Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-1S/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek A. B. C., D. a B. E. F., v právnej veci žalobcu: G. H., s miestom podnikania I. XXX/X, XXX XX J. K. I., IČO: 37 781 367, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102136354/2018 zo dňa 02.11.2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102136354/2018 zo dňa 02.11.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101070030/2018 zo dňa 30.05.2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie december 2016/

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2016. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 100489522/2018 zo dňa 05.03.2018. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 28.03.2017 (deň začatia označený v oznámení o daňovej kontrole) a skončila sa dňa 07.03.2018 doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca rozhodnutím č. 101070030/2018 zo dňa 30.05.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.166,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 102136354/2018 zo dňa 02.11.2018 (ďalej len „žalovaný“ a „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 30.05.2018.

3. Rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane nebolo žalobcovi uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období december 2016, konkrétne: dodanie tovaru (sadenice borovica lesná, jedľa biela, smrek obyčajný, buk lesný, semená smrek obyčajný) od dodávateľa Crawen s.r.o., IČO: 48 253 731 podľa označených faktúr (fa č. 0212162, dátum dodania 02.12.2016, 28.500 ks borovica lesná, 18.000 ks jedľa biela, fa č. 0412161, dátum dodania 04.12.2016, 8.500 ks smrek obyčajný, 22.000 ks buk lesný, 23.500 ks borovica lesná, fa č. 1512161, dátum dodania 15.12.2016, 25 kg semeno smrek obyčajný) v celkovom objeme základu dane

(t. j. v celkovej deklarovanej hodnote) 20.830,00 Eur, z toho daň z pridanej hodnoty (20%) v sume 4.166,00 Eur.

4. Dôvody neuznania práva na odpočet dane z faktúry od dodávateľa Crawen s.r.o. v zdaňovacom období december 2016 sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

- Žalobca na preukázanie dodania tovaru predložil faktúry od dodávateľa a potvrdenia o ich úhradách. Uviedol, že dodanie dojednal so zástupcom dodávateľa C. G., nevie kde boli sadenice vypestované, prepravu zabezpečoval dodávateľ, tovar preberal osobne na lesnej škôlke v Belej nad Cirochou a odovzdával mu ho zástupca dodávateľa.

- Zástupca dodávateľa Crawen s.r.o. C. G. na preukázanie svojho oprávnenia konať za dodávateľa predložil správcovi dane generálne splnomocnenie a pracovnú zmluvu, potvrdil vystavenie faktúr dodávateľom (ktoré vystavoval a podpisoval sám) a dodanie tovaru žalobcovi. Uviedol, že tovar nakúpil od slovenských spoločností M ER – SPOL, s.r.o. a M lines s.r.o., ktoré majú vlastné škôlky na Ukrajine. Prepravu zabezpečovali k žalobcovi tieto subdodávateľské spoločnosti (veľké dodávky zn. Mercedes s ukrajinskými evidenčnými číslami), tovar sa nakladal asi 6 km od Uble, kde sú lesné škôlky a vykladaný bol v Belej nad Cirochou, kde sa prepočítal a vyložil.

- Správca dane zistil, že dodávateľ žalobcu ani jeho subdodávatelia neboli držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčný materiálom, nevystavovali sprievodný list reprodukčného materiálu v zmysle , nedisponovali žiadnymi osvedčeniami a dokumentami, ktoré sú potrebné k uvedeniu lesného reprodukčného materiálu na trh. Národné lesnícke centrum nemá informáciu o tom, že by na Slovensku bol evidovaný subjekt, ktorý má lesnú škôlku na Ukrajine, pričom dovoz môže vykonať len držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčný materiálom a dovoz môže centrum povoliť len z krajín uvedených v rozhodnutí Rady EÚ 2008/971/ES, medzi ktorými nie je Ukrajina a súhlas na dovoz z iných krajín môže Národné lesnícke centrum vydať len na základe povolenia Európskej komisie.

- Podľa správcu dane preverovaním na Colnom úrade Michalovce a Košice nebolo potvrdené že by subdodávateľské spoločnosti M ER – SPOL, s.r.o. a M lines s.r.o. realizovali v priebehu roku 2016 prepravu lesného reprodukčného materiálu z územia Ukrajiny na územie Slovenskej republiky, pretože ak by takúto prepravu realizovali boli by povinné colnému úradu predložiť príslušné doklady, a žiadne doklady colným úradom týmito spoločnosťami predložené neboli.

- Podľa správcu dane generálne splnomocnenie udelené spoločnosťou Crawen s.r.o. pre C. G. je neplatné.

- Správca dane zistil, že dodávateľ žalobcu ani jeho subdodávatelia nesídlia na adrese uvedenej v obchodnom registri a nesídlili tam ani v roku 2016 a ani jedna dodávateľská spoločnosť nemá oprávnenie na podnikanie v danej oblasti, nakoľko nemajú v predmete podnikania zber, spracovanie, skladovanie, pestovanie a uvádzanie do obehu reprodukčného materiálu lesných drevín.

