Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_75S-31-2022.pdf
PDF · 196.22 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: T.. V. M., bytom Na Z. XX/XX, XXX XX O. L., podnikajúci ako V. M. - Y. V., s miestom podnikania: Na Z. XX/XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OSZP3-2022/003258-002 zo dňa 16.02.2022, č. OU-BB- OSZP3-2022/003849-003 zo dňa 16.02.2022, č. OU-BB-OSZP3-2022/003996-002 zo dňa 16.02.2022, č. OU-BB-OSZP3-2022/003071-002 zo dňa 18.02.2022, č. OU-BB-OSZP3-2022/003020-005 zo dňa 21.02.2022, č. OU-BB-OSZP3-2022/003308-005 zo dňa 15.02.2022 a č. OU-BB- OSZP3-2022/003205-005 zo dňa 15.02.2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/003258-002 zo dňa 16.02.2022 z a m i e t a .
II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/003849-003 zo dňa 16.02.2022 z a m i e t a .
III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/003996-002 zo dňa 16.02.2022 z a m i e t a .
IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/003071-002 zo dňa 18.02.2022 z a m i e t a .
V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/003020-005 zo dňa 21.02.2022 z a m i e t a .
VI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/003308-005 zo dňa 15.02.2022 z a m i e t a .
VII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/003205-005 zo dňa 15.02.2022 z a m i e t a .
VIII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/31/2022
1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej v texte aj len „žalovaný“ alebo „orgán ochrany prírody“) ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej v texte aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) rozhodnutím č.: OU- BB-OSZP3-2022/003258-002 zo dňa 16.02.2022, o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus) vo výške 500,00 EUR za usmrtenie 1 ks čistokrvného jahňaťa na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 18.10.2021, ktorá mu mala vzniknúť dňa 21.09.2021 v k. ú. O., v lokalite Z. na území, kde platí prvý stupeň ochrany, rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. štát nezaplatí škodu, keďže neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po oznámení vzniku škody žalobcom dňa 21.09.2021 bolo vykonané spoločné komisionálne šetrenie dňa 22.09.2021 za účasti zamestnancov úradu a ŠOP SR, Správa CHKO Poľana, pri ktorom bolo zistené, že pozemok poškodeného nebol nijak zabezpečený (chránený) proti vstupu a ani označený, že sa jedná o súkromný pozemok. Stádo oviec sa voľne pohybovalo bez dohľadu pastiera a voľne pusteného pastierskeho psa. Pozemok je rozdelený miestnou prašnou cestou na dve časti. Spodná časť je ohraničená elektrickým ohradníkom, ktorý má tri vodiče a jeho výška dosahuje cca 90 cm. Pri skúške napätia bolo zistené, že elektrickým ohradníkom neprechádza žiadny elektrický prúd. Druhá časť pozemku je oplotená elektrickým ohradníkom, ktorý na ľavej a vrchnej strane pozemku pozostával len z jedného vrchného vodiča, ktorý bol vo výške cca 90 cm. Rovnako bolo zistené, že ani týmto ohradníkom neprechádza žiadny elektrický prúd. Zistenia boli zadokumentované fotografiami a zistené skutočnosti zapísané do protokolu vyhotoveného v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané splnenie základnej podmienky - primeranej preventívnej ochrany hospodárskych zvierat pred útokom chráneného živočícha vlka dravého v zmysle § 45 vyhl. č. 170/2021 Z. z. Preto pre nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný náhradu škody nezaplatil.
II. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/32/2022
3. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BB- OSZP3-2022/003849-003 zo dňa 16.02.2022, o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 600,00 EUR za usmrtenie 1 ks plemennej ovce na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 08.11.2021, ktorá mu mala vzniknúť dňa 23.10.2021 v k. ú. O., v lokalite Z., rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. štát nezaplatí škodu, keďže neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom.
4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po oznámení vzniku škody žalobcom bolo do troch dní vykonané miestne šetrenie dňa 26.10.2021 za účasti žalobcu, pri ktorom bolo po príchode na pozemok zistené, že elektrický ohradník je poškodený a pri kontrole napätia bolo zistené, že ním neprechádza žiadny elektrický prúd. Všetky zistené skutočnosti boli zapísané do protokolu vyhotoveného v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný konštatoval, že elektrický ohradník nespĺňa podmienku primeranej preventívnej ochrany hospodárskych zvierat pred útokom chráneného živočícha vlka dravého v zmysle § 45 vyhl. č. 170/2021 Z. z. Preto pre nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný náhradu škody nezaplatil.
III. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/33/2022
5. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BB- OSZP3-2022/003996-002 zo dňa 16.02.2022, o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej
žalobcovi chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 600,00 EUR za usmrtenie 1 ks plemennej ovce na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 18.10.2021, ktorá mu mala vzniknúť dňa 14.10.2021 v k. ú. O., v lokalite Z., rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. štát nezaplatí škodu, keďže neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom.
6. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po oznámení vzniku škody žalobcom bolo do troch dní vykonané miestne šetrenie dňa 15.10.2021 za účasti žalobcu, pri ktorom bolo po príchode na pozemok zistené, že elektrický ohradník je poškodený a pri kontrole napätia bolo zistené, že ním neprechádza žiadny elektrický prúd. Žalovaný upozornil poškodeného, aby zistené nedostatky odstránil, pretože pri ich neodstránení, bude úrad opakovane konštatovať, že primerané preventívne opatrenia neboli splnené, v dôsledku čoho nemá nárok na náhradu škody. Všetky zistené skutočnosti boli zapísané do protokolu vyhotoveného v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný konštatoval, že elektrický ohradník v takomto stave nespĺňa podmienku primeranej preventívnej ochrany hospodárskych zvierat pred útokom chráneného živočícha vlka dravého v zmysle § 45 vyhl. č. 170/2021 Z. z. Preto pre nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný náhradu škody nezaplatil.
