Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Sas-6-2023.pdf
PDF · 112.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sas/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, D., právne zastúpený: JUDr. Kvetoslava Živčáková, advokátka, so sídlom Bratislavská 61/68, Šamorín, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 07.08.2023 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXXXX-X/XXXX-XX z 07.08.2023.
II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad číslo XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 10.05.2023 a vec jej vracia na ďalšie konanie.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 04.09.2023 (ďalej aj „správna žaloba“), doručenú tomuto súdu dňa 06.09.2023.
2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX- X/XXXX-XX z 07.08.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) číslo XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 10.05.2023, ktorým bolo určené, že žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 01.11.2022 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).
3. Žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priznať žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Bratislave postúpil správnu žalobu Správnemu súdu v Košiciach svojim uznesením č.k. 14Sas/29/2023 – 34 zo dňa 07.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2023.
II.
Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Žalobca prostredníctvom registračného listu fyzickej osoby zo dňa 17.03.2023 uviedol vznik prerušenia svojho povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu
pozastavenia svojho živnostenského oprávnenia a to od 01.11.2022. Správny orgán prvého stupňa vydal oznámenie č. 6904-1/2023-PP zo dňa 24.03.2023, v ktorom žalobcovi oznámil, že v období od 01.11.2022 mu povinné poistenie neprerušuje z dôvodu, že žalobca má povolenie, resp. osvedčenie vydané fyzickým osobám podľa zákona č. 143/1998 o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o civilnom letectve“).
6. Žalobca podal námietky zo dňa 21.04.2023 voči oznámeniu č. 6904-1/2023-PP zo dňa 24.03.2023, v ktorých čestne vyhlásil, že nevykonáva žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť a ani inú činnosť, na základe ktorej by mu malo vzniknúť povinné poistenie.
7. Správny orgán prvého stupňa v nedávkovom konaní o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) vydal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 01.11.2022.
8. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa uvádza, že žalobca „má aktívne povolenie resp. osvedčenie vydané fyzickým osobám podľa zákona č. 143/1998 o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (letecký zákon). Údaje o zápise k 04. novembru 2015 poskytlo Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.“
9. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 09.06.2023.
10. Žalovaný o odvolaní rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, že ho zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
11. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že „Podľa údajov z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2021 účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2021 v sume 8 927,65 eur (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 04. apríla 2022), t.j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma 6798,00 eur za rok 2021.“
12. Ďalej žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že „Podľa údajov Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, poskytnutých Sociálnej poisťovni, účastník konania má od 04. novembra 2015 vydané oprávnenie č. 1130057, na základe zákona č. 143/1998 o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“). Zánik tohto oprávnenia nebol Sociálnej poisťovni, ústredie, oznámený. (...) Aj napriek skutočnosti, že účastník má odo dňa 01. novembra 2022 pozastavené prevádzkovanie živnosti, je aj naďalej oprávnený vykonávať činnosť na základe oprávnenia č. 1130057 v zmysle leteckého zákona.“
III.
Súdne konanie
13. Správna žaloba – žalobné body ako vyplývajú z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:
- žalobca nebol držiteľom oprávnení, ktoré by ho oprávňovali na vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,
- žalobca vykonáva pilotovanie vetroňa a činnosť leteckého inštruktora ako svoje hobby,
- žalobca nebol vo vzťahu k vyššie uvedeným činnostiam držiteľom živnostenského oprávnenia,
- žalobca nebol držiteľom osvedčenia leteckého prevádzkovateľa,
- výklad žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí je formalistický, svojvoľný a vedie k nesprávnej aplikácii práva, čím dochádza k porušeniu práv žalobcu.
14. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 19.12.2023 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- žalovaný nebol povinný skúmať charakter oprávnení vykonávaných žalobcom, keďže skutočnosť, že žalobca je držiteľom príslušných oprávnení mu bola oznámená Dopravným úradom, čo pre posúdenie veci podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení považoval za dostatočné,
- na vec sa majú vzťahovať právne závery rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2019.
15. Správny súd uznesením č.k. 19Sas/6/2023 – 56 zo dňa 15.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2024, zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
16. Žalobca v replike zo dňa 21.05.2024 zotrval na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch.
17. Žalovaný v duplike zo dňa 18.06.2024 zotrval na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch, nad rámec ktorých poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023. Žalobcovi bola duplika zo dňa 18.06.2024 doručená na vedomie dňa 03.07.2024.
18. Vo veci sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach a z tohto dôvodu správny súd nebol podľa § 203 ods. 2 SSP viazaný žalobnými bodmi. Na základe uvedeného správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie aj nad rámec žalobných bodov.