- Na základe uvedených zistení v spojení s obsahom vyjadrenia odberateľa žalobcu pri miestnom zisťovaní, správca dane (a zhodne žalovaný) dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru jeho deklarovaným dodávateľom Crawen s.r.o. Preto podľa orgánov finančnej správy dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcom nebolo preukázané splnenie (hmotnoprávnych) podmienok pre odpočet DPH definovaných v § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou doručenou dňa 28.12.2018 (elektronicky) Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102136354/2018 zo dňa 02.11.2018 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 101070030/2018 zo dňa 30.05.2018 a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. .

6. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Žalobca dôvodí nesprávnym právnym posúdením veci tým, že finančné orgány odmietli, že sú nositeľmi dôkazného bremena. Nakoľko podľa žalobcu, ak správca dane tvrdil, že tovarom jeho dodávateľ nedisponoval a nemohol ho preto dodať žalobcovi, z uvedeného vyplýva jediný logický záver, že tovar neexistoval, a teda že išlo o fiktívne obchody a keďže fiktívne obchody sú daňovým podvodom, potom dôkazné bremeno a preukázanie rozhodných skutočností pre neuznanie odpočtu z dôvodu daňového podvodu mal znášať správca dane. Podľa žalobcu sa za tejto situácie žalovaný nemôže zbaviť povinnosti znášať dôkazné bremeno preukázanie daňového podvodu tvrdením, že predmetom dokazovania nebol daňový podvod ale preukázanie či deklarovaný tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre.

- Žalobca ďalej dôvodí, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď sa správca dane ani len nepokúsil odstrániť zásadný rozpor medzi tvrdením svedka C. G. a zisteniami od colných orgánov a Národného lesníckeho centra o lesných škôlkach subdodávateľov na Ukrajine a preprave tovaru subdodávateľmi z Ukrajiny priamo k žalobcovi. Zároveň namieta, že neužívanie evidovaného sídla dodávateľom a jeho subdodávateľmi nevylučuje vykonávanie ekonomickej činnosti a to, že tieto spoločnosti nemajú v predmete činnosti zber, spracovanie, skladovanie, pestovanie a uvádzanie do obehu reprodukčného materiálu lesných drevín, resp. neboli držiteľmi osvedčení o odbornej spôsobilosti či nevystavovali sprievodné listy, môže zakladať porušenie príslušných zákonov ale neodôvodňuje záver, že tovar nedodali. V tejto časti námietok žalobca tiež namieta, že správca dane nezisťoval ako si uvedené daňové subjekty (dodávateľ a subdodávatelia) plnili svoje daňové povinnosti v súvislosti so žalobcom deklarovaným obchodom. Pričom žalobca sa domnieva, že jediným dôvodom neuznania odpočtu vo vzťahu k žalobcovi bolo, že niektorí z týchto subjektov daň nedoviedol a táto daň je od tohto subjektu nevymožiteľná.

- V treťom okruhu námietok žalobca namieta podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podstatné porušenie ustanovení o konaní vidí žalobca v tom, že vyjadrenia odberateľa žalobcu p. E. pri miestnom zisťovaní majú charakter svedeckej výpovede (nakoľko sa týkajú samotného žalobcu, o pôvode žalobcom dodaného tovaru, či bol výsledkom vlastnej pestovateľskej činnosti alebo bol obstaraný dodávateľsky a pod.) a nie len vyjadrenia ku skutočnostiam fyzicky zisťovaním pri miestnom zisťovaní, a preto opomenutie prítomnosti žalobcu a tým možnosti klásť svedkovi otázky je závažným porušením procesných práv žalobcu. Pričom výpovednú hodnotu pripísal správca dane nie miestnemu zisťovaniu ale práve obsahu vyjadrenia odberateľa žalobcu pri tomto miestnom zisťovaní. Žalobca v reakcii na stanovisko žalovaného zdôraznil, že svedok sa nestáva svedkom od toho že je poučený ako svedok, ako to uvádza žalovaný, ale samotnou vedomosťou o rozhodných skutočnostiach a vyjadrovaním sa k nim.

