Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/101/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľa/manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F. XX, proti odporkyni/manželke: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenej: JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom v Trstenej, Bernolákova 18, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: H., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na odvolanie odporkyne/manželky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -378 zo dňa 12. januára 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -402 zo dňa 13. februára 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné pre maloletú H., nar. XX.XX.XXXX, v sume 100,- Eur mesačne, pre maloletú I., nar. XX.XX.XXXX, v sume 80,- Eur mesačne, pre maloletú J., nar. XX.XX.XXXX, v sume 70,- Eur mesačne a pre maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, v sume 60,- Eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.

Na zameškanom výživnom za obdobie od 14.10.2022 do 31.07.2024 u maloletej H. v sume 840,- Eur, u maloletej I. v sume 420,- Eur a u maloletej J. v sume 210,- Eur, povoľuje otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa, splatné spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd zaviazal otca platiť výživné pre maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, H., I., J. a A. po 60 Eur mesačne na každé dieťa vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď z doplneného dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. -186 zo dňa 22. februára 2023, mal preukázané, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie výživné pre maloleté deti. Otec je aktuálne zamestnaný vo firme OKNOTYP, s. r. o. ako stolár, s výškou mesačného príjmu 800 Eur v hrubom, z ktorého mesačne platí 377,42 Eur spotrebný úver, ktorý si zobrali spolu s matkou maloletých detí počas manželstva, mesačne platí deťom poistky vo výške 97,40 Eur, výživné na maloleté deti vo výške 240 Eur, matke, pri ktorej otec momentálne býva, platí mesačne za elektriku 50 Eur s tým, že vo svojom vyjadrení uvádzal, že strava,

hygienické potreby a lieky ho vyjdú na 300 Eur mesačne, celkovo jeho výdavky predstavovali 1.064,80 Eur. Príjem matky zo spoločnosti VEREX je vo výške cca 1.200 Eur, jej výdavky predstavujú asi 1.420 Eur. Čo sa týka výdavkov matky na oblečenie, a to na maloletú H. vo výške 60 Eur a na maloletú I. a J. vo výške 40 Eur, nezdajú sa účelne využité, a to s poukazom na obmedzený rozpočet matky, ako aj na to, že sa nezdá pravdepodobné, aby pri tak obmedzenom rozpočte si matka mohla dovoliť kupovať deťom mesačne oblečenie za 140 Eur. Rovnako sa súdu prvej inštancie tak zdal výdavok na stravu pre maloletú H. vo výške 350 Eur v porovnaní s nákladmi na stravu matky, ktorá má rovnakú diagnózu, prehnane vysoký. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prakticky vychádzal z možností a schopností otca, pričom prihliadol na to, že spláca spoločný úver a poistky na maloleté deti. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom tento výrok rozhodnutia po právnej stránke bližšie nezdôvodnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať otca platiť výživné pre maloletú H. a I. po 200 Eur mesačne a pre maloletú J. a maloletého A. po 150 Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, alternatívne navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prvoinštančný súd podľa jej názoru pri rozhodovaní neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, keď nevyhodnotil ani všetky vykonané dôkazy, čo malo za následok potom i určenie neprimerane nízkeho výživného otcovi maloletých detí, ktoré nepostačuje ani na pokrytie najzákladnejších potrieb. V možnostiach otca je a v minulosti bolo platiť vyššie výživné, keď napríklad dňa 14.08.2022 prispel na výživu maloletým deťom sumou 500 Eur mesačne, dňa 11.09.2022 sumou 320 Eur mesačne, na ktoré skutočnosti opäť súd prvej inštancie žiadnym spôsobom pri rozhodovaní neprihliadol. Otec od 01.10.2022 sa zamestnal u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so mzdou vo výške 900 Eur v hrubom a zamestnávateľ mu taktiež vyplatil cestovné náhrady za mesiac október vo výške 1.433 Eur. Obdobné príjmy otec dosahoval aj v mesiacoch január 2023, február 2023, marec 2023, a preto neobstojí jeho tvrdenie, že od zamestnávateľa PREDOS, s.r.o. dostával ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy iba mzdu spolu s cestovnými náhradami v priemere vo výške 800 Eur. V spoločnosti STAREK Transport s.r.o. otec ukončil pracovný pomer dohodou bez náležitého dôvodu, a teda mohol dosahovať príjem vo výške okolo 1.450 Eur - 1.770 Eur mesačne, čoho sa bezdôvodne vzdal. Aj podľa lekárskej správy B. B. E. otec síce trpel cukrovkou 2. (ľahkého) typu, ale bez chronických komplikácií, ktorá si podľa lekárky nevyžaduje ani inzulínovú liečbu, ani neovplyvňuje pracovnú schopnosť navrhovateľa, na ktorú skutočnosť opäť súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol. Na pojednávaní pred odvolacím súdom matka prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na svojom odvolaní a poukazovala na neustále zvyšovanie výdavkov v súvislosti so zabezpečením potrieb maloletých detí, a to i s prihliadnutím na dĺžku konania od rozvodu manželstva rodičov.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, lebo nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, než ho určil súd prvej inštancie. Na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že sa opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., keďže príjem, ktorý dosahoval po rozviazaní pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa, mu nepostačoval ani na pokrytie základných životných potrieb.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky taktiež navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Na pojednávaní pred odvolacím súdom prihliadajúc na nové skutočnosti, keď otec sa opätovne zamestnal u pôvodného zamestnávateľa, navrhol upraviť výživné primerane možnostiam a schopnostiam otca.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením , a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil tak, že otca zaviazal platiť výživné pre maloletú H. v sume 100 Eur mesačne, pre maloletú I., v sume 80 Eur mesačne, pre maloletú J., v sume 70 Eur mesačne a pre maloletého A., v sume 60 Eur mesačne.

6. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. -94 zo dňa 04. augusta 2022 rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 28.10.2006. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s právom obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti

a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné po 60 Eur mesačne na každé dieťa vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie manželky-matky Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. -186 zo dňa 22. februára 2023 citovaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo výroku o rozvode manželstva ponechal rozsudok nedotknutý a vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie o rozvode manželstva rodičov nadobudol tak právoplatnosť dňom 14. októbra 2022.

7. Vychádzajúc z týchto skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď v ďalšom konaní rozhodoval o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu síce doplnil dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, keď sa oboznámil s výpismi z peňažných ústavov otca, predloženými listinnými dôkazmi zo strany matky týkajúcimi sa rozviazania pracovného pomeru otca, ale z odôvodnenia jeho rozsudku nie je zrejmé, aký význam mali tieto dôkazy pre rozhodnutie o výške výživného, keď opätovne len skonštatoval, že nie je v možnostiach otca platiť vyššie výživné, než bolo určené v poradí prvým citovaným rozsudkom.

8. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia potom odvolací súd skúmal, či sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, na ktorú skutočnosť v priebehu celého konania poukazovala i matka maloletých detí, a teda, či by bolo bez takéhoto postupu otca v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné pre maloleté deti, než ako ho určil súd prvej inštancie. Ako vyplynulo z potvrdenia o príjme otca u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o., priemerný hrubý mesačný príjem otca u tohto zamestnávateľa spolu s cestovnými náhradami predstavoval cca 1.100 Eur podľa počtu vykonaných zahraničných ciest. Pracovný pomer otec ukončil dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu 30.06.2023. Za takéhoto stavu potom súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval u posledného zamestnávateľa OKNOTYP, s. r. o., kde pracoval ako stolár s príjmom 800 Eur mesačne v hrubom. Otec v priebehu celého konania nepreukázal také vážne zdravotné dôvody, ktoré by mu neumožňovali vykonávať prácu u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o., čo vyplynulo i z lekárskej správy B. B. E., podľa ktorej ochorenie otca - Diabetes mellitus 2. typu žiadnym spôsobom neobmedzovalo otca pri výkone jeho zamestnania. Tieto skutočnosti vyplynuli i z dokazovania pred odvolacím súdom, kde otec sám potvrdil, že opätovne nastúpil pracovať u tohto pôvodného zamestnávateľa, a preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o.. Odvolací súd taktiež nezohľadnil na strane otca výdavky súvisiace s platením spoločného úveru bývalých manželov, keďže tu sa jedná o vzájomné záväzky rodičov a otec má možnosť si vyporiadať majetkové vzťahy s matkou maloletých detí po rozvode manželstva v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.

10. Vychádzajúc z možností a schopností otca, ktorý sa bez vážnych dôvodov vzdal výhodnejšieho zamestnania, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že je v jeho možnostiach dosahovať príjem, z ktorého je schopný platiť výživné pre maloleté deti v celkovej výške 310 Eur mesačne a prihliadajúc zároveň na rozdielne potreby detí zaviazal ho platiť výživné pre maloletú H. 100 Eur mesačne, pre maloletú I. 80 Eur mesačne, pre maloletú J. 70 Eur mesačne a pre maloletého A. 60 Eur mesačne k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred. Takto určené výživné zohľadňuje fyzický vek detí, a tým i rozdielne náklady na zabezpečenie ich potrieb, pričom sa jedná prakticky len o minimálne výživné postačujúce na pokrytie najzákladnejších potrieb maloletých detí (tu je potrebné zdôrazniť, že potreby oprávneného

- v tomto prípade maloletých detí, sú vždy determinované možnosťami a schopnosťami povinného - v tomto prípade otca).

11. Keďže odvolací súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť dňom právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode (14.10.2022), otcovi vznikol dlh na výživnom - zameškané výživné u maloletej H.

v sume 840 Eur (21 mesiacov po 40 Eur), u maloletej I. 420 Eur (21 mesiacov x 20 Eur), u maloletej J. v sume 210 Eur (21 mesiacov x 10 Eur), ktoré je otec povinný splatiť v 20-eurových mesačných splátkach na každé dieťa, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Takto určené splátky sú podľa názoru odvolacieho súdu primerané jednak na výšku zameškaného výživného, a tým i dobu splatnosti a zároveň nemôžu spôsobiť otcovi existenčné problémy v súvislosti so zabezpečením jeho základných životných potrieb.

12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho konania).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).