Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2031-2009.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Subarea
4Er/2031/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom AK Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti povinnej I. N., L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX Y., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 335,32 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, Exekútorský úrad Revúca, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, pod spis. zn. EX 2269/2013, o námietkach povinnej proti exekúcii, o návrhu povinnej na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .
Súd návrh povinnej na odklad exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 335,32 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Rob 349/2008 - 10 zo dňa 07. 05. 2008.
Poverením č. 5601 052792 * zo dňa 16. 12. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kudelu, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Furdekova 10, 851 03 Bratislava, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 187/2009. Dňom 02. 01. 2013 bol za súdneho exekútora JUDr. Václava Kudelu Slovenskou komorou exekútorov ustanovený nástupca JUDr. Marko Rus, Exekútorský úrad Revúca, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, ktorý v súčasnosti exekúciu vedie pod sp. zn. EX 2269/2013.
Dňa 18. 06. 2013 súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučného poriadku postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinnej zo dňa 03. 06. 2013 označené ako "Námietka proti exekúcii, jej pozastavenie, alebo určenie splátkového kalendára na pohľadávku 335,32 eura. Námietka proti trovám exekúcie a príslušenstvu z pohľadávky v plnom rozsahu".
Povinná svoje podanie odôvodnila veľmi zlou finančnou situáciou a zdravotnými problémami. Uviedla, že jej trvalý pobyt je v obci Y., je evidovaná na úrade práce a poberá 62,50 eura, má vážne zdravotné problémy a absolvuje rôzne vyšetrenia. V období od 07. 01. 2008 do 22. 07. 2010 sa nachádzala E. Ú. L.
- Q.. Povinná ďalej namietala, že jej nebol doručený exekučný titul, poverenie na vykonanie exekúcie, ani oznámenie o začatí exekučného konania. Povinná vo svojom podaní taktiež žiadala o odklad splatenia pohľadávky, nakoľko má vážne zdravotné problémy, chodí po vyšetreniach, poberá len 62,50 eura, je vo veľmi zlej finančnej situácii a od príchodu z Ú. žije ako bezdomovec. Nanajvýš by mohla splácať 10,- eur mesačne. K svojmu podaniu povinná pripojila platobný príkaz na výplatu dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 07. 11. 2013, povinná svoje predchádzajúce podanie zo dňa 03. 06. 2013 doplnila. Povinná opätovne poukázala na svoju zlú finančnú situáciu, ktorá vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým jej bola odo dňa 01. 08. 2010 priznaná dávka v hmotnej núdzi. Ďalej uviedla, že odo dňa 23. 07. 2010 až doposiaľ je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Za účelom preukázania závažných zdravotných problémov povinná poukázala na prepúšťaciu správu zo dňa 27. 07. 1999, nález ortopédie a odporúčanie k neurochirurgovi. Povinná ďalej uviedla, že ak pôjde na operáciu do Žiliny, tak určite zostane na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý už mala maž od roku 1999, kedy ju prvýkrát operovali. Povinná žiadala o odklad exekúcie aspoň o rok. K podaniu povinná pripojila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici č. D/2010/03432/002-PvHN zo dňa 03. 09. 2010, lekárske správy zo dňa 17. 09. 2012 a 19. 05. 2012 a prepúšťaciu lekársku správu zo dňa 27. 07. 1999.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Vzhľadom na uvedené súd po preskúmaní obsahu podania povinnej zo dňa 03. 06. 2013 označeného ako "Námietka proti exekúcii, jej pozastavenie, alebo určenie splátkového kalendára na pohľadávku 335,32 eura. Námietka proti trovám exekúcie a príslušenstvu z pohľadávky v plnom rozsahu" v spojení s podaním zo dňa 06. 11. 2013 dospel k záveru, že predmetné podanie je potrebné posudzovať ako námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Predmetné podanie súd nevyhodnotil zároveň aj ako námietky proti trovám exekúcie, nakoľko povinná v tomto podaní nesprávny výpočet trov exekúcie či nedôvodnosť ich vzniku žiadnym spôsobom nenamieta.
Podľa § 38 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd z listín nachádzajúcich sa v exekučnom spise, a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej dňa 24. 05. 2013 a obálky, v ktorej boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinnej (podané na pošte dňa 05. 06. 2013), zistil, že námietky proti exekúcii podala povinná v zákonnej lehote.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Povinná vo svojich námietkach uviedla, že jej nebol doručený exekučný titul. Vzhľadom na toto tvrdenie povinnej súd skúmal, či rozhodnutie, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom bolo povinnej riadne doručené a teda, či nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti (analogicky podľa § 275 ods. 2 OSP). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí pritom prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. OSP, pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Pokiaľ nebolo účastníkovi konania rozhodnutie riadne doručené (podľa príslušných procesnoprávnych predpisov), ale príslušný orgán, ktorý exekučný titul vydal napriek tomu vyznačí na rozhodnutí doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, nie je exekučný súd takto vyznačenou doložkou viazaný.
Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Rob 349/2008 - 10 zo dňa 07. 05. 2008, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 335,32 eura (10.102,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 318,46 eura (9.594,- eura) od 16. 03. 2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 132,11 eura (3.980,- Sk). Predmetné rozhodnutie podľa vyznačenej doložky malo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 09. 2008.
Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 173 ods. 1 OSP platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Z fotokópie doručenky (nachádzajúcej sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 2Rob 349/2008) preukazujúcej doručovanie predmetného platobného rozkazu povinnej súd zistil, že platobný rozkaz č. k. 2Rob 349/2008-10 povinná osobne prevzala dňa 15. 08. 2008, pričom jeho prevzatie povinná potvrdila vlastnoručným podpisom na doručenke.