- V ostatnom žalobca poukazuje na logickú rozpornosť popierania existencie tovaru vo vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom a na druhej strane nepopieranie existencie tovaru medzi žalobcom a jeho odberateľom p. E.. Z tohto rozporu by potom vyplývalo, že tovar, ktorým preukázane disponoval odberateľ mu dodal žalobca z vlastnej pestovateľskej činnosti, čomu však odporuje objem pestovateľskej činnosti žalobcu, ktorý produkoval sadenice vo veku do 2 rokov v objeme 1.360.000 ks, avšak p. E. boli dodané sadenice vo veku 2 a viac rokov resp. 4 a viac rokov spolu v objeme 1.277.550 ks.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.02.2019 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a žalobcom vznesené žalobné námietky považoval za neopodstatnené. Zdôraznil, že správca dane nikde netvrdí, že by tovar neexistoval, konštatoval len, že žalobca nepreukázal, že mu bol tovar dodaný ním deklarovaným dodávateľom. Tiež zdôraznil, že dôvod neuznania práva na odpočet je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a nie daňový podvod. Vo vzťahu k vyjadreniu odberateľa žalobcu p. E. zdôraznil, že v podstate je jeho vyjadrenie v prospech žalobcu a potvrdzuje obchodný vzťah medzi ním a žalobcom, avšak nepotvrdzuje ani nevyvracia vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Na obhájenie, že zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu a ustanovení o konaní pri výsluchu / vyjadrení p. E., žalovaný zdôraznil, že z hľadiska vplyvu na končený výsledok zistení správcu dane ani za prítomnosti

žalobcu pri vypočutí p. E. by výsledok konania nebol iný, pretože p. E. nemohol objasniť zdaniteľné obchody medzi žalobcom a jeho dodávateľom.

8. Žalobca v replike zo dňa 28.03.2019 zotrval na svojej žalobnej argumentácii majúc za to, že jej dôvodnosť vyjadrením žalovaného nebola spochybnená.

9. Žalovaný dupliku nepodal.

10. Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom č. k. -78 zo dňa 26.05.2020, právoplatným 13.07.2020, ktorým žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.10.2022 predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a uvedenia nesprávneho skutkového stavu na ktorom založil svoje právne závery, všetko s odkazom na závery kasačného súdu v jeho rozsudku sp. zn. z 14.04.2022 v inej obdobnej veci žalobcu. Vec bola vrátená (doručená) krajskému súdu 27.12.2022 a v ďalšom bolo konanie vedené pod sp. zn. .

11. Žalovaný vo vyjadrení z 19.02.2024 na výzvu súdu trval na nariadení pojednávania vzhľadom na pominutie nepriaznivej epidomiologickej situácie. Zároveň zdôraznil, že rozhodnutie súdneho dvora vo veci Vikingo, C-610/19 a rozhodnutie kasačného súdu vo veci sp. zn. z 15.11.2022 vytvárajú dostatočné právne východiská pre posúdenie tejto veci.

12. Vyjadrenie žalobcu bolo súdom zaslané dňa 05.06.2024 na vedomie žalovanému, ktorý k nemu vyjadrenie nepodal.

13. Na pojednávaním konanom dňa 16.07.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby a žalobných bodoch a súčasne zdôraznil, že od času podania žaloby došlo k zásadnému judikatórnemu posunu a to najmä v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo. Takisto zdôraznil, že v danej veci nie je spochybnená existencia tovaru ale to, že tovar nedodal dodávateľ Crawen s.r.o. označený na faktúrach. Z rozhodnutia vo veci Vikingo vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou je existencia tovaru a formálnou podmienkou je osoba dodávateľa, čiže nie je rozhodujúce to či osoba dodávateľa je osoba, ktorá podľa faktúry tovar dodala. To je zásadná zmena. Tento judikatúrny odklon akceptoval tak Najvyšší správny súd SR, ako aj Krajský súd v Žiline, ktorý po 19-tich rozhodnutiach zmenil svoj právny názor a ďalšie rozhodnutia už vydával v súvislosti s týmto (v judikátornom odklone prezentovaným) právnym názorom. Žalovaný na pojednávaní zotrval na nedôvonosti žaloby a poukázal na to, že prejednávaná vec nie je prvou vecou tohto žalobcu a sú tu aj ďalšie zdaňovacie obdobia, okrem decembra 2016, pričom v troch prípadoch už rozhodol aj Najvyšší správny súd SR, a to rozsudkom , , , kde zaujal stanovisko aj v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Vikingo, kde konštatoval, že dodanie plnenia – sadeníc a jeho existencia boli spochybňované jednak vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi, jednak vo vzťahu k subdodávateľom a jednak spochybnili aj samotnú prepravu deklarovaného tovaru.

III.

Posúdenie veci správnym súdom

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorom je vec vedená pod sp. zn. .

15. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

16. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom Crawen s.r.o. za dodávku tovaru (sadenice borovica lesná, jedľa biela, smrek obyčajný, bud lesný, semená smrek obyčajný) v sume 4.166,00 Eur.

17. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Crawen s.r.o.

Vzťahujúca sa právna úprava

18. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa prvá a druhá veta o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa : „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa : „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa : „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa : „Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

- Podľa o správe daní (ďalej len „“): „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

Všeobecné východiská

19. Daň z pridanej hodnoty upravená je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).

20. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

21. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

22. V zmysle (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty ( ). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane ( a ). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty ( ). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z .

23. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR -33 zo dňa 07.02.2023) Formálne sa dve základné povinnosti daňového subjektu v daňovom konaní (povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať) realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018)

Prehľad rozhodnutí v obdobných veciach žalobcu

24. Podľa protokolu o daňovej kontrole správca dane na základe obdobných zistení dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu z dodávateľských faktúr od dodávateľa žalobcu DESIGN AGENTÚRA s.r.o. za zdaňovacie obdobia marec, apríl a máj 2016 a z dodávateľských faktúr od dodávateľa žalobcu Crawen s.r.o. za zdaňovacie obdobia november a december 2016. V nadväznosti na to z obdobných dôvodov bol samostatnými rozhodnutiami správcu dane potvrdenými rozhodnutiami žalovaného určený žalobcovi rozdiel DPH z dôvodu neuznania odpočtu z týchto dodávateľských faktúr. Rozhodnutia žalovaného boli na základe žalobcom podaných správnych žalôb predmetom prieskumu v nižšie označených samostatných súdnych konaniach (aj s označením rozhodnutí konajúcich súdov):

- Zdaňovacie obdobie marec 2016, dodávateľ DESIGN AGENTÚRA s.r.o.: Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. zo dňa 03.09.2020, žalobu zamietol. Najvyšší správny súd SR rozsudok sp. zn. zo dňa 14.12.2022, kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol s tým, že v odôvodnení podľa

poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 26.10.2022, ktorého prevzatú časť uviedol.

- Zdaňovacie obdobie apríl 2016, dodávateľ DESIGN AGENTÚRA s.r.o.: Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. zo dňa 15.10.2020, žalobu zamietol (išlo o skrátený rozsudok s odkazom na závery o. i. rozsudku zo dňa 26.05.2020 týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia máj 2016, a dodávateľa DESIGN AGENTÚRA s.r.o.). Najvyšší správny súd SR rozsudok sp. zn. zo dňa 26.10.2022, kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, s totožným odôvodnením ako v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.10.2022 (zdaňovacie obdobie máj 2016).

- Zdaňovacie obdobie máj 2016, dodávateľ DESIGN AGENTÚRA s.r.o.: Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. zo dňa 26.05.2020, žalobu zamietol. Najvyšší správny súd SR rozsudok sp. zn. zo dňa 26.10.2022, kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, s totožným odôvodnením ako v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.10.2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2016).

- Zdaňovacie obdobie november 2016, dodávateľ Crawen s.r.o.: Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. zo dňa 03.09.2020, žalobu zamietol. Najvyšší správny súd SR rozsudok sp. zn. zo dňa 14.04.2022 predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a uvedenia nesprávneho skutkového stavu, na ktorom založil svoje právne závery. Vec je vedená Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. (senát 6S)

- Zdaňovacie obdobie december 2016, dodávateľ Crawen s.r.o.: Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. zo dňa 26.05.2020, žalobu zamietol. Najvyšší správny súd SR rozsudok sp. zn. zo dňa 26.10.2022 predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a uvedenia nesprávneho skutkového stavu, na ktorom založil svoje právne závery, s odkazom na závery rozsudku sp. zn. z 14.04.2022 (zdaňovacie obdobie november 2016, dodávateľ Crawen s.r.o.). Ide o konanie v predmetnej veci vedenej Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. (senát 4S)

25. Zároveň vo veci žalobcu bolo predmetom súdneho prieskumu aj rozhodnutie správcu dane v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného o vyrubení dane z príjmu za rok 2016 v nadväznosti na uznateľnosť výdavkov za úhradu dodávateľských faktúr od dodávateľa žalobcu DESIGN AGENTÚRA s.r.o. V tejto Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. zo dňa 29.04.2021, žalobu zamietol a Najvyšší správny súd SR rozsudok sp. zn. zo dňa 28.02.2023, zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

26. Správny súd v nadväznosti na obsah kontrolných zistení v protokole o daňovej kontrole, obsah rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obsah ich stanovísk v daňovom konaní aj konaní súdnom, ako aj v nadväznosti na závery formulované v rozhodnutiach kasačného súdu v obdobných veciach s rozdielnym dodávateľom (DESIGN AGENTÚRA s.r.o.), považoval za podstatné v predmetnej veci ustáliť, či finančné orgány činili pochybným samotnú materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia, alebo len dodanie tohto zdaniteľného plnenia žalobcovi ním deklarovaným dodávateľom t. j. spoločnosťou Crawen s.r.o.

