Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/138/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: CaC clearing s.r.o., Jasná 2972/55, Dunajská Lužná 900 42, IČO: 36 194 336, zastúpený JUDr. Romanom Frnčom, advokátom, Uralská 11, 040 12 Košice, IČO: 46 244 671, proti žalovanému: Investičná Správcovská s.r.o., Zvonárska 3, Košice

- mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 44 484 011, o neúčinnosť zmluvy o prevode nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 4. apríla 2022, č.k. - 507, takto

rozhodol:

I. Návrhy žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

II. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II z 4. apríla 2022, č.k. - 507 v napadnutom prvom, druhom a štvrtom výroku.

III. O d m i e t a odvolanie proti tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol.

IV. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalobu zamietol.

II. Zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II, č.k. - 23 zo dňa 26.5.2020. III. Návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol. IV. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 20.5.2020 domáhal určenia, že zmluva, ktorou prevodca - chrysso s.r.o., IČO: 44 459 751 previedol na žalovaného nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX okres Košice I, obec Košice - L. Y., k. ú. L. Y. ako: penzión, súpisné č. XXX postavený na parcele „C“ č. XXXX, výmera 579 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcela „C“ č. XXXX, výmera 68 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, parcela „C“ č. XXXX, výmera 579 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosti“), je voči žalobcovi právne neúčinná.

3. Žalobu odôvodnil tým, že je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky 1.730.397,66 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia kúpnej ceny za predaj časti podniku podľa Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 26.6.2017, voči dlžníkovi chrysso s.r.o., IČO: 44 459 751. Žalobca pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2019 uzatvorenej s postupcom - JUDr. Miroslavom

Verebom správcom konkurznej podstaty úpadcu BRAND FOOD INVEST s.r.o. v konkurze, IČO: 46 598 421. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol od spoločnosti chrysso s.r.o. a ktoré boli jediným významným majetkom spoločnosti chrysso s.r.o., z ktorého sa reálne mohol domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. Žalobca dôvodil, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanému známy, keďže chrysso s.r.o. a žalovaný sú spoločnosti, ktoré sú personálne a majetkovo prepojené. V obidvoch spoločnostiach vystupuje ako konateľ F. V., a jediným spoločníkom je spoločnosť chrysso Ltd. Trust Company Complex. Prevod nehnuteľností medzi chrysso s.r.o. a žalovaným bol len účelový, išlo o dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca poukázal na , a . Žalobca zároveň navrhol konanie podľa prerušiť z dôvodu prebiehajúceho konania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , predmetom ktorého je posúdenie samotnej pohľadávky žalobcu a či úkony žalovaného ukracujú uspokojenie pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.5.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.

5. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvýkrát nadobudol predmetné nehnuteľnosti od predávajúceho Chrysso cassoviensis s.r.o. na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 25.2.2010. Dňa 8.12.2014 žalovaný uzavrel so spoločnosťou K-Profin s.r.o. Zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej bol aj prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Spoločnosť K-Profin s.r.o. dňa 16.6.2015 zmenila obchodné meno na chrysso s.r.o. Z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny zo strany chrysso s.r.o., žalovaný dňa 17.5.2018 odstúpil od Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 8.12.2014 a v záznamovom konaní vedenom pod č. Z-6839/2018 došlo k obnoveniu pôvodného vlastníckeho stavu na žalovaného. Dňa 26.9.2019 uzavrel žalovaný Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s kupujúcim Hotel Zvonárska s.r.o. Dňa 20.12.2019 Hotel Zvonárska s.r.o. uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcim Manevi Zrt. V ten istý deň žalobca podal návrh na zápis informatívnej poznámky č. P1164/2019 o spore vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o neúčinnosť kúpnej zmluvy. Dňa 6.1.2020 kupujúci Manevi Zrt odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2019 z dôvodu zápisu uvedenej poznámky a vkladové konanie bolo zastavené. Následne žalovaný dňa 3.3.2020 odstúpil od Zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.9.2019, ktorú uzatvoril s kupujúcim Hotel Zvonárska s.r.o. Vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal opätovne žalovaný. Žiadnym iným prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od roku 2010 nedošlo a spoločnosť chrysso s.r.o. nikdy neprevádzala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX na akúkoľvek tretiu osobu. Ďalej žalovaný namietal, že zmluva, ktorej neúčinnosti sa žalobca v konaní domáha neexistuje, nakoľko nikdy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi spoločnosťou chrysso s.r.o. a pôvodným žalovaným Hotel Zvonárska s.r.o. Zvýraznil, že žalovaný bol opätovne zapísaný na LV ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, keď dňa 4.3.2020 odstúpil od zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.9.2019. Pohľadávka voči dlžníkovi chrysso s.r.o. mala vzniknúť na základe odstúpenia od zmluvy správcom konkurznej podstaty dňa 29.1.2019. Žalobcom označený dlžník chrysso s.r.o. vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX po 29.1.2019, ani pred týmto dátumom, neuskutočnil žiaden právny úkon, ktorým by mohol byť žalobca ukrátený. Dlžník chrysso s.r.o. bol vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase od 10.12.2014 do 17.5.2018, keď žalovaný odstúpil od zmluvy a následne bol vykonaný záznam vlastníckeho práva pod č. Z-6839/2018. Žalovaný preto namietal, že v čase vzniku údajnej pohľadávky, dlžník chrysso s.r.o. nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mal previesť na žalovaného s úmyslom ukrátiť žalobcu v postavení veriteľa. Spoločnosť chrysso s.r.o. nikdy žiadnou zmluvou neprevádzala vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v prospech akejkoľvek tretej osoby. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2019, ktorou mal žalobca nadobudnúť pohľadávku 1.730.397,66 eur je neplatná. Pohľadávka 1.730.397,66 eur je predmetom konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , v ktorom žalovaný predložil dohodu o započítaní pohľadávok zo dňa 26.6.2017, z ktorej je zrejmé, že kúpna cena podľa Zmluvy o predaji časti podniku z toho istého dňa bola riadne uhradená. Odstúpenie správcu konkurznej podstaty od Zmluvy o predaji časti podniku podľa je neplatné pre rozpor so zákonom. Ďalej žalovaný poukázal aj na existenciu prekážky litispendencie, ktorú predstavuje konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. a preto navrhol konanie zastaviť.

6. Žalobca v priebehu konania uviedol, že prekážka litispedencie s poukazom na konanie vedené Okresným súdom Košice I pod sp. zn. neexistuje, nakoľko v konaní sp. zn. súd nerozhodol o zmene žaloby, teda nejde o totožný predmet konania. Žalobca ďalej poukázal na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. , ktorý spochybnil pravosť dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 26.6.2017 a pohľadávky žalobcu vo výške 1.730.397,66 eur z dôvodu, že dohoda o započítaní pohľadávok bola antidatovaná, teda ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . Ďalej žalobca uviedol, že odporovateľným sa môže stať aj právny úkon, ktorý predbieha čas, v ktorom sa stala veriteľova pohľadávka vymáhateľnou, čím je daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe. Z uvedeného dôvodu trval na prerušení konania.

7. Žalovaný v priebehu konania označil tvrdenie žalobcu o antidatovaní dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 26.6.2017 za nepravdivé. Tento dokument bol opakovane viackrát predkladaný v rôznych konaniach ešte v roku 2018. Odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. nie je právne záväzné. Žalovaný zotrval na námietke, že žalobca neosvedčil existenciu zmluvy uvedenej v petite žaloby.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v podaní zo dňa 15.2.2022 navrhol pripustenie zmeny žaloby v znení, aby súd určil, že vyjadrenie súhlasu s obnovením pôvodného stavu na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. L. Y. zo dňa 31.8.2018, na základe ktorého došlo k prechodu vlastníckeho práva z chrysso s.r.o., IČO: 44 459 751 na žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na listine č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinné.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 7.3.2022 vzniesol námietku premlčania. Poukázal, že k vyjadreniu súhlasu s obnovením pôvodného stavu na LV č. XXXX došlo dňa 31.8.2018, t.j. premlčacia doba na domáhanie sa neúčinnosti tohto právneho úkonu uplynula najneskôr v dňoch 31.8.2021. Právnym úkonom, ktorým žalovaný vyjadril súhlas s obnovením pôvodného stavu na LV č. XXXX, k.ú. L. Y., nedošlo k úbytku majetku na strane dlžníka. K úbytku majetku na strane dlžníka došlo v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného. Týmto právnym úkonom došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku, čo má za následok obnovenie pôvodného právneho stavu a to bez ohľadu na súhlas dlžníka s odstúpením.

