinníka nehody, ktorý svojim konaním poškodil motorového vozidlo poškodeného, čím mu znemožnil jeho užívanie. Je to poškodený, ktorý musí znášať vážny zásah do jeho vlastníckych práv k motorovému vozidlu, keď nemôže svoje vozidlo užívať, a nakladať s ním tak, ako by chcel, keďže musí strpieť jeho opravu. Účelnosť nájmu náhradného vozidla (ktorá má poškodeného zmysluplne „obmedziť“ čo do dĺžky požičania náhradného vozidla) bola jednoznačne preukázaná. Poškodený si požičal vozidlo parametrami porovnateľné jeho poškodenému vozidlu a celkovú dobu nájmu kontrahoval až na základe skutočnej doby (dĺžky) opravy jeho poškodeného vozidla. Pri tejto príležitosti si dovoľujeme opätovne zdôrazniť, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise. Potrebné je opätovne zdôrazniť aj fakt, že poškodený dobu, resp. dĺžku opravy, nie je schopný nijako ovplyvniť a v tomto smere mu nezostáva nič iné, ako akceptovať dobu opravy určenú autoservisom. Náhradné vozidlo poškodený vrátil bezodkladne po skončení opravy a preto je účelnosť požičania náhradného motorového vozidla jednoznačne daná.

4. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil.

5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na 17.02.2023, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19, pričom zároveň súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a mal za to, že nárok je dôvodný a bol v konaní preukázaný, pričom zníženie náhrady škody zo strany žalovaného považuje za nedôvodné a nepreukázané, kedy žalovaný krátil cenu denného nájmu a aj samotnú dĺžku nájmu. Z uvedeného dôvodu žiadal aby súd žalobe vyhovel a priznal náhradu trov konania.

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa 14.06.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo AUDI A6, EČV: Z pričom zavinenie a priebeh škodovej udalosti nebol sporný. Nesporným bolo aj to, že vinník nehody mal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Rovnako tak nesporným bolo aj to, že poškodený uzavrel nájomnú zmluvu so žalobcom, pričom nájom náhradného vozidla trval 28 dní, za čo žalobca poškodenému faktúru na 3.220,- Eur. Žalovaný poškodenému uhradil iba časť škody a to 1.373,51 Eur. Žalovaný teda poškodenému nepriznal náhradu škody vo výške 1.846,49 Eur z dôvodu priznania denného nájmu na náhradné vozidlo iba vo výške 60,- Eur oproti 115,- Eur a rovnako tak z dôvodu dĺžky nájmu vozidla. Dňa 12.07.2018 oznámil žalovaný ukončenie šetrenia škodovej udalosti poškodeného vozidla vo výške 12.297,81 Eur.

8. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: lustrácie v OR SR, Zmluva o postúpení pohľadávky z 12.07.2018, Nájomná zmluva č.l. 25, Faktúra č. XXXXXX, Oznámenie o poistnom plnení z 12.07.2018, čestné prehlásenie o platbe v hotovosti, Čestné prehlásenie a žiadosť o refundáciu nákladov spojených s požičaním náhradného vozidla, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 12.07.2018, Vyjadrenie k dobe opravy č.l. 33, Cenník motorových vozidiel č.l. 34, Cenník prenájmu CAR Rental 24 č.l. 35, Cenník autopožičovňa ABC Rent a Car č.l. 36, Cenník autopožičovne ABRIX č.l. 38, 40, 41, Cenník EDENcars autopožičovňa, Cenník LuxCars č.l. 42, mailová komunikácia č.l. 44-48, ako aj s ostatným obsahom spisu.

9. Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

10. Podľa zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

12. Podľa kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

13. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

18. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

19. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

21. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie , čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Súd sa najskôr zaoberal, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.07.2018 postupca má, alebo bude mať nárok na náhradu škody voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť na jeho motorovom vozidle značky AUDI A6, EČV: Z ku ktorej došlo dňa 14.06.2018 v Bratislave. Postupca má, alebo bude mať za túto škodovú udalosť taktiež v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj priamy nárok voči poisťovni zodpovedného subjektu. Postupca si od postupníka na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.06.2018 účelne požičal náhradné vozidlo, ktoré nutne potreboval. Cena za dané požičanie si náhradného vozidla vo výške 3.220,- Eur predstavuje pohľadávku postupcu voči zodpovednému subjektu, resp. jeho poisťovni, ktorú má záujem postúpiť na postupníka za podmienok v tejto zmluve uvedených. Predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávku voči zodpovednému subjektu, jeho poisťovni bližšie špecifikovanú v článku I. tejto zmluvy. Postupca touto zmluvou postupuje pohľadávku, ktorá už existuje, alebo, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá je bližšie špecifikovaná v článku I. tejto zmluvy... Postúpenie pohľadávky postupcom postupníkovi je bezodplatné s výnimkou prípadu uvedeného v čl. III, bod 2 tejto zmluvy. V prípade prijatia poistného plnenia, resp. náhrady škody je postúpenie pohľadávky odplatné... Výška odplaty určená zmluvnými stranami je suma totožná s výškou prijatého plnenia istiny.

23. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol budúci nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť stvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne vyplýva, že ide o postúpenie budúcej pohľadávky, pričom žiadny právny predpis nezakazuje postúpiť budúcu pohľadávku. Ani spôsob dojednanej odplaty a platobné podmienky nespôsobujú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V Článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky je presne špecifikované, za akých podmienok je postúpenie pohľadávky odplatné. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z3. júla 2008 <http://merit.slv.cz/I.US242/07>, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom

neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Súd zdôrazňuje, že vôľa účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle . Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Civilné súdy musia brať zreteľ na (súkromnú) autonómnu vôľu zmluvných strán, posudzovanú ako ústavnú hodnotu, lebo aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uvádza (porovnaj: I. ÚS.640/2014, , , ), že ide o všeobecnú zásadu, ktorá je súčasťou princípov právneho štátu, resp. zmluvnej autonómie, ktorá medzi tieto princípy patrí. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť stvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne vyplýva, že ide o postúpenie budúcej pohľadávky, pričom žiadny právny predpis nezakazuje postúpiť budúcu pohľadávku. Ani spôsob dojednanej odplaty a platobné podmienky nespôsobujú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

24. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je neplatná ani s ohľadom na námietku žalovanej, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, pretože žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky v zmysle a nasl. .

25. K námietke žalovaného, že náklady na prenájom náhradného vozidla nevyplývajú z a ani zo , súd upriamuje pozornosť na to, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobkyne, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri škodovej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Súd zároveň poukazuje na nekonzistentnú a rozporuplnú procesnú obranu žalovaného, keď ten napriek tvrdeniu, že nárok na náhradu nákladov vynaložených za prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo ani z , poškodenej časť týchto nákladov uhradil, čím sám potvrdil, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, pričom sporným ostala jeho samotná výška.

26. K výške denného nájmu za náhradné vozidlo uplatneného žalobcom súd uvádza, že po vyhodnotení všetkých dôkazov predložených žalobcom, je súd názoru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania primeranosti a obvyklosti tejto ceny vzhľadom na porovnateľné ceny iných autopožičovní za požičanie porovnateľného motorového vozidla v danom čase a regióne. V súvislosti s primeranosťou nákladov prenájmu náhradného vozidla súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.06.2016, ktorý uviedol, že výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, bolo potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Na preukázanie primeranosti výšky denného nájmu stanoveného žalobcom, predložil žalobca cenníky iných prenajímateľov v regióne, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobcom uplatnená cena je vzhľadom na typ náhradného vozidla, dobu nájmu a miesto nájmu cenou obvyklou. Súd zároveň uvádza, že nie je povinnosťou poškodeného (predchodca žalobcu) hľadať autopožičovňu s najnižšími cenami, nakoľko samotná skutočnosť, že bol v užívaní vlastného vozidla obmedzení škodovou udalosťou, ktorú nezavinil, znamená negatívny zásah do jeho obvyklého života. Vyžadovať preto po poškodenom, aby si robil prieskum trhu autopožičovní nemožno žiadať, nakoľko by to znamenalo ďalšie povinnosti a obmedzenia. Poškodený si však pri nájme náhradného vozidla musí byť vedomý skutočnosti, že

