Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_76S-1-2022.pdf
PDF · 275.22 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanému: Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Bystrická 53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa 08. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 Obec Veľké Pole rozhodla podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a udelila súhlas na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou bol súpis drevín určených na výrub a výseče katastrálnej mapy s parcelami, kde sa mal výrub uskutočniť. Boli určené podmienky vykonania výrubu v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., konkrétne: 1. Výrub drevín realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na líniovú stavbu „Vedenie 2x400 kV Horná Ždaňa - Oslany“. 2. Výrub stromov sa uskutoční v termínoch od 01.10.2018 do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020 v období vegetačného pokoja. 3. Po uskutočnení výrubu upraviť poškodený terén. 4. Likvidáciu drevnej hmoty zabezpečí žiadateľ v súlade s predpismi na ochranu životného prostredia. 5. Počas výrubu je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2017/000470 zo dňa 10.03.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
3. Na základe správnej žaloby žalobcu boli uvedené rozhodnutia predmetom súdneho prieskumu pred Krajským súdom v Banskej Bystrici a správny súd rozsudkom č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018 správnu žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu, podanej proti uvedenému rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a nepriznal účastníkom konania náhradu trov kasačného konania.
4. Ďalší účastník konania žiadosťou zo dňa 28.01.2020 požiadal Obec Veľké Pole ako orgán verejnej správy prvého stupňa o predĺženie platnosti rozhodnutia č. 2016/194-012 zo dňa 22.12.2016 z dôvodu, že aktuálne prebieha konanie pre stavebné povolenie a toto do 31.03.2020 nebude ukončené, preto nebolo možné začať s výberom zhotoviteľa stavby a s následnou realizáciou stavby - povoleným výrubom v k. ú. U. T.. Ďalší účastník konania žiadal predĺžiť platnosť rozhodnutia do 31.03.2024 vrátane zmeny v podmienke týkajúcej sa termínov uskutočnenia výrubu.
5. Orgán verejnej správy prvého stupňa zverejnil informáciu o začatí administratívneho konania na webovom sídle obce dňa 03.03.2020 a upovedomil o začatí administratívneho konania podaním č. 2020/84-02 zo dňa 03.03.2020. Dňa 30.03.2020 bolo doručené podanie žalobcu obsahujúce pripomienky a námietky týkajúce sa predmetu konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne rozhodnutím č. 2020/84-04 zo dňa 06.04.2020 konanie zastavil v zmysle § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny a § 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že nebolo možné o podanej žiadosti žiadateľa (ďalšieho účastníka konania) rozhodnúť do 31.03.2020, a preto podľa prvostupňového orgánu došlo k zániku predmetu konania. Dôvodom nemožnosti rozhodnutia do 31.03.2020 bolo, že sa konanie viedlo prostredníctvom verejnej vyhlášky, išlo o veľký rozsah dotknutých pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve väčšieho počtu vlastníkov a prvostupňový orgán postupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby zabezpečil možnosť realizovať dotknutým účastníkom konania ich procesné práva.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal ďalší účastník konania - žiadateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie.
7. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/000096-012 zo dňa 08.12.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 2020/84-04 zo dňa 06.04.2020 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
8. Žalovaný v tomto rozhodnutí vytkol prvostupňovému orgánu procesné chyby, a to nedostatok plnomocenstva, ktoré žiadateľ predložil k žiadosti, nedodržanie lehoty na zverejnenie informácie o začatí administratívneho konania a nesprávne určenie termínu začatia administratívneho konania. K dôvodu zastavenia konania uviedol, že podanie žiadosti je potrebné vnímať ako úkon, resp. uplatnenie si práva na predĺženie rozhodnutia a akékoľvek hmotnoprávneho lehoty v zmysle uplatneného nároku prestávajú plynúť (spočívajú). Žalovaný uviedol, že bolo začaté konanie o predĺženie platnosti rozhodnutia a v prebiehajúcom konaní nie je podstatné, že rozhodnutie, o ktorého predĺžení sa rozhoduje, stratí počas správneho konania platnosť, pretože už sa o danom rozhodnutí vedie nové správne konanie v zmysle prípustných zákonných podmienok. Koniec platnosti vydaného rozhodnutia, ktorá je uvádzaná termínom 31.03.2020 v podmienke č. 2 pôvodného rozhodnutia č. 2016/194-012, bola chápaná podľa žalovaného prvostupňovým orgánom vo svojej podstate nesprávne. Podľa žalovaného tento termín nie je termínom ukončujúcim končenú platnosť povoľovanej činnosti daným súhlasom, avšak je viac- menej iba podmienkou, ktorá zaväzovala účastníka konania k vykonaniu výrubu s prihliadnutím na obdobie vegetačného pokoja. Pôvodné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2017, pričom jeho účinnosť je viazaná na splnenie podmienky, a to nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia na líniovú stavbu - „Vedenie 2x400 kV Horná Ždaňa - Oslany“. Doba platnosti nebola žiadnym spôsobom vymedzená. Správny orgán síce v podmienkach rozhodnutia o výrube stanovil termín, kedy je žiadateľ oprávnený na vykonanie povolenej činnosti, ale uvedený termín nie je možné pokladať za určenie doby jeho platnosti, nakoľko ide len o bližšie vymedzenie jeho účinnosti. O uvedenom svedčí taktiež skutočnosť, že v súlade s ďalšími podmienkami rozhodnutia o výrube správny orgán zaviazal žiadateľa aj k ďalším činnostiam, ktoré je povinný vykonať po realizácii výrubu, a to napr. odstránenie drevnej hmoty z danej lokality, pričom splnenie stanovenej povinnosti je možné vynútiť iba za predpokladu platnosti rozhodnutia.
9. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. s tým, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť ex lege, teda priamo zo zákona okamihom splnenia aspoň jednej zo stanovených podmienok. Vzhľadom na to, že platnosť rozhodnutia o výrube nebola explicitne určená, a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že uplynutím termínu na výrub zároveň uplynie jeho platnosť, a rovnako z dôvodu, že nenastala žiadna z okolností vyplývajúcich z § 89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., jeho platnosť neskončila a rozhodnutie o výrube je i naďalej platné. Podľa žalovaného teda prvostupňový orgán postupoval nesprávne, nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a nedostatočne zistil skutočný stav veci.
10. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 2020/84-16 zo dňa 15.06.2021 v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o ochrane prírody a krajiny zmenil výrokovú časť rozhodnutia č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, právoplatného dňa 03.04.2017, a to v určených bližšie špecifikovaných podmienkach: „1. výrub drevín sa uskutoční v termínoch od 01.10.2018 do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020 v období vegetačného pokoja“ sa nahrádza: „1. výrub drevín sa uskutoční v čase mimo vegetačného obdobia t. j. v termíne od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka“. Ďalej uviedol, že v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody predlžuje platnosť rozhodnutia na dva roky, a to od právoplatnosti stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. a že v prípade dôvodov uvedených v § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny môže Obec Veľké Pole na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu tento súhlas zmeniť alebo zrušiť. Uviedol tiež , že ak sú splnené podmienky uvedené v § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody, možno platnosť tohto rozhodnutia vydaného na dobu určitú predĺžiť, ak o to účastník konania požiada najneskôr 60 dní pred ukončením jeho platnosti, že nesplnenie povinnosti uloženej orgánom ochrany prírody v súhlase na výrub drevín je možné sankcionovať v zmysle § 91 zákona o ochrane prírody a že osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z., ostávajú vydaním súhlasu nedotknuté.
11. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že na základe usmernenia žalovaného došlo žiadateľom o skompletizovanie podanej žiadosti a boli tak odstránené nedostatky týkajúce sa priloženého splnomocnenia.
12. Uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že dôvodom žiadosti o predĺženie platnosti bolo aktuálne prebiehajúce konanie pre stavebné povolenie, ktoré do 31.03.2020 nebolo ukončené a tým nebolo možné začať s výberom zhotoviteľa stavby a jej následnou realizáciou - povoleným výrubom v k. ú. U. T.. Uviedol tiež, že žiadateľ vo svojej žiadosti navrhoval pôvodné rozhodnutie ponechať v jeho znení s tým, že termín jeho platnosti žiadal zmeniť na 31.03.2024, vrátane následnej zmeny v podmienke týkajúcej sa termínu uskutočnenia výrubu.
13. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že po posúdení žiadosti zmenil výrokovú časť rozhodnutia č. 2016/194-012 z vlastného podnetu podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 543/2002 Z. z. v bode č. 1, kde došlo k zmene termínu vykonania činnosti výrubu na mimovegetačné obdobie, a to od 01.10. do 31.03 kalendárneho roka. Uviedol ďalej, že zmena rozhodnutia vo svojej podstate umožňuje za splnenia zákonom predpokladaných podmienok zásah do právoplatných a tak v zásade nezmeniteľných a nezrušiteľných rozhodnutí. Takéto legislatívne riešenie je opodstatnené v situácii, kedy môže dôjsť po vydaní rozhodnutia k podstatnej zmene vonkajších okolností, za ktorých bolo pôvodné rozhodnutie vydané, a postup podľa právoplatného rozhodnutia by nemohol zabezpečiť ochranu dôležitého verejného záujmu, či dokonca by mohol tieto záujmy ohroziť. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa pôvodné rozhodnutie je stále platné a viazané na právoplatné stavebné povolenie, preto považoval za nevyhnutné upraviť podmienku, ktorá určuje a upravuje obdobie vykonávania činnosti v čase mimo vegetačného obdobia. Skutočnosť, že vydanie stavebného povolenia pre danú stavbu elektrického vedenia sa nad rámec predĺžilo, spôsobila, že došlo k zániku podstatnej bližšie špecifikovanej podmienky určenej vydaným rozhodnutím na výrub drevín, a to konkrétne podmienky č. 1. Keďže pôvodne vydané rozhodnutie bolo pre vykonanie povolenej činnosti viazané na právoplatné stavebné povolenie, predĺžil prvostupňový orgán v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny platnosť rozhodnutia na dva roky, a to striktne od času vydania vyššie uvedeného a nevyhnutného právoplatného rozhodnutia podľa stavebného zákona.
14. K námietke žalobcu, že v upovedomení o začatí konania nebolo uvedené, do akej doby sa má rozhodnutie predlžovať, prvostupňový orgán uviedol, že konkrétna informácia o požadovanej
dobe predĺženia platnosti bola zrejmá z prvostupňového upovedomenia o začatí správneho konania, doručovaného ešte pred odvolacím konaním, následne bola uvedená aj v rozhodnutí o zastavení konania zo dňa 06.04.2020, ako aj v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.02.2021, a tieto písomnosti žalobcovi boli doručené. Z nich vyplývala skutočnosť, že žiadateľ požadoval predĺženie lehoty rozhodnutia do 31.03.2024, t. j. o 4 roky.
15. Pokiaľ žalobca namietal, že žiadateľ nepredložil právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, ktorými bol vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, vo vzťahu k tejto námietke prvostupňový orgán poukázal na to, že toto konanie nie je nijako viazané na súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, vo veci ktorého koná Okresný úrad Prievidza, že ide o dve samostatné konania, ktoré sa nijakým spôsobom nedopĺňajú ani neovplyvňujú.
16. Vo vzťahu k ďalším námietkam predneseným žalobcom prvostupňový orgán poukázal na závery žalovaného v rozhodnutí zo dňa 08.02.2021, kde poukázal na usmernenia generálneho riaditeľa sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného prostredia SR k ochrane drevín pod č. 2/ IX/i, určené odborom starostlivosti o životné prostredie, kde sa uvádza, že podľa § 103 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najneskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ďalej bolo vo vzťahu k povoľovaniu líniových stavieb podľa Stavebného zákona uvedené, že orgány ochrany prírody sú povinné rozhodovať o súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. už v rámci územného konania vždy, keď je z podkladov k územnému konaniu dostatočne zrejmé, ktoré dreviny sú povoľovanou činnosťou dotknuté. Ak na základe podkladov k územnému rozhodnutiu nie je možné jednoznačne určiť, ktoré dreviny majú byť predmetom konania o výrube, bude musieť byť vydané ešte pred vydaním stavebného povolenia. Skutočnosť, že je prerušené stavebné konanie, ktoré je v kompetencii príslušného stavebného úradu, nie je dôvodom v nepokračovaní tohto konania, a to aj z dôvodu, že rozhodnutie podľa § 47 ods. 3 bolo potvrdené ako správne rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č. 6Sžk/29/2018, kde sa má za to, že bolo preskúmané v celom rozsahu po vecnej a procesnej stránke.
17. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že toto konanie nie je vedené v zmysle § 47 ods. 3 ale v zmysle § 82 zákona o ochrane prírody a krajiny a samotné rozhodnutie o výrube bolo potvrdené Najvyšším súdom SR, kde bolo uvedené, že navrhovanú stavbu elektrického vedenia treba jednoznačne považovať za verejnoprospešnú stavbu. Samotná novela zákona č. 359/2019 Z. z., účinná od 01.01.2020, pri konaniach vedených v zmysle § 89 ods. 2 vylúčila potrebu súhlasu ostatných účastníkov konania.
18. Námietky, že oznámenie o začatí správneho konania neobsahuje informáciu, že bola navrhovaná činnosť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo „zákon o EIA“) a že správny orgán ignoruje tento zákon a účastníctvo vyplývajúce z § 24 ods. 2, vyhodnotil prvostupňový orgán ako nedôvodné. Uviedol, že komentár k zákonu o č. 24/2006 Z. z., na ktorý žalobca poukazoval, bol vydaný v roku 2016 a že odvtedy zákon o ochrane prírody a krajiny prešiel zásadnou novelizáciou, kde sám v § 82 ods. 3 presne špecifikuje okruh účastníctva. Ďalej uviedol, že zverejňovanie začatých správnych konaní, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, sa uskutočňuje povinným zverejnením informácie o začatom správnom konaní na webovom sídle príslušného orgánu, kde si svoje účastníctvo môžu uplatniť združenia s právnou subjektivitou za stanovených podmienok.
19. K námietke, že prvostupňový orgán dal účastníkom konania len 5 dní na uplatnenie námietok od doručenia upovedomenia prvostupňový orgán uviedol, že sa nejednalo o nové vydanie rozhodnutia, iba o jeho zmenu a predĺženie, preto považoval určený termín za dostačujúci, pričom uplatnenie námietok bolo umožnené účastníkom konania aj písomnou formou. Rozsah konania žiadnym výrazným spôsobom nezasahoval do rozsudkom Najvyššieho súdu SR potvrdeného rozhodnutia, preto nepovažoval prvostupňový orgán uvedený termín za nátlakový. Ďalej uviedol, že sám účastník konania mohol využiť možnosť doručenia žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie podľa § 28 ods. 1 Správneho poriadku.
20. K námietke o potrebe aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňový orgán uviedol, že realizácia práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia bola umožnená už doručovaným upovedomením o začatí správneho konania, pretože správny orgán disponoval dostatočnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia.
21. Žalobca ďalej vzniesol námietky, že účelovo existuje rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2020/29 zo dňa 03.02.2020 v stavebnom konaní, kde bolo rozhodnuté, že sa prerušuje stavebné konanie do doby doručenia stanovísk dotknutých orgánov k námietkam účastníka konania a namietal tiež, že sa vedie konanie o predĺžení rozhodnutí o výrube drevín napriek tomu, že neexistuje rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov, čo je absolútna priorita. K týmto námietkam prvostupňový orgán uviedol, že za zákonný postup podľa Stavebného zákona si plnú zodpovednosť nesie príslušný stavebný úrad, pričom orgán ochrany prírody nie je jeho procesnými krokmi viazaný. Rozhodnutia vydávané podľa zákona o ochrane prírody sú podkladom pre vydávanie príslušných povolení, či už v územnom alebo stavebnom konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie o súhlase na výrub drevín bolo potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR a toto považuje záväzné. Vydaním rozhodnutia nemožno hovoriť o protizákonnom kroku, pretože uskutočnenie povolenej činnosti podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny je naviazané až na samotnú právoplatnosť stavebného povolenia.
22. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa 08.10.2021 rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2020/84-16 zo dňa 15.06.2021 zmenil tak, že celú výrokovú časť nahradil takto: Obec Veľké Pole, ktorá je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie príslušným orgánom štátnej správy a v súlade s § 64 ods. 1, písm. e) a § 69 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) príslušným orgánom štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany drevín, z vlastného podnetu zo dňa 08.04.2021 podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 a 3 zákona o ochrane prírody a krajiny mení rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, vydané pre spoločnosť MVM, s.r.o., trvale so sídlom Veľká Okružná 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 409 383 v zast. spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. trvale so sídlom Mlynské Nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141 a na základe vykonaného správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v časti určenia podrobnejších podmienok vykonávania činnosti v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny takto: 1. Výrub stromov sa uskutoční v období vegetačného pokoja, t. j. v termíne od 01.10. do konca februára kalendárneho roka. 2. Súhlas na výrub drevín platí odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to na dva roky od právoplatnosti stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. Ostatné časti a samotné bližšie špecifikované podmienky rozhodnutia Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 zostávajú nezmenené. Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016.
23. K námietkam žalobcu o tom, že v upovedomení o začatí správneho konania nebolo uvedené, do akej doby sa rozhodnutie má predlžovať, žalovaný odkázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a ďalej uviedol, že samotný zákon o ochrane prírody a krajiny v žiadnom svojom ustanovení nekonkretizuje na akú dobu má príslušný konajúci orgán stanovovať dobu platnosti ním vydávaných rozhodnutí o udelení súhlasov. Termíny určovania platnosti sú skôr v praxi iba zaužívanou formou konkrétneho konajúceho orgánu, ktorá sa prevažne optimálne stanovuje v priemere na 3 roky. Lehotu platnosti vydávaných rozhodnutí ponechal zákonodarca na právnej úvahe daného orgánu, keď táto nie je v už spomenutej praxi v doručovaných upovedomeniach o začatí správneho konania priamo konkretizovaná.
24. K námietke o tom, že navrhovateľ nepredložil do spisu právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, ktorým bol vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu, ktorý zaujal vo vzťahu k tejto žalobcom prednesenej námietke. Aj vo vzťahu k námietkam, že nebolo predložené do stavebného konania predchádzajúce rozhodnutie Obce Veľké Pole, že územné konanie je napadnuté na príslušných súdoch a stavebné konanie je prerušené, ako aj v časti označenej „občianskoprávne námietky“, sa žalovaný stotožnil s argumentáciou uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí. K námietke, že bol nesprávne určený okruh účastníkov konania uviedol, že konanie má povahu verejnej vyhlášky.
25. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomil o začatí konania účastníkov konania a podľa § 21 Správneho poriadku upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Prvostupňový správny orgán dal účastníkom konania v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Podľa žalovaného rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňalo všetky zákonné náležitosti stanovené Správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a krajiny.
26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu pripravoval možno niekto aj z prostredia žiadateľa a že rozhodnutie je totožné s rozhodnutím Obce Píla č. 2020/14, žalovaný uviedol, že aj v prípade prvotného rozhodnutia týkajúceho sa vydania súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. z roku 2016 boli vydané obsahovo totožné rozhodnutia, kde táto skutočnosť nebola namietaná zo strany účastníkov konania ako ani vyšších orgánov, ktoré vo veci rozhodovali a potvrdzovali ich správnosť a zákonnosť, nakoľko sa ako vtedy tak aj dnes rozhodovalo v rovnakej veci. Prvostupňový orgán prevzal do svojho odôvodnenia časť z už vydaného rozhodnutia o odvolaní Okresným úradom Žarnovica pod č. OU-ZC-OSZP-2021/000096-012 zo dňa 08.02.2021, ktorým bol viazaný. Do odôvodnenia rozhodnutia boli aplikované aj state z výkladu k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorý je bežne dostupný ako pre potreby orgánov štátnej správy, tak aj pre potreby samotnej verejnosti.
27. K námietkam týkajúcim sa vyvlastnenia žalovaný uviedol, že táto otázka nie je predmetom správneho konania. Ak sa v prípade pôvodného vydaného rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín tento týka pozemkov, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľnosti ako druh poľnohospodárskej pôdy, je v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v nadväznosti na zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia povinnosť vlastníka, nájomcu alebo správcu pozemku vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť v prírodných procesoch v krajinnom prostredí a usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Prítomnosť drevín na trvalých trávnatých porastoch je možné chápať ako ich užívanie v rozpore s vyššie uvedeným zákonom.
28. K námietkam žalobcu, že správny orgán nezákonne a svojvoľne zmenil rozsah žiadosti žiadateľa, ktorý žiadal predĺžiť rozhodnutie na 4 roky, a účastníkom konania vôbec neavizoval svoj postup, že ide konať zo svojho podnetu, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že sám žiadateľ uviedol do žiadosti požiadavku týkajúcu sa doby predĺženia platnosti vydaného rozhodnutia nie je stavom protiprávnym. Uvedením tejto požiadavky zo strany žiadateľa nie je daná povinnosť pre konajúci správny orgán konať v jej rozsahu a doba platnosti rozhodnutí je na jeho samotnom uvážení. Avizovanie, že správny orgán ide konať aj z časti z vlastného podnetu, a to z dôvodu, že si to vyžadovali záujmy prírody a krajiny chránené zákonom č. 543/2002 Z. z., a to hlavne s prihliadnutím na začiatok hniezdneho obdobia, bolo zakomponované a zrejmé aj z doručovaného upovedomenia o začatí správneho konania.
29. Žalobca ďalej namietal, že vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedený splnomocnený zástupca žiadateľa a nie samotný žiadateľ, teda rozhodnutie nebolo vydané na relevantný subjekt. Žalovaný k týmto námietkam uviedol, že zákon o ochrane prírody a krajiny vo svojich ustanoveniach § 81 až § 85 umožňuje viesť konanie aj na základe žiadosti podanej splnomocneným zástupcom, t.j. na základe splnomocnenia, ktoré podľa § 82 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny je overená podľa osobitných predpisov. Všeobecnú úpravu fakultatívneho zastúpenia osôb v správnom konaní zakotvuje aj § 17 Správneho poriadku.
30. Žalobca v odvolaní namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a že nebolo informované verejnou vyhláškou o doplnení podkladov a o nových podkladoch rozhodnutia, čím malo dôjsť k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a ďalej, že boli zahrnuté do podkladov rozhodnutia aj písomnosti od roku 2016. Žalovaný vyhodnotil, že tieto námietky nie sú dôvodné a uviedol, že prvostupňový orgán pokračoval v konaní po tom, ako jeho predošlé rozhodnutie bolo žalovaným zrušené a odstraňoval vytknuté nedostatky žiadosti navrhovateľa, pričom doručovanie výzvy k doplneniu ako aj
rozhodnutia o prerušení konania bolo správne. Zároveň žalovaný uviedol, že upovedomením o začatí správneho konania bolo žalobcovi umožnené oboznámenie sa s podkladmi v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. K námietke, že do podkladov rozhodnutia boli zhrnuté aj písomnosti od roku 2016 žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nebola v danom rozhodnutí zistená.
31. Podľa žalovaného sa žalobca vo svojich podaných odvolaniach opakovane vracia k vydanému pôvodnému rozhodnutiu o vydaní súhlasu na výrub drevín, pričom správnosť a zákonnosť tohto pôvodného rozhodnutia bola potvrdená Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019. Žalobca sa podľa žalovaného nemohol v odvolacom konaní dožadovať spätného preukazovania správnosti uvedeného rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín.
32. Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 01.01.2020 došlo k zmene kompetencií v konaniach vedených podľa § 47 ods. 3 zákona o prírode a krajiny, a to vo veciach súhlasu na výrub drevín rastúcich mimo lesa. Táto zmena kompetencie je záväzná hlavne pri vydávaní súhlasov na výrub v zmysle § 47 ods. 3 zákona. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní sa čakalo na usmernenie od Ministerstva životného prostredia SR a toto nie je právne záväzné, tak podľa žalovaného usmernenie týkajúce sa tejto zmeny kompetencie bolo zabezpečené priamo od ústredného orgánu štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. Samotný zákon vo svojom aktuálnom znení v § 89 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 hovorí, že orgán ochrany prírody a krajiny môže ním vydané rozhodnutie z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania zmeniť alebo zrušiť za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v tomto zákone. Súčasne môže platnosť ním vydaného rozhodnutia z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania predĺžiť, a to aj opakovane, za predpokladu dodržania zákonom stanovených podmienok.
33. Obec Veľké Pole ako príslušný prvostupňový orgán ochrany prírody a krajiny nie je príslušným orgánom pre posúdenie, či navrhovaná stavba je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou obce. Táto povinnosť vyplýva príslušnému stavebnému úradu v zmysle Stavebného zákona. Žalobca nemôže od konajúceho správneho orgánu požadovať, aby posudzoval, hodnotil a uplatňoval ustanovenia zakotvené v úplne inom zákone než v zákone o ochrane prírody a krajiny. Ďalej žalovaný poukázal na § 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého orgán verejnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo záväzné stanovisko, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú.