10. Žalobca označil vznesenú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca nemal ako zistiť aký právny úkon prebehol medzi spoločnosťou chrysso a medzi žalovaným. Spoločnosť chrysso s.r.o. previedla hotel Chrysso najprv na spoločnosť Investičná Správcovská s.r.o. a až následne na žalovaného, o čom žalobca predtým nemal informáciu.

11. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako kupujúci na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 25.2.2010 od predávajúceho Chrysso cassoviensis s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím č. V1666/10 zo dňa 18.3.2010. Dňa 8.12.2014 žalovaný uzavrel so spoločnosťou K-Profin s.r.o., IČO: 44459751 Zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej bol aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím č. V12869/2014 dňa 10.12.2014. Dňa 16.6.2015 spoločnosť K-Profin s.r.o. zmenila svoje obchodné meno na chrysso s.r.o. Dňa 17.5.2018 žalovaný odstúpil od Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 8.12.2014 z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny. Spoločnosť chrysso, s.r.o. v záznamovom konaní vedenom pod č. Z-6839/2018 dňa 31.8.2018 súhlasila s obnovením pôvodného stavu a ako vlastník bol dňa 21.9.2018 na list vlastníctva zapísaný žalovaný.

12. Uviedol súd prvej inštancie, že z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. zistil, že sa medzi totožnými stranami vedie konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že kúpna zmluva V - 10587/2019 zo dňa 1.10.2019 - 1369/2019, ktorou predávajúci - chrysso s.r.o., IČO: 44 459 751 predal spoločnosti Hotel Zvonárska s.r.o., IČO: 52 671 721, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná. Konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. .

13. Ďalej uviedol súd prvej inštancie, že z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II pod sp.zn. zistil, že žalobca sa domáha voči chrysso, s.r.o. zaplatenia pohľadávky 1.730.397,66 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2019 od správcu konkurznej

podstaty úpadcu Brand Food Invest, s.r.o. v konkurze. Pohľadávka podľa žalobcu vznikla odstúpením podľa od Zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 26.6.2017 uzatvorenej medzi úpadcom Brand Food Invest, s.r.o. a chrysso, s.r.o. z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny časti podniku, ktorá bola uzavretá dňa 26.6.2017 medzi úpadcom Brand Food Invest, s.r.o. a chrysso, s.r.o. Spoločnosť chrysso, s.r.o. v konaní popiera existenciu pohľadávky, konanie nie je právoplatne skončené.

14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , upravujúceho rozsah pôsobnosti a , a , , , upravujúcich odporovateľnosť právnych úkonov a účinky odstúpenia od zmluvy. Ďalej podľa článku 2 ods. 2 základných princípov , a , ktoré definujú právnu istotu, nesporné skutkové tvrdenia a prekážku litispedencie.

15. Poukázal súd prvej inštancie, že z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. zistil, že ide o konanie s iným predmetom sporu a preto uzavrel, že neexistuje prekážka začatej veci.

16. Súd prvej inštancie zvýraznil, že pohľadávka, ktorej vymáhateľnosť je prvým predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je predmetom samostatného konania, preto sa zaoberal výlučne splnením ďalších predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu a to existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka in fraudem legis, kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby a dodržania lehoty na uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu, ktorých preukázanie bude pre prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. . V prípade nepreukázania niektorého z týchto predpokladov, bude daný dôvod pre zamietnutie žaloby.

17. Uviedol súd prvej inštancie, že medzi stranami nebolo sporné, že chrysso, s.r.o. a žalovaný sú personálne prepojenými právnickými osobami. Súd prvej inštancie pritom neprihliadal na argumentáciu žalovaného, že k právnemu úkonu, ktorému žalobca odporuje došlo ešte pred vznikom pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, s poukazom na jednotný názor právnej vedy, podľa ktorého sa ukracujúci charakter právneho úkonu posudzuje v čase odporovania právneho úkonu, nie jeho realizácie. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné, či žalobca uplatnil odporovateľnosť úkonu včas a či súhlas dlžníka so zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je právnym úkonom, ktorému možno za daných okolností odporovať.

18. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. NS SR v konaniach vedených pod sp. zn. , ) platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia má za následok zánik záväzkovo právneho vzťahu, avšak samo osebe nie je dôvodom pre obnovenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľnosti môžu byť odstránené na základe dohody účastníkov podľa a nasl. alebo záznamom podľa a nasl. citovaného zákona. V posudzovanom spore samotný právny úkon žalovaného nebol postačujúci na obnovenie vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu charakter úkonu dlžníka podľa názoru súdu prvej inštancie sám o sebe nevylučuje možnosť jeho odporovateľnosti.

19. Súd prvej inštancie zvýraznil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 20.5.2020 pôvodne domáhal určenia právnej neúčinnosti zmluvy, ktorou prevodca - chrysso s.r.o. previedol na žalovaného nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX. Následne podaním zo dňa 15.2.2022 navrhol pripustenie zmeny žaloby a žiadal, aby súd určil, že vyjadrenie súhlasu s obnovením pôvodného stavu na liste vlastníctva č. XXXX zo dňa 31.8.2018, na základe ktorého došlo k prechodu vlastníckeho práva z chrysso s.r.o. na žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinné. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil dňa 4.4.2022.

20. Poukázal súd prvej inštancie, že zákon pre uplatnenie odporového práva stanovuje trojročnú objektívnu hmotnoprávnu lehotu, ktorá sa počíta od momentu, keď došlo k uskutočneniu odporovateľného právneho úkonu dlžníka. Pokiaľ nastávajú vecno-právne účinky odporovateľného úkonu až v nadväznosti na ďalšiu právnu skutočnosť, začína trojročná lehota plynúť od tejto právnej skutočnosti.

21. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri posudzovaní včasnosti dodržania lehoty na odporovanie právneho úkonu nemá okamih nadobudnutia vedomosti veriteľa o existencii alebo forme ukracujúceho úkonu žiaden právny význam. Súd prvej inštancie preto neprihliadal na tvrdenia žalobcu, že nemá prístup k zbierke listín katastra nehnuteľností a preto nemohol vedieť neúčinnosti akého právneho úkonu sa má domáhať. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca za daných okolností neformuloval podanú žalobu dostatočne všeobecne tak, aby ju bolo možné považovať za odporovanie akéhokoľvek ukracujúceho úkonu dlžníka, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste č. XXXX. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal určenia neúčinnosti zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným. Až návrhom na zmenu žaloby definoval právny úkon, ktorého neúčinnosti sa domáha ako jednostranný právny úkon dlžníka vo forme súhlasu s obnovením vlastníckeho práva žalovaného v záznamovom konaní. Nakoľko petit pôvodnej žaloby nebol formulovaný tak, aby obsiahol akýkoľvek ukracujúci právny úkon dlžníka, súd prvej inštancie považoval za rozhodujúci deň uplatnenia odporovacieho práva žalobcom deň podania návrhu na zmenu žaloby dňa 15.2.2022.

22. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka - súhlasu s obnovením pôvodného stavu na liste vlastníctva č. XXXX, domáhal po uplynutí zákonom stanovenej objektívnej lehoty troch rokov.

23. Keďže podmienky odporovateľnosti právneho úkonu zákon formuluje ako kumulatívne, súd prvej inštancie z dôvodu nedodržania lehoty na uplatnenie odporového práva považoval skúmanie ukracujúceho charakteru právneho úkonu dlžníka za nadbytočné a preto žalobu zamietol.

24. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na výsluch F. V., konateľky žalovaného, z dôvodu že jej výpoveď objektívne nemohla prispieť k zisteniu skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca dôkaz výsluchom žalovaného navrhol až na pojednávaní dňa 4.4.2022, t.j. takmer po dvoch rokoch vedenia sporu, súd prvej inštancie takýto prostriedok procesného útoku vyhodnotil podľa ako oneskorený.

25. Súd prvej inštancie podľa uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladného opatrenie zrušil, z dôvodu, že žalobu vo veci samej zamietol.

26. Žalobca opakovane navrhoval prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. . Súd prvej inštancie konštatoval, že nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdom Košice II pod sp. zn. s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít /R (ČR) 12/2003 civ./, podľa ktorej ak súčasne prebieha spor o pohľadávku veriteľa a konanie o odporovateľnosť právneho úkonu, až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej možno viesť konania súčasne, pričom prípadný procesný neúspech veriteľa v konaní o zaplatenie bude mať za následok aj zamietnutie odporovacej žaloby.