19. Správny súd dňa 12.07.2024 po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu vyhlásil tento rozsudok podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
20. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení Povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).
23. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení Povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
24. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
25. Po preskúmaní napadnutého opatrenia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd vo svetle žalobných bodov dospel k nasledovným záverom.
26. Vo veci nebolo sporné, že žalobca dosiahol príjem vo výške predpokladov podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Zásadnou posudzovanou právnou otázkou bolo to, ako sa pre účely určenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vysporiadal žalovaný a správny orgán prvého stupňa s charakterom oprávnenia žalobcu, ktoré je v týchto rozhodnutiach označované ako oprávnenie č. 1130057, na základe zákona č. 143/1998 o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „letecký zákon“).
27. Preskúmavané rozhodnutie poukazuje na závery vyjadrené v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2019 týkajúce sa právneho posúdenia licencie L1A, vydanej Slovenskou lekárskou komorou vo vzťahu k vzniku oprávnenia na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti pre účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že pri posudzovaní licencie L1A, vydanej Slovenskou lekárskou komorou Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v odseku 11. pri odpovedi na 1. otázku konkrétne zaoberá tým, akú povahu má táto licencia L1A a teda z akých dôvodov možno usúdiť, že licencia L1A má charakter oprávnenia na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na druhej strane preskúmavané rozhodnutie a ani rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nekonkretizujú (čo i len názvom) o aké oprávnenie sa má na strane žalobcu jednať v prípade oprávnenia č.1130057. Charakteristika takéhoto oprávnenia nie je v týchto rozhodnutiach vôbec priblížená a to ani z hľadiska toho, prečo by mali u žalobcu zakladať možnosť pre výkon zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (napr. s poukazom na čiastkové oprávnenia, ktoré na základe oprávnenia č.1130057 má mať žalobca).
28. Vo vzťahu k oprávneniu žalovaného č. 1130057 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa hovorí iba o tom, že žalobca mal mať aktívne povolenie resp. osvedčenie vydané fyzickým osobám podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve. Označenie oprávnenia žalobcu číslom má iba minimálnu až žiadnu výpovednú hodnotu z hľadiska právneho posúdenia tohto oprávnenia pre účely aplikácie § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.12.2023 uviedol: „Dopravný úrad je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni nielen vydanie povolenia na výkon činností podľa § 5, ale aj jeho zrušenie, a to do 15 dní od jeho zrušenia alebo vydania. Údaj, ktorý bol Sociálnej poisťovni poskytnutý z registrov Dopravného úradu, týkajúci sa žalobcu a jeho oprávnenia SK 1130057, nebol zo strany Dopravného úradu zrušený, čo v konečnom dôsledku žalobca ani nenamietal. Ak žalobca tvrdí, že uvedené oprávnenie SK 1130057, nie je oprávnením na výkon podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, nebolo v kompetencii Sociálnej poisťovne uvedené skúmať. V zmysle už spomínaného ustanovenia § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení sú orgány povinné poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o povoleniach na výkon činností uvedenej v § 5 zákona o sociálnom poistení, t.j. Sociálna poisťovňa vychádza zo skutočností, že poskytnutý údaj je údajom o povolení na výkon podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, keďže je poskytovaný orgánom, do kompetencie jeho vydávanie patrí (...).“
30. Podľa názoru správneho súdu je ustanovenie § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení nutné vykladať tak, že upravuje iba povinnosť súčinnosti medzi orgánmi, ktoré vydávajú povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 a Sociálnou poisťovňou. Preto poskytnutie takejto informácie nemožno hodnotiť ako rozhodnutie o predbežnej otázke pre účely rozhodovania v nedávkovom konaní o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
31. Zároveň podľa § 198 zákona o sociálnom poistení je predbežnou otázkou pre účely konania vo veciach sociálneho poistenia iba taká otázka, na ktorej rozhodnutie je príslušný iný orgán ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne. Pre aplikáciu § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení musí vždy príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne sama prijať záver o tom, z ktorej kategórie činností dosiahla určitá osoba príjem (teda, či sa jedná kategórie činností podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že pri takomto právnom posúdení musí organizačná zložka Sociálnej poisťovne sama zhodnotiť skutkové okolnosti konkrétnej veci v nadväznosti na kritériá upravené v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení hovorí o zárobkovej činnosti nasledovne: „Zárobková činnosť podľa tohto zákona je (...)“. Slovné spojenie „podľa tohto zákona“ indikuje, že pojem zárobková činnosť je autonómnym pojmom podľa zákona o sociálnom poistení. Preto je potrebné charakter oprávnenia na výkon činnosti podľa osobitného predpisu vždy podrobiť vlastnému právnemu posúdeniu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne ohľadom toho, či sa jedná o zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu nemožno právne posúdenie charakteru určitej (zárobkovej) činnosti považovať za otázku predbežnú podľa § 198 zákona o sociálnom poistení – uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitého predpisu. Jedná sa o vlastné právne posúdenie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v nedávkovom konaní o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Preto sa musí organizačná zložka Sociálnej poisťovne vždy sama náležite vysporiadať s charakterom činnosti, na ktorú je určitá osoba oprávnená pre účely správnej aplikácie § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v spojení s § 5 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov vo veci nepostačovalo, že sa žalovaný a správny orgán prvého stupňa iba stručne odvolali na informáciu, ktorú získali postupom podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Význam ustanovenia § 233 ods. 9 zákona je potrebné vnímať odlišne a to tak, že predstavuje jeden z prostriedkov ako môže získať Sociálna poisťovňa podklady pre vlastné právne posúdenie, ktoré je povinná v takomto prípade vykonať.