zodpovedný subjekt (poisťovateľ vinníka nehody) nie je povinný uhradiť akékoľvek náklady za nájom náhradného vozidla, ale iba také, ktoré boli vynaložené účelne, a ktoré sú primerané aj vo vzťahu k poškodenému vozidlu. Primeranými nákladmi za nájom náhradného vozidla teda nebudú ani také, ktoré by v prípade poškodenia luxusného motorového vozidla zodpovedali nájmu porovnateľného náhradného vozidla, ak dôjde k poškodeniu vozidla nižšej triedy a poškodený si najme luxusné vozidlo. V každom prípade je preto potrebné skúmať účelnosť vynaložených nákladov. Súd zároveň uvádza, že žalovaný súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval zníženie náhrady škody v rozsahu výšky denného nájmu, prípadne jeho celkovej dĺžky. Z uvedeného dôvodu súd pri posudzovaní obvyklosti ceny denného nájmu vychádzal z dôkazov predložených žalobcom. V predmetnom prípade si poškodený najal náhradné vozidlo TOYOTA RAV 4, čo je SUV vozidlo , zodpovedajúce poškodenému vozidlu vyššej strednej triedy. Z nájomnej zmluvy o nájme vozidla vyplýva, že cena za deň nájmu predstavovala sumu 69,- Eur bez DPH plus prirážka vo výške 46,- Eur/deň za nájom na dobu neurčitú, bez zloženia finančnej zábezpeky na začiatku doby nájmu, pričom nájom náhradného vozidla trval od 15.06.2018 do 12.07.2018. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj faktúra č. XXXXXX. zo dňa 12.07.2018 na sumu 3.220,- Eur, v ktorej je uvedená základná cena denného nájmu vo výške 69,- Eur plus prirážka 46,- Eur denne, čo predstavuje končenú sumu 115,- Eur za deň nájmu náhradného vozidla. Žalobca na preukázanie primeranosti a obvyklosti ceny nájmu k žalobe priložil viaceré cenníky iných prenajímateľov vozidiel, pričom z cenníku spoločnosti ABC Rent a Car (cenník z roku 2012) sa pohybuje od 52,- Eur do 97,90 Eur bez DPH, v prípade spoločnosti ABRIX (cenník z roku 2012) sa cena pohybuje v rozmedzí od 24,- Eur do 44,- Eur za deň, z cenníka spoločnosti EDENcars sa cena denného nájmu pohybuje od 49,- Eur do 62,- Eur, pričom predmetná spoločnosť neponúka vozidlá zodpovedajúce triede poškodeného motorového vozidla a napokon z cenníka spoločnosti LuxCars vyplýva, že cena denného nájmu vozidla vyššej triedy je od 112,- Eur do 196,- Eur v prípade vozidla SUV. Pokiaľ ide o cenník spoločnosti CAR RENTAL 24 súd uvádza, že tento cenník je nečitateľný, pričom z neho vyplýva, že je platný od roku 2008, napriek tomu, že k nájmu náhradného vozidla došlo až v roku 2018. Ako už bolo napísané, poškodený nie je povinný hľadať požičovňu s najnižšími cenami, či skutočnosť, že obvyklosť ceny denného nájmu sa nepočíta, ako cena priemerná ale cena primeraná, je zrejmé, že žalobcom uplatnená cena výrazne nevybočuje z cenového pásma porovnateľných vozidiel v rozhodnom čase a regióne. Súd zároveň dodáva, že žalovaný sa v priebehu celého konania nevyjadril k dôvodu zníženia náhrady škody, ani k tomu prečo považoval cenu denného nájmu vo výške 60,- Eur za primeranú. Súd teda konštatuje, že samotná výška denného nájmu nebola medzi stranami sporná, nakoľko ju žalovaný v konaní účinne nesporoval (nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia). Z uvedených dôvodov považoval súd výšku ceny denného nájmu za obvyklú a primeranú druhu vozidla. Pokiaľ ide o samotnú dĺžku nájmu náhradného vozidla aj tu súd uvádza, že žalovaný nijako nezdôvodnil krátenie doby nájmu vozidla, pričom súd považoval nájom vozidla za účelný až do 12.07.2018, kedy žalovaný vystavil krycí list za opravu poškodeného vozidla poškodeného. Z vyššie uvedených dôvodov priznal súd žalobcovi náhradu škody spočívajúcu vo vynaložení nákladov za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 1.846,49 Eur.

27. V predmetnej veci si žalobca okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy 1.846,49 Eur, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody do omeškania. Nakoľko nebolo poškodenému ani žalobcovi zo strany žalovaného oficiálne oznámené kedy došlo k skončené prešetrovanie škodovej udalosti, považoval žalobca za deň skončenia vyšetrovania deň 04.09.2018, ktorý mu mal byť oznámený pracovníkom žalovaného, pričom ten túto skutočnosť nijako nesporoval. Žalovaný bol povinný poskytnúť náhradu škody do 15 dní po skončení vyšetrovania v zmysle . Nakoľko tak nespravil, dostal sa s plnením do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie teda dňa 20.09.2018. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy v zmysle v spojení s usta. od 20.09.2018 do zaplatenia.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).