27. Súd prvej inštancie nevyhovel ani návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. o podnete na zrušenie spoločnosti žalovaného z dôvodu, že žalovaný stratí právnu subjektivitu a ďalej s ním nebude možné v konaní pokračovať pre neodstrániteľnú prekážku konania a v súčasnosti nie je možné určiť, kto bude právnym nástupcom žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na zásadu materiálnej publicity obchodného registra podľa a Žalovaný podľa výpisu z obchodného registra disponuje plnou procesnoprávnou subjektivitou, a preto neexistuje prekážka, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať. Z uznesenia registrového súdu zo dňa 25.3.2022, č.k. - 22 súd prvej inštancie zistil, že registrový súd konanie o zrušenie žalovaného na základe návrhu zo dňa 10.1.2022 nezačal.

28. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

29. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo konanie preruší do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , prípadne do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti proti uzneseniu

registrového súdu zo dňa 25.3.2022, č.k. - 22. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / /; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

30. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že spoločnosť chrysso s.r.o. previedla nehnuteľnosť najprv na spoločnosť Investičná Správcovská s.r.o. a až následne na žalovaného. Prevod nehnuteľností medzi chrysso s.r.o. a Investičná Správcovská s.r.o. bol len účelový a išlo len o dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca napadol každý prevod predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že nemá prístup do zbierky listín, keďže zákon mu to neumožňuje. Žalobca poukázal na jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a to nález zo dňa 8.12.2010, sp. zn. kde sa uvádza, že prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem je v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky považovaný za protiústavný a rozhodnutia zo dňa 1.7.2007, sp. zn.: , v ktorom ústavný súd konštatoval, že viazanosť štátnych orgánov v zmysle článku 2 ods. 2 neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ďalej na uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 1.7.2011, podľa ktorého „ v ustanovení nevyžaduje, aby žalobca po formálnej stránke do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada)“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky, keď neprihliadol na špecifiká sporu a nezohľadnil účel noriem upravujúcich odporovateľnosť právnych úkonov a to poskytnutie účinnej ochrany veriteľovi pred ukracujúcimi úkonmi dlžníka. Žalobca žalobou a ďalšími procesnými úkonmi jednoznačne napadol úkony uskutočnené medzi dlžníkom a žalovaným, pričom konkrétna špecifikácia právneho úkonu mohla logicky nastať až po tom, čo mal žalobca prístup do Zbierky listín katastra, do ktorej ináč podľa zákona nemá prístup. Žalobca tak vyjadril vo svojich procesných úkonoch podstatu, čoho sa domáha, pričom presnú špecifikáciu petitu vykonal až po tom, keď tak urobiť mohol. Postup súdu prvej inštancie túto skutočnosť úplne odignoroval a de facto odoprel žalobcovi prístup k spravodlivosti. Žalobca navrhol výsluch F. V. vzhľadom na pochybnosť, či kúpna cena bola uhradená a na základe aj takéhoto výsluchu a listín, by žalobca vedel znova navrhnúť zmenu žaloby. Spoločnosť chrysso s.r.o. a žalovaný sú spoločnosti, ktoré sú personálne a majetkovo prepojené cez osobu F. V., preto výsluch F. V. by prispel k vyriešeniu meritu veci. Návrh na výsluch F.X. V. bol reakciou na to, že až v roku 2022 bola žalobcovi doručená odpoveď z katastra nehnuteľností, na ktorú vedel žalobca reagovať. Žalobca navrhoval prerušenie konania do rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II, č.k. , kde by bol vykonaný výsluch F. V., po ukončení ktorej by bolo možné navrhnúť ďalší procesný postup aj v tomto konaní. Žalobca zároveň v konaní sp.zn. navrhol znalecké dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté za účelom preukázania existencie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, ktorej vymáhateľnosť je jedným z predpokladov rozhodnutia o odporovateľnosti právneho úkonu. Zo znaleckého dokazovania môžu vyplynúť informácie, ktorými žalobca prirodzene nedisponuje (informácie vyplývajúce z účtovníctva dlžníka), na základe ktorých by žalobca vedel prípadne znovu navrhnúť zmenu žaloby. Žalobca je v nevýhodnejšej dôkaznej pozícii voči žalovanému, keďže ide o žalovaného, ktorý disponuje všetkými informáciami týkajúcimi sa prevodu nehnuteľnosti. Žalobca poukázal, že ako sťažovateľ podal voči uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 25.3.2022 č.k. -22 ústavnú sťažnosť. Registrový súd odôvodnil svoje uznesenie o nezačatí konania o zrušenie žalovaného len formalisticky, poukazujúc na zápis v obchodnom registri, bez toho, aby sa akýmkoľvek iným spôsobom zaoberal kontextom posudzovanej veci.

31. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že lehota na odporovanie právneho úkonu je zo zákona objektívnou. Pri posudzovaní jej dodržania nemá okamih nadobudnutia vedomosti veriteľa o existencii alebo forme ukracujúceho úkonu žiaden právny význam. Žalobca neformuloval podanú žalobu dostatočne všeobecne tak, aby ju bolo

možné považovať za odporovanie akéhokoľvek ukracujúceho úkonu dlžníka. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Dňa 31.8.2018 dlžník žalobcu v katastrálnom konaní súhlasil s obnovením pôvodného stavu a žalovaný bol v záznamovom konaní vedenom pod č. Z-6839/2018 zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti. Lehota na uplatnenie práva odporovať súhlasu s obnovením pôvodného stavu na LV č. XXXX začala plynúť dňom 22.9.2018. Žalobca sa pôvodne domáhal žalobou podanou dňa 20.5.2020 určenia neúčinnosti zmluvy, ktorou dlžník previedol na žalovaného nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX. Až podaním zo dňa 15.2.2022 navrhol pripustenie zmeny žaloby. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca sa odporovateľnosti právneho úkonu - súhlasu s obnovením pôvodného stavu na LV č. XXXX domáhal po uplynutí zákonom stanovenej objektívnej lehoty troch rokov.

32. Žalobca v odvolacej replike, zotrval na svojej doterajšej argumentácii v priebehu konania a v podanom odvolaní.

33. Žalovaný v odvolacej duplike taktiež zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v priebehu konania a vo vyjadrení k odvolaniu.

34. Skôr než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či sú splnené podmienky na prerušenie (odvolacieho) konania, ktoré navrhol žalobca v podanom odvolaní z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti proti uzneseniu registrového súdu zo dňa 25.3.2022, č.k. - 22 a konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. o zaplatenie pohľadávky 1.730.397,66 eur s príslušenstvom.

35. Podľa , súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

36. Žalobcom uvádzané dôvody na prerušenie odvolacieho konania nepredstavujú zákonné dôvody pre obligatórne prerušenie konania podľa

37. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

38. Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je na úvahe prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu, môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania namieste. V takomto prípade by prerušením konania išlo o postup súdu v rozpore s článkom 46 ods. 1 a so zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní. V konečnom dôsledku ide o odmietnutie vykonať spravodlivosť účinne a rýchlo.

39. K návrhom žalobcu na prerušenie konania odvolací súd udáva, že prebiehajúce konanie na ústavnom súde v inej veci nie je samo osebe dostatočnou bázou pre prerušenie konania postupom podľa , keďže sa v ňom nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Konanie o odporovateľnosť právneho úkonu pritom možno viesť súčasne s konaním o zaplatenie pohľadávky, tak ako to uviedol už súd prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrhy žalobcu na prerušenie odvolacieho konania ako nedôvodné zamietol.

40. Odvolací súd zisťoval, či odvolanie žalobcu podané proti výroku III. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

41. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

42. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa a .

43. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

44. v ustanovení expessis verbis uvádza, v ktorých prípadoch je voči uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, pričom vo vyššie citovanom písmene n) je ustanovená prípustnosť odvolania len proti uzneseniu o prerušení konania. V tejto veci však nejde o uznesenie o prerušení konania, ale o uznesenie, ktorým boli zamietnuté návrhy strany sporu - žalobcu na prerušenie konania.

45. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ zákonodarca v stanovil prípustnosť odvolania len proti uzneseniu o prerušení konania a nie aj proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, toto ustanovenie treba vykladať reštriktívne a nemožno rozširovať prípustnosť odvolania na prípady, ktoré nie sú v tomto ustanovení výslovne uvedené. Ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie aj proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, bol by to v výslovne uviedol, tak ako je tam výslovne uvedená prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, proti zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie či o návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku /písmená g), h), i)/. Ak v týchto prípadoch zákonodarca výslovne uviedol, že ide o odvolania proti uzneseniam „o zamietnutí návrhu“ resp. „o návrhu“, neexistuje dôvod, aby to nebol uviedol aj v prípade, ak by chcel pripustiť odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

46. Pokiaľ teda nie je možné zo žiadneho ustanovenia vyvodiť prípustnosť odvolania voči konkrétnemu typu uznesenia súdu prvej inštancie, je nutné z toho vyvodiť záver, že odvolanie voči takémuto uzneseniu prípustné nie je.

