Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-5-2023.pdf
PDF · 101.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa/manžela: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, t.č. bytom R. XX, proti odporkyni/manželke: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom H., N. XX, o rozvod manželstva a súčasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: 1. maloletá U., XX.XX.XXXX, 2. maloletá G., nar. XX.XX.XXXX, 3. maloletá Z., nar. XX.XX.XXXX a 4. maloletý V., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom C. XX, všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na odvolanie odporkyne/ manželky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/6/2022-94 zo dňa 4. augusta 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a V. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo V. O. a W. O. a maloleté deti pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otca zaviazal povinnosťou na platenie výživného na každé maloleté dieťa po 60,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Rozvrat ich vzťahu bol zrejme spôsobený rozdielnymi náhľadmi manželov na spoločný život, ktorý vyústil až do odsúdenia manžela a otca maloletých detí. Zrejme táto skutočnosť spôsobila, že manželia už nie sú schopní vytvoriť prostredie pre pokojnú výchovu maloletých detí a spoločné spolužitie. Pokiaľ ide o maloleté deti, mal preukázané, že starostlivosť o deti zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec o maloleté deti má záujem, avšak tieto sú silne pod vplyvom najstaršej sestry, ktorá je na strane matky a v danom prípade by zrejme úprava styku otca s maloletými deťmi bola zbytočná, keďže by sa nerealizovala. S rodinou pracuje organizácia Compas, a preto je zrejme najvhodnejšie vyčkať na výsledok pôsobenia predmetnej organizácie a v závislosti od výsledku sa potom otec môže domáhať úpravy styku s deťmi. Otec je zamestnaný s mesačným príjmom 1 000,- eur, z ktorých platí spotrebný úver získaný počas manželstva vo výške 377,42 eur, deťom platí poistky vo výške 97,40 eur mesačne a výživné vo výške 150,- eur mesačne. Býva u svojej matky, ktorej prispieva
na chod domácnosti sumou 50,- eur. Tiež má náklady so stravou, hygienou a liekmi vo výške 300,- eur. Matka maloletých detí má príjem 400,- eur z brigády od svojej kamarátky a pri výchove jej pomáha sestra. Dospel k názoru, že príjem otca je vo výške, ktorá mu nedovoľuje platiť výživné vyššie ako 60,- eur na každé maloleté dieťa. Aj keď má matka nízky príjem, nič jej nebráni, aby si našla riadne zaplatené zamestnanie, keďže deti sú vo veku, kedy chodia už do školy a nevyžadujú celodennú starostlivosť. I keď určené výživné nepokryje ani len čiastočne potreby maloletých detí, treba brať do úvahy fakt, že otec spláca úver nadobudnutý počas manželstva s matkou a matke doteraz postačoval len brigádnický príjem.
3. V zákonom stanovenej lehote proti výroku III., ktorým bola stanovená vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom, podala odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V čase rozhodovania vychádzal z údajov, ktoré boli aktuálne (nakoľko najmä vychádzal z pravdivo opísaných a odôvodnených potrieb pre maloleté deti a výdavkov na tieto odôvodnené potreby) a úplne boli relevantné pre rozhodnutie vo veci (má za to, že sa súd zameral na komparáciu jej príjmu s výdavkami otca, nie však na zistenie jej skutočne potencionálnej životnej úrovne a výlučnej starostlivosti o ich deti). Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Pred súdom prvej inštancie tvrdené výdavky preukázala najmä predložením dokladov o tom, že tieto náklady skutočne pravidelne vynakladá, a preto mal súd na ne prihliadať. Doplnila výdavky na maloletú dcéru U. súvisiace so štúdiom na bilingválnej obchodnej akadémii SSOŠ EDUCO, zároveň popiera nepravdivé tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa pravidelného nakupovania potravín pre maloleté detí. Súd pri určení výšky výživného na maloleté deti na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podotkla, že príjem otca deklarovaný mzdovými listami od zamestnávateľa nie je skutočným jeho príjmom a skúmaním skutočne dosahovaného príjmu by sa preukázala skutočnosť, že otec dosahuje príjem podstatne vyšší, napríklad výpisom z bankového účtu, na ktorý mu zamestnávateľ poukazuje skutočne vyplatenú mzdu spolu s ostatnými platbami súvisiacimi s výkonom zamestnania. V tejto súvislosti poukázala na obdobnú pracovnú pozíciu - vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, ktorá je dostupná na stránke s ponukou zamestnania Profesia so mzdovými podmienkami od 1 900,- do 3 500,- eur mesačne. V zmysle potvrdení o zrealizovaní transakcie 14.08.2022 a 11.09.2022 bolo v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa prispieť na výživu maloletým deťom sumou 500,- eur a 320,- eur. Súd sa nezaoberal pre vec významnými skutočnosťami, ako sú najmä majetkové pomery, ktoré možno preukázať výpisom z listu vlastníctva, keď otec je vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXXX v k.