IV. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/34/2022
7. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BB- OSZP3-2022/003071-002 zo dňa 18.02.2022, o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 700,00 EUR za usmrtenie 1 ks plemenného barana na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 18.10.2021, ktorá mu mala vzniknúť dňa 05.10.2021 v k. ú. O., v lokalite Z., rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. štát nezaplatí škodu, keďže neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom.
8. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po oznámení vzniku škody žalobcom bolo do troch dní vykonané miestne šetrenie dňa 08.10.2021 za účasti poškodeného, pri ktorom bolo po príchode na pozemok zistené, že elektrický ohradník je poškodený a pri kontrole napätia bolo zistené, že ním neprechádza žiadny elektrický prúd. Podľa žalovaného elektrický ohradník v takomto stave nemôže spĺňať základnú podmienku primeranej preventívnej ochrany hospodárskych zvierat v zmysle § 45 vyhl. č. 170/2021 Z. z., teda chrániť hospodárske zvieratá pred útokom chráneného živočícha vlka dravého. Navyše žiadateľ do protokolu uviedol, že v čase škody rúbal drevo, čím nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 45 citovanej vyhlášky. Žalovaný upozornil poškodeného, aby zistené nedostatky odstránil, pretože pri ich neodstránení, bude úrad opakovane konštatovať, že primerané preventívne opatrenia neboli splnené, v dôsledku čoho nemá nárok na zaplatenie náhrady škody. Všetky zistené skutočnosti boli zapísané do protokolu vyhotoveného v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Preto pre nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný náhradu škody nezaplatil.
V. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/36/2022
9. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BB- OSZP3-2022/003020-005 zo dňa 21.02.2022, o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 600,00 EUR za usmrtenie 1 ks plemennej ovce - jarky SK000003547627 na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 18.10.2021, ktorá mu mala vzniknúť dňa 12.10.2021 v k. ú. O., časť Ponická Lehôtka, rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. štát nezaplatí škodu, keďže táto nebola v súlade so zákonom preukázaná.
10. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že po oznámení vzniku škody žalobcom dňa 12.10.2021 (zaevidované 13.10.2021) bolo vykonané komisionálne šetrenie dňa 13.10.2021 za účasti poškodeného, z ktorého bol spísaný protokol. Podľa údajov poškodeného vlk prenikol dňa 12.10.2021 poludní okolo 16:00 hodine cez elektrických oplôtok medzi kŕdeľ oviec v priestore blízko nad dedinou, k. ú. O. a usmrtil 1 kus plemennej jarky. V. M. v tom čase opravoval ohradník a do domu sa od oviec vzdialil po náradie. Psy zostali uviazané. Po návrate našiel pod maštaľou roztrhanú a čiastočne skonzumovanú jarku. Túto vyložil na vlečku z dôvodu, aby ju bolo možné komisionálne identifikovať. Fotodokumentáciu z miesta škody v čase nájdenia kadáveru nepredložil ani dodatočne. Komisia konštatovala, že vodičmi
ohradníka pretekal len slabý elektrický prúd a drôtu sa bolo možné rukou dotknúť bez väčšieho nebezpečenstva. Chovatelia V. M. a Z. M. nevymenili poškodené vodiče a neurobili žiadne z opatrení, na ktoré boli vyzvaní dňa 09.08.2021. Elektrický ohradník v čase škody nemohol spĺňať základnú podmienku primeranej preventívnej ochrany hospodárskych zvierat podľa vyhl. č. 170/2021 Z. z., teda chrániť hospodárske zvieratá pred útokom chráneného živočícha. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 98 ods. 1 zákona 543/2002 Z. z. náhradu škody možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ochranu pred určeným živočíchom. Primerané preventívne opatrenia, ani podmienky na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov, ktoré predpisuje citovaná vyhláška neboli v tomto prípade naplnené ani podľa jedného z písmen uvedených v ustanovení § 45 ods. 1. Podľa žalovaného neboli naplnené podmienky pre preplatenie náhrady škody, škoda nebola preukázaná. Preto rozhodol o jej nezaplatení podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
VI. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/37/2022
11. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BB- OSZP3-2022/003308-005 zo dňa 15.02.2022, o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 1 600,00 EUR za usmrtenie 1 ks ovce SK000003547612 a 2 ks jahniat SK000003634713 a SK000003634955 na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 18.10.2021, ktorá mu mala vzniknúť dňa 20.09.2021 v k. ú. O., v lokalite Z., rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. štát nezaplatí škodu, keďže táto nebola v súlade so zákonom oznámená a ani nebola preukázaná.
12. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že predbežne na základe telefonického avíza od žalobcu žalovaný dňa 20.09.2021 zaevidoval oznámenie o škodách na neuvedenom počte oviec, ktorá mala vzniknúť v lokalite Z., k. ú. O. počas víkendu dvom chovateľom V. M. a Z. M.. Zároveň dňa 21.09.2021 Z. M. telefonicky oznámil ďalšiu škodu. Po dohode so ŠOP SR sa žalovaný rozhodol uskutočniť komisionálny výjazd v nasledujúci deň 22.09.2021 pred svitaním s cieľom zadokumentovať stav. Na tvare miesta bola nad obcou nájdená otvorená ohrada. Päť psov bolo uviazaných a jeden pes sa pohyboval voľne. Struny elektrického ohradníka boli zvesené. Skúška napätia preukázala, že oboma elektrickými ohradníkmi neprechádzal elektrický prúd. Na jednom chýbal v niektorých miestach vodič. Ani jeden z elektrických ohradníkov nespĺňal základnú podmienku primeranej preventívnej ochrany hospodárskych zvierat podľa § 45 vyhlášky č. 170/2021 Z. z., teda chrániť hospodárske zvieratá pred útokom chráneného živočícha vlka dravého. Ovce sa pohybovali bez dohľadu pastiera i bez voľne pusteného pastierskeho psa. Komisia kontaktovala údajných poškodených v ich dome v obci s cieľom vykonania spoločnej obhliadky a spísania protokolu. V. M. a Z. M. boli informovaní, že podľa zadokumentovaného stavu neboli splnené základné primerané preventívne opatrenia na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov. Pritom došlo k sporu, zneváženiu postupu komisie a verbálnemu útoku na jej členov, ktorí zvolili odchod z obce bez podpísaného protokolu.
13. Podľa žalovaného v predmetnej veci žalobca neoznámil vzniknutú škodu v súlade s § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. do 48 hodín, keďže nebolo žalovanému doručené písomné oznámenie škody, v dôsledku čoho právo na náhradu škody zaniklo podľa § 100 ods. 4 zákona 543/2002 Z. z. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 98 ods. 1 zákona 543/2002 Z. z. náhradu škody možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ochranu pred určeným živočíchom. Primerané preventívne opatrenia, ani podmienky na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov, ktoré predpisuje citovaná vyhláška neboli v tomto prípade naplnené ani podľa jedného z písmen uvedených v ustanovení § 45 ods. 1. Pretože žalobca neoznámil škodu v lehote do 48 hodín od jej zistenia tak, ako to predpisuje § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. a zároveň neboli naplnené podmienky pre preplatenie škody podľa § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 45 ods. 1 vyhl. č. 170/2021 Z. z., teda škoda nebola ani riadne oznámená a ani nebola preukázaná, žalovaný rozhodol jej nezaplatení podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
VII. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/38/2022
14. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo: OU- BB-OSZP3-2022/003205-005 zo dňa 15.02.2022 rozhodol, že žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 3 200,00 EUR na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 18.10.2021, ktorá mu mala vzniknúť dňa 26.09.2021 usmrtením domestikovaného
živočícha - 2 kusy oviec CZ000089961981 a CZ000089941981 a 4 ks jahniat SK000003634716, SK000003634782, SK000003634978 a SK000003693816 v k. ú. Poniky, v lokalite Diel, podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. nezaplatí, keďže táto nebola v súlade so zákonom oznámená a ani nebola preukázaná.
15. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri miestnom zisťovaní úradu dňa 28.09.2021 za účasti ŠOP SR, Správa CHKO Poľana a žalobcu komisia nemohla zaistiť žiadne dôkazy, pretože pohryzené ovce jej neboli ukázané a mŕtva ovca bola z miesta škody už zvezená. Poškodený neoznámil vznik škody písomne do 48 hodín od jej zistenia v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., preto právo zaniklo podľa § 100 ods. 4 tohto zákona. Škoda nebola ani preukázaná, ani primerané preventívne opatrenia, ani podmienky na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov v zmysle vyhl. č. 170/2021 Z. z. Preto pre nesplnenie zákonných podmienok v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. pre náhradu škody a z dôvodu, že škoda nebola riadne oznámená, žalovaný rozhodol o jej nezaplatení podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
Správne žaloby žalobcu - žalobné body
16. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách sa žalobca domáhal preskúmania zákonností vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
17. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia žalovaného za nesprávne a nezákonné, pričom v jednotlivých žalobách zhodne namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP); je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP); že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
18. Vytýkal žalovanému, že sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 86 ods. 1, § 98 ods. 1 a § 101 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ustanoveniami § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. a ani ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
19. V žalobách sp. zn. 75S/31/2022 a sp. zn. 75S/37/2022 namietal vykonanie šetrenia škody dňa 22.09.2022 v ranných hodinách pred svitaním v jeho neprítomnosti, bez jeho súhlasu, ktoré bolo vykonané zástupcami žalovaného a organizácie ochrany prírody. Žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia údajné zistenia, že bolo spozorované voľne sa pasúce stádo oviec bez dohľadu pastiera a že pri kontrole elektrických oplôtok údajne vo vodičoch neprechádzal žiadny elektrický prúd. Podľa žalobcu všetky uvedené tvrdenia a údajné zistenia sú nepravdivé, zavádzajúce, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a predovšetkým sú nezákonne získané. Zástupcovia žalovaného uviedli, že na pozemky žalobcu prišli s oprávnením podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny, avšak uvedené ustanovenie len všeobecne upravuje oprávnenie k vstupu na pozemky v nevyhnutnej miere, zatiaľ čo ustanovenie § 101 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny precízne a bez výnimky definuje povinnosť žalovaného prizvať na miestne zisťovanie vždy aj poškodeného, čo sa však v danom prípade nestalo. Tvrdil, že na zistenia získané nezákonným spôsobom nemožno prihliadať a sú nezákonným podkladom rozhodnutia, čo spôsobuje nezákonnosť aj samotného rozhodnutia. Protokol, na ktorý odkazuje žalovaný bol vyhotovený bez prítomnosti žalobcu a nebol žalobcom podpísaný. Žalobca považuje za nezákonný aj dodatočne vyhotovený zápis zo dňa 22.09.2021, ktorého obsah žalobcovi nebol daný k nahliadnutiu alebo vyjadreniu. Zástupcovia žalovaného a organizácie ochrany prírody v skutočnosti v ranných hodinách dňa 22.09.2021 nevykonávali miestne zisťovanie v zmysle § 101 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, keďže pri tomto šetrení nebol žalobca osobne pritomný, išlo o neoprávnený prepad, ktorý však nemá žiadnu oporu v rozsahu oprávnení žalovaného podľa zákona o ochrane prírody krajiny. Výsledky údajných zistení nie sú vôbec objektívne a ani použiteľné v konaní. Žalovaný by mohol vytýkať žalobcovi len nedostatky, ktoré by boli riadne zachytené v protokole z miestneho šetrenia a získané zákonným spôsobom, čo sa ale v danom prípade nestalo.