27. V protokole o kontrole (str.20) správca dane uviedol, že žalobca v priebehu kontroly nepredložil okrem faktúr a dokladov o spôsobe ich úhrady, žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že tovar bol dodaný spoločnosťou Crawen s.r.o. Správca dane tiež uviedol (str. 21), že dokazovaním preukázal, že spoločnsoti M lines s.r.o. a M-ER SPOL s.r.o. (pozn. subdodávatelia) v roku 2016 nedoviezli z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky žiaden tovar a z uvedeného dôvodu tovar deklarovaný faktúrami vystavenými spoločnosťou Crawen s.r.o. táto spoločnosť nemohla dodať kontrolovanému daňovému subjektu, nakoľko ním nedisponovala. A uzatvára, že dokazovaním je nepochybne preukázané, že spoločnosť Crawen s.r.o. tovar deklarovaný faktúrami, na základe ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, nedodala. Zhodne sú závery protokolu prenesené do rozhodnutia správcu dane.

28. Správca dane v stanovisku (v zápisnici o ústnom pojednávaní z 29.05.2018) k tej časti vyjadrenia žalobcu k protokolu, v ktorej namieta nejednoznačnosť záverov správcu v otázke či spochybňuje samotnú materiálnu existenciu plnenia (existenciu tovaru) alebo len jeho dodania deklarovaným dodávateľom (ktoré stanovisko bolo následne uvedené aj v jeho rozhodnutí správcu dane) uviedol, okrem poukazu na vyššie zhrnuté závery uvedené v protokole, že „... správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, dokazovaním jednoznačne preukázal, že tovar nebol dodaný spoločnosťami, faktúry ktorých boli predložené kontrolovaným daňovým subjektom. Existenciu tovaru potvrdzujú výsledky miestneho zisťovania vykonaného v priebehu … daňovej kontroly u rozhodujúceho odberateľa kontrolovaného daňového subjektu uvedených v protokole, ktorý potvrdil dodanie sadeníc a preukázal ich ďalší predaj.“ K tej časti vyjadrenia zástupcu žalobcu na ústnom pojednávaní, v ktorej činí otáznym akú váhu pripísal správca dane vyjadreniu odberateľa žalobcu p. E. pri miestnom zisťovaní o pôvode sadeníc, ktorý sa vyjadril, že má za to, že mu boli dodané sadenice vypestované dodávateľom, správca dane v stanovisku uviedol, že „Vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodujúceho odberateľa kontrolovaného daňového subjektu a dodané množstvá a druhy sadeníc súhlasili s druhom a množstvom, ktoré p. E. následne predával svojim odberateľom, tiež na vyjadrenie, že niektoré sadenice videl priamo v škôlkach a kontrolovaný daňový subjekt je pestovateľom sadeníc, správca dane existenciu tovaru nespochybňoval.“ Zhodne je obsah stanoviska prenesený do rozhodnutia správcu dane.

29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iných uviedol, že „Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil okrem sporných faktúr, žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že k dodaniu tovaru došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach. Daňové orgány nikde vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú, že tovar neexistoval, na tom závery správcu dane nie sú založené. Správca dane na základe kontrolných zistení konštatoval, že tovar nebol dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach, čo tvorí skutkový základ pre jeho rozhodnutie a z toho vyplývajúce závery o porušení ust. a a “ (k bodu 21.). Tiež uviedol, že „Ako je to už v iných častiach tohto vyjadrenia uvedené, správca dane nikde vo svojom rozhodnutí netvrdí, že tovar neexistoval. Žalobca bol sám pestovateľom lesného reprodukčného materiálu a aký tovar dodával svojim odberateľom, to vie len on.“ a opätovne zdôraznil, že „Dôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo spochybnenie existencie tovaru, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ.“ (str. 8 a 9 vyjadrenia) Žalovaný zároveň vo vyjadrení k žalobe (ako je to aj vyššie uvedené) vo vzťahu k vyjadreniu odberateľa žalobcu p. E. zdôraznil, že v podstate je jeho vyjadrenie v prospech žalobcu a potvrdzuje obchodný vzťah medzi ním a žalobcom, avšak nepotvrdzuje ani nevyvracia vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Na obhájenie, že zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu a ustanovení o konaní pri výsluchu / vyjadrení p. E., žalovaný zdôraznil, že z hľadiska vplyvu na končený výsledok zistení správcu dane ani za prítomnosti žalobcu pri vypočutí p. E. by výsledok konania nebol iný, pretože p. E. nemohol objasniť zdaniteľné obchody medzi žalobcom a jeho dodávateľom.

30. Správny súd uvádza, že je namieste dôsledne diferencovať medzi hmotnoprávnou podmienkou dodania plnenia zdaniteľnou osobou (platiteľom dane) v spojení s formálnou podmienkou odpočtu, ktorou je identita dodávateľa (teda dodania plnenia dodávateľom označeným na dodávateľskej faktúre) a hmotnoprávnou podmienkou, spočívajúca v samotnej materiálnej existencii plnenia (existencii tovaru). Nakoľko nesplnenie prvej z označených podmienok nevylučuje danosť (splnenie) druhej z označených podmienok, naopak nesplnenie druhej z označených podmienok (absencia materiálnej existencie plnenie, existencie tovaru) nevyhnutne vylučuje splnenie ostatných hmotnoprávnych podmienok. Inak povedané ak niet plnenia/tovaru, niet ani dodávateľa (so statusom platiteľa či bez, deklarovaného na faktúre či neidentifikovaného) ani použitia plnenia odberateľom.