34. Prvostupňový orgán vychádzajúc z podanej žiadosti a vydaného rozhodnutia vyvodil z vlastného podnetu zmenu výrokovej časti rozhodnutia týkajúcu sa pôvodnej podmienky pre vykonanie povoľovacej činnosti, a to podmienky č. 1. Túto zmenu vykonal z dôvodu, že si to z jeho pohľadu vyžadovali záujmy prírody a krajiny chránené zákonom č. 543/2002 Z. z. Podľa žalovaného bolo preukázateľne zrejmé, že sám žiadateľ nebude schopný dodržať podmienku určenú orgánom ochrany prírody v pôvodom rozhodnutí, a preto podľa žalovaného úvaha prvostupňového orgánu bola správna a bolo nevyhnutné vykonať zmenu pôvodného rozhodnutia z vlastného podnetu orgánu verejnej správy prvého stupňa.
35. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o ochrane prírody a krajiny presne nešpecifikuje, čo má predchádzať vyvodeniu konania z vlastného podnetu, a podľa žalovaného tento úkon môže byť vyvodený aj z kroku podania žiadosti, kde podľa žalovaného sa jedná o špecifický druh správneho konania, kde medzi samotným vydaním rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona jeho zmenou došlo k legislatívnym zmenám, či už na strane samotného zákona alebo jeho vykonávacej vyhlášky. Poukázal na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, kde správne orgány majú dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Avšak z dôvodu, že k 01.07.2021 prišla do účinnosti vykonávacia vyhláška č. 170/2021 k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorá v § 22 ods. 11 hovorí, že ak je výrub drevín odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 01.10. do konca februára, je nevyhnutné znenie tejto podmienky zmeniť aj z pozície žalovaného, aby boli zabezpečené záujmy ochrany prírody a krajiny. Z tohto dôvodu žalovaný považoval za nutné, aby bola táto podmienka upravená vo výroku prvostupňového rozhodnutia, aby bol zabezpečený súlad s aktuálne platnými predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny. Nakoľko by zo strany žiadateľa nebolo
možné dodržať podmienku určenú v pôvodnom rozhodnutí, je možné hovoriť aj o zmene v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.
36. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že pre konanie vo veci predĺženia platnosti vydaného rozhodnutia by museli byť tieto podmienky splnené kumulatívne, čo neboli, nakoľko bolo nutné vykonať zmenu rozhodnutia podľa § 89 ods. 1 a tejto prináleží aj nové určenie doby platnosti vydaného rozhodnutia.
37. Žalovaný vyhodnotil postup prvostupňového orgánu ako zákonný a nezistil dôvody, prečo by malo byť odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušené. Uviedol, že z jeho strany bolo nevyhnutné vykonať zmenu výrokovej časti rozhodnutia, a to z dôvodu, že došlo k zásadným zmenám v aktuálne platnej legislatíve na úseku ochrany prírody a krajiny, t. j. účinnosťou novej vykonávacej vyhlášky 170/2021 Z. z., ktorá zmenila rozsah obdobia vegetačného pokoja a táto zmena nebola v čase vydania rozhodnutia príslušnou obcou ešte platná, resp. účinná.
Správna žaloba - žalobné body
38. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konania. Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.
39. Žalobca namietal, že ak obec konala z vlastného podnetu, po 01.01.2020 musel konať na prvom stupni okresný úrad, a teda konal nepríslušný orgán. Ide o ďalší žalobný dôvod a podľa § 134 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na takýto nedostatok musí správny súd prihliadať ex offo.
40. Žalobca uviedol, že správnu žalobu podáva z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) SSP, pretože napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie zákonného rozhodnutia.
41. Podľa žalobcu sa už prvostupňový orgán riadne nevysporiadal s jeho námietkami a nedostal dostatočné a zákonné odpovede ani v rozhodnutí žalovaného. Žalobca poukázal na znenie jednotlivých žalobných námietok, ako aj odvolacích bodov obsiahnutých v odvolaní, ktoré žiadal, aby správny súd vzal za žalobné body tejto správnej žaloby.
42. Žalobca namietal, že sa nejedná o verejnoprospešnú stavbu, ktorá nie je uvedená ani v územnom pláne obce Veľké Pole, keďže obec ho ani nemá, a musela by byť v záväznej časti územného plánu medzi verejnoprospešnými stavbami. Taká stavba by musela byť v územnom pláne v zmysle § 12, hlavne s poukazom na § 12 ods. 1 písm. b) a § 12 ods. 2 písm. j) stavebného zákona. Ďalej namietal, že navrhovateľ nemohol do tohto konania predložiť právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, ktorým bol vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, keďže proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a takéto právoplatné rozhodnutie neexistuje. Namietal aj, že navrhovateľ nepredložil do stavebného konania predchádzajúce rozhodnutie obce, pričom je všeobecne známe, že takého rozhodnutie malo byť k územnému konaniu a nebolo. Nie je preto možné v zmysle zákona viesť toto konanie o výrube drevín, keďže nie je tento účel, na ktorý má byť vedené, a to pre stavbu elektrovod v súlade s územným plánom obcí. Namietal aj, že v rámci prvostupňového konania napadol všetky záväzné stanoviská vo veci a žiadal, aby príslušný orgán konal v zmysle § 140 ods. 5 Stavebného zákona a orgány verejnej správy sa týmto nijako nezaoberali a nechali to úplne bez povšimnutia. Orgány verejnej správy sa nevysporiadali s jeho občianskoprávnou námietkou v tom smere, že je tu existencia rozporov v otázke vlastníckych vzťahov a súvisiacej nevyriešenej otázky neexistujúceho majetkovoprávneho vysporiadania vlastníctva s predmetným pozemkom, čo žalobca odôvodňuje stálou existenciou jeho výlučného vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, a teda neexistenciou právneho titulu stavebníka k pozemkom v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 Stavebného zákona. Orgány verejnej správy
sa nezaoberali tým, že dochádza k zásadnému zásahu do absolútneho subjektívneho vlastníckeho práva. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/6/2011 zo dňa 19.01.2012, v ktorom súd vyslovil názor o nezákonnosti a nesprávnosti konania vedeného podľa ustanovení Stavebného zákona, a nadväznosti na to aj rozhodnutia, v ktorom by správny orgán nezohľadnil existenciu vecného práva tretej osoby k pozemku, na ktorom má byť zrealizovaná výstavba a s tým spojené uplatnenie občianskoprávnej námietky v zmysle § 137 Stavebného zákona. Podľa žalobcu závery tohto rozsudku možno analogicky uplatniť aj na toto konanie, keďže žiadateľ nedisponuje súhlasom žalobcu ako vlastníka cca 380 ha pozemku v k. ú. T. a cca 12 ha pozemkov v k. ú. U. T., na ktorých sa má postaviť elektrovod. Podľa žalobcu dochádza k výraznému obmedzovaniu jeho vlastníckeho práva bez náhrady a na neurčitú a nejasnú dobu a už veľmi dlhú dobu je obmedzený v nakladaní so svojim majetkom, čo je de facto iná forma vyvlastnenia.
43. Žalobca ďalej namietal, že upovedomenie o začatí administratívneho konania neobsahovalo informáciu, že činnosť bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z., čo je porušenie tohto zákona, keďže v nasledujúcich povoľovacích konaniach, medzi ktoré patrí aj toto konanie, takáto informácia musí byť uvedená. Upovedomenie nestanovilo ani okruh účastníkov konania, a teda ani účastníkov z procesu EIA podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Správne orgány ignorujú ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tom, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka a následne aj postavenie účastníka v každom povoľovacom konaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene, a tú skutočnosť, že právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie môže byť povolením navrhovanej činnosti priamo dotknuté. V tejto súvislosti žalobca poukázal na komentár k zákonu č. 24/2006 Z. z. Podľa žalobcu správne orgány neurčili správny okruh účastníkov konania a s týmito nekonali, čo má za následok nezákonný postup a nezákonné rozhodnutia.
44. Žiadosť žiadateľa nebola zverejnená zákonným spôsobom, s čím sa správne orgány riadne nevysporiadali. Žalobca poukázal na § 3 ods. 6 Správneho poriadku a § 38 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 314/2014 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 24/2006 Z. z. Podľa žalobcu bolo nutné, aby obec v oznámení o začatí konania určila a uviedla presný okruh účastníkov konania, vrátane účastníkov z procesu EIA, ktorí majú právo byť o všetkých následných povoľovacích konaniach informovaní. Konanie začína v zmysle správneho poriadku doručením žiadosti navrhovateľa. Aby správny orgán rešpektoval zákon o posudzovaní vplyvov, musel zverejniť túto žiadosť, čo nespravil, pretože žiadosť nebola zverejnená. K upovedomeniu o začatí správneho konania správny orgán prvého stupňa na druhej strane informuje, že sa jedná o predĺženie platnosti rozhodnutia a o jeho zmenu na základe podnetu orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, a to už vydaného rozhodnutia, a preto upúšťa od ústneho pojednávania, a na prvej strane upovedomenia sa uvádza, že ide o konanie na základe doručenej žiadosti zo dňa 29.01.2020. Je nesporné, že sa jedná o návrhové konanie a prvostupňový orgán nezverejnením žiadosti ako aj upovedomenia o začatí konania na úradnej tabuli, tak ako je to uvedené v § 3 ods. 6 Správneho poriadku a v § 38 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nesplnil svoje zákonné povinnosti.
45. Podľa žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov nezákonne a svojvoľne zmenili rozsah žiadosti navrhovateľa, ktorý žiadal predĺžiť rozhodnutie na štyri roky. Orgány verejnej správy na to nie sú oprávnené a účastníkom, medzi ktorých patrí aj žalobca, prvostupňový orgán vôbec neavizoval svoj postup, že ide konať zo svojho podnetu a v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že konal na základe návrhu, čím je zrejmé, že celé konanie je zmätočné a účelové.
46. Vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu sa uvádza, že bolo rozhodované na základe žiadosti (návrhu) spoločnosti MVM, s.r.o., čiže aj týmto sa priznávalo, že sa rozhodovalo na základe žiadosti (návrhu) a nie zo svojho podnetu. Rozhodnutie nemohlo byť vydané pre spoločnosť MVM, s.r.o., ktorá len zastupovala navrhovateľa, a preto nebolo vydané na relevantný subjekt.
47. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán určil lehotu na uplatnenie námietok len v rozsahu 5 dní od doručenia upovedomenia o začatí predmetného konania. Takýto postup považoval žalobca za rozporný s Aarhuským dohovorom, keďže sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorá bola posudzovaná v procese EIA s tým, že išlo o vyvíjanie nátlaku na účastníkov konania.
48. Ďalej žalobca namietal, že sa konanie o predĺžení rozhodnutia o výrube drevín nemohlo viesť, pretože doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov, keďže proti nemu podal odvolanie a je to absolútna priorita pre administratívne konanie.
49. Podľa žalobcu umiestnenie predmetnej stavby nie je v súlade s územným plánom VÚC BBSK, ale ani obcí, pričom niektoré obce územný plán ani nemajú a prakticky pri všetkých obciach absentuje územný plán zón, čo je v rozpore s § 12 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, pokiaľ sa má vychádzať z toho, že umiestňovaná stavba má byť verejnoprospešnou stavbou.
50. Žalobca ďalej namieta, že umiestnenie stavby nie je v súlade ani so Správou o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Žalobca poukázal na Správu o ohodnotení vplyvov na životné prostredie, bod X Všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie, s tým, že v rámci tejto správy zo dňa 15.11.2012 bolo konštatované, že variant VP1 je zapracovaný v ÚPD VÚC Banskobystrického kraja a variant VP2 a VP3 nie sú zapracované. Líniová stavba ale bola navrhovaná podľa variantu VP3, ktorý nebol zapracovaný v ÚPD VÚC Banská Bystrica. Žalobca poukázal aj na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 05.06.2013, kde bolo konštatované: „Trasu koridoru navrhovaného elektrického vedenia zapracovať do ÚPN VÚC Banskobystrického kraja (týka sa variantu VP3 v úseku 2)“. Toto vykonané nebolo a správne orgány túto skutočnosť opomenuli. Ich rozhodnutia sú nepresvedčivé a arbitrárne, pretože sa nevysporiadali so žalobcom preukazovanými relevantnými skutočnosťami, a to, že variant VP3, z ktorého vychádza línia vedenia stavby, nie je zapracovaný v územnom pláne Banskobystrického kraja a bolo nutné túto variantu zapracovať. Pokiaľ ide o regulatív 7.2.6. záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, tak koridor predpokladaný územným plánom je pre líniovú stavbu určený po inej trase a toto je prehliadané.
