Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-189-2025.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/189/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa – otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. F. G. XX, proti odporkyni – matke H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom v Trstenej, Bernolákova 18, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom I., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a plnoletej K., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti taktiež zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, všetky deti bytom ako matka, na odvolanie odporkyne/matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/6/2022-378 zo dňa 12. januára 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu č.k. 4P/6/2022-402 zo dňa 13. februára 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné pre plnoletú K., nar. XX.XX.XXXX, v sume 200,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k jej rukám vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov (14.10.2022).
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné pre maloleté deti I., nar. XX.XX.XXXX, v sume 208,- Eur mesačne, pre maloletú J., nar. XX.XX.XXXX, v sume 176,- Eur mesačne a pre maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, v sume 176,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov (14.10.2022).
Na zameškanom výživnom za obdobie od 14.10.2022 do 28.01.2026 p o v o ľ u j e otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd zaviazal otca platiť výživné pre maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov K., I., J. a A. po 60,- Eur mesačne na každé dieťa vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď z doplneného dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/5/2023-186 zo dňa 22. februára 2023 mal preukázané, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie výživné pre maloleté deti. Otec bol aktuálne zamestnaný vo firme
OKNOTYP s.r.o. ako stolár, s výškou mesačného príjmu 800,- Eur v hrubom, z ktorého mesačne platil mesačne 377,42 Eur spotrebný úver, ktorý si zobrali spolu s matkou maloletých detí počas manželstva, mesačne platí deťom poistky vo výške 97,40,- Eur, výživné na maloleté deti vo výške 240,- Eur, matke, pri ktorej otec momentálne býva, platí mesačne za elektriku 50,- Eur s tým, že vo svojom vyjadrení uvádzal, že ostatné potreby ho vyjdú bežne na 300,- Eur mesačne. Celkovo jeho výdavky teda predstavovali sumu 1.064,80,- Eur. Príjem matky v spoločnosti VEREX bol vo výške 1.200,- Eur, jej výdavky predstavovali 1.420,- Eur. Čo sa týka výdavkov matky na oblečenie, a to na maloletú K. vo výške 60,- Eur, na maloletú I. a J. vo výške po 40,- Eur, považoval súd za neúčelne využité, a to s poukazom na obmedzený rozpočet matky, ako aj to, že sa „nezdá pravdepodobné“, aby pri tak obmedzenom rozpočte si matka mohla dovoliť kupovať deťom mesačne oblečenie za 140,- Eur. Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný výdavok na stravu pre maloletú K. vo výške 350,- Eur v porovnaní s nákladmi na stravu matky, ktorá má rovnakú diagnózu. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom tento výrok rozhodnutia po právnej stránke bližšie neodôvodnil.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať otca platiť výživné pre maloletú K. a I. po 200,- Eur mesačne, pre maloletú J. a maloletého A. po 150,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd, podľa jej názoru, pri rozhodovaní neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, keď nevyhodnotil ani všetky vykonané dôkazy, čo malo za následok potom i určenie neprimerane nízkeho výživného otcovi maloletých detí, ktoré nepostačuje ani na pokrytie tých najzákladnejších potrieb. V možnostiach otca i v minulosti bolo platiť vyššie výživné, keď napr. dňa 14.08.2022 prispel na výživu deťom sumou 500,- Eur mesačne, dňa 11.09.2022 sumou 320,- Eur mesačne, na ktoré skutočnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom pri rozhodovaní neprihliadol. Otec od 01.10.2022 sa zamestnal u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so mzdou vo výške 900,- Eur v hrubom a zamestnávateľ mu taktiež vyplácal cestovné náklady, za mesiac október 1.433,- Eur. Obdobné príjmy otec dosahoval aj v mesiaci január, február a marec, preto neobstojí jeho tvrdenie, že od zamestnávateľa dostával ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy len mzdu s cestovnými náhradami v priemere vo výške 800,- Eur. V spoločnosti STAREK Transport s.r.o. otec ukončil pracovný pomer dohodou bez náležitého dôvodu, a teda mohol dosahovať príjem okolo 1.450,- až 1.770,- Eur mesačne, čoho sa bezdôvodne vzdal.
3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že prvoinštančný súd vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, lebo nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, než ho určil súd prvej inštancie. Na pojednávaní pred odvolacím súdom potvrdil, že sa opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., keďže príjem, ktorý dosahoval po rozviazaní pracovného pomeru u toho zamestnávateľa mu nepostačoval ani na pokrytie jeho základných potrieb.
4. Odvolací súd rozsudkom č.k. 13CoP/101/2024-583 zo dňa 31.07.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal otca platiť výživné pre maloletú K. v sume 100,- Eur mesačne, pre maloletú I. v sume 80,- Eur mesačne, pre maloletú J. v sume 70,- Eur mesačne a pre maloletého A. v sume 60,- Eur mesačne k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd mal za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, keďže jeho príjem spolu s cestovnými náhradami podľa počtu vykonaných ciest predstavoval sumu cca 1.100,- Eur mesačne a otec v tom čase ukončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu 30.06.2023, čím sa vzdal takéhoto príjmu a zároveň prihliadol na to, že otec nepreukázal také vážne zdravotné dôvody, ktoré by mu neumožňovali vykonávať prácu u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o., čo vyplynulo i z lekárskej správy B. B. F.. Túto skutočnosť potvrdil i sám otec, keď nastúpil opätovne do zamestnania u toho istého zamestnávateľa.
