Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ M.. N. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX H. a 2/ E.. D. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX H., obaja zastúpení G.. V. Y., LL.M., N. so sídlom N. U. H. XX, XXX XX Y. Y., proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299, so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa Mgr. Miroslava Maďara, o zaplatenie 51.320,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 12. 2021, č. k. -577, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 51.320,-- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II/ Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná p o v i n n á uhradiť žalobcom, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16. 12. 2017 došlo k poistnej udalosti - požiaru, pri ktorej bola zničená väčšia časť predmetu poistenia. Podľa správy likvidátora výška škody bola stanovená na čiastku 65.313,50 Eur. Žalobcovia s postupom žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti nesúhlasili a podanou žalobou žiadali doplatiť krátenú čiastku 70 % z poistného plnenia a 24 % z použiteľných zvyškov nehnuteľností a zvyškov šrotu, ktoré neboli vôbec použiteľné vzhľadom na rozsah škody a následný zásah hasičského a záchranného zboru. V konaní sa nepreukázali tvrdenia žalovaného o nedostatočnej izolácii teplovzdušného rozvodu, ani to, že komínové teleso nebolo omietnuté a bolo nevhodne obložené dreveným debnením, ktoré vplyvom dlhodobého účinku tepla začalo horieť. Ani zo správy HaZZ nebolo možné jednoznačne ustáliť presnú príčinu požiaru. Žalovaný konkrétne neuviedol, ktoré preventívne opatrenia mali byť žalobcami zanedbané, resp. porušené, keď poukazoval len na ust. v spojení s článkom 7, bod 1 všeobecných poistných podmienok, na ktoré žalovaný poukazoval aj pri vyčíslení a krátení poistného plnenia. V konaní nebolo preukázané ani to, že by tepelné krbové teleso bolo vystavené človekom, ktorý nemal oprávnenie na výkon takejto činnosti. Taktiež nebolo preukázané, že predmet poistenia bol užívaný bez kolaudačného rozhodnutia. Ani po výsluchu likvidátora M.. J. E. a z likvidačného spisu nebolo

zrejmé, z akého dôvodu pristúpila žalovaná k poníženiu poistného plnenia až v rozsahu 70 %. Poukázal na to, že žalovaný má právo uplatniť a postupovať v zmysle ust. a môže pristúpiť k zníženiu poistného plnenia, len za predpokladu, keď preukáže, že na strane poisteného došlo k vedomému porušeniu povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah škody, čo v prípade žalobcov podľa názoru okresného súdu preukázané nebolo. Rovnako nebolo preukázané ani oprávnenie pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia v rozsahu 24 % o použiteľné zvyšky nehnuteľností a zvyškov/šrot. Nehnuteľnosť bola značne zničená, nezostali žiadne upotrebiteľné zvyšky a pokiaľ aj nejaké zvyšky titulom šrotu zostali, žalovaný nepreukázal, o aké zvyšky sa malo jednať. To, že žalobcovia nemali skolaudovanú nehnuteľnosť, medzi stranami nebolo sporné, avšak poistenie sa týkalo rozostavanej stavby a nebolo v rámci konania preukázané, že by uvedený krb bol vyhotovený neodbornou montážou, osobou nie spôsobilom na takúto činnosť. Z uvedeného dôvodu žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie oprel o ust. , ; , ; , , ; ; ; veta prvá a ; Nariadenia vlády SR č. O trovách konania rozhodol podľa , , . 3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Rozsudok navrhol zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Žalovaný považuje závery okresného súdu za nekorektné a zavádzajúce, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Už v oznámení o poistnom plnení zo dňa 26. 04. 2018 žalovaný uviedol, z akých dôvodov pristúpil k zníženiu poistného plnenia. Zníženie poistného plnenia o odpočet použiteľných zvyškov stanovil podľa článku 9 bod 2 písm. a) VPP, keď z východiskovej hodnoty predmetu poistenia odpočítal hodnotu zvyškov, ktoré stanovil výpočtom po ohliadke následkov poistnej udalosti, pričom použiteľné zvyšky stavby, žalovaný stanovil v rozsahu 23 % a zvyšky šrotu (strešná krytina a drevo) na 1 %, čo spolu predstavuje zníženie poistného plnenia o 24 %. Pokladom pre stanovenie použiteľných zvyškov bol aj statický posudok predložený k žalobe žalobcami. Poukázal na požiarom nezničenú časť predmetu poistenia - 1 PP (základové konštrukcie a suterén). Mal za to, že tieto je možné opraviť a žalovaný v poistnom plnení priznal žalobcom aj primerané náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na opravy 1 PP, časti predmetu poistenia (základové konštrukcie a suterén), a to vo výške 1.286,50 Eur. Pokiaľ ide o zníženie poistného plnenia pre porušenie prevenčnej povinnosti, tak žalovaný pri stanovení rozsahu zníženia poistného plnenia o 70 % vychádzal z toho, že žalobcovia porušili prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z článku 7 bod 1 VPP, pretože dlhodobo ignorovali povinnosť kolaudácie nehnuteľnosti; používali komínové a krbové teleso už od roku 2006 bez zákonom vyžadovaných revízií a pravidelných kontrol; nepreukázali žalovanému ani odbornú výstavbu na to určenou osobou. Tieto skutočnosti mali priamy a zásadný vplyv na vznik škody na predmete poistenia následkom požiaru, pričom nešlo o vis maior. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zo správy o príčine požiaru je zrejmé, že príčinou vzniku požiaru bolo nedodržanie bezpečnej odstupovej vzdialenosti komínového telesa od horľavého materiálu, resp. nedostatočná izolácia teplovzdušného rozvodu. Poukázal i na obsah listu zo dňa 12. 12. 2018, kde žalovaný podrobne vysvetlil svoj postup, na základe akých skutočností dospel k stanoveniu výšky poistného plnenia. Žalovaný má za to, že v konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že žalobcovia predmet poistenia využívali ako spôsobilý na užívanie, bez povolenia o užívaní stavby, teda bez kolaudačného rozhodnutia, či zákonom predpísaných revíznych skúšok krbu a komínového telesa. Samotná žalobkyňa 2/ v liste datovanom dňa 16. 05. 2018 uznala, že predmet poistenia žalobcovia užívali v rozpore s ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čo súd v rozsudku vôbec nezohľadnil. Okresný súd ignoruje skutočnosti, že zo strany žalobcov sa v zimnom období bežne predmet poistenia prekuroval a v čase poistnej udalosti sa v predmete poistenia nachádzali tretie osoby a poistná udalosť na predmete plnenia ako rozostavanej rekreačnej chaty nenastala v dôsledku vyššej moci, ale v dôsledku ľudskej činnosti a komínové a krbové telesá boli užívané bez predpísaných revíznych skúšok, a v tejto časti žalovaný považuje rozhodnutie súdu za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že žalobcovia mohli temperovať predmet poistenia aj elektrickým radiátorom, alebo mohli odstaviť prívod vody z hlavnej prípojky vodovodu. Ďalej namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalobkyne 2/, a vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľností, aby tento určil hodnotu použiteľných zvyškov predmetu poistenia bezprostredne po poistnej udalosti. 4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že rozsudok považujú za vecne správny a navrhli ho potvrdiť. Žalovaný vo svojom odvolaní kopíruje právnu argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie a neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, resp. právne závery, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie a s ktorými by sa riadne nevysporiadal v odôvodnení rozsudku. Súd správne vyhodnotil aj vypracovaný statický posudok, ako jeden, avšak nie jediný dôkaz v tomto smere pri skúmaní dôvodnosti odpočítania upotrebiteľných zvyškov v rozsahu 24 %. V konaní

bolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcov, že po poistnej udalosti - požiari bola celá chata zničená a žiadne upotrebiteľné zvyšky, resp. použiteľný šrot neexistoval. 5. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Mal za to, že nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu nevyhnutného pre spravodlivé a korektné rozhodnutie vo veci. Žalovaný je presvedčený, že okresný súd sa korektne a riadne nevysporiadal ani s jednou z námietok, ktoré žalovaný v odvolaní špecifikoval. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, a to, že okresný súd nevyhodnotil správne statický posudok. Žalobcami preukazujúce listinné dôkazy ohľadom nákladov vo výške 60.181,46 Eur, ktoré vynaložili na prinavrátenie predmetu poistenia do stavu pred poistnou udalosťou, považuje žalovaný za irelevantné. Žalovaný netrval na výsluchu žalobkyne 2/, ktorú skutočnosť opomenul pri spisovaní odvolania. Naďalej má za to, že okresný súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 6. Žalobcovia v odvolacej duplike zotrvali na svojom stanovisku k podanému odvolaniu. Poukázali na to, že žalovaný bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania a odborné vyjadrenie na určenie hodnoty použiteľných zvyškov navrhol ako dôkaz v závere svojho podania a počas celého konania takýto dôkaz na podporu svojich skutkových tvrdení nepredložil. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu. 8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcov. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre správne právne posúdenie veci ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočné a stotožňuje sa s ním v plnom rozsahu ( ). V odvolaní žalovaným uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Námietku žalovaného, že závery okresného súdu sú nekorektné a zavádzajúce, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného, a že okresný súd nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená že by súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, tak ako to namieta žalovaný v odvolaní. 10. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje úsudok sudcu o tom, ktoré rozhodujúce, resp. pre posúdenie veci významné skutočnosti sú pravdivé, ktoré považoval za preukázané. Záver o skutkovom stave veci nevychádza z rozporných skutkových zistení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi rozpornými skutkovými zisteniami a medzi rozpornými skutkovými tvrdeniami. Jednotlivé skutkové zistenia, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, logicky na seba nadväzujú, vychádzajú z relevantných dôkazov, pričom vo svojom súhrne vytvárajú celkový skutkový obraz danej veci. Súdom urobený záver o skutkovom stave veci nie je založený na rozpornosti skutkových zistení, ktoré sú zásadne významné pre právne posúdenie veci. Odvolací súd preto nezistil tento nedostatok ako vadu písomného vyhotovenia odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku je možné zistiť skutkové zistenia, tieto sú určité a zrozumiteľné. Jednotlivé skutkové zistenia, ktoré sú relevantné vo vzťahu k záveru o skutkovom stave veci, nie sú v rozpore skutkovou právnou vetou. 11. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). 12. Povinnosťou súdu je uviesť dostatočné dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie súdu, táto povinnosť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť podľa konkrétnych okolností každej veci. Nevyžaduje sa však, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané, ako k tomuto záveru dospel, aj z akých dôkazov podľa jeho názoru tento záver vyplýva. Je zrejmé, ako tieto dôkazy hodnotil, a to aj v danom prípade, keď existovali protichodné dôkazy. Skutočnosť, že okresný súd sa nevenoval všetkým argumentom, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní, neznamená, že tieto by boli schopné ovplyvniť výsledok rozhodnutia, ktoré je založené na silnejších argumentoch a skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania pred okresným súdom. 13. Súd prvej inštancie nepochybil ani pri aplikácii príslušnej právnej normy, keď vychádzal z toho, že žalovaný môže postupovať v zmysle ust. a znížiť poistné plnenie iba za predpokladu, keď preukáže, že na strane poisteného došlo k vedomému porušeniu povinnosti a toto vedomé porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo rozsah škody, čo však v prejednávanom prípade preukázané nebolo. 14. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný už v oznámení o poistnom plnení zo dňa 26. 04. 2018 uviedol, z akých dôvodov pristúpil k zníženiu poistného plnenia, uvedenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Poisťovňa - žalovaný je oprávnený krátiť poistné plnenie tak v zmysle poistných podmienok ako aj v zmysle . Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti. Právne predpisy a poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnú povinnosť ( ). Okrem týchto povinností môžu ďalšie povinnosti vyplývať poistenému aj z poistných podmienok pre daný okruh poistenia a z poistnej zmluvy. Ak sú tieto povinnosti porušené, dochádza k vzniku zákonnej sankcie v zmysle . Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností nastávajú vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to ak poistený porušil povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie povinnosti nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplývalo, že ju splniť mohol. Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia (Imrich Fekete, , komentár, vysvetlivky, strana 912 a nasl.). 15. K primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. V prípade kolízie medzi povinnosťami zo zákona na jednej strane a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti poisteným mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ust. , na ktoré správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinností bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinností nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené (NS SR sp. zn. z 27. 01. 2011). 16. V danom prípade nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti - požiaru chaty žalobcov, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu predmetu poistenia - rozostavanej chaty žalobcov. Žalobcovia poistnú udalosť oznámili žalovanému, ktorý po potrebnom šetrení poskytol žalobcom poistné plnenie, avšak nie v celom rozsahu, ale krátené o odpočet použiteľných zvyškov nehnuteľnosti a zvyšky šrotu, ktorý odpočet