51. Žalobca ďalej poukazoval na § 8 ods. 1 Stavebného zákona a ďalej na to, že v zmysle § 37 Stavebného zákona je územnoplánovacia dokumentácia podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Územné rozhodnutie preto nemôže byť vydané v rozpore s obsahom ÚPD. Podľa žalobcu orgány verejnej správy porušili Stavebný zákon, konkrétne § 37 a § 39. Ďalej žalobca uviedol, že je potrebné prihliadať na bod II. ÚPN VÚC Banskobystrického kraja, ktorý definuje verejnoprospešné stavby, pričom tieto v zmysle definície sú spojené práve s realizáciou uvedených záväzných regulatívov. Pokiaľ teda regulatív 7.2.6. nezodpovedá umiestneniu predmetnej líniovej stavby, nie je možné ju považovať za verejnoprospešnú. V časti 8 predmetného bodu II. ÚPN sú v rámci vymedzenia verejnoprospešných stavieb uvedené konkrétne stavby na zásobovanie elektrickou energiou a táto stavba tam nie je uvedená. Potom stavbu nie je možné považovať za verejnoprospešnú. Žalobca namietal aj porušenie § 38 Stavebného zákona, ktorý umožňuje bez súhlasu vlastníka vydať územné rozhodnutie, len ak môže na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Uviedol, že on súhlas na vydanie územného rozhodnutia nedal a nie sú splnené podmienky na vyvlastnenie pozemkov na navrhovaný účel, pretože nešlo o verejnoprospešnú stavbu podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Obec nemá žiaden územný plán, a preto nie je možné sa zákonne zaoberať žiadnym kladným rozhodnutím o súhlase na výrub drevín, pretože takéto rozhodnutie je v rozpore s § 1 a 2 Stavebného zákona.
52. Žalobca ďalej namieta, že prvostupňové rozhodnutie je úplne totožné s rozhodnutím obce T., z čoho je zrejmé, že nejde o nestranný a nezávislý administratívny proces, keďže obidve rozhodnutia zrejme pripravovala tretia osoba, čo je extrémne nezákonné a v právnom štáte neprípustné. Ďalej uviedol, že obec sa snaží nezákonne zmeniť fakt, že pôvodné rozhodnutie bolo vydané na dobu určitú. Ak je však toho názoru, že doba jeho platnosti nebola žiadnym spôsobom vymedzená, tak tým obec priznala, že už pôvodné rozhodnutie je nezákonné z titulu nesplnenia podmienok vo výrokovej časti rozhodnutia a toto nebral do úvahy ani žalovaný.
53. Podľa žalobcu sa žalovaný nesprávne vysporiadal s jeho odvolacou námietkou, že obec od 01.01.2020 stratila kompetenciu rozhodovať v tomto konkrétnom prípade a príslušným orgánom je okresný úrad.
54. Podľa žalobcu orgány verejnej správy neprihliadli na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. Podľa žalobcu tento dohovor nebol rešpektovaný. Žalobca poukázal na čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru s tým, že tento článok
je nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov verejnej moci nielen ako niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci toho aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Účel dohovoru nebol rešpektovaný, pretože jeho relevantnými námietkami sa orgány verejnej správy nevysporiadali, alebo vysporiadali len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch, pričom takýto dlhodobo trvajúci stav právnej neistoty žalobcu je v rozpore s účelom práva na spravodlivý proces, preto podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho základných práv vyplývajúcich z Ústavy, dohovoru, ako aj dodatkového protokolu. Cieľom čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia, teda prostriedkom dosiahnutia tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom k spravodlivosti. Žalobca ďalej poukázal na článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru o spôsoboch účasti verejnosti v príslušných procesoch a článok 6 ods. 8 tohto dohovoru o zohľadnení výsledkov účasti verejnosti.
55. Žalobca namietal aj to, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili podmienku súhlasu vlastníka pozemku, teda žalobcu, pre postup podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Nie je správny záver o tom, že nie je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľností na udelenie súhlasu s výrubom drevín s odkazom na § 17 ods. 9 vykonávacej vyhlášky. Žalobca uviedol, že keď raz zákon pre udelenie súhlasu na výrub drevín ako podklad vyžaduje súhlas vlastníka pozemku, na ktorom drevina rastie, nie je možné, aby podzákonná norma (vykonávacia vyhláška k zákonu č. 543/2002 Z. z.) menila zákona tak, že si bude upravovať výnimku, teda kedy takýto súhlas vlastníka pozemku potrebný bude a kedy nie, pretože takéto ustanovenie zákona je v priamom rozpore s ustanovením čl. 123 Ústavy SR. Podľa žalobcu predmetom celého sporu je ničím nepodložený arbitrárny výklad a subsumpcia sporných ustanovení § 47 ods. 3 a 4 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 17 ods. 8 písm. c) a ods. 9 vyhlášky. Podľa žalobcu analýzou § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. je možné dospieť k tomu, že prvá veta obsahuje in fine odkaz „ak tento zákon neustanovuje inak“, t. j. ide o hmotnoprávnu exempciu vzťahujúcu sa len na súhlas orgánu ochrany prírody. Zákon ustanovuje „inak“ práve v § 47 ods. 4, keď zákonodarca uvádza numerus clausus, pri ktorom nie je vôbec nutný súhlas orgánu. Zákonodarca expresis verbis ustanovuje, že ustanoviť inak (t. j. odkloniť sa od imperatívu nutnosti vyžiadania si súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub) môže len tento zákon, ako to spravil aj s odkazom na § 47 ods. 4 a teda nie iný zákon, alebo iná podzákonná norma vykonávajúca zákon. Táto výnimka sa môže vzťahovať výlučne len na súhlas orgánu výrubu ochrany prírody t. j. nemožno opomenúť súhlas vlastníka pozemku za súčasnej nutnosti vyžiadania si súhlasu orgánu ochrany prírody a v opačnom prípade, ak by sa postupovalo podľa § 47 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas orgánov ochrany prírody na výrub, teda vedenie samotného administratívneho konania o takomto súhlase, simultánne sa nemusí vyžadovať ani súhlas vlastníka pozemku. To, že súhlas vlastníka pozemku sa vyžaduje vždy, ak sa postupuje podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., potvrdzuje aj druhá veta v § 47, a potvrdzuje to aj fakt, že druhá veta v § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. neobsahuje žiadny odkaz na iné ustanovenie zákona, alebo blanketový odkaz na inú právnu normu, alebo vykonávací predpis, ktorý má ustanoviť výnimku z tejto požiadavky. Exempciu zo súhlasu na výrub drevín možno uplatniť len vo vzťahu k súhlasu orgánu prírody, ktorý je nutný na samotný výrub drevín. Keď v § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. nie je uvedená žiadna výnimka vo vzťahu k súhlasu vlastníka pozemku, nie je možné, aby vyhláška nad rozsah zákona takúto výnimku určovala. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 47 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z. s tým, že v tomto ustanovení je obsiahnutý blanketový odkaz na vyhlášku, ktorá má upraviť okolnosti, ktoré zákonodarca neobsiahol do zákona č. 543/2002 Z. z., pretože určité skutočnosti delegoval na ministerstvo, ktoré má vďaka svojmu zameraniu väčší potenciál upraviť podrobnejšie skutočnosti precíznejším spôsobom ako zákonodarca. Podľa žalobcu touto delegáciou zákonodarca nemal na mysli, aby ministerstvo upravilo výnimku z ustanovenia zákona, ako to poňal najvyšší súd v rámci svojho právneho posúdenia veci pri vydávaní napádaného rozhodnutia a takýto výklad je ústavne absolútne neudržateľný. Podľa žalobcu sa správne orgány taktiež nezaoberali, či ide o odôvodnený prípad a či záujem na výrube drevín prevažuje nad ekologickými a estetickými funkciami dreviny a jej vplyvmi na zdravie človeka, pričom absentuje správna úvaha v tomto smere.
56. V súvislosti s § 59 ods. 1 Správneho poriadku žalobca namietal, že ak by bol žalovaný ako odvolací orgán dôsledný, zistil by, že ide o investíciu v rozsahu viac ako tridsať kilometrov, čím tu ide o absenciu posudzovania strategického dokumentu podľa zákona o EIA - tzv. SEA.
57. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že jeho tu napadnuté rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia obce č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, avšak už neuvádza, že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že odvolací orgán ho zrušil.
58. Podľa žalobcu bolo porušené jeho právo na prístup k správnym orgánom v rámci rozhodovacieho procesu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže pred vydaným rozhodnutím nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie pokladov rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že o to viackrát výslovne žiadal. Správny orgán prvého stupňa vôbec neinformoval verejnou vyhláškou účastníkov konania napríklad o výzve navrhovateľa na doplnenie podkladov a neinformoval ani o nových podkladoch pre svoje rozhodnutie, čím porušil povinnosť v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže žalobcovi ani nedal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, pričom z rozhodnutia obce je zrejmé, že do pokladov rozhodnutia zahrnula všetky písomnosti od roku 2016, o čom žalobca nemal vedomosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR. Podľa žalobcu v administratívnom konaní nemohol postupovať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo považuje za výslovne nezákonný postup.
59. Podľa žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov porušili množstvo procesných noriem (Aarhuský dohovor - nadzákonná norma, Ústava SR, zákon č. 24/2006 Z. z., Stavebný zákon, Správny poriadok), pričom tieto skutočnosti sú tak závažného charakteru, že ich nie je možné prehliadnuť a náležitým spôsobom sa s nimi nevysporiadať.
60. Žalobca namietal, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v zmysle § 12 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania, osvedčenie č. 19430/2019-4110-44603 zo dňa 25.07.2019 na výstavbu energetického zariadenia „Súbor stavieb - Transformácia 400/110 kW Bystričany - 2. stavba: Vedenie 2x400 kW Ždaňa - lokalita Oslany“ s dobou platnosti tohto osvedčenia tri roky od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca namietal, že toto osvedčenie nebolo medzi podkladmi napadnutého rozhodnutia a obec z neho nemohla ani vychádzať pri vydávaní svojho rozhodnutia, čo aj napriek tomu urobila. Celý proces vydávania osvedčenia bol podľa žalobcu nezákonný, v súvislosti s čím poukázal na § 1 ods. 1 Správneho poriadku a na § 1 ods. 1 zákona č. 175/1995 Z. z. Ministerstvo hospodárstva SR podľa žalobcu nepostupovalo v súlade so Správnym poriadkom, keďže o začatí takéhoto administratívneho konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku, teda aj žalobcu, keďže uvedené osvedčenia sa týkali aj pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca uviedol, že napáda prvotný podklad pre toto napádané konanie ako žalobný dôvod a je nutné tento stav zo strany správneho súdu riadne preskúmať. Podľa žalobcu Ministerstvo hospodárstva porušilo zákonný procesný postup, čím bol žalobca extrémne ukrátený na svojich právach hájiť si svoje záujmy v administratívnom konaní vo veci vydania osvedčenia.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
61. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v súvislosti s namietaným nedostatkom právomoci prvostupňového orgánu na vydanie rozhodnutia poukazuje na novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, kde došlo k zmene príslušnosti pri vydávaní súhlasu v zmysle § 47 ods. 3 tohto zákona. Je nepochybné, že v zmysle § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny je obec príslušná na rozhodovanie o vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich v zastavanom území obce a v zmysle § 68 ods. 1 písm. c) tohto zákona je na rozhodovanie o vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia príslušný okresný úrad. Podľa žalovaného ale v tomto prípade nešlo o konanie podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrany prírody a krajiny, a preto sa stotožnil s odôvodnením, že rozhodoval príslušný orgán, pretože sa jednalo o orgán, ktorý má právo ním vydané rozhodnutie meniť alebo rušiť.