5. Na dovolanie matky dovolací súd uznesením č.k. 8CdoR/1/2025-618 zo dňa 30. júla 2025 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac tým, že odvolací súd síce správne vychádzal z potencionálneho príjmu otca pri skúmaní jeho možností a schopností, ale
nevyporiadal sa s tvrdením matky, podľa ktorého otec poberal u posledného zamestnávateľa príjem spolu s cestovnými náhradami v rozsahu od 1450,- až 1770,- Eur mesačne. Poukázal v tomto smere i na judikatúru odvolacích súdov v tom, že pri skúmaní možností a schopností rodiča v niektorých prípadoch možno prihliadať i na výšku cestových náhrad vyplácanú zamestnávateľom povinnému rodičovi.
6. Po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR odvolací súd opätovne preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že zaviazal otca platiť výživné pre toho času už plnoletú K. v sume 200,- Eur mesačne, pre maloletú I. v sume 208,- Eur mesačne, pre maloletú J. v sume 176,- Eur mesačne a pre maloletého A. v sume 176,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky s tým, že výživné pre maloleté deti je otec povinný plniť k rukám matky a výživné pre plnoletú K. k jej rukám, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred.
7. Ako vyplynulo z doplneného dokazovania, dcéra K. v priebehu konania nadobudla plnoletosť, na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že chce pokračovať v konaní a pripojila sa k odvolaciemu návrhu matky. Otec, ktorý sa medzičasom opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., bol nútený opätovne rozviazať pracovný pomer, keďže prišiel o vodičské oprávnenie z dôvodu požitia alkoholických nápojov a podľa vlastného vyjadrenia si v súčasnosti hľadá zamestnanie v zahraničí. Podľa vyjadrenia matky, otec platí maloletým deťom poistné, ale v priebehu konania vybral z týchto účtov sumu 4.000,- Eur, ktoré použil pre vlastnú potrebu. Išlo o výber z poistných účtov vedených na maloletého A. a maloletú J.. Z potvrdení o príjme otca v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., ktoré predložil samotný otec na pojednávaní pred odvolacím súdom vyplynulo, že jeho príjem v období, keď vykonával prácu u tohto zamestnávateľa v rokoch 2024 a 2025, spolu s vyplatenými cestovnými náhradami predstavoval v priemere 1.600,- Eur mesačne. Pojednávania dňa 28.01.2026 sa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pobytu v zahraničí (za účelom hľadania zamestnania). Odročenie pojednávania nežiadal, preto odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd v súlade s ust. § 75 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z potencionálneho príjmu otca 1.600,- Eur mesačne, ktorú sumu bol nepochybne otec schopný dosahovať u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. a výlučne len svojím zavinením (požitím alkoholických nápojov) musel následne rozviazať pracovný pomer pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov. Podľa predložených dokladov zo strany matky (výpisu z peňažného ústavu) je zrejmé, že otec nevyužíval cestové náhrady výlučne na úhradu výdavkov súvisiacich so stravovaním, poprípade ubytovaním počas výkonu služobných ciest, keď tieto ukladal na účet v peňažnom ústave, a preto odvolací súd pri rozhodovaní, tak ako je i vyššie uvedené, vychádzal z príjmu otca, ktorý pozostával aj z finančných prostriedkov predstavujúcich cestovné náhrady. Pokiaľ išlo o výšku výživného, tu zároveň odvolací súd prihliadol na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej by výživné v predmetnej veci pre maloleté deti z príjmu 1.600,- Eur malo predstavovať u K. a maloletej I. 208,- Eur a u maloletej J. a maloletého A. 176,- Eur, ktorú sumu odvolací súd uložil otcovi platiť u maloletých detí k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred. Keďže K. v priebehu konania nadobudla plnoletosť a pripojila sa k odvolaciemu návrhu matky, ktorá požadovala uložiť otcovi povinnosť platiť pre ňu výživné 200,- Eur mesačne, odvolací súd takémuto návrhu vyhovel, keďže v prípade plnoletej osoby je viazaný návrhom účastníka a nemohol uložiť otcovi povinnosť platiť výživné nad rámec odvolacieho návrhu.
9. Pokiaľ išlo o zameškané výživné, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci v tejto časti, odvolací súd výšku zameškaného výživného nevyčísľoval, keďže, aj podľa vyjadrenia účastníkov v priebehu konania, otec už čiastočne uhradil i zameškané výživné na základe predchádzajúcich súdnych rozhodnutí. Nevyčíslenie zameškaného výživného v tomto prípade ale nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia, keďže z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, v akej výške má otec výživné platiť, odkedy a v akých splátkach, na základe čoho i v prípade exekučného konania je možné na základe predložených dokladov (je povinnosťou povinného rodiča preukázať výšku a spôsob plnenia) aktuálnu výšku zameškaného výživného ustáliť.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 2 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).