ú. C. a tiež majiteľom bankových účtov v banke S. Q. N., a.s., Z. Z., a.s. (poznámka: zostatková finančná suma 8 000,- eur) a v nórskej banke (poznámka: zostatková finančná suma 3 500,- eur). Stanovená výška výživného nepokryje ani len čiastočné potreby maloletých detí, a teda má za to, že určená výška nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Má za to, že suma výživného vo výške 200,- eur na maloletú U. a G. a suma 150,- eur na maloletú Z. a maloletého V. zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletých detí. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zaviaže otca plniť vyživovaciu povinnosť, ako je vyššie uvedená, alternatívne navrhuje v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
4. Otec k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a nesúhlasí s navrhovaným výživným, nakoľko jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a zdravotný stav to nedovoľujú. Pracuje ako vodič s mesačným príjmom 800,- eur a od septembra 2022 1 000,- eur, k čomu prikladá výpisy z účtu. Z uvedeného príjmu prispieva 240,- eur na výživné detí, hradí spotrebný úver 377,42 eur, ktorý nadobudli spolu s matkou a bol použitý na stavbu rodinného domu, ktorý začali stavať počas manželstva Platí životné poistky deťom 23,40 eur, 20,- eur, 26,- eur, 28,- eur a rovnako si platí životné poistenie 33,18 eur. Býva v rodičovskom dome s matkou, ktorej prispieva 50,- eur mesačne a tiež má výdavky na stravu a lieky, a to 350,- eur, nakoľko mu bola nedávno diagnostikovaná cukrovka 2. typu. Taktiež spláca pohľadávku 120,- eur, ktorá mu vznikla v čase väzby a z dôvodu, že mu matka odmietla vydať značku, ktorú potreboval k odhláseniu motorky - skúter. Matka nepravdivo uvádza, že má viac účtov, keď jediný účet je vedený vo S., ktorého zostatok je už dlhodobo v mínuse, iné účty nemá. Účet vedený v Nórsku mu zanikol a zostatková suma bola prevedená na účet S.. Peniaze, ktoré zaslala navyše v mesiaci august a september, si požičal od matky a boli určené na zvýšené výdavky k nástupu do školy pre deti. Matka k odvolaniu predložila ponuku práce, kde by sa mohol zamestnať, avšak z tejto ponuky vyplýva, že je potrebný čistý register trestov a keďže bol minulý rok odsúdený, je ťažké si nájsť
dobre platenú prácu. Takisto z dôvodu ambulantnej protialkoholickej liečby, ktorá mu bola stanovená v trestnom konaní. Nehnuteľnosť, na ktorú sa odvoláva matka, majú rovnakým dielom s matkou v 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve a inú nehnuteľnosť nevlastní. Naproti tomu, matka je spoluvlastníkom ďalšej nehnuteľnosti, v ktorej momentálne býva, o čom predložil list vlastníctva. Nároky na výživné sú prehnané, nakoľko matka bola zvyknutá na vyšší príjem do domácnosti, ktorý počas manželstva zabezpečoval výhradne on, a to prácou v zahraničí. Žiada odvolanie matky zamietnuť.
5. Matka v replike uviedla, že tvrdenia otca vo vyjadrení k odvolaniu sú nepravdivé a zavádzajúce. Pokiaľ ide o účty, má vedomosť o tom, že ešte v čase nástupu do väzby mal otec vedený účet v Z. Z., na ktorom mal dostatok finančných prostriedkov. Popiera, že by mu nemala poskytnúť súčinnosť pri vydávaní značky potrebnej k odhláseniu motorky - skútra. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie o diagnostikovaní cukrovky 2. typu svoje tvrdenie riadne nepreukázal a nepredložil žiaden doklad o tom. Matka navyše poukázala na mesačné a ročné výdavky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o maloleté deti a tie doplnila potvrdeniami o zdravotnom stave jednotlivého maloletého dieťaťa. Takisto bolo nevyhnutné zakúpiť počítač potrebný k štúdiu, nakoľko pôvodný počítač sa opotreboval a stal sa nefunkčným. O príspevok požiadala i otca, ktorý nemá záujem o plnú podporu v tejto časti. Zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch, ako aj na odvolacom návrhu.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 64 a § 65 Civilného mimosporového poriadku a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výrokoch II. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku I., ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené zostal nedotknutý.