62. K námietkam o tom, že nešlo o verejnoprospešnú stavbu žalovaný uviedol, že táto už bola nie raz zodpovedaná v predchádzajúcich konaniach. Ďalej, že rozhodnutie vydané v tomto konaní nebolo viazané na súhlas vydávaný zo strany Okresného úradu Prievidza. Ďalej uviedol, že stavebný úrad ako orgán verejnej správy v územnom konaní nemôže rozhodnúť bez záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody vzhľadom na § 103 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Nemôže vydať územné rozhodnutie pred tým, ako mu bolo doručené pre územné konanie v ust. § 9 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona požadované stanovisko orgánu ochrany prírody a krajiny. So zreteľom na koncentračnú zásadu
platnú v územnom konaní, ktorá je vyjadrená v § 36 ods. 3 Stavebného zákona, je však orgán ochrany prírody v súlade s § 126 ods. 2 Stavebného zákona pri uplatňovaní záujmov ochrany prírody a krajiny, t. j. pri vydávaní záväzných stanovísk pre územné konanie povinný dodržať postup podľa citovaného ustanovenia Stavebného zákona. Stavebný úrad územným rozhodnutím vymedzí územie na navrhovaný účel, pričom určí aj podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy chránené osobitnými predpismi, t. j. aj záujmy ochrany prírody a krajiny v súčinnosti s príslušným orgánom ochrany prírody, a to na základe jeho záväzného stanoviska. Pretože územné rozhodnutie ešte nezakladá právo na uskutočnenie stavby, jeho vydanie nemusí byť vždy podmienené predložením rozhodnutia o vydaní súhlasu na výrub drevín. Súlad alebo nesúlad stavby s územno-plánovacou dokumentáciou obce, ako aj adresnosť na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžp/6/2011 zo dňa 19.01.2012 žalobca opiera o Stavebný zákon, vo veci ktorého plne konajú príslušné stavebné úrady a nie orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny.
63. K námietkam týkajúcim sa zverejnenia informácie o začatí administratívneho konania žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé žiadne ustanovenie použitých zákonov, ktoré by dávalo správnym orgánom za povinnosť uviesť informáciu o tom, že činnosť bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v upovedomení o začatí konania. Predmetná stavba ako taká prešla procesom posudzovania v súlade s uvedeným zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorým bol komplexne posúdený jej vplyv na životné prostredie, a teda je možné vyvodiť záver, že stavbu je možné realizovať za dodržania stanovených podmienok, vychádzajúcich z vydaného záverečného stanoviska. Celé konanie bolo vedené formou verejnej vyhlášky. a teda podľa žalovaného práva účastníkov konania neboli v tomto administratívnom konaní nijakým spôsobom dotknuté.
64. K námietke o tom, že nebola zverejnená žiadosť navrhovateľa ako aj upovedomenie o začatí konania na úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 6 Správneho poriadku a v § 38 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., žalovaný uviedol, že táto forma zverejňovania žiadosti navrhovateľa ako aj upovedomenia je vlastná pre konania vedené napr. podľa Stavebného zákona, ale nie je možné ju aplikovať na konanie vedené podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože tento má vlastné ustanovenia týkajúce sa zverejňovania informácie o začatí správneho konania v § 82 ods. 7.
65. Pokiaľ bolo namietané, že v rozhodnutí je uvedený nerelevantný subjekt, tak podľa žalovaného tento žalobný bod je neopodstatnený, nakoľko vydávanie povolení pre splnomocnené osoby zo strany orgánov štátnej správy sú v praxi úplne bežné, a poukázal v tejto súvislosti aj na § 17 Správneho poriadku.
66. Pokiaľ žalobca namietal, že obec dala účastníkom len 5 dní od doručenia upovedomenia o začatí predmetného konania na uplatnenie námietok ,podľa žalovaného sa neviedlo konanie o novej veci, ktoré by si vyžadovalo minimálne ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, prípadne zabezpečovanie nových rozsiahlych podkladov, preto bola táto stanovená lehota zo strany prvostupňového orgánu postačujúca.
67. Vo vzťahu k námietkam, že umiestnenie predmetnej stavby nie je v súlade s územným plánom VÚC BBSK a obci, pričom niektoré obce ani územný plán nemajú, a absentuje územný plán zóny, žalovaný uviedol, že prevažná časť týchto námietok bola okresným úradom už zodpovedaná pri prvej podanej žalobe zo strany žalobcu, kde bolo predmetom prieskumu rozhodnutie o udelenie súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na názory Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6Sžk/29/2018, ktoré považoval za právne záväzné. Pokiaľ išlo o požadované zosúladenie stavby s územnými plánmi, tak podľa žalovaného toto nie je v pôsobnosti orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Preto žalovaný aj uviedol, aby všetky požiadavky zo strany žalobcu, ktoré sa opierajú o nezákonné kroky vo veci umiestnenia stavby, boli uplatňované v tých konaniach, ktoré sú vedené v zmysle Stavebného zákona.
68. Pokiaľ žalobca poukazoval na totožnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu s rozhodnutím Obce Píla a teda, že zrejme boli rozhodnutia vypracované treťou osobou, odlišnou od prvostupňových orgánov, tak k týmto námietkam žalovaný uviedol, že ide o subjektívny názor žalobcu a že tento žalobný bod je zodpovedaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
69. Žalovaný ešte zdôraznil, že v tomto prípade sa nejedná o vydanie súhlasu v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom udelenie súhlasu nebolo predmetom tohto konania.
Rozhodnutie o vydaní súhlasu v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny bolo už potvrdené zo strany vyšších príslušných inštancií, a to aj Najvyšším súdom SR vo vyššie uvedenom konaní.
70. Podľa žalovaného v konaní bolo postupované podľa § 37 ods. 2 Správneho poriadku. Sám žalobca opakovane predkladal konajúcim orgánom obsahovo totožné odvolania, ktoré boli z jeho strany predkladané aj v povoľovacích konaniach vedených podľa iných osobitných predpisov a ktoré sa opakovane opierali o konanie týkajúce sa súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý nebol predmetom tohto konania. Preto si žalovaný nie je vedomý toho, že by právo, ktoré žalobcovi vyplýva z § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, nebolo správnymi orgánmi akceptované.
71. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správne konania prebehli v období, keď došlo k novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny a v období, keď nadobudla platnosť vykonávacia vyhláška (od 01.01.2020), ktorou došlo minimálne k zmene pôsobnosti orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Zároveň došlo aj k nadobudnutiu účinnosti vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z., v ktorej došlo k zmene rozsahu mimovegetačného obdobia, a preto aj toto bolo zakomponované do príslušných rozhodnutí. Orgány verejnej správy sa tak snažili zabezpečiť, aby povolená činnosť, t. j. súhlas na výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého správnosť a zákonnosť bola potvrdená Najvyšším súdom SR, bola v prípade realizácie vykonaná s čo najmenším dopadom na životné prostredie dotknutých lokalít.
72. Žalobca opakovane poukazuje na nedodržiavanie ustanovení iných osobitných právnych predpisov, a to Stavebného zákona, ako aj zákona č. 24/2006 Z. z., avšak orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny nemôžu konať v intenciách mimo zákon o ochrane prírody a krajiny a tým uplatňovať vo svojich konaniach ustanovenia vyplývajúce z iných zákonov.
73. Žalobca nemôže sústavne a opakovane predkladať tie isté skutočnosti, o ktorých už bolo rozhodnuté z pozície samotných súdov a žiadať, aby sa s nimi opakovane vysporiadavali zainteresované správne orgány a vyvodili závery žalobcom predkladané či navrhované.
74. Zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol základom pre vydanie rozhodnutia, tak prvostupňového ako aj odvolacieho, nie je v rozpore s obsahom administratívnych spisov a nedošlo ani k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
75. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe
76. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že so správnou žalobou nesúhlasí a má za to, že rozhodnutia, ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, sú v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi.
77. Podľa ďalšieho účastníka konania väčšina tvrdení žalobcu nesúvisí s postupom žalovaného a niektoré tvrdenia žalobcu sú zavadzajúce. Ďalší účastník konania poukázal na to, že v rovnakom predmete žaloby bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018, v spoločnom konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného, a žaloba bola zamietnutá. Následne žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.
78. V správnej žalobe sú definované viaceré žalobné body a tvrdenia žalobcu, ktorými sa už zaoberal Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 4Szk/27/2019 zo dňa 10.09.2020, kde podal žalobca kasačnú sťažnosť a kasačná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá. Išlo o súdne konanie vedené v súvislosti so správnou žalobou žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.
79. Vo vyčerpávajúcom odôvodnení Najvyššieho súdu SR sú právne ako aj skutkové argumentácie k jednotlivým tvrdeniam žalobcu, ako je územno-plánovacia dokumentácia, EIA, postavenie účastníka konania, verejnoprospešný charakter stavby, osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR, územné rozhodnutia a ďalšie.
80. Ďalej ďalší účastník konania uviedol, že pôsobí ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Slovenskej republike, je členom medzinárodnej skupiny Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav ENTSO-E, aktívne podporuje integráciu trhov a cezzahraničnú kooperáciu s okolitými prenosovými sústavami, garantuje bezpečnú a spoľahlivú prevádzku, vyrovnanú elektricko-energetickú bilanciu, zabezpečuje tranzit, export a import elektriny pri rešpektovaní zásad ochrany životného prostredia. Pri vykonávaní svojej činnosti vyplývajú ďalšiemu účastníkovi konania určité špecifické oprávnenia a povinnosti, okrem iného aj zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Jedným z takýchto oprávnení je v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) tohto zákona aj právo vo verejnej záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy, kedy oprávnenia stavebníka vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia, pričom podmienky uskutočnenia stavby sú predmetom rozhodnutia v povoľovacom konaní podľa Stavebného zákona.
81. K argumentácii žalobcu uvedenej vo vzťahu k potrebe zabezpečenia súhlasu na výrub dreviny podľa § 47 ods. 3 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny poukázal ďalší účastník konania na § 47 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. Toto ustanovenie odkazuje na poznámku č. 78, kde sa ako príklad uvádza aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. Z citovaných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva nielen základný právny rámec postupu na výrub drevina, ale zároveň aj zákonné výnimky z uvedeného postupu taxatívne vymedzené v § 47 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny. Paragraf 47 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny odkazuje na osobitné predpisy, pričom v odkaze č. 78 je uvedený aj zákon o energetike. Ďalej ďalší účastník konania poukázal aj na § 47 ods. 10 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré obsahuje zákonné zmocnenie pre Ministerstvo životného prostredia SR na vydanie vykonávacej vyhlášky. Ďalej poukázal na ust. § 17 ods. 8 a 9 vykonávacej vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny s tým, že podľa § 17 ods. 9 vyhlášky doklady podľa ods. 8 písm. b) a c) [žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje b) katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a druh pozemku, na ktorom drevina rastie a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu dreviny v teréne a po c) súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom) a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie (§ 47 ods. 3 zákona)] sa nevyžadujú ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť. Za touto vetou sa vo vyhláške odkazuje na poznámku 9, kde sa uvádza § 108 až § 116 Stavebného zákona. Podľa § 108 ods. 2 písm. g) Stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny podľa osobitných predpisov. V tomto ustanovení Stavebný zákon odkazuje na poznámku 10c, kde je uvedený zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), ktorý bol zrušený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, a ten bol následne zrušený zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý bol následne zrušený zákonom o energetike (zákon č. 251/2012 Z. z.). Vyhláška v súlade so znením zákona o ochrane prírody a krajiny ustanovuje podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu na výrub dreviny. V zmysle vyhlášky je prílohou žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny tiež súhlas vlastníka pozemku, na ktorom drevina rastie. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na účely ktorej možno pozemky vyvlastniť. V zmysle Stavebného zákona možno pozemky vyvlastniť len vo verejnom záujme, a to okrem iného tiež pre výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny. V prípade výstavby, ktorú má v úmysle zrealizovať ďalší účastník konania, sa o takúto výstavbu jedná. Z uvedeného je zrejmé, že orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v súlade s právnymi predpismi.
82. Na základe uvedenej argumentácie ďalší účastník konania navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
83. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 22.02.2023 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Pojednávania sa nezúčastnil ďalší účastník konania, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal odročiť pojednávanie, preto správny súd vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti ďalšieho účastníka konania. Zástupcovia prítomných účastníkov konania sa vyjadrili v zhode s obsahom písomných prednesov.
84. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, vymedzené v § 134 ods. 2 SSP.
85. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, teda či rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy (a ich postupu) nad rozsah a dôvody správnej žaloby (ak nejde o vec, v ktorej to Správny súdny poriadok pripúšťa). Nie je v právomoci správneho súdu ani vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca - účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy využije, konkrétne aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí.
86. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
87. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
88. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c)ide o veci podľa § 192 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, d)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, ak je žalobcom fyzická osoba, e)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
89. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
90. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.