žalovaný stanovil v rozsahu 24 % (15.675,24 Eur) a za porušenie povinnosti poisteného (článok X. VPP poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX), a to nevykonanie všetkých opatrení na to, aby poistná udalosť nenastala (neodborná montáž vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi, plné užívanie nehnuteľností bez kolaudácie a bez príslušných zákonom stanovených revízií vykurovacích telies a komínového telesa) ako dôvod zníženia poistného plnenia o 70 % (35.647,33 Eur). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalovaný dôkazné bremeno v súvislosti s vedomým porušením povinností zo strany žalobcov neuniesol. Žalovanému sa nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že zo strany žalobcov došlo k vedomému porušeniu ich povinností, čo malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že ku kráteniu v rozsahu 70 % došlo z dôvodu porušenia povinností podľa článku X ods. X VPP, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie článku je veľmi všeobecné, nekonkrétne a nie je možné z neho vyvodiť, aké konkrétne porušenie povinností žalobcovia mali porušiť. Ani zo správy HaZZ v Žiari nad Hronom zo dňa 19. 01. 2018 nie je možné ustáliť jednoznačnú príčinu vzniku požiaru, keď v správe sa uvádza: „nedodržanie bezpečnej odstupovej vzdialenosti komínového telesa od horľavého materiálu, resp. nedostatočná izolácia teplovzdušného rozvodu“, pričom okresný súd správne poukázal na to, že sa jedná o dve rozličné skutočnosti a obe bez bližšej konkretizácie. Uvedené úvahy odvíjajúce sa od danej správy sú len vyslovené možnosti a domnienky. 17. Žalovaný neuviedol konkrétne, ktoré preventívne opatrenia mali byť žalobcami zanedbané, poprípade porušené. Argument žalovaného, že žalobcovia dlhodobo ignorovali povinnosť, ktorá im vyplývala z neužívania stavby spôsobilej na samostatné užívanie bez kolaudačného rozhodnutia, nie je dôvodný. Okresný súd správne poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že sa predmetná nehnuteľnosť riadne užívala. To, že sa v nehnuteľnosti nachádzalo zariadenie, elektrospotrebiče, kuchynské náradie, príp. drogéria, bez ďalšieho neznamená, že nehnuteľnosť bola riadne užívaná. Naviac predmetom poistenia bola rozostavaná chata, teda námietka ohľadom skolaudovania nehnuteľností neobstojí. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by aj bola nehnuteľnosť skolaudovaná, nebolo by vylúčené, že by mohlo dôjsť k požiaru. Požiar môže vzniknúť aj v nehnuteľnosti, ktorá je skolaudovaná, pri dodržaní všetkých právnych a iných predpisov spojených s jej užívaním. V konaní nebolo preukázané jednoznačne, že by žalobcovia užívali predmetnú nehnuteľnosť bez kolaudačného rozhodnutia, či zákonom predpísaných revíznych skúšok krbu a komínového telesa. Správne okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania nebolo preukázané a ani zistené, aké revízie vykurovacieho komínového telesa boli potrebné v čase existencie poistnej zmluvy na zabezpečenie rozostavanej stavby. 18. Žalovaný tiež nepreukázal, že krb žalobcov bol vyhotovený neodbornou montážou, osobou nespôsobilou na takúto činnosť. V konaní bolo preukázané výsluchom svedka M. Y., že uvedený svedok vykonával osadenie krbovej vložky a popísal podrobne postup pri vyhotovení komínu. Uvedený svedok v čase realizácie krbu mal platné živnostenské oprávnenie a jednalo sa o osobu, ktorá mala dostatočné zručnosti a vedomosti k výstavbe tepelného zariadenia. Žalobcovia pri výstavbe krbového telesa postupovali zodpovedne, obozretne, keď zisťovali a hľadali osobu na jeho výstavbu, ktorá je na to odborne znalá a spôsobilá na takúto činnosť. 19. Stavebné práce, konštrukcie, hrubú stavbu nehnuteľnosti žalobcovia vykonávali prostredníctvom stavebných firiem, ktoré mali k takejto činnosti odbornú spôsobilosť, ktoré skutočnosti mal okresný súd v konaní hodnoverne preukázané. Správne okresný súd poukázal aj na to, že ani v priebehu konania nebolo preukázané a riadne zistené, aké revízie vykurovacieho a komínového telesa boli potrebné v čase existencie poistnej zmluvy na zabezpečenie rozostavanej stavby a rovnako podľa názoru súdu nebola preukázaná neodborná montáž vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi a už vôbec nie plné užívanie nehnuteľností bez príslušných zákonom stanovených revízií, s ktorým záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobcovia poistenú rozostavanú stavbu neužívali v takom rozsahu, aby tým porušili akýkoľvek predpis. 