8. Odvolacia námietka matky smerovala proti určeniu vyživovacej povinnosti otca. Úprava pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode je procesný inštitút spojenia veci, ku ktorému dochádza ex lege bez potreby ďalšieho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je súd povinný v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode aj bez návrhu. Z princípu oficiality vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, ktoré možno začať bez návrhu ako aj zásada neviazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci. Preto aj keď matka nepodala odvolanie čo do úpravy práv a povinností k maloletým deťom v celom rozsahu, odvolací súd preskúmaval rozhodnutie aj v tejto časti.
9. Pokiaľ súd prvej inštancie maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a zamietol návrh otca v časti úpravy stretávania s maloletými deťmi odvolací súd má za to, že v tejto časti vec vecne správne posúdil. V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti (body 25-27 odôvodnenia) a zároveň naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. K určeniu vyživovacej povinnosti otca voči maloletých deťom odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a musia im poskytovať nevyhnutné náklady na ich živobytie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Teda zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou
starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia.
11. Podľa už skôr prijatých právnych záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutiach sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017, 3 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017 určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (napr. 8 Cdo 50/2017).
12. Vzhľadom na zásadu uvedenú v čl. 6 CMP, a to povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci (uplatnenie vyšetrovacieho princípu), je mimosporové konanie typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania (pozri § 32 CMP), ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ustanovenie § 37 CMP predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k § 186 ods. 2 CSP, ktoré sa pre oblasť mimosporových konaní neuplatní. Všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003, sp. zn. IV. ÚS 78/03).
13. Súd prvej inštancie pri určení výšky bežného výživného sa neriadil vyššie uvedenými zásadami, náležite nezistil skutočný stav vo veci, pokiaľ sa jedná o príjmy a majetkové pomery oboch rodičov. Ako už bolo vyššie konštatované vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto je nutné zisťovať príjmy a majetkové pomery aj u rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je potrebné zaoberať sa skutočnými nevyhnutnými nákladmi každého jednotlivého dieťaťa na jeho výživu. Vysporiadať sa deklarovanými výdavkami na výživu každého maloletého dieťaťa jednotlivo, ako aj výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnutné, nakoľko náklady na bežnú výživu maloletých detí majú prednosť. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav vo veci ohľadne majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj ich príjmov (napr. dopytom u zamestnávateľa), aký iný majetok vlastnia, zistiť, či matka otcovi prispieva na spoločný úver. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na to, že matka si môže nájsť lepšie zamestnanie, je nutné sa podrobnejšie zaoberať, či si matka lepšie zamestnanie skutočne hľadá, príp. sa vzdala výhodnejšieho zamestnania a v takom prípade vychádzať z potencionálneho príjmu matky. Napokon je nutné súdu prvej inštancie vytknúť, že tento účastníkov k vyššie u vedených otázkam ani nevypočul, nezisťoval bližšie skutočný stav, ohľadne majetkových pomeroch a príjmoch rodičov, nevyhnutných nákladov na výživu každému maloletého dieťaťa.
14. Matka v rámci odvolania poukazovala na to, že otec si mohol zabezpečiť prácu u zamestnávateľa, u ktorého by dosahoval vyšší príjem, avšak otec v rámci vyjadrenia k odvolaniu uvedené náležite vyvrátil, keď skutočne jednou z podmienok na získanie takého zamestnania bol čistý register trestov.
15. Doplnením odpovedí na tieto otázky umožní súdu prvej inštancie určiť výšku bežného výživného jednotlivé na každé maloleté dieťa (ktoré ako už bolo vyššie uvedené má spotrebný charakter) tak, aby zodpovedalo ich nákladom na výživu a aj možnostiam a schopnostiam ich rodičov.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP vo výroku III. o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistiť náležite skutočný stav vo veci, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, ich nevyhnutné náklady na živobytie, v prípade, že žijú v domácnosti s viacerými dospelými osobami, zhodnotiť ako sa aj tieto ďalšie osoby podieľajú na nákladoch domácnosti, vysporiadať sa s reálnymi nákladmi na výživu maloletých, v súvislosti s tým, zaoberať sa aj námietkami účastníkov v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu a v zmysle toho určiť vyživovaciu povinnosť otca. Nové rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)