91. Podľa § 82 ods. 3, 6 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny; (3)Účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Združenie s právnou subjektivitou, 114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, ak spôsobom podľa osobitného predpisu 113a) potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7. (6) Združenie podľa odseku 3 môže formou predbežnej žiadosti písomne požiadať orgán ochrany prírody o účasť v bližšie nešpecifikovaných správnych konaniach, ktoré tento orgán v budúcnosti začne alebo v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3. (7) Orgán ochrany prírody je povinný zverejniť na svojej internetovej stránke informáciu o začatí každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom okrem konaní podľa odseku 8, a to najneskôr do troch pracovných dní od začatia konania; súčasťou uvedenej informácie je údaj o lehote, ktorú určil na doručenie potvrdenia záujmu byť účastníkom v začatom správnom konaní podľa odseku 3, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní od zverejnenia informácie.
92. Podľa § 89 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny; (1) Orgán ochrany prírody môže ním vydané rozhodnutie z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania a) zmeniť, ak 1. dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia, 2. to vyžadujú záujmy prírody a krajiny chránené týmto zákonom alebo 3. sa nedodržia podmienky určené v rozhodnutí orgánu ochrany prírody, b) zrušiť, ak 1. oprávnený bez závažného dôvodu nevyužije rozhodnutie po čas dlhší ako jeden rok, 2. ten, komu bolo rozhodnutie vydané, závažným spôsobom či opakovane porušuje ustanovenia tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, 3. pri činnosti vykonávanej na základe rozhodnutia dochádza k porušovaniu ustanovení tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo k podstatnému poškodzovaniu iných oprávnených záujmov v ochrane prírody a krajiny alebo 4. zistí, že rozhodnutie bolo vydané na základe nepravdivých údajov alebo podkladov o splnení podmienok na jeho vydanie. (2) Orgán ochrany prírody môže platnosť ním vydaného rozhodnutia z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania predĺžiť, a to aj opakovane, ak a) nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia od vydania rozhodnutia alebo posledného predĺženia platnosti rozhodnutia, b) účastník konania požiadal o predĺženie najneskôr 60 dní pred ukončením jeho platnosti, c) nie sú splnené podmienky na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 a d) to nie je v rozpore so záujmami prírody a krajiny chránenými týmto zákonom.
93. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom do31.12.2019; Obec dáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. a) a § 47 ods. 3.
94. Podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny; Okresný úrad rozhoduje o vydaní súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), k) až n) a p), § 14 ods. 2 písm. b) až e), i) a j), § 15 ods. 2 písm. b), § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a prevádzkovanie rehabilitačnej stanice, § 47 ods. 3 na výrub drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a § 52 ods. 3.
95. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny; Rozhoduje o vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich v zastavanom území obce podľa § 47 ods. 3,
96. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
97. Podľa § 104g ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2019 sa dokončia podľa tohto zákona okrem konaní podľa § 47 a 48, ktoré sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
98. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vydal nepríslušný prvostupňový orgán - Obec Veľké Pole správny súd uvádza, že je nepochybné, že od 01.01.2020 došlo zákonom č. 356/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny, k zmene v § 68 písm. c) a v § 69 ods. 1 písm. d) tohto zákona. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom do 31.12.2019 rozhodovala o súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3 toho zákona obec. Od 01.01.2020 rozhoduje v zmysle § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení platnom a účinnom od 01.01.2020) obec o vydaní súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny len ak ide o dreviny rastúce v zastavanom území obce a v zmysle § 68 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení platnom a účinnom od 01.01.2020) rozhoduje v konaní o vydanie súhlasu na výrub drevín rastúcich mimo zastavaného územia obce okresný úrad. V prejednávanej veci bol súhlas na výrub drevín (mimo zastavaného územia obce) udelený rozhodnutím Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, teda v čase platnosti a účinnosti zákona o ochrane prírody a krajiny v znení do 31.12.2019, v zmysle ktorého o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 tohto zákona rozhodovala obec, či už v zastavanom území obce alebo mimo neho. Toto rozhodnutie ale nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní a bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom správnym súdom pod sp. zn. 23S/67/2018. V prejednávanej veci rozhodla obec v spojení s druhostupňovým orgánom podľa § 89 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny o zmene ňou vydaného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Nešlo teda o administratívne konanie, predmetom ktorého by bol súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.
99. Pre zodpovedanie uvedenej žalobnej námietky - či obec mohla rozhodnúť po 01.01.2020 o zmene ňou vydaného rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce, keď by od 01.01.2020 na vydanie takéhoto súhlasu mal kompetenciu už okresný úrad, je podľa správneho súdu podstatné práve to, že nešlo o administratívne konanie, predmetom ktorého by bol súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ale o zmenu už vydaného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín orgánom, ktorý na vydanie rozhodnutia, ktoré bolo predmetom zmeny, mal v čase jeho vydania kompetenciu. Ďalej sú podstatné aj prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 356/2019 Z. z., kde v § 104g ods. 1 je uvedené, že konania začaté a právoplatne neukončené do 31.12.2019 sa dokončia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom od 01.01.2020, okrem konaní podľa § 47 a § 48, ktoré sa dokončia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019. Z uvedeného je zrejmý úmysel zákonodarcu, uviesť zmenu týkajúcu sa kompetencie orgánu verejnej správy na rozhodovanie o udelení súhlasu na výrub drevín do praxe len pre konania začaté po 01.01.2020. Správny súd preto pri posúdení tejto žalobnej námietky vychádzal aj zo zmyslu a účelu zákona č. 356/2019 Z. z., ktorý bol vyjadrený v uvedenom prechodnom a záverečnom ustanovení, a dospel k záveru, že zo zachovania kompetencie obcí dokončiť všetky administratívne konania o súhlase na výrub drevín začaté do 31.12.2019 je potrebné vyvodiť aj kompetenciu obcí na rozhodovanie o zmene, zrušení alebo predĺžení platnosti ňou vydaných rozhodnutí do 31.12.2019 podľa § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.
100. Námietky, že stavba, za účelom realizácie ktorej mal byť udeľovaný súhlas na výrub drevín, nie je v územnom pláne Obce Veľké Pole, že nejde o verejnoprospešnú stavbu, že nebolo predložené rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, ktorým by bol daný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, že nebolo do stavebného konania predložené predchádzajúce rozhodnutie obce a že žalobca žiadal, aby príslušný orgán konal v zmysle § 140b ods. 5 Stavebné zákona, nie sú dôvodné. V prejednávanej veci administratívne konanie prebiehalo podľa § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny a rozhodnutím vydaným v tomto administratívnom konaní došlo k zmene predošlého rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Žarnovica č. OU-ZC-OSZP-2017/0000470 zo dňa 10.03.2017, ktorým bol udelený súhlas na výrub
drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, bolo preskúmané správnym súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 23S/67/2017 a aj v konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. 6Sžk/29/2018. Námietky žalobcu, ktoré uplatňoval v uvedených konaniach voči udelenému súhlasu na výrub, boli vyhodnotené ako nedôvodné. Správny súd v rámci tohto súdneho konania môže skúmať len to, čo bolo predmetom administratívneho konania, ktorého výsledný individuálny administratívny akt - rozhodnutie je na základe správnej žaloby žalobcu predmetom súdneho prieskumu. V tomto súdnom konaní nemožno opätovne preskúmavať splnenie podmienok pre výrub a pre udelenie súhlasu podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože udelenie súhlasu bolo predmetom iného administratívneho konania a iného rozhodnutia, ktoré aj bolo preskúmavané správnym súdom v rámci súdneho prieskumu v inom súdnom konaní.
101. Orgány verejnej správy postupovali v konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v tomto konaní preto nebol priestor na aplikáciu Stavebného zákona, ako to v niektorých námietkach uvádza žalobca. Predmetom konania nebolo rozhodovanie o umiestnení stavby, ani vydanie povolenia na realizáciu stavby, preto nie sú dôvodné žalobné námietky, ktoré súvisia s územným konaním, prípadne stavebným konaním vedeným podľa Stavebného zákona. Tieto žalobné námietky vznášané žalobcom sú mimo predmet súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní.
102. K občianskoprávnej námietke o otázke vlastníckych vzťahov a zásahu do vlastníckych práv žalobcu správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní správny súd preskúmava len to, či boli splnené podmienky stanovené zákonom o ochrane prírody a krajiny pre zmenu rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, teda či boli dodržané podmienky vymedzené v § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože len toto je predmetom konania. S námietkami týkajúcimi sa absencie súhlasu žalobcu na výrub, resp. aj súhlasu pre umiestnenie stavby, sa vysporiadal správny súd a aj Najvyšší súd SR v rámci iných konaní. Správny súd poukazuje predovšetkým na závery správneho súdu vyjadrené v rozsudku č.k. 23S/68/2017-160 zo dňa 25.04.2018, kde bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o udelení súhlasu na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré bolo v tomto konaní preskúmavanými rozhodnutiami orgánov verejnej správy zmenené. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019, ktorým bola kasačná sťažnosť žalobcu zamietnutá. Ďalej správny súd zistil, že žalobca podal aj ústavnú sťažnosť, kde namietal porušenie základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR, základného práva na životné prostredie podľa článku 44 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému malo dôjsť postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019. O uvedenej ústavnej sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV. ÚS - 634/2020-16 zo dňa 02.12.2020 tak, že ústavnú sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
103. K námietkam, v ktorých žalobca uvádzal, že upovedomenie o začatí administratívneho konania neobsahuje informáciu, že bola navrhovaná činnosť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z., čo je výrazné porušenie tohto zákona, správny súd uvádza, že nie je zrejmé, z akého ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. žalobca vyvodzuje povinnosť orgánu verejnej správy uviesť takúto informáciu v upovedomení o začatí administratívneho konania. Rovnako nie je zrejmé, z akého ustanovenia žalobca vyžaduje požiadavku, aby v upovedomení o začatí administratívneho konania bol uvedený okruh účastníkov konania z procesov vedených podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V tejto súvislosti žalobca odkazoval na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorom je uvedené, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa ods. 3 alebo ods. 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Ďalej je v tomto ustanovení uvedené, že právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa ods. 3 alebo 4, potom môže by povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti podľa tohto ustanovenia priamo dotknuté. Ustanovenia § 24 ods. 3 a 4 zákona č. 24/2006 Z. z. upravujú procesný postup, akým sa dotknutá verejnosť môže prihlásiť o účasť v konaní vedenom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Nie je preto zrejmé, z ktorých ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. žalobca vyvodzuje povinnosť uviesť v nasledujúcich povoľovacích konaniach v upovedomeniach pre účastníkov konania informáciu,
že činnosť bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a presne vymedzovať účastníkov konania, ktorí boli účastníkmi konania v rámci konaní vedených podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
104. K uvedeným námietkam správny súd považuje za potrebné navyše uviesť, že žalobca je oprávnený v konaní pred správnym súdom uplatňovať len námietky nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, v dôsledku ktorých bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z uvedeného vyplýva, že aktívna legitimácia na prednášanie žalobných námietok je odlišná pri žalobcovi
- fyzickej alebo právnickej osobe a pri žalobcovi - dotknutej, resp. zainteresovanej verejnosti. Je nepochybné, že podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. je dotknutá verejnosť, ktorá sa zúčastní administratívnych konaní podľa zákona o EIA, účastníkom aj povoľovacích konaní, ktoré nasledujú po procese podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V prejednávanej veci z administratívneho spisu vyplýva, že realizácia líniovej stavby bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Zainteresovaná verejnosť, ktorá sa zúčastnila administratívneho konania vedeného podľa zákona č. 24/2006 Z. z., mala možnosť aktívne vystupovať aj v následných povoľovacích konaniach, čo sa týka aj administratívneho konania, výsledky ktorého sú predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní. Napokon aj informácia o začatí administratívneho konania a upovedomenie o prebiehajúcom administratívnom konaní boli doručované verejnou vyhláškou, teda boli prístupné všetkým účastníkom konaní vedených podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V predmetnom prípade aj s odkazom na predchádzajúcu argumentáciu je ale podstatné to, že žalobca nemôže správnou žalobou v tomto súdnom konaní uplatňovať námietky nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré prináležia iným subjektom (ako účastníkom administratívneho konania) a na ich prednášanie nemá aktívnu legitimáciu. Žalobca nielen že neuvádza konkrétne ustanovenia zákona (okrem § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.), ktoré mali byť porušené, ale neuvádza ani dopad na jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy.