47. V posudzovanej veci preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému procesný predpis odvolanie nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podľa odmietol.

48. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu voči prvému, druhému a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči prvému, druhému a štvrtému výroku nie je dôvodné.

49. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

50. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa , , , a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

51. Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

52. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

53. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

54. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

55. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

56. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

57. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

58. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

59. Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený /ods. 1/. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať /ods. 2/. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa /ods. 3/. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa /ods. 4/. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti /ods. 5/.

60. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca sa odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka - súhlasu s obnovením pôvodného stavu na LV č. XXXX domáhal po uplynutí zákonom stanovene objektívnej lehoty troch rokov.

61. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony.

62. Základným predpokladom úspešnej odporovateľnosti mimo iného je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej objektívnej hmotnoprávnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (resp. pokiaľ nastávajú vecnoprávne účinky odporovateľného úkonu až v nadväznosti na ďalšiu právnu skutočnosť - rozhodnutia o zápise v katastri nehnuteľností). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu.

63. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy

(ods. 2). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (ods. 3).

64. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie posúdil včasnosť odporovania právneho úkonu dlžníka príliš formalisticky, keď neprihliadal na špecifiká prejednávanej veci a zároveň nezohľadnil účel noriem upravujúcich odporovateľnosť odvolací súd udáva, že subjektívne odporové právo veriteľa je osobitným hmotnoprávnym oprávnením, ktoré sa realizuje žalobou v klasickom sporovom konaní. Od 1.7.2016 je účinný nový procesný kódex, (). Doterajšia úprava v uvádzala, že zo žaloby muselo byť zrejmé „čoho sa navrhovateľ domáha“. Judikatúra z toho vyvodzovala, že žalobcovi sa neukladala povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava však už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť návrhu. Ide o určitý posun smerujúci k formalizácii sporového civilného procesu.

65. Žalobca v žalobnom návrhu pritom vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.

66. Pri tak formulovanom žalobnom návrhu ako ho formuloval žalobca v pôvodnej žalobe, keď sa domáhal vyslovenia neúčinnosti zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným nevyplýva, že sa žalobca domáhal neúčinnosti akéhokoľvek ukracujúceho právneho úkonu, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie. Až návrhom na zmenu žaloby dňa 15.2.2022 sa žalobca domáhal neúčinnosti jednostranného právneho úkonu dlžníka vo forme súhlasu s obnovením vlastníckeho práva žalovaného v záznamovom konaní, čo súd prvej inštancie správne právne posúdil ako rozhodujúci okamih uplatnenia odporovacieho práva žalobcom.

67. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal prístup k Zbierke listín katastra nehnuteľností a preto nevedel akého právneho úkonu sa má domáhať, odvolací súd udáva, že žalobca si mohol rozhodujúce skutočnosti overiť aj na príslušnom katastrálnom úrade, ak by si dal vyhotoviť kópiu z listu vlastníctva, ktorá obsahuje všetky údaje o predchádzajúcich zápisoch a iných právnych skutočnostiach vzťahujúcich sa na danú nehnuteľnosť a to s poukazom na ustanovenie vyhlášky č. , podľa ktorého kópiu z listu vlastníctva možno vyhotoviť aj s obsahom predchádzajúcich zápisov ako kópiu originálu listu vlastníctva. Nič nebránilo žalobcovi formulovať žalobný petit uvedením čísla položky „VZ“, ktorá sa k nehnuteľnosti zapisuje ako nejaké právo alebo zmena (položka VZ: 726/2018, zapísaná do katastra nehnuteľností dňa 21.9.2018).

68. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní včasnosti odporovania právneho úkonu dlžníka žalobcom nemá okamih nadobudnutia vedomosti veriteľa o existencii alebo forme ukracujúceho úkonu žiaden právny význam.

69. Keďže samotný úkon odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku zo strany žalovaného nebol postačujúci na obnovenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, správne súd prvej inštancie ustálil, že až na základe súhlasu dlžníka s obnovením pôvodného stavu na LV č. XXXX zo dňa 31.8.2018, ktorý bol zapísaný v záznamovom konaní pod č. Z-6839/2018, došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného dňom 21.9.2018. Od uvedeného dátumu začala plynúť 3 ročná lehota na úspešné odporovanie právneho úkonu dlžníka, ktorá márne uplynula dňa 22.9.2021. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca návrh na zmenu žaloby podal až dňa 15.2.2022, ktorý je potrebné posudzovať ako rozhodujúci deň pre účely, či odporovacia žaloba bola podaná včas. Závery súdu prvej inštancie, že žalobca sa odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka - súhlasu s obnovením pôvodného stavu na LV č. XXXX domáhal po uplynutí zákonom stanovenej objektívnej lehoty troch rokov a z uvedeného dôvodu už nie je potrebné v konaní posudzovať ani ukracujúci charakter právneho úkonu dlžníka sú preto správne.

70. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s

rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom (výsluch konateľky žalovaného F.), čo aj riadne odôvodnil v ods. 47. napadnutého rozhodnutia, nebol týmto postupom žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

71. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že výsluch konateľky žalovaného bol nielen neúčelný vzhľadom na márne uplynutie zákonom stanovenej objektívnej lehoty troch rokov, teda z dôvodu nadbytočnosti ale aj zároveň z dôvodu, že takýto dôkaz bol navrhnutý až dňa 4.4.2022, teda tento prostriedok procesného útoku nebol žalobcom uplatnený včas, v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania podľa

72. Žalobcovi nič nebránilo podať tento návrh na vykonanie dokazovania už skôr a to s poukazom na povinnosť strany konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nešlo pritom o reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedel, ani ich nemohol predvídať, resp. ktoré vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy a to z dôvodu, že žalobca už v podanej žalobe uvádzal, že konateľom žalovaného a dlžníka bola tá istá osoba.

73. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nových návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že sudcovská koncentrácia konania môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.

74. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní namietal, že na základe výsluchu konateľky žalovaného by vedel znova navrhnúť zmenu žaloby, odvolací súd udáva, že žalobcovi nič nebráni domáhať sa v inom konaní na základe podanej žaloby ochrany svojich práv.

75. Súd prvej inštancie pritom správne neprerušil konanie ani do právoplatného skončenia konania o zaplatenie pohľadávky vedeného pod sp.zn. a to s poukazom na to, že existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi je iba jedným z predpokladov úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu. Keďže však súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že neboli splnené všetky predpoklady na vyhovenie žalobe kumulatívne (žaloba nebola podaná včas), je posudzovanie ďalších podmienok odporovateľnosti nedôvodné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Ani prípadné posudzovanie toho, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny by nemalo vplyv na samotné rozhodnutie vo veci a to zamietnutie žaloby.

76. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie o neprerušení konania do skončenia konania vedeného pod sp.zn. , ktorého predmetom malo byť zrušenie spoločnosti žalovaného podľa . Žalovaný doposiaľ nebol vymazaný z obchodného registra, dokonca ani nezačalo konanie o jeho zrušenie príslušným registrovým súdom, preto súd prvej inštancie správne poukázal na zásadu materiálnej publicity obchodného registra uvedenú v . Ani prípadné zrušenie spoločnosti žalovaného by nemalo spätné účinky, preto prerušenie konania aj v tomto prípade by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti.

77. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.

78. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle

79. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

80. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu žalobcu zamietol ako vecne správny.

81. Podľa , neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

82. Zásadne platí, že neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo veci samej. Preto, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie a samotná žaloba bola následne zamietnutá, súd neodkladné opatrenie zruší. O zrušení neodkladného opatrenia rozhodne za daných okolností aj bez návrhu súd prvej inštancie z úradnej povinnosti, a to osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby. Výrok súdneho rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia podľa je obligatórny a má vždy charakter tzv. závislého výroku.

83. V prípade podaného odvolania voči výroku súdu prvej inštancie o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia potvrdí alebo zruší v nadväznosti na rozhodnutie o odvolaní proti hlavnému výroku.

84. Keďže odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (výrok I.), podľa potvrdil ako vecne správny aj výrok II., ktorým súd prvej inštancie zrušil uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

85. Odvolací súd taktiež podľa potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok IV.), ktorým žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný.

86. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).