20. Pokiaľ sa jedná o záverečnú správu z prešetrenia poistnej udalosti datovanej dňa 29. 12. 2017, vypracovanej prostredníctvom externej spolupracujúcej osoby žalovaného - detektívnej spoločnosti N., na ktorú poukazuje žalovaný v odvolaní, uvedená správa ako aj statický posudok neboli jedinými listinnými dôkazmi a súd v konaní vychádzal aj z ďalších predložených dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a zároveň aj vo vzájomnej súvislosti. 21. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu, že okresný súd ignoruje skutočnosti, že zo strany žalobcov sa v zimnom období bežne predmet poistenia prekuroval a že komínové a krbové telesá boli užívané bez predpísaných revíznych skúšok, čo okresný súd nedostatočne odôvodnil a v tejto časti žalovaný považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd jasne, zrozumiteľne a logicky v bode 23.2 poukázal na to, že takéto konanie žalobcov vzhľadom

na lokalitu a celkové vybavenie danej nehnuteľnosti a tiež výluku v poistnej zmluve svedčí v prospech žalobcov, nakoľko v dôsledku tuhých zím a možnosti narušenia vodovodných potrubí bolo potrebné predmetnú nehnuteľnosť žalobcov temperovať. Žalobcovia ani týmto svojím konaním neporušili žiadnu prevenčnú povinnosť a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná. 22. Aj keď bola žalobcom uložená bloková pokuta, postupom podľa ust. o ochrane pred požiarmi, ako vlastníkom nehnuteľností, tu však priestupkový orgán vychádzal z objektívnej skutočnosti, a to samotného vzniku požiaru a orgánu neprináležalo skúmať skutkové okolnosti smerujúce k náležitému objasneniu, kto bezprostredne porušil predpisy, na ktoré odkazuje žalovaný. Uvedená bloková pokuta bola žalobcom uložená ako vlastníkom nehnuteľností, v ktorej vznikol požiar a kde bol realizovaný zásah hasičov. 23. Správny je aj záver okresného súdu, že v konaní nebolo preukázané ani oprávnenie žalovaného pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia v rozsahu 24 % o použiteľné zvyšky/šrot nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom svedkov, žalobcu, listinných dôkazov ako aj samotnej fotodokumentácie bolo nesporne preukázané, že chata bola značne zničená, jednak požiarom a tiež zásahom Hasičského a záchranného zboru. Aj zo správy HaZZ nepochybne vyplynulo, že bola použitá ťažká mechanika spolu s množstvom vody na uhasenie požiaru na predmetnej chate. Argument žalovaného, že zásadným podkladom pre stanovenie použiteľných zvyškov stavby predmetu poistenia bol statický posudok M.. G. U. a M. J. U. z januára 2018 nie je akceptovateľný. Predmetný statický posudok bol vypracovaný za účelom posúdenia nosných konštrukcií stavby - chaty po poistnej udalosti a nie za účelom stanovenia rozsahu poškodenia predmetu poistenia. V konaní teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, o aké zvyšky sa malo jednať a tiež neuviedol, ako dospel k stanoveniu výšky 25 %. Správne potom okresný súd aj v tejto časti žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel. 24. Za dôvodnú odvolací súd nepovažoval ani námietku žalovaného ohľadom nevykonania okresným súdom žalovaným navrhnutých dôkazov (výsluch žalobkyne 2/, vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby - znalca z odboru stavebníctvo za účelom určenia hodnoty použiteľných zvyškov). Pokiaľ sa týka nevykonania výsluchu žalobkyne 2/, v tejto časti zobral žalovaný námietku v priebehu odvolacieho konania späť s tým, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 13. 05. 2021 sa žalovaný vyjadril, že na výsluchu žalobkyne 2/ netrvá. Vyžiadanie odborného vyjadrenia na hodnotu použiteľných zvyškov žalovaný navrhol len vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 10. 2019, kde uviedol, že žiada výsluch svedka - likvidátora poistnej udalosti M.. J. E., „prípadne aj vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby, napr. znalca z odboru - stavebníctvo, odvetvie - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, aby tento určil: hodnotu použiteľných zvyškov predmetu poistenia bezprostredne po poistnej udalosti“. Uvedený dôkaz však počas celého konania pred okresným súdom na podporu svojich skutkových tvrdení žalovaný nepredložil a na nasledujúcich pojednávaniach už nenavrhoval vykonať. Ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. 11. 2021 nevyplýva, že by žalovaný mal návrhy na doplnenie dokazovania a takýto dôkaz nenavrhol vykonať, a preto odvolací súd uvedenú námietku považoval za účelovú a nedôvodnú. 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. , a , keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 26. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.