105. V tejto súvislosti sa žiada ešte poukázať na to, že zákon o ochrane prírody a krajiny obsahuje ust. § 82 ods. 3, v zmysle ktorého združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa ods. 6, je účastníkom konania, ak spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní (podľa § 19 Správneho poriadku). Ďalej sa podľa tohto ustanovenia vyžaduje, aby potvrdenie bolo doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom podľa ods. 7. Z uvedeného je zrejmé, že na základe zverejnených informácií o začatí tohto administratívneho konania sa mohla zainteresovaná verejnosť aktívne zúčastňovať administratívneho konania (aj iná zainteresovaná verejnosť ako tá, ktorá sa zúčastnila konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), pričom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiaden takýto účastník sa o účasť v tomto administratívnom konaní neprihlásil.
106. Žalobné námietky, ktorými žalobca namietal porušenie § 3 ods. 6 Správneho poriadku a § 38 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. sú taktiež nedôvodné. V rámci týchto námietok žalobca opätovne namietal, že v oznámení o začatí konania nebol uvedený presný okruh účastníkov konania, a to vrátane účastníkov z procesu EIA, ktorí mali právo byť o všetkých následných povoľovacích konaniach informovaní. K tejto námietke správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o začatí správneho konania č. 2020/84-01 bolo zverejnené na úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého stupňa od 03.03.2020 do 18.03.2020. Takýmto spôsobom mali právo oboznámiť sa s predmetom administratívneho konania aj tí účastníci konania, ktorí boli účastníkmi konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca v tomto smere nebol ukrátený na svojich právach, pretože o predmete administratívneho konania sa dozvedel, čo potvrdzuje aj jeho aktívna účasť v tomto konaní a nie je aktívne legitimovaný na prednášanie žalobných námietok, ktoré by mohla prípadne uplatňovať ako žalobca len zainteresovaná verejnosť.
107. Vo vzťahu k uvedeným námietkam správny súd považuje za potrebné opätovne poukázať na osobitnú právnu úpravu v § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorom je vo vzťahu
k združeniam s právnou subjektivitou, ktorých predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny, a ktoré podali predbežnú žiadosť o účastníctvo v konaní podľa § 82 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny, uvedené, že účastníkom konania sa stanú tieto subjekty, ak spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 19 Správneho poriadku, v ktorom sú stanovené náležitosti podania adresovaného orgánu verejnej správy) potvrdili svoj záujem byť účastníkom konania v začatom správnom konaní. Ďalej je v tomto ustanovení uvedené, že potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom podľa ods. 7. Podľa § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je orgán ochrany prírody poverený zverejniť na svojej internetovej stránke informáciu o začatí každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, okrem konaní vymedzených v ods. 8, a to najneskôr do troch pracovných dní odo dňa začatia konania. Súčasťou tejto informácie má byť aj údaj o uvedenej lehote, v ktorej má byť doručené potvrdenie záujmu byť účastníkom v začatom správnom konaní podľa § 82 ods. 3, ktorá nesmie byť kratšia ako 5 pracovných dní od zverejnenia informácie.
108. V zrušujúcom rozhodnutí č. OU-ZC-OSZP-2021 zo dňa 08.02.2021 žalovaný vytkol prvostupňovému orgánu nedodržanie lehoty 3 dní na zverejnenie uvedenej informácie, avšak táto vada nie je takou podstatnou vadou, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. V oznámení o začatí konania je uvedené, že toto oznámenie sa zverejňuje podľa § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny ako konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené zákonom č. 543/2002 Z. z. Zároveň je v tomto oznámení o začatí správneho konania obsiahnutý obsah žiadosti, ktorou ďalší účastník konania žiadal o predĺženie platnosti pôvodného rozhodnutia, z čoho vyplýva, že bolo zabezpečené zverejnenie informácie o začatí administratívneho konania, a rovnako bol aj zverejnený obsah žiadosti tým, že obsah žiadosti je uvedený v samotnom oznámení. V tomto smere nebol žalobca nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, pretože o začatí administratívneho konania vedel a rovnako vedel, čo je predmetom konania, o čom svedčí aj to, že žalobca aktívne v konaní vystupoval. Následne taktiež orgán verejnej správy prvého stupňa zverejnil upovedomenie o začatí správneho konania č. 2020/84-02 zo dňa 03.03.2020, ktoré taktiež bolo zverejnené na úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého stupňa odo dňa 03.03.2020 do 18.03.2020. Aj z oznámenia aj z upovedomenia o začatí správneho konania je zrejmé, že boli zverejnené fyzicky na úradnej tabuli obce Veľké Pole a aj na internetovej stránke obce. V upovedomení o začatí správneho konania je uvedené, že je možné nahliadnuť do podkladov žiadosti na Obecnom úrade Veľké Pole, 966 74 Veľké Pole č. 1, a to v pracovnej dobe (po telefonickom dohovore) a že uplatnenie námietok a pripomienok je možné písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr 10 dní odo dňa doručenia upovedomenia. Účastníci konania boli tak upovedomení o predmete konania a taktiež o tom, že je možné nahliadnuť do podkladov. Lehota 10 dní na podávanie pripomienok alebo námietok je primeraná a je v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
109. Navyše správny súd ešte poukazuje na to, že po tom, ako prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 2020/84-04 zo dňa 06.04.2020 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZC- OSZP-2021/000096-112 zo dňa 08.02.2021, orgán verejnej správy prvého stupňa zverejnil ďalšie upovedomenie o začatí správneho konania č. 2020/84-13 zo dňa 08.04.2021, v ktorom uviedol, že bola doručená žiadosť ďalšieho účastníka konania vo veci predĺženia platnosti vydaného rozhodnutia č. 2016/194-012 zo dňa 22.12.2016. Ďalej je v upovedomení uvedené, že bolo vydané rozhodnutie č. 2020/84-03 zo dňa 06.04.2020, že zo strany žiadateľa bolo voči tomuto rozhodnutiu podané odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/000096-012 zo dňa 08.02.2021 tak, že rozhodnutie sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie. Zároveň v tomto upovedomení orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil, že žiadateľ bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania do 15 dní od doručenia výzvy podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, a zároveň že rozhodnutím č. 2020/84-10 zo dňa 16.03.2021 bolo prerušené správne konanie v zmysle § 85 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, najmä v nadväznosti na § 29 ods. 5 Správneho poriadku, do času odstránenia nedostatkov (pričom v danom čase lehoty neplynuli). Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň oznámil, že žiadateľ doplnil v stanovenom čase požadované podklady dňa 25.03.2021. Zároveň uviedol, že vychádzajúc zo skutočnosti vyplývajúcej z obsahu vydaného súhlasu na výrub drevín pod č. 2016/194-012, ako aj z rozhodnutia z odvolacieho konania a z dôvodu, aby boli chránené záujmy prírody a krajiny, prvostupňový orgán zahrnul z vlastného podnetu do prebiehajúceho konania aj jeho zmenu podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2, týkajúci sa podmienky č. 1. Prvostupňový orgán uviedol, že
upovedomuje o začatí správneho konania a že nakoľko sa jedná o predĺženie platnosti už vydaného rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a o jeho zmenu na základe podnetu orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, v zmysle § 21 Správneho poriadku upúšťa od ústneho pojednávania a týmto upovedomením podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dáva možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. V upovedomení je uvedené, že do dokladov je možné nahliadnuť na Obecnom úrade Veľké Pole, 966 81 Veľké Pole č. 1, a to v pracovnej dobe (po telefonickom dohovore). Uplatnenie námietok a pripomienok bolo možné písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr 5 dní od doručenia upovedomenia. Z upovedomenia vyplýva, že bolo vyvesené na úradnej tabuli odo dňa 08.04. 2021 do 23.04.2021, pričom žalobcovi bolo doručené aj prostredníctvom pošty. Orgán verejnej správy prvého stupňa tak informoval opätovne o predmete administratívneho konania po zrušení jeho rozhodnutia žalovaným a upovedomil účastníkov konania aj o tom, že môžu nahliadnuť do podkladov na označenom mieste a vo vymedzenom čase. V rámci v poradí druhého upovedomenia bola stanovená lehota 5 dní na vznesenie námietok a pripomienok, ktorá je primeraná, pretože nedošlo k zmene v podkladoch rozhodnutia. Žalobca nebol nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, pretože vo vzťahu k nemu orgán verejnej správy prvého stupňa zvolil aj doručovanie prostredníctvom pošty, nielen prostredníctvom verejnej vyhlášky.
110. Navyše je potrebné uviesť, že v tomto prípade ide o zmenu rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub, ktoré bolo vydané podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda nešlo o vec, v ktorej by boli okrem žiadosti a informácie o tom, že nebolo právoplatne skončené stavebné konanie, predložené nové rozsiahle poklady rozhodnutia. Nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodil, že išlo aj o podklady týkajúce sa konania o súhlase s výrubom drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (podklady z roku 2016), ktorého navyše žalobca bol účastníkom. Aj v tomto konaní žalobca aktívne vystupoval a na základe ním podanej správnej žaloby bolo rozhodnutie predmetom prieskumu pred správnym súdom, preto mu aj predmet konania, ktoré predchádzalo tomuto administratívnemu konaniu, bol známy.
111. Nešlo o svojvoľnú a nezákonnú zmenu rozsahu žiadosti ďalšieho účastníka konania. Aj keď ďalší účastník konania/žiadateľ žiadal predĺžiť platnosť rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub vydaného podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody a krajiny nebol žiadateľom navrhovanou lehotou v žiadosti viazaný. Posúdenie podmienok na predĺženie platnosti rozhodnutia a na určenie lehoty alebo na jej zmenu bolo v kompetencii orgánu verejnej správy prvého stupňa a následne žalovaného ako odvolacieho orgánu.
112. V rozhodnutí o udelení súhlasu na výrub č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 bol udelený súhlas na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou bol súpis drevín určených na výrub a výseče katastrálnej mapy, kde sa mal výrub uskutočniť. Z ďalších podmienok udeleného súhlasu je zrejmé, že žiadateľ bol výrub oprávnený realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na líniovú stavbu „Vedenie 2x400 k.V Horná Ždaňa - Oslany“, a to v termínoch od 01.10.2018 do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020 (toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom a bolo aj predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom a pred Najvyšším súdom SR). Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie na výrub bolo viazané na právoplatnosť stavebného povolenia a boli konkrétnymi dátumami uvedené obdobia, počas ktorých bolo možné výrub realizovať (aby sa v zmysle vykonávacej vyhlášky rešpektovalo obdobie vegetačného pokoja). Z konkrétnych dátumov je zrejmé, že po 31.03.2020 už žiadateľ nebol oprávnený výrub realizovať, a keďže do tohto obdobia nebolo právoplatne skončené stavebné konanie, podal žiadateľ žiadosť o predĺženie lehoty na výrub. Orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí č. 2020/84-16 zo dňa 15.06.2021 zmenil podmienky výrubu podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o ochrane prírody a krajiny tak, že vymedzil možné termíny realizácie výrubu obdobím od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka a podľa § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny predĺžil platnosť rozhodnutia na dva roky od právoplatnosti stavebného povolenia. V odvolacom konaní žalovaný toto rozhodnutie prvostupňového orgánu rozhodnutím napadnutým správnou žalobou č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa 08.10.2021 zmenil tak, že podľa § 89 ods. 1 bod 2 a 3 zákona o ochrane prírody a krajiny sa mení rozhodnutie o udelení súhlasu na výrub tak, že výrub sa uskutoční v období vegetačného pokoja od 01.10. do konca februára kalendárneho roka (čím žalovaný reagoval na zmenu vykonávacej vyhlášky pri vymedzení obdobia vegetačného pokoja) a že súhlas platí odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to na dva roky od právoplatnosti stavebného povolenia.
113. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa tvoria jeden celok a takto na nich aj správny súd pri súdnom prieskume nahliada. Žalovaný nepresnosť prvostupňového rozhodnutia opravil a to tak, že nešlo zároveň o zmenu aj o predĺženie platnosti pôvodného rozhodnutia o súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ale len o zmenu rozhodnutia, ku ktorej pristúpil orgán verejnej správy prvého stupňa ex offo - z podnetu žiadateľa. Spôsob, akým bola vybavená žiadosť žiadateľa, by mohol namietať len aktívne legitimovaný subjekt na vznesenie týchto námietok, ktorým je žiadateľ.