31. Dôsledné rozlišovanie má dosah aj na vymedzenie predmetu dokazovania, teda či predmetom dôkazného bremena presunutého na daňový subjekt oznámením pochybností správcu dane je preukázanie dodania tovaru/služby deklarovaným dodávateľom alebo preukázanie samotnej materiálnej existencie plnenia (tovar/služby).

32. V daňovom konaní pri posudzovaní oprávnenosti odpočtu DPH akékoľvek vyjadrenia správnych orgánov k „materiálne existencii plnenia“ resp. „existencii tovaru či služby“, už vzhľadom na vlastný predmet daňového konania a na vlastný význam pojmu „plnenie“ nie je možné vnímať inak, ako vyjadrenia k tomu či sa tovar/služby, z ktorých sa uplatňuje odpočet dostal do dispozičnej sféry príjemcu

od iného subjektu (samostatnou hmotnoprávnou podmienkou je status platiteľa dane u tohto iného subjektu a formálnou podmienkou je jeho identita).

33. Preto ak správca dane i žalovaný opakovane zdôraznili, ako to vyplýva z ich vyššie citovaných stanovísk a vyjadrení, že dôvodom ich pochybností a odopretia odpočtu bolo nepreukázanie dodania tovaru žalobcovi jeho deklarovaným dodávateľom a nie spochybnenie jeho materiálnej existencie, uvedené jednoznačne potvrdzuje, že nimi nebola spochybňovaná hmotnoprávna podmienka odpočtu spočívajúca v materiálnej existencie plnenia (tovaru).

34. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, - ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci L. C. H., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci M. N., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

35. Správcom dane zistená nekontaktnosť dodávateľa žalobcu a subdodávateľov v mieste ich registrovaného sídla v zmysle vyššie judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ nie je skutočnosťou spôsobilou spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Okrem toho je potrebné uviesť, že akúkoľvek relevanciu nekontaktnosti dodávateľa v čase prebiehajúcej daňovej kontroly v mieste jeho sídla oslabuje aj skutočnosť, že tu bola osoba (C. G.), ktorá disponovala a preukázala sa správcovi dane oprávnením (splnomocnením) konať v zastúpení tohto dodávateľa. Samotné závery správcu dane odobrené žalovaným týkajúce sa spochybnenia platnosti touto osobou predloženého splnomocnenia sa javia ako neudržateľné a zasahujúce do vlastných súkromnoprávnych vzťahov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom.

36. To, že dodávateľ žalobcu ani jeho subdodávatelia nedisponovali oprávnením na podnikanie v danej oblasti (nemajú v predmete podnikania zber, spracovanie, skladovanie, pestovanie a uvádzanie do obehu reprodukčného materiálu lesných drevín) v zmysle vyššie judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ tiež nie je skutočnosťou spôsobilou spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

37. Ako ani to, že dodávateľ žalobcu ani jeho subdodávatelia neboli držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčný materiálom, nevystavovali sprievodný list reprodukčného materiálu v zmysle , nedisponovali žiadnymi osvedčeniami a dokumentami, ktoré sú potrebné k uvedeniu lesného reprodukčného materiálu na trh resp. že Národné lesnícke centrum nemá informáciu o tom, že by na Slovensku bol evidovaný subjekt, ktorý má lesnú škôlku na Ukrajine, a na dovoz je oprávnený len držiteľ takého osvedčenia resp. dovoz podlieha osobitným povoleniam, sú jednak skutočnosťami mimo sféry vplyvu žalobcu a už preto je neprípustné tieto zistenia pripisovať na vrub žalobcu. Okrem toho argumentom a fortiori (argument zo silnejšieho dôvodu) v podobe a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu), je namieste konštatovať, že ak samotná absencia príslušného podnikateľského oprávnenia (či už u daňového subjektu, jeho dodávateľa alebo subdodávateľov) nie je v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ spôsobilá založiť dôvodnú pochybnosť o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu, potom touto spôsobilosťou nedisponuje ani absencia správcom dane označených osvedčení a povolení ku konkrétnej činnosti.

38. Správca dane vo svojom rozhodnutí odobrenom žalovaným uviedol tiež zistenie (ktorým dôvodí preukázanú pochybnosť o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane) a to, že nebola preukázaná preprava tovaru (sadeníc a semien) subdodávateľskými spoločnosťami M ER -SPOL s.r.o. a M lines s.r.o z územia Ukrajiny na územie Slovenska v roku 2016, pričom svoje zistenie opieral o odpovede dožiadaného Colného úradu Michalovce a Colného úradu Košice.