20. Žalobca nepovažoval za preukázané tvrdenia o údajne vypnutom ohradníku z elektrickej siete, pretože žalobca sa miestneho šetrenia nezúčastnil a predtým boli na mieste elektrického zdroja prítomní
iba zamestnanci žalovaného a zástupca organizácie ochrany prírody, teda nie je vylúčené, že došlo k manipulácii so zdrojom napájania. K tvrdeniu žalovaného o údajne voľne sa pasúcom stáde oviec žalobca uviedol, že ovce boli podľa vyjadrenia jeho otca zavreté vo funkčnom elektrickom ohradníku a skutočnosť, že sa pohybovali v jeho blízkosti napovedá skôr tomu, že ho nejaká osoba krátko predtým otvorila, pretože v opačnom prípade by boli ovce roztratené na širšom území. Žalobca nepovažuje za preukázané ani tvrdenie žalovaného, že údajne elektrickým ohradníkom s tromi vodičmi neprechádzal žiadny prúd, pretože sa miestneho šetrenia nezúčastnil a podľa vyjadrenia otca mal byť elektrický ohradník plne funkčný a „pod prúdom“. Údajné zistenie žalovaného nemá oporu v žiadnom meraní vykonanom správnym technologickým postupom s certifikovaným meradlom za osobnej účasti žalobcu a je aj zmätočné, ak žalovaný v rozhodnutí uvádza, že robil „skúšku napätia“ a nie toku elektrického prúdu. Výhradu žalovaného vo vzťahu k druhému elektrickému ohradník s jedným vodičom označil za irelevantnú, nakoľko tento ohradník je využívaný iba pre ohradenie pasúceho sa hovädzieho dobytka a nie oviec.
21. V žalobách sp. zn. 75S/32/2022, sp. zn. 75S/33/2022, sp. zn. 75S/34/2022 a sp. zn. 75S/36/2022 namietal záver o poškodení elektrického ohradníka a záznam technického stavu ohradníka uvedený v protokoloch, kde je poznámka „zlý - neprechádza prúd“ (75S/32/2022), „nefunkčný“ (75S/33/2022), „poškodený“ (75S/34/2022) a „zlý - repassé“ (75S/36/2022), pretože kontrola funkčnosti elektrického ohradníka bola na mieste vykonaná zamestnancom žalovaného takým spôsobom, že sa tento chytil nechránenou rukou vodiča. Zo skutočnosti, že ním elektrický prúd „nepodtriasol" vyvodil záver o údajnej nefunkčnosti elektrického ohradníka. Následne, až pri jednom z ďalších miestnych šetrení na prelome októbra a novembra 2021 sa ukázalo, že takýto postup pri vykonávaní kontroly napätia nebol správny. Žalobca požiadal kontrolujúceho zamestnanca žalovaného, ktorý sa krátko pred tým bez ujmy dotýkal vodičov vedenia, aby sa pri súčasnom dotyku jednou nechránenou rukou s vodičom elektrického vedenia druhou nechránenou rukou dotkol nosného kolíka, ktorý bol zabitý hlboko do zeme (teda uzemnený, t. j. vodivý) a akonáhle tak urobil, dostal zásah elektrickým prúdom („kopnutie“). Žalobca z toho vyvodil, že žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci, postupoval nepreukazným a neobjektívnym spôsobom, z fyzikálneho hľadiska úplne nesprávnym. Namietal, že nezohľadnil svoje neskoršie skutkové zistenie o tom, že pri meraní pochybil, keďže žalovaný vydal napadnuté rozhodnutia až vo februári 2022, teda v čase keď minimálne 3 mesiace už vedel o nedostatkoch svojho „merania“ funkčnosti elektrického ohradníka u žalobcu.
22. V správnej žalobe sp. zn. 75S/38/2022 žalobca navyše namietal proti záveru žalovaného, že žalobca nedoručil písomné oznámenie o vzniku škody v lehote do 48 hodín, čo označil za nepravdivé a rozporné s obsahom administratívneho spisu, pretože sa v ňom nachádza oznámenie žalobcu - e-mail zo dňa 26.09.2021, v ktorom oznámil vznik škody a v rovnaký deň bola škoda aj písomne oznámená žalovanému. Dôkazom riadneho ohlásenia vzniku škody je aj sama skutočnosť, že žalovaný uskutočnil na základe oznámenia miestne šetrenie v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.. Namietal preto záver žalovaného, že žalobcovi zaniklo právo na náhradu škody z dôvodu jej neoznámenia v lehote a takýto záver označil za svojvoľný a nezákonný. Tiež namietal tvrdenie žalovaného, že údajne „poškodený nepreukázal, že došlo ku škode, ktorú spôsobil určený živočích". V čase útoku boli ovce pod dohľadom pastiera, ktorý pásol ovce s dvomi pastierskymi psami. Splnil teda podmienku primeraných preventívnych opatrení v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 170/2021 Z. z. a preto nárok žalobcu na náhradu škody je daný. Žalobca spochybňoval pravdivosť skutočností uvedených do protokolu z miestneho šetrenia, tiež namietal že žalovaný zamlčal fakt, že žalobca mu poskytol na pastiera priamy telefonický kontakt na preverenie šetrených skutočností, avšak žalovaný pastiera nekontaktoval. Nesúhlasil so záverom komisie, že nemohla zaistiť žiadne dôkazy, pretože pohryzené ovce jej neboli ukázané a mŕtva ovca bola z miesta škody už zvezená. Tvrdil, že pohryzené ovce boli členom komisie dané k dispozícii na obhliadnutie a rovnako tak aj už zabitá ovca, ktorú žalobca doviezol na farmu, aby jej zvyšky ochránil pred zlikvidovaním predátormi, pretože následne dochádzalo zo strany žalovaného k odmietnutiu priznania náhrady škody pre nemožnosť dostatočnej identifikácie pôvodcu.