114. Správny súd ešte považuje za potrebné uviesť, že aj pôvodné rozhodnutie č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, ktoré bolo menené, viazalo súhlas na výrub na právoplatné ukončenie stavebného konania, s vymedzením konkrétnych termínov na výrub do 31.03.2020. Orgány verejnej správy disponovali právomocou na zmenu pôvodného rozhodnutia a opäť pri zmene vychádzali z toho, že súhlas na výrub je viazaný na právoplatné skončenie stavebného konania, pričom je ohraničený časový úsek na realizáciu výrubu v období dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia. Takouto zmenou rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub žalobca nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. K zmene rozhodnutia o súhlase na výrub došlo z dôvodu, že nebolo právoplatne ukončené stavebné konanie, teda nijakým spôsobom sa nezmenil dôsledok na práva a právom chránené záujmy žalobcu oproti pôvodnému rozhodnutiu, ktorým bol udelený súhlas na výrub. Za predpokladu, že by bolo právoplatne ukončené stavebné konanie, by už výrub bol realizovaný.
115. Žalobca uvádza, že sa viedlo konanie o predĺženie platnosti rozhodnutia o výrube drevín napriek tomu, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov. Žalobca neuvádza právnu argumentáciu, z ktorej túto tvrdenú nezákonnosť vyvodzuje, teda neuvádza konkrétne ustanovenia právnych predpisov, z ktorých by vyplývala previazanosť konania o súhlase na výrub, resp. o zmene rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín s konaním, predmetom ktorého je súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov. Navyše je potrebné opätovne v tejto súvislosti uviesť, že súhlas na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny bol udeľovaný v rámci iného administratívneho konania, v tomto prípade išlo len o zmenu pôvodného rozhodnutia o súhlase v časti týkajúcej sa obdobia možnosti realizácie výrubu.
116. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad líniovej stavby, ktorej sa súhlas na výrub drevín týka, s územným plánom Veľkého územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja a obcí s tým, že niektoré obce ani nemajú územný plán, ide o také námietky, ktoré smerujú mimo dôvody správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Správnemu súdu sa žiada opätovne uviesť, že odpovede na tieto námietky žalobca dostal, a to v konaniach, predmetom ktorých bol súdny prieskum územného rozhodnutia a rozhodnutia o súhlase na výrub vydaného podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Navyše je potrebné uviesť, že z textu správnej žaloby vyplýva, že žalobca prednáša také žalobné námietky, z ktorých formulácie je zrejmé, že tieto smerujú voči územnému rozhodnutiu, ktoré v tomto súdnom konaní nie je predmetom súdneho prieskumu.
117. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že rozhodnutia Obce Veľké Pole a Obce Píla sú totožné a vyjadroval domnienky, že ich mala pripraviť tretia osoba a nie kompetentná osoba za uvedené obce, aj tieto námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Samotná zhoda formulácie odôvodnia nesvedčí pre nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, navyše prvostupňový orgán bol v tomto prípade viazaný právnym názorom vysloveným žalovaným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, preto je zrejmé, že prvostupňový orgán vo veľkej časti prevzal argumentáciu zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, ktorého právnym názorom bol viazaný.
118. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy neprihliadali na ustanovenia Aarhurského dohovoru a že došlo k porušeniu tohto dohovoru zo strany orgánov verejnej správy, tieto námietky sú všeobecné a nekonkrétne a vo vzťahu k týmto žalobným námietkam správny súd odkazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom najvyšší súd rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorú podal voči rozsudku tunajšieho súdu č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018, predmetom prieskumu ktorého bolo rozhodnutie o súhlase na výrub vydané prvostupňovým orgánom podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré žalovaný potvrdil v odvolacom konaní (rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 a rozhodnutie žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/0000470 zo dňa 10.03.2017). Najvyšší súdu uviedol, že Aarhurský dohovor zaručuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia a
účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch a jej prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Účasť dotknutej verejnosti v konaní týkajúcom sa životného prostredia v praxi zabezpečuje najmä zákon č. 24/2006 Z. z., v ktorého právnej úprave sa v nadväznosti na ďalšie právne predpisy (napr. Správny poriadok, SSP a pod.), odzrkadľujú aj práva členov verejnosti podľa článku 9 ods. 3 a 4 Aarhurskeho dohovoru. Najvyšší súd SR uviedol, že v ním prejednávanej veci (obdobne ako v tu správnym súdom prejednávanej veci) žalobca nebol v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dotknutou verejnosťou, preto sa nemôže s úspechom domáhať jej práv ani s poukázaním na Aarhuský dohovor, ktorým zaručené práva smerujú práve v prospech verejnosti. Preto aj s odkazom na uvedenú argumentáciu Najvyššieho súdu SR považuje správny súd žalobné námietky, ktorými žalobca namietal porušenie Aarhuského dohovoru za nedôvodné, pretože žalobca v administratívnom konaní nebol v postavení dotknutej verejnosti.
119. Žalobca ďalej rozsiahlou argumentáciou namietal, že bola nesprávne posúdená podmienka jeho súhlasu ako vlastníka pozemku pre postup podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Poukazoval na § 47 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody a krajiny ako aj na ust. § 17 ods. 8 a 9 vykonávacej vyhlášky, a na podľa neho nesprávne vyhodnotenie potreby jeho súhlasu pre výrub drevín. K týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že ide o také žalobné námietky, ktoré nesmerujú voči dôvodom rozhodnutí preskúmavaných v tomto súdnom konaní. Žalobca tieto námietky uplatnil v rámci prieskumu rozhodnutia o udelenom súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, na tieto námietky aj dostal odpoveď v rozsudku správneho súdu č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018, voči ktorému žalobca podal kasačnú sťažnosť a táto bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 634/2020-16 zo dňa 02.12.2020 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
120. Nie je zrejmé, v akých súvislostiach žalobca namieta, že ak by bol odvolací orgán dôsledný, zistil by, že ide o investíciu v rozsahu viac ako 30 km, čím ide o absenciu posudzovania strategického dokumentu podľa zákona o EIA - tzv. SEA. Aj táto námietka nesúvisí s dôvodmi rozhodnutia, je neurčitá a nekonkrétna.
121. Nie je zrejmé, čo žalobca namietal žalobným bodom, kde uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že jeho tu napadnuté rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia obce č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, avšak neuviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že ho odvolací orgán zrušil. Podľa žalobcu je to dôležité pre to, že aj rozhodnutie odvolacieho orgánu má byť prílohou pôvodného rozhodnutia. Správnemu súdu je zrejmé (vyplýva to aj z rozsudku č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018), že žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu obce Veľké Pole zo dňa 23.12.2016 odvolanie, avšak o tomto odvolaní bolo rozhodnuté Okresným úradom Žarnovica tak, že rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2017/0000470 zo dňa 10.03.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že ide o zmenu rozhodnutia Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, preto ani v tomto smere nebola zistená nezákonnosť, ktorá by mohla mať dopad na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.
122. Nie je zrejmé ako mali byť porušené práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v súvislosti s postupom prvostupňového orgánu, keď odstraňoval nedostatky žiadosti žiadateľa. Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa na základe usmernenia žalovaného vyzval žiadateľa na predloženie overeného plnomocenstva a túto výzvu nedoručoval verejnou vyhláškou, nie je zrejmé, aký to má dopad na subjektívne práva a záujmy žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by podkladom pre rozhodnutie boli aj také podklady, s ktorými by nebolo umožnené účastníkom konania sa oboznámiť. Žalobca ani neuvádza, z čoho vyvodzuje tvrdenie, že boli doplnené písomnosti z roku 2016 (o ktoré časti administratívneho spisu ide). Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, aj po zrušení prvého rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené, bolo zverejnené ďalšie upovedomenie o začatí administratívneho konania č. 2020/84-13 zo dňa 08.04.2021, kde boli účastníci oboznámení aj o tom, že bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie, že bol žiadateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov žiadosti, že konanie bolo prerušené a že nedostatky žiadosti boli odstránené. Zároveň v tomto ďalšom upovedomení prvostupňový orgán uviedol, že zahrnul z vlastného podnetu do prebiehajúceho konania aj jeho zmenu a opätovne umožnil účastníkom konania nahliadnuť do administratívneho spisu, teda oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a dal im aj možnosť uplatniť
námietky a pripomienky v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia. Prvostupňový orgán oboznámil účastníkov konania aj s tým, že bude konať z vlastného podnetu, dal im možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a dal im aj možnosť vznášať námietky a pripomienky. Žalobca poukazuje na oprávnenia vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tvrdení porušenia, odkazuje na súvisiacu judikatúru, ale v podstate konkrétne nenamieta, v čom boli porušené jeho práva vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca aktívne vystupoval v administratívnom konaní a orgán verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný sa s jeho pripomienkami, námietkami a vyjadreniami v priebehu administratívneho konania, a napokon aj v obsahu preskúmavaných rozhodnutí, vysporiadali.
123. Pokiaľ žalobca uviedol, že poukazuje aj na obsah odvolania s tým, že správny súd má zodpovedať aj odvolacie námietky, ktoré uviedol v odvolaní, správny súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že je povinnosťou žalobcu ako účastníka konania, ktorý iniciuje konanie pred správnym súdom, uviesť žalobné body - dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje výroky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Správnemu súdu v tomto type administratívneho konania o všeobecnej správnej žalobe neprináleží vyhľadávať za účastníka konania - žalobcu nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ani ich konkretizovať. Ďalej správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odvolanie ako riadny opravný prostriedok smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa a predmetom prieskumu pred správnym súdom je prioritne druhostupňové rozhodnutie - teda rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní (platí pre prípady, kde je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní). Vysporiadať sa s odvolacími námietkami je úlohou odvolacieho orgánu a nie správneho súdu. Žalobca môže následne v správnej žalobe v rámci žalobných bodov namietať nesprávnosť vyhodnotenia odvolacích námietok, alebo môže namietať, že sa odvolací orgán nedostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami alebo že sa s nimi nevysporiadal vôbec. Preto odkaz na body odvolania považuje správny súd za všeobecný a nekonkrétny, z ktorého nie je zrejmé, čo žalobca konkrétne namieta vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného.
124. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal porušenie viacerých predpisov, kde poukazoval na Aarhuský dohovor, Ústavu SR, zákon č. 24/2006 Z. z., Stavebný zákon, Správny poriadok, pričom tieto námietky nekonkretizoval. Neuviedol, čo konkrétne z týchto právnych predpisov malo byť porušené. Ako už bolo uvedené, správny súd je v tomto type súdneho konania viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a neprináleží mu za žalobcu všeobecne a nekonkrétne formulované dôvody nezákonnosti konkretizovať alebo ich vyhľadávať. Tieto žalobné námietky pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu preto nemohli byť správnym súdom zodpovedané.
125. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na to, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v zmysle § 12 zákona č. 21/2012 Z. z. o energetike pre ďalšieho účastníka osvedčenie č. 19430/2019-4110-44603 zo dňa 25.07.2019 na výstavbu energetického zriadenia s dobou platnosti osvedčenia tri toky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Namietal, že toto svedčenie nebolo podkladom rozhodnutia a vzniesol aj námietky, ktoré smerovali do procesu vydávania tohto osvedčenia.
126. K uvedeným námietkam správny súd uvádza, že v tomto prípade išlo o zmenu rozhodnutia o súhlase na výrub drevín, ktoré bolo vydané podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom v tom konaní, kde bol udeľovaný súhlas na výrub, nebola riešená otázka, či boli splnené podmienky na udelenie súhlasu na výrub. Išlo o zmenu rozhodnutia o vydanom súhlase na výrub drevín, preto už nebol priestor na opätovné riešenie takých otázok, ktoré už boli vyriešené v rámci konania o súhlase na výrub drevín, ktoré prešlo aj prieskumom zákonnosti pred správnymi súdmi a zároveň rozhodnutia súdov boli posúdené aj Ústavným súdom SR z hľadiska ich ústavnej udržateľnosti. Námietky smerujúce voči procesu, výsledkom ktorého bolo vydané osvedčenie Ministerstvom hospodárstva SR, presahujú rámec tohto súdneho prieskumu, a preto ich nebolo možné v tomto konaní zodpovedať.
127. Pokiaľ žalobca na pojednávaní pred správnym súdom predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/10/2009 zo dňa 12.01.2010 a poukazoval na to, že pred vydaním územného rozhodnutia je potrebné disponovať súhlasom na výrub drevín, správny súd k týmto námietkam uvádza, že ide o také otázky, ktoré smerujú mimo dôvodov preskúmavaných rozhodnutí.
128. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
129. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil správny súd. Vyjadrenie k správnej žalobe je oprávnením ďalšieho účastníka konania.
130. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.