32. V správnej žalobe žalobca uviedol, že „Oprávnenie vydané žalobcovi Dopravným úradom SR je dokladom o spôsobilosti, to znamená, že držiteľom takéhoto preukazu sa oficiálne potvrdzuje, že splnil všetky podmienky pre vedenie (pilotovanie) vetroňa a že splnil všetky podmienky na výkon funkcie leteckého inštruktora“. Prílohou správnej žaloby bola fotokópia preukazu spôsobilosti letovej posádky č. SVK SFCL 01130057 (ďalej aj „preukaz spôsobilosti“).
33. Z týchto dokladov správny súd zistil, že poukaz na zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve uvedený v preskúmavanom rozhodnutí nie je pre určenie charakteristiky oprávnení žalobcu dostačujúci – oprávnenie podľa preukazu spôsobilosti totižto upravuje nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1976 zo 14. decembra 2018 ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá prevádzky vetroňov, ako aj pravidlá udeľovania preukazov spôsobilosti člena letovej posádky vetroňov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (Ú. v. ES L 326 20.12.2018, s. 64) v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „nariadenie č. 2018/1976“).
34. Na základe preukazu spôsobilosti správny súd zistil, že žalobca bol držiteľom osvedčení SPL a FI(S). Podľa bodu SCFL.115 písm. a) prílohy III, časť SFCL, podčasť SPL nariadenia č. 2018/1976 majú držitelia SPL oprávnenie vykonávať funkciu veliteľa lietadla na vetroňoch, pričom tak môže byť: 1. bez odplaty v neobchodnej prevádzke, 2. vrátane prepravy cestujúcich, 3. pri iných činnostiach, než aké sú uvedené v odseku 1. Zároveň podľa prílohy III, časť SFCL, podčasť SPL bod SCFL.115 písm. b) nariadenia č. 2018/1976 držitelia SPL, ktorí majú oprávnenia inštruktora alebo examinátora, prijať odplatu za: 1. poskytovanie letového výcviku na získanie SPL, 2. vykonávanie praktických skúšok a preskúšaní odbornej spôsobilosti na získanie SPL, 3. výcvik, skúšanie a kontrolu na získanie oprávnení, kvalifikačných kategórií a osvedčení pripojených k preukazom SPL. Osvedčenie žalobcu FI(S) je osvedčením letového inštruktora na vetrone, ktorého - oprávnenia a podmienky sú stanovené v bode SFCL.315 a súv. prílohy III, časť SFCL, podčasť FI nariadenia č. 2018/1976.
35. Žiadna z vyššie uvedených skutočností sa v preskúmavanom rozhodnutí a ani v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa neuvádza. Zároveň tieto rozhodnutia nerozlišujú to, že žalobca bol držiteľom dvoch samostatných osvedčení a to ako oprávnenia SPL, tak aj oprávnenia FI(S). Z odôvodnení týchto rozhodnutí nie je zrejmé, či oprávnenie žalovaného č. 1130057 sa má vzťahovať iba na jedno alebo na obe z týchto osvedčení. Keďže na strane žalobcu sa jednalo o dve osvedčenia, tak mali preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne uviesť, ktoré z týchto osvedčení (prípadne či obe) zakladajú na strane žalobcu oprávnenie na výkon zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
36. V prípade osvedčenia SPL je nutné rozsah oprávnení, ktoré z neho vyplývajú, rozlišovať podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Osvedčenie SPL môže oprávňovať iba k vykonávaniu funkcie veliteľa lietadla na vetroňoch bez odplaty v neobchodnej prevádzke. Na druhej strane osvedčenie SPL môže taktiež (prípadne v nadväznosti na oprávnenie FI(S)) zakladať oprávnenie na prijímanie odplaty podľa
nariadenia č. 2018/1976. Táto skutočnosť mala byť dôsledne právne posúdená žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa, k čomu však vo veci nedošlo.
37. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že na to, aby mohol vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe osvedčení SPL a FI(S), tak by na to musel získať živnostenské oprávnenie. Javí sa, že osvedčenia žalobcu by ho mohli oprávňovať na výkon činností, ktoré majú charakteristiku: činnosť pilota v oblasti civilného letectva a činnosť inštruktora v oblasti civilného letectva. Správny súd podotýka, že právne posúdenie v tomto smere bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa resp. žalovaného. Takéto činnosti boli ako viazané živnosti doplnené do prílohy č. 2 živnostenského zákona pod bodmi č. 95. a 97. novelizáciou zákonom č. 161/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony až s účinnosťou od 15.07.2024. Z uvedeného vyplýva, že k dátumu, ku ktorému navrhoval žalobca prerušiť svoje povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, takéto činnosti nepatrili medzi viazané živnosti.
38. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že nie je držiteľom osvedčenia leteckého prevádzkovateľa podľa § 12 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve. Uvedené tvrdenie s posudzovanými oprávneniami žalobcu podľa správneho súdu nesúvisí a nemá relevanciu k právnym záverom podstatným pre rozhodnutie vo veci.
39. Žalobca v správnej žalobe uviedol: „Dňa 21.08.2023 žalobca požiadal Letecký úrad o pozastavenie kvalifikácie FI(S) z osobných dôvodov“. Zároveň žalobca k správnej žalobe priložil žiadosť o pozastavenie kvalifikácie FI(S) zo dňa 21.08.2023 (ďalej aj „žiadosť zo dňa 21.08.2023“). Keďže o pozastavenie kvalifikácie FI(S) požiadal žalobca až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, tak na túto skutočnosť správny súd nemohol prihliadať (§ 135 ods. 1 SSP). Zároveň rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa týkalo okolností k dátumu 01.11.2022. Teda podanie žiadosti zo dňa 21.08.2023 nemôže mať vplyv na právne posúdenie skutkových okolností, o ktoré vo veci ide.
40. Na argument žalovaného, že na vec by sa mali vzťahovať závery vyjadrené v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2019 a rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Ssk/149/2022 zo dňa 16.08.2023 nebolo možné s konečnom platnosťou odpovedať z dôvodu konštatovanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá bráni takémuto právnemu posúdeniu správnym súdom za súčasného stavu veci.
41. Žalobca svoju situáciu v správnej žalobe prirovnal k situácii poľovníkov, či rybárov, ktorí vykonávajú túto svoju činnosť ako hobby. Ako obiter dictum správny súd dodáva, že aplikácia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k určitej licencii alebo oprávneniu je založená na objektívnom teste. Takýto právny záver vyplýva z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2019. Z tohto dôvodu subjektívny postoj žalobcu, ktorý výkon príslušnej činnosti považuje za svoje hobby, je v tomto smere irelevantný. Pokiaľ žalobcom získané osvedčenia by bolo možné považovať za oprávnenia na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení), a ak zároveň žalobca dosiahol príjem podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (čo bolo vo veci preukázané), tak by u žalobcu boli splnené predpoklady zakladajúce jeho povinné nemocenské poistenie podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a jeho povinné dôchodkové poistenie podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
42. Správny súd mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vykazuje vady odôvodnenia zhodné s tými, ktoré správny súd vytýka preskúmavanému rozhodnutiu. Vo svetle týchto východísk správny súd spoločne s preskúmavaným rozhodnutím zrušil taktiež rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
43. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/
44. Iné dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval samostatnú pozornosť v tejto časti odôvodnenia, nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa ich právnemu posúdeniu osobitne nevenoval v odôvodnení tohto rozhodnutia.
V.
Záver
45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie sú v súlade so zákonom, lebo sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa správny súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
46. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa náležite právne posúdi osvedčenia žalobcu vo svetle právnych východísk, ktoré uviedol správny súd v tomto rozsudku, pre riadnu aplikáciu § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom a § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Zároveň správny orgán prvého stupňa bude dbať na to, aby jeho rozhodnutie spĺňalo všetky kritériá podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, predovšetkým v jeho odôvodnení riadne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.