23. V žalobách žalobca zhodne uvádzal, že usmrtené plemenné ovce pochádzali z chovu, ktorý bol niekoľkokrát ocenený na rôznych poľnohospodárskych výstavách. Ovce nie sú chované s účelom komerčného predaja, sú dôležitou súčasťou projektu žalobcu venujúcemu sa zachovaniu a najmä rozšíreniu početnosti tohto ohrozeného plemena oviec. Žalobca je subjektom zaradeným do ekologického poľnohospodárstva. Keď dôjde ku škode na plemenných ovciach, tieto nie je také jednoduché nahradiť, keďže ich je na trhu nedostatok a každý nákup musí byť vopred schvaľovaný
príslušným kontrolným orgánom (Ústredný kontrolný skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave), aby bola zachovaná genetická hodnota a stanovená početnosť prísne ekologického chovu. Poukázal na vyjadrenie Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku zo dňa 10.11.2021 ku génovej rezerve pôvodnej valašky, kde sa okrem iného uvádza, že plemeno pôvodná valaška je zaradené medzi ohrozené plemená, ide o slovenské národné plemeno. Hodnota jedincov tohto plemena sa nedá presne vypočítať podľa stanoveného cenníka v rámci dokumentu odporúčanej ceny oviec a kôz, pri starších zvieratách so vzácnym pôvodom je nevyčísliteľná - nedá sa presne určiť finančne vyjadrená hodnota takého zvieraťa. Genetická hodnota týchto jedincov je nevyčísliteľná. Tiež poukázal na písomné stanovisko bývalého predsedu Klubu chovateľov pôvodných valašiek pri Zväze chovateľov oviec a kôz na Slovensku, doc. Ing. Karola Kočíka, CSc., zo dňa 20.01.2022, v ktorom sa vyjadril k osobitostiam podmienok chovu oviec žalobcom a samotnému plemenu pôvodnej valašky.
24. Usmrtenie akéhokoľvek jedinca z jeho chovu vo svojich dôsledkoch okrem priamej finančnej ujmy nesie aj negatívny zásah do programu záchrany tohto ohrozeného plemena, redukuje možnosti vytvárania génovej rezervy, marí zmluvné projektové plány rozširovania početnosti chovu a hatí jeho povýšenie na najvyššiu možnú chovateľskú úroveň (tzv. šľachtiteľský chov). Preto žalobca okrem uskutočňovania primeraných preventívnych ochranných opatrení navrhoval ako riešenie nevyhovujúcej a dlhodobo pretrvávajúcej situácie s atakmi vlkov aj ich elimináciu prostredníctvom odlovu. Napriek snahe žalobcu však Ministerstvo životného prostredia SR potrebnú výnimku neudelilo.
25. Žalobca poukázal na porušenie základných zásad správneho konania uvedené v ustanoveniach § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, rovnako na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017), v zmysle ktorej aj keď sa na určitý druh správneho konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, aj v takýchto prípadoch sa musia aplikovať všeobecné pravidlá uvedené v ustanoveniach § 3 Správneho poriadku.
26. Žalobca v žalobách uviedol, že má dôvodné podozrenie, že nezákonný a zjavne ukracujúci postup žalovaného voči jeho chovateľskému subjektu je pravdepodobne aj dôsledkom vzniknutých animozít medzi konkrétnymi pracovníkmi žalovaného a samotným žalobcom, keďže žalobca spolu so svojím otcom sa odmietol stať súčasťou nekalých praktík a ostro sa ohradil voči zneužívaniu mocenskej autority žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný vo všetkých posudzovaných prípadoch postupoval spôsobom poškodzujúcim žalobcu, obstaral si nezákonným spôsobom podklady rozhodnutia, nezohľadnil špecifiká prípadu a usmrtených zvierat, ich pôvod a ocenenia chovu, príslušnosť k ohrozenému plemenu oviec, nebral na zreteľ ich trhovú hodnotu v čase usmrtenia, nepostačujúcim spôsobom sa vysporiadal s predloženými dokladmi o výške spôsobenej škody a žalovaným zistený skutkový stav veci bol absolútne povrchný a formalistický, čo nevyhnutne vyústilo do nemožnosti riadneho posúdenia veci a žiadosti žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného k žalobám
27. Správnemu súdu boli doručené tri samostatné vyjadrenia žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.07.2022 zaujal stanovisko k žalobám sp. zn. 75S/36/2022 a sp. zn. 75S/37/2022. K žalobe sp. zn. 75S/38/2022 sa vyjadril vo vyjadrení zo dňa 11.07.2022 a k ostatným žalobám zaujal stanovisko vo vyjadrení zo dňa 02.08.2022. Žalovaný trval na zákonnosti všetkých žalobami napadnutých rozhodnutí a žaloby navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
28. K žalobe sp. zn. 75S/37/2022 uviedol, že nespochybňuje že dňa 20.09.2021 zaevidoval telefonické podanie vo veci oznámenia škody, avšak ustanovenie § 100 ods. 1 zákona 543/2002 Z. z. vyžaduje písomné oznámenie vzniku škody. Podľa § 19 Správneho poriadku telefonické podanie je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, toto sa však nestalo. Žalobca o tom vedel, pretože v predchádzajúcich nespočetných prípadoch spravidla pri spisovaní protokolov podpisoval aj oznámenia škôd, ktoré pracovník žalovaného prevzal hneď pri obhliadke v teréne, aby tak uľahčil žalobcovi komunikáciu s úradom.