39. Z obsahu dožiadaní vyplýva (1) výzva na oznámenie, či v kalendárnom roku 2016 spoločnosti M ER -SPOL s.r.o. a M lines s.r.o. uskutočnili prepravu lesného reprodukčného materiálu, a to sadeníc a semien z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky, pričom uvedené spoločnosti by mali pestovať prepravovaný lesný reprodukčný materiál vo vlastných škôlkach na území Ukrajiny a preprava sa mala uskutočniť motorovými vozidlami – dodávky značky Mercedes s ukrajinskými evidenčnými číslami, ktoré správcovi nie sú známe. Aj v spojení so žiadosťou o oznámenie času uskutočnenej prepravy, označenie dopravných prostriedkov a množstva prepravovaného tovaru a predloženie fotokópií všetkých dokladov o preprave. Ďalej (2) výzva na oznámenie, či za predpokladu, že tieto spoločnosti tovar prepravovali na územie SR z Ukrajiny by ho boli povinné deklarovať na príslušnom colnom úrade a s akými dokladmi.

40. Colný úrad Michalovce na takto koncipovanú výzvu oznámil správcovi dane, že (1) po preverení v evidenciách a databázach Finančnej správy SR predmetné spoločnosti neuskutočnili žiadne colné konanie v rámci Colného úradu Michalovce a ani na území Slovenskej republiky. Zároveň k druhej časti výzvy uviedol, že (2) ak by takýto tovar označené spoločnosti prepravovali na územie SR z UA boli by povinné ho predložiť spolu s príslušnými dokladmi colnému úradu z dôvodu, že ide o obchodný dovoz, ktorý podlieha zákazom a obmedzeniam. Colný úrad Košice na takto koncipovanú výzvu oznámil správcovi dane, že (1) preverovaním „v DS Client a v AM – ACIS (HP Vertica)“ zistil, že za obdobie rokov 2015, 2016, 2017 až po dnešok nebol uskutočnený dovoz tovaru vyššie uvedenými spoločnosťami. Zároveň k druhej časti výzvy uviedol, že (2) tovar vstupujúci na colné územie Únie od momentu vstupu podlieha colnému dohľadu a môže podliehať colným kontrolám. S odkazom na článok 139 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 952/2013 („Colný kódex Únie“) uviedol, že tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, predkladá colným orgánom ihneď po jeho príchode osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie Únie, osoba v ktorej mene alebo na ktorej účet koná osoba, ktorá prepravila tovar na toto územie, prípadne osoba, ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe na colné územie Únie. V ďalšom poukazuje na to, že colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia a jeho účelom je rozhodnúť či a za akých podmienok sa tovar prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo spätného vývozu. Podľa článku 139 „Predloženie tovaru colným orgánom“ Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 952/2013 („Colný kódex Únie“), bod 1. „Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, predkladá colným orgánom ihneď po jeho príchode na určený colný úrad alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi alebo do slobodného pásma jedna z týchto osôb: (ďalej totožne ako uviedol v oznámení Colný úrad Košice, pozn.)

41. Pokiaľ správca dane spochybňoval prepravu tovaru, ktorú mali realizovať subdodávatelia dodávateľa žalobcu, a to s dosahom na spochybňovanie dodania tovaru žalobcovi jeho deklarovaným dodávateľom, správny súd uvádza, že ide o skutočnosti majúce základ vo vzťahu medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi a už z uvedeného dôvodu je neprípustným, aby tieto skutočnosti boli pripisované na ťarchu žalobcu za stavu, keď nie je spochybňovaná materiálna existencia tovaru a jeho dodanie žalobcovi bolo jeho dodávateľom (zástupcom dodávateľa) potvrdené. Z vyššie zhrnutého obsahu žiadosti správcu dane a odpovedí colných úradov bezosporu vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti nepodali ohľadom sporného tovaru colné vyhlásenia, ktorými sa začína colné konanie a colné konania neboli vedené. O uvedenom svedčí formulácia Colného úradu Michalovce, že „predmetné spoločnosti neuskutočnili žiadne colné konanie“ resp. formulácia I. O. H., že „nebol uskutočnený dovoz tovaru vyššie uvedenými spoločnosťami“. Takáto okolnosť sama osebe nasvedčuje porušeniu colných predpisov, ale žiadnym spôsobom nevypovedá o uskutočnení či neuskutočnení faktickej prepravy tovaru cez hraničný priechod z UA na územie SR. Keďže samotné plnenie si povinností voči colným úradom nie je dôkazom o tom, či preprava prebehla alebo neprebehla. Vzhľadom na uvedené, zistenie správcu dane o nepreukázaní prepravy tovaru nemá bez ďalšieho oporu v oznámeniach colných úradov, o ktoré správca uvedené zistenie opieral. Preto podľa názoru správneho súdu tu nie je dané a preukázané správcom dane také zistenie, taká pochybnosť, ktorá by zakladala relevantný dôvod na odopretie odpočtu dane alebo bránila aplikácii záverov formulovaných v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci L. C. H., C-610/19, čoho sa domáhal žalobca.