Keďže platobný rozkaz, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, bol povinnej riadne doručený a táto proti nemu opravný prostriedok (odpor) nepodala, márny uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku (t.j. lehoty 15 dní od jeho doručenia povinnej) toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, t. j. dňa 03. 09. 2008. S ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že námietky povinnej proti exekúcii týkajúce sa nedoručenia exekučného titulu nie sú dôvodné.
Povinná vo svojich námietkach ďalej uviedla, že jej nebolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie ani oznámenie o začatí exekučného konania.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.
K uvedenej námietke povinnej súd uvádza, že exekučné konanie sa v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Začatie exekučného konania sa povinnému nijakým spôsobom neoznamuje. Hoci sa na exekučné konanie primerane použijú ustanovenia prvej až piatej časti OSP, použitie ustanovenia § 79 ods. 4 OSP, podľa ktorého návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, vôbec neprichádza v exekučnom konaní do úvahy, lebo Exekučný poriadok má svoju vlastnú úpravu týkajúcu sa návrhu na vykonanie exekúcie. Ide tu teda o celkom odlišný postup, než ten, ktorý je upravený v prvej až piatej časti OSP (so zreteľom na rozdielnosť tzv. základného konania a exekučného konania): návrh na vykonanie exekúcie sa doručuje exekútorovi (návrh na začatie konania sa dáva na súd, porovnaj § 82 ods. 1 OSP), návrh na vykonanie exekúcie doručuje exekútor súdu, aby ho posúdil a rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, porovnaj § 79 ods. 4 OSP), pričom iba v prípade návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia doručuje súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému a to do vlastných rúk (v iných prípadoch úprava Exekučného poriadku s doručením návrhu na vykonanie exekúcie povinnému neráta; znamená to, že návrh sa nielenže povinnému nedoručuje, ale exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie bez toho, aby o návrhu na vykonanie exekúcie povinného akokoľvek upovedomil). Až udelením poverenia súdu na vykonanie exekúcie môže exekútor začať vykonávať exekúciu. Ani poverenie sa však nedoručuje účastníkom, doručuje sa len exekútorovi. Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk (§ 49 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku). Upovedomenie o začatí exekúcie je práve tým procesným úkonom exekútora povereného vykonaním exekúcie, z ktorého sa povinný dozvedá o začatí exekúcie. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 180/2010 zo dňa 29. 06. 2011)
Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že ani námietky povinnej ohľadom nedoručenia poverenia na vykonanie exekúcie a oznámenia o začatí exekučného konania nie sú dôvodné.
Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Povinná svoje námietky proti exekúcii odôvodnila tiež jej veľmi zlou finančnou situáciou. Súd pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Nepriaznivá ekonomická situácia povinnej, na ktorú povinná vo svojom podaní poukazuje, nie je dôvodom na podanie námietok proti exekúcii.
Po oboznámení sa s podaním povinnej súd dospel k záveru, že námietky povinnej vznesené proti exekúcii nie sú dôvodné. Súd má za to, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd námietky povinnej vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Povinná vo svojom podaní podala taktiež návrh na odklad exekúcie z dôvodu zlej finančnej situácie a tiež zlého zdravotného stavu.
Podľa § 56 ods. 1Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z citovaných zákonných ustanovení. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má len prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Ďalšou podmienkou je, že ide o situáciu, kedy by neodkladná exekúcia spôsobila povinnému alebo jeho rodine zvlášť nepriaznivé následky. Zákon zároveň vyžaduje, aby povinný svoje prechodné sociálne postavenie nezavinil a nevyhnutnou podmienkou povolenia odkladu je taktiež to, aby odklad exekúcie nespôsobil oprávnenému škodu, ktorú možno kvalifikovať ako vážnu.
Po preskúmaní obsahu exekučného spisu súd dospel k záveru, že povinná splnenie zákonných podmienok pre povolenie odkladu exekúcie žiadnym spôsobom nepreukázala. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. Súd má za to, že nie je možné konštatovať naplnenie vyššie uvedených zákonných podmienok len na základe tvrdení povinnej uvedených v jej podaniach, predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávky v hmotnej núdzi a lekárskych správ. Povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa bez svojej viny ocitla v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky a taktiež ani to, že táto sociálna situácia, v ktorej sa povinná ocitla, je len dočasného charakteru. Naopak súd je toho názoru, že u povinnej sa jedná o dlhodobý stav, o čom svedčia aj predložené listinné dôkazy, najmä rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 03. 09. 2010 (pričom povinná túto dávku poberá až doposiaľ) a prepúšťacia lekárska správa zo dňa 27. 07. 1999. Dlhodobý charakter nepriaznivej finančnej situácie povinnej je súdu známy aj z iných exekučných konaní vedených na tunajšom súde (napr. konania vedené pod sp. zn. 4Er/131/2005 a 2Er/1073/2005). V uvedených konaniach povinná na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu a na skutočnosť, že vymáhanú pohľadávku bude uhrádzať hneď, ako sa zamestná, poukazuje už od roku 2012 a opakovane žiada z týchto dôvodov o povolenie odkladu exekúcie. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 56 ods. 1 trvalý stav nepriaznivého sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Pre doplnenie súd uvádza, že nepriaznivá finančná situácia povinného sama o sebe nie je zákonným dôvodom, pri ktorom by mal súd možnosť povoliť odklad exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd o návrhu povinnej na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
K žiadosti povinnej o splátkový kalendár súd uvádza, že s touto je potrebné sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením obrátiť na súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.