29. V zápise zo dňa 22.09.2021 je vysvetlené, že dňa 21.09.2021 nahlásil žalobca aj ďalšiu škodu s tým, že doma bude až 22.09.2021. Nakoľko žalobca aj jeho otec Z. M. trvalo odmietali opravy nefunkčného elektrického ohradníka a oznamovania vzniknutých škôd na ovciach sa v letných mesiacoch 2021 u nich opakovali, výjazd do terénu spojil žalovaný aj s kontrolou funkčnosti elektrického ohradníka a
plnenia ďalších podmienok - prítomnosť pastierskych psov a aktívny dohľad pastiera. Zo zápisu zo dňa 22.09.2021 vyplýva, že pri ovciach nebol žiaden pastier, pustený bol jeden krotký pes, ohrada bola otvorená, elektrický ohradník bol vypnutý a mal lokálne potrhané vodiče. Poukázal na fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Preventívne opatrenia musia byť vykonané v čase pred vznikom a počas vzniku škody. Keďže žalobca nebol pri ovciach, komisia zišla do jeho sídla, aby ho kontaktovala a aby sa spolu vrátili k ovciam. Žalobca a ani jeho otec neboli súčinní, agresívnym spôsobom obvinili komisiu z nelegálneho vstupu na ich pozemok. Komisia už nemala ako uskutočniť šetrenie škôd, preto odišla bez podpisu protokolu. K údajnému prepadu dňa 22.09.2021 tiež uviedol (aj k žalobe 75S/31/2022), že šetrenie bolo uskutočnené v súlade s § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. zamestnancami žalovaného a ŠOP SR správa CHKO Poľana, za účelom preverovania dodržiavania podmienok na náhradu škody podľa § 98 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ktoré žalobca a otec Z. Magna napriek upozorneniam ignorovali. Pracovníci vykonávajúci obhliadky opakovane vyzývali na potrebu opravy elektrického ohradníka a vykonanie ďalších opatrení zamedzujúcich útoky vlkov.
30. Žalovaný k žalobe sp. zn. 75S/36/2022 navyše uviedol, že zo šetrenia škody dňa 13.10.2021, ktorá mala vzniknúť dňa 12.10.2021 bolo zistené, že predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody neboli naplnené. Konštatoval, že stav ohradníka bol dňa 13.10.2021 podobný stavu zistenému už dňa 22.09.2021, resp. dňa 09.08.2021. Neboli splnené opatrenia uložené žalobcovi a Vladimírovi Magnovi pri miestnom zisťovaní dňa 09.08.2021. Elektrický ohradník nebol v takom funkčnom stave, aby zabránil vniknutiu vlkov. Vodiče neboli stále doplnené ani vymenené a ak aj viedli prúd, tento bol slabý. V čase škody nebol pri ovciach žiaden pastier. Vo vyjadrení k žalobám sp. zn. 75S/32/2022, sp. zn. 75S/34/2022, sp. zn. 75S/36/2022 tiež žalovaný uviedol, že žalobca bol prítomný pri miestnom zisťovaní pričom podpísal predmetné protokoly, čím súhlasil s ich znením. Ako uložené preventívne opatrenia bolo uvedené oprava elektrického ohradníka, pustené pastierske psy a nocovanie oviec pri košiari.
31. K žalobe 75S/38/2022 žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že dňa 27.09.2021 zaevidoval podanie - oznámenie škody zaslané mailom dňa 26.09.2021. Oznámenie škody sa však robí písomne v zmysle § 100 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Podanie žalobca nedoplnil písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní v zmysle § 19 Správneho poriadku. Dňa 28.09.2021 pri miestnom zisťovaní žalobca nepodpísal dodatočne písomné oznámenie. Žalobca nebol prítomný, ale jeho otec, ktorý bol na spísanie protokolu vyzvaný, avšak odmietol protokol podpísať. Nebol súčinný a neposkytol ani potrebné informácie o škode, vrátane adresy pastiera. Komisia teda nie z vlastnej viny nezaistila dôkazy. Žalovaný konštatoval, že nevhodné správanie žalobcu sa v roku 2022 stupňovalo, preto žalovaný dňa 16.05.2022 požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru SR v Slovenskej Ľupči o súčinnosť pri šetrení škôd v k. ú. Poniky. Podľa žalovaného mohlo dôjsť v prípade vzniknutej škody aj k umelej selekcii, pričom uviedol niekoľko príkladov, ktoré ho k takémuto záveru vedú. Tiež pojal podozrenie, či nedošlo k špekulatívnemu podvrhnutiu kadáverov.