42. Na záver je potrebné podotknúť, že tak vyššie vymedzené okolnosti identifikované judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj zistenia správcu dane v danej veci môžu byť vo všeobecnosti relevantné ako indikátory prípadného daňového podvodu ako dôvodu neuznania odpočtu, potom, ako by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu (ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04), o čo nešlo v posudzovanej veci.

43. Pokiaľ žalobca v posudzovanej veci disponoval dodávateľskou faktúrou, ktorú riadne uhradil, opísal spôsob a priebeh dodania tovaru, ktorý osobne prevzal od zástupcu dodávateľa Crawen s.r.o. C. G. v Belej nad Cirochou. Pokiaľ zástupca dodávateľa C. G., ktorý svoje oprávnenie preukázal predložením plnej moci, uvedené dodanie potvrdil a súčasne potvrdil, že v zastúpení dodávateľa vystavil a podpísal faktúry, označil subdodávateľov s tým, že majú vlastné lesné škôlky na Ukrajine asi 6 km od Uble, kde bol tovar nakladaný a s tým, že títo subdodávatelia zabezpečovali prepravu k žalobcovi na veľkých dodávkach zn. Mercedes s ukrajinskými evidenčnými číslami a tovar bol vyložený a prepočítaný v Belej nad Cirochou. Pokiaľ najväčší odberateľ žalobcu B. E. pri miestnom zisťovaní potvrdil odoberanie lesného reprodukčného materiálu od žalobcu v roku 2016 (sadenice boli väčšinou preberané v pivnici v Belej nad Cirochou a niektoré mu doviezol žalobca). A pokiaľ podľa správcu dane reálna existencia tovaru nebola pochybná. Potom podľa názoru správneho súdu zistenia a dôkazy získané správcom dane tak ako sú prezentované v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

44. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a právnemu posúdeniu veci.

45. A z dôvodov vyššie vymedzených správny súd dospel k odlišnému záveru vo veci zákonnosti rozhodnutia žalovaného v prípade posúdenia dôvodnosti odopretia odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Crawen s.r.o. oproti záverom formulovaných v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove a kasačného súdu pri ich prieskume vo vzťahu k dôvodnosti neuznania práva na odpočet z dodávateľských faktúr od iného dodávateľa žalobcu, a to DESIGN AGENTÚRA s.r.o.

46. Pokiaľ ide o žalobnú námietku vzťahujúcu sa k neodstráneniu nezrovnalostí medzi tvrdením svedka C. G. a zisteniami správnych orgánov, túto správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. A to jednak preto, že tieto rozpory neboli z hľadiska vlastného posúdenia veci relevantné, z dôvodu, že žalobca sa výsluchu svedka zúčastnil a nevyužil svoje právo na kladenie otázok svedkovi, ako aj z dôvodu, že žalobca mal možnosť opätovný výsluch svedka navrhnúť čo neučinil.

47. Ako dôvodnú nevyhodnotil správny súd ani žalobnú námietku procesného pochybenia správcu dane, ktorá mala spočívať v opomenutí prítomnosti žalobcu pri vyjadrení jeho odberateľa pri miestnom zisťovaní, ktoré podľa žalobcu vzhľadom na skutočnosti, ku ktorým sa tento odberateľ vyjadroval malo charakter svedeckej výpovede. A to primárne z dôvodu, že správca dane je v rámci miestneho zisťovania oprávnený klásť otázky osobe, u ktorej sa miestne zisťovanie koná a vyjadrenia týchto osôb nemajú charakter svedeckej výpovede, pričom kontrolovanému daňovému subjektu zostáva zachované právo navrhnúť výsluch uvedenej osoby ako svedka, toto právo žalobca nevyužil. Zároveň je potrebné uviesť, že správca dane na základe výsledkov miestneho zisťovania u tohto najväčšieho odberateľa reálnu existenciu tovaru nespochybňoval a jeho vyjadrenie pri miestnom zisťovaní (aj v spojení s predloženými dokladmi), ako to uvádza aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, vyhodnotil v prospech žalobcu. Odberateľ žalobcu potvrdil obchodný vzťah medzi ním a žalobcom, avšak sa nevyjadroval k okolnostiam spochybnenia deklarovaného dodávateľa žalobcu.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

48. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane charakterizuje nedostatok dôvodov a nesprávne právne závery [, v spojení s ], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie [ veta prvá ]. (výrok I)

49. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite vec právne posúdiť a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti správcu dane právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle .

50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a nasl. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

51. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( ) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. ( ) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )