Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/189/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa – otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. F. G. XX, proti odporkyni – matke H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom v Trstenej, Bernolákova 18, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom I., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a plnoletej K., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti taktiež zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, všetky deti bytom ako matka, na odvolanie odporkyne/matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -378 zo dňa 12. januára 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu č.k. -402 zo dňa 13. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné pre plnoletú K., nar. XX.XX.XXXX, v sume 200,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k jej rukám vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov (14.10.2022).

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné pre maloleté deti I., nar. XX.XX.XXXX, v sume 208,- Eur mesačne, pre maloletú J., nar. XX.XX.XXXX, v sume 176,- Eur mesačne a pre maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, v sume 176,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov (14.10.2022).

Na zameškanom výživnom za obdobie od 14.10.2022 do 28.01.2026 p o v o ľ u j e otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd zaviazal otca platiť výživné pre maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov K., I., J. a A. po 60,- Eur mesačne na každé dieťa vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď z doplneného dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. -186 zo dňa 22. februára 2023 mal preukázané, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie výživné pre maloleté deti. Otec bol aktuálne zamestnaný vo firme

OKNOTYP s.r.o. ako stolár, s výškou mesačného príjmu 800,- Eur v hrubom, z ktorého mesačne platil mesačne 377,42 Eur spotrebný úver, ktorý si zobrali spolu s matkou maloletých detí počas manželstva, mesačne platí deťom poistky vo výške 97,40,- Eur, výživné na maloleté deti vo výške 240,- Eur, matke, pri ktorej otec momentálne býva, platí mesačne za elektriku 50,- Eur s tým, že vo svojom vyjadrení uvádzal, že ostatné potreby ho vyjdú bežne na 300,- Eur mesačne. Celkovo jeho výdavky teda predstavovali sumu 1.064,80,- Eur. Príjem matky v spoločnosti VEREX bol vo výške 1.200,- Eur, jej výdavky predstavovali 1.420,- Eur. Čo sa týka výdavkov matky na oblečenie, a to na maloletú K. vo výške 60,- Eur, na maloletú I. a J. vo výške po 40,- Eur, považoval súd za neúčelne využité, a to s poukazom na obmedzený rozpočet matky, ako aj to, že sa „nezdá pravdepodobné“, aby pri tak obmedzenom rozpočte si matka mohla dovoliť kupovať deťom mesačne oblečenie za 140,- Eur. Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný výdavok na stravu pre maloletú K. vo výške 350,- Eur v porovnaní s nákladmi na stravu matky, ktorá má rovnakú diagnózu. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom tento výrok rozhodnutia po právnej stránke bližšie neodôvodnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať otca platiť výživné pre maloletú K. a I. po 200,- Eur mesačne, pre maloletú J. a maloletého A. po 150,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd, podľa jej názoru, pri rozhodovaní neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, keď nevyhodnotil ani všetky vykonané dôkazy, čo malo za následok potom i určenie neprimerane nízkeho výživného otcovi maloletých detí, ktoré nepostačuje ani na pokrytie tých najzákladnejších potrieb. V možnostiach otca i v minulosti bolo platiť vyššie výživné, keď napr. dňa 14.08.2022 prispel na výživu deťom sumou 500,- Eur mesačne, dňa 11.09.2022 sumou 320,- Eur mesačne, na ktoré skutočnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom pri rozhodovaní neprihliadol. Otec od 01.10.2022 sa zamestnal u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so mzdou vo výške 900,- Eur v hrubom a zamestnávateľ mu taktiež vyplácal cestovné náklady, za mesiac október 1.433,- Eur. Obdobné príjmy otec dosahoval aj v mesiaci január, február a marec, preto neobstojí jeho tvrdenie, že od zamestnávateľa dostával ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy len mzdu s cestovnými náhradami v priemere vo výške 800,- Eur. V spoločnosti STAREK Transport s.r.o. otec ukončil pracovný pomer dohodou bez náležitého dôvodu, a teda mohol dosahovať príjem okolo 1.450,- až 1.770,- Eur mesačne, čoho sa bezdôvodne vzdal.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že prvoinštančný súd vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, lebo nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, než ho určil súd prvej inštancie. Na pojednávaní pred odvolacím súdom potvrdil, že sa opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., keďže príjem, ktorý dosahoval po rozviazaní pracovného pomeru u toho zamestnávateľa mu nepostačoval ani na pokrytie jeho základných potrieb.

4. Odvolací súd rozsudkom č.k. -583 zo dňa 31.07.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal otca platiť výživné pre maloletú K. v sume 100,- Eur mesačne, pre maloletú I. v sume 80,- Eur mesačne, pre maloletú J. v sume 70,- Eur mesačne a pre maloletého A. v sume 60,- Eur mesačne k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd mal za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, keďže jeho príjem spolu s cestovnými náhradami podľa počtu vykonaných ciest predstavoval sumu cca 1.100,- Eur mesačne a otec v tom čase ukončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu 30.06.2023, čím sa vzdal takéhoto príjmu a zároveň prihliadol na to, že otec nepreukázal také vážne zdravotné dôvody, ktoré by mu neumožňovali vykonávať prácu u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o., čo vyplynulo i z lekárskej správy B. B. F.. Túto skutočnosť potvrdil i sám otec, keď nastúpil opätovne do zamestnania u toho istého zamestnávateľa.

5. Na dovolanie matky dovolací súd uznesením č.k. -618 zo dňa 30. júla 2025 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac tým, že odvolací súd síce správne vychádzal z potencionálneho príjmu otca pri skúmaní jeho možností a schopností, ale

nevyporiadal sa s tvrdením matky, podľa ktorého otec poberal u posledného zamestnávateľa príjem spolu s cestovnými náhradami v rozsahu od 1450,- až 1770,- Eur mesačne. Poukázal v tomto smere i na judikatúru odvolacích súdov v tom, že pri skúmaní možností a schopností rodiča v niektorých prípadoch možno prihliadať i na výšku cestových náhrad vyplácanú zamestnávateľom povinnému rodičovi.

6. Po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR odvolací súd opätovne preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil tak, že zaviazal otca platiť výživné pre toho času už plnoletú K. v sume 200,- Eur mesačne, pre maloletú I. v sume 208,- Eur mesačne, pre maloletú J. v sume 176,- Eur mesačne a pre maloletého A. v sume 176,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky s tým, že výživné pre maloleté deti je otec povinný plniť k rukám matky a výživné pre plnoletú K. k jej rukám, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred.

7. Ako vyplynulo z doplneného dokazovania, dcéra K. v priebehu konania nadobudla plnoletosť, na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že chce pokračovať v konaní a pripojila sa k odvolaciemu návrhu matky. Otec, ktorý sa medzičasom opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., bol nútený opätovne rozviazať pracovný pomer, keďže prišiel o vodičské oprávnenie z dôvodu požitia alkoholických nápojov a podľa vlastného vyjadrenia si v súčasnosti hľadá zamestnanie v zahraničí. Podľa vyjadrenia matky, otec platí maloletým deťom poistné, ale v priebehu konania vybral z týchto účtov sumu 4.000,- Eur, ktoré použil pre vlastnú potrebu. Išlo o výber z poistných účtov vedených na maloletého A. a maloletú J.. Z potvrdení o príjme otca v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., ktoré predložil samotný otec na pojednávaní pred odvolacím súdom vyplynulo, že jeho príjem v období, keď vykonával prácu u tohto zamestnávateľa v rokoch 2024 a 2025, spolu s vyplatenými cestovnými náhradami predstavoval v priemere 1.600,- Eur mesačne. Pojednávania dňa 28.01.2026 sa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pobytu v zahraničí (za účelom hľadania zamestnania). Odročenie pojednávania nežiadal, preto odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd v súlade s ust. § 75 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z potencionálneho príjmu otca 1.600,- Eur mesačne, ktorú sumu bol nepochybne otec schopný dosahovať u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. a výlučne len svojím zavinením (požitím alkoholických nápojov) musel následne rozviazať pracovný pomer pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov. Podľa predložených dokladov zo strany matky (výpisu z peňažného ) je zrejmé, že otec nevyužíval cestové náhrady výlučne na úhradu výdavkov súvisiacich so stravovaním, poprípade ubytovaním počas výkonu služobných ciest, keď tieto ukladal na účet v peňažnom , a preto odvolací súd pri rozhodovaní, tak ako je i vyššie uvedené, vychádzal z príjmu otca, ktorý pozostával aj z finančných prostriedkov predstavujúcich cestovné náhrady. Pokiaľ išlo o výšku výživného, tu zároveň odvolací súd prihliadol na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej by výživné v predmetnej veci pre maloleté deti z príjmu 1.600,- Eur malo predstavovať u K. a maloletej I. 208,- Eur a u maloletej J. a maloletého A. 176,- Eur, ktorú sumu odvolací súd uložil otcovi platiť u maloletých detí k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred. Keďže K. v priebehu konania nadobudla plnoletosť a pripojila sa k odvolaciemu návrhu matky, ktorá požadovala uložiť otcovi povinnosť platiť pre ňu výživné 200,- Eur mesačne, odvolací súd takémuto návrhu vyhovel, keďže v prípade plnoletej osoby je viazaný návrhom účastníka a nemohol uložiť otcovi povinnosť platiť výživné nad rámec odvolacieho návrhu.

9. Pokiaľ išlo o zameškané výživné, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci v tejto časti, odvolací súd výšku zameškaného výživného nevyčísľoval, keďže, aj podľa vyjadrenia účastníkov v priebehu konania, otec už čiastočne uhradil i zameškané výživné na základe predchádzajúcich súdnych rozhodnutí. Nevyčíslenie zameškaného výživného v tomto prípade ale nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia, keďže z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, v akej výške má otec výživné platiť, odkedy a v akých splátkach, na základe čoho i v prípade exekučného konania je možné na základe predložených dokladov (je povinnosťou povinného rodiča preukázať výšku a spôsob plnenia) aktuálnu výšku zameškaného výživného ustáliť.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).