32. Žalovaný vo všetkých vyjadreniach poukázal na opakovaný výskyt škôd na O. chovateľov žalobcu a Vladimíra Magnu. Za rok 2021 bolo z obidvoch chovov usmrtených spolu 432 kusov oviec, čo je drvivá väčšina počtu škôd spôsobených vlkom šetrených žalovaným v roku 2021 v okrese Banská Bystrica. V opatreniach orientovali žalobca s otcom svoje aktivity predovšetkým na to, aby štát povolil odstrel vlka. Technický stav oplotenia upadal a prítomnosť pastiera i psov pri ovciach mala časové trhliny. Žalovaný sa domnieva, že došlo k uprednostňovaniu ekonomických záujmov za únosnú hranicu. Markantne sa začala prejavovať tendencia financovania chovu zo zdrojov štátu - z projektov za pasenie a z náhrad škôd. Žalobca a Z. M. boli v mesiaci október 2021 pozvaní na okresný úrad, kde im bolo vysvetlené, že podmienkou preplatenia škôd je dodržiavanie ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Z. M. deklaroval, že náhradu škody neuplatňuje kvôli financiám, ale nespokojnosť prejavoval s tým, že sa neloví vlk a ovce z ich chovov sú kvôli tomu lacnou potravou. Žalovaný konštatoval, že udelenie výnimky nie je v jeho kompetencii, avšak na podnet žalobcu a Z. M. apeloval Pavol Katreniak na úradníkov Ministerstva životného prostredia SR, aby sa zaoberali odstrelom vlkov najmä v prípadoch, keď sa škoda opakovane vyskytuje v blízkosti obcí. Nič to však nemení na fakte, že žalobca je povinný dodržiavať podmienky uvedené v zákone č. 543/2002 Z. z. a vo vykonávacej vyhláške, ak žiada o náhradu škody, inak škodu štát nemôže zaplatiť. Poukázal pritom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a na to, že právna úprava náhrady škody obsiahnutá v § 99 zákona o ochrane prírody a krajiny spadá do oblasti tzv. verejného práva, že je špeciálnou právnou úpravou, striktne upravujúcou postup žalovaného pri náhrade škody v správnom konaní. Žalovaný nemá záujem poškodzovať žalobcu, ktorému sa pri šetrení škôd usiloval vychádzať v ústrety, avšak pri rozhodovaní nemožno vychádzať z
podkladov z minulých rokov a z postupov zaužívaných predtým, pričom vo vyjadreniach poukázal na zmenu právnej úpravy.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného
33. Žalobca podal dve samostatné repliky, jednak reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.07.2022 k žalobe sp. zn. 75S/38/2023 a jednak na dve vyjadrenia žalovaného k ostatným žalobám. Žalobca zotrval na žalobných bodoch a navrhol, aby správny súd žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
34. V replike v konaní, ktoré začalo pod sp. zn. 75S/38/2022 uviedol, že žalovaný nemôže tvrdiť, že žalobca neoznámil vznik škody písomne, ak e-mailové oznámenie nedoplnil tak, ako to predpokladá ustanovenie § 19 Správneho poriadku, pretože podľa § 81 ods. 1 a ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody krajiny sa Správny poriadok na konanie o náhrade škody podľa § 97-102 nevzťahuje. Žalovaný vydal pokyn toto oznámenie zaevidovať a napokon vykonal aj miestne šetrenie. Uviedol, že žalobca síce osobne nebol prítomný pri miestnom šetrení, prítomný bol otec, ktorý však členom komisie ukázal ostatky vlkom zabitých zvierat, odkázal ich na žalobcu, zasielal žalovanému aj fotodokumentáciu uhynutých zvierat. Žalovaný nevyužil možnosť kontaktovať priameho svedka, keď žalobca poskytol telefonický kontakt na pastiera. Ako súčasť hlásenia škodovej udalosti pripojil aj fotodokumentáciu.
35. K vyjadreniu žalovaného k ostatným žalobám žalobca v replike reagoval najmä na údajne nefungujúci elektrický oplôtok a opakovane konštatoval, že zistenie žalovaného, že oplôtkom neprechádzal žiadny elektrický prúd nebolo hodnoverne preukázané a navyše sa neskôr ukázalo ako nepravdivé a preto naň vôbec nemožno prihliadať a je nezákonne získaným podkladom rozhodnutí napadnutých žalobami. Žalobca už dňa 15.11.2021 informoval e-mailovou správou žalovaného o tom, že merania funkčnosti elektrického ohradníka v mesiaci október 2021 boli zmätočné a tvrdenia žalovaného o jeho nefunkčnosti sú nesprávne. Preto žalobca neakceptuje predošlé protokoly o „nefunkčnom oplôtku“. Napriek vedomosti žalovaného o nesprávnosti svojich údajných zistení nedošlo k nijakej náprave a zmene stanoviska žalovaného. Hoci žalobca kumulatívne splnil všetky podmienky pre náhradu škody, a to a) včasné nahlásenie vzniknutej škody, b) zistenie pôvodcu škody, c) overenie splnenia primeraných preventívnych opatrení a d) včasné podanie žiadosti o náhradu škody, žalovaný žalobcovi napadnutými rozhodnutiami náhradu škody nepriznal.
36. Žalobca v oboch replikách poukázal na skutočnosť, že žalovaný prehliada, že žalobca venuje neskutočne veľa svojho času, energie, materiálov a peňazí na opakované opravy elektrických oplôtkov, na ktoré žalovaný nijakým spôsobom neprispel a túto ujmu žalobcovi nikto nenahradí. Uviedol, že ako ekologicky poľnohospodár musí neustále spĺňať vysoké štandardy a nároky kladené na takýto typ živočíšnej poľnohospodárskej prvovýroby. Jednou zo súčastí projektových požiadaviek na chov žalobcu je aj dodržiavanie pravidiel pre tzv. „animal welfare“, čo sa dá voľne preložiť ako pravidlá pre zabezpečenie spokojnosti a blaha chovaných zvierat. Žalovaný poukazuje na znenie ustanovenia § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody krajiny a na údajný verejnoprávny charakter posudzovania náhrady škody, avšak úplne opomína znenie ustanovenia § 102 ods. 2 tohto zákona, ktorý výslovne odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecných ustanovení o náhrade škody z legi generali, ktorým je základný súkromnoprávny predpis - Občiansky zákonník a jeho ustanovenia §§ 415-450.
37. Žalobca odmietal tvrdenie žalovaného, že žalobca čokoľvek „umelo selektoval“ alebo „špekulatívne podvrhoval“, naopak žalobca si vždy len plní svoju zákonnú povinnosť a informuje žalovaného o vzniku škody na jeho majetku a poctivo nahlasuje každý nález uhynutého resp. zraneného hospodárskeho zvieraťa, ktoré nájde na svojom pozemku. Namietal, že nie je v jeho moci „prikázať“ jednotlivým členom svorky vlkov, ktoré ovce, baranov alebo jahňatá zo stáda si majú vlky „vybrať“ ako svoju korisť, keďže sa vždy riadia inštinktom predátorov a preto cielia predovšetkým na mladšie a slabšie jedince. Vytýkal žalovanému, že za každým konaním a dianím u žalobcu hneď vidí iba problém a podozrivú aktivitu. Kladie si otázku, či to náhodou nesúvisí s tým, že sa žalobca ako jediný aj so svojím otcom odvážili odporovať nezákonným a pochybným postupom konkrétnych pracovníkov žalovaného a brániť svoje práva aj súdnou cestou. Poukázal na protokol z miestneho šetrenia škody zo dňa 20.08.2021, kde podľa neho došlo k dopisovaniu v časti popisu ochranného technického zariadenia za slovom „dobrý“ ďalšie slovo „len čiastočne, zlý“, pričom žalobca podpisoval protokol v stave, keď tam bolo iba slovo „dobrý“. Nie je známe koľko ďalších protokolov mohlo byť takto pozmeňovaných.
Duplika žalovaného nebola podaná.
Posúdenie opodstatnenosti žalôb - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
38. Uznesením č. k. 75S/31/2022-72 zo dňa 17.06.2022 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 75S/31/2022, sp. zn. 75S/32/2022, sp. zn. 75S/33/2022, sp. zn. 75S/34/2022, sp. zn. 75/36/2022 a sp. zn. 75/37/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 75S/31/2022. Správny súd aplikoval ustanovenie § 65 ods. 1 SSP a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania. Následne ďalším uznesením č. k. 75S/31/2022-196 zo dňa 13.12.2022 správny súd spojil na spoločné konanie z rovnakých dôvodov predmetné veci vedené v spoločnom konaní pod sp. zn. 75S/31/2022 s vecou sp. zn. 75S/38/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 75S/31/2022.
39. Žalobca navrhol vo veci nariadiť pojednávanie, preto správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 08.02.2023 nariadenom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP za účasti oboch účastníkov konania, ktorí sa na pojednávaní vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov. Rozsudok bol vyhlásený dňa 22.02.2023, ktorý termín bol oznámený podľa § 116 SSP účastníkom konania po skončení pojednávania.
40. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetných správnych žalobách, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov, po preskúmaní rozhodnutí žalovaného, ako aj jeho postupu ktorý ich vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto ich zamietol podľa § 190 SSP.
41. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
42. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorými nepriznal žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus) na domestikovaných živočíchoch, rozhodujúc ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, keď predmetnými rozhodnutiami s poukazom na § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. (prvé štyri prípady) a na § 101 ods. 3 cit. zákona (ostatné prípady) rozhodol, že štát náhradu škody nezaplatí, keďže neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom.
Relevantná právna úprava
43. Podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny; štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"), na vybraných domestikovaných živočíchoch.
44. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; náhradu škody na vybraných domestikovaných živočíchoch, rybách, včelstvách a včelárskych zariadeniach a drevinách možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom. Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
45. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi vzniknutú škodu podľa tohto zákona do 60 dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie škody 48 hodín od jej zistenia. Pri škode na rybách poškodený písomne oznámi orgánu ochrany prírody vznikajúcu
škodu podľa tohto zákona po zistení výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb.
46. Podľa § 100 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.; právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to ak ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach, nepozbieraných poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch alebo poľovnej raticovej zveri, do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
47. Podľa § 100 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.; právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku 1.
48. Podľa § 100 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť.
49. Podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla, ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote určenej týmto orgánom.
50. Podľa § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3.
51. Podľa § 101 ods. 1 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody (§ 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne zisťovanie za účasti poškodeného a organizácie ochrany prírody, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy.
52. Podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.
53. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená.
54. Podľa § 102 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.; na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, 121a) ak tento zákon neustanovuje inak.
55. Podľa § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. v znení platnom od 01.06.2021 do 31.12.2022; poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa § 44 na vybraných domestikovaných
živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach je podmienené vykonaním aspoň jedného z nasledovných preventívnych opatrení v čase pred vznikom a počas vzniku škody: a) pri ovciach, kozách a dobytku je zabezpečený aktívny dohľad pastiera a prítomný pastiersky strážny pes, ktorý je voľne pustený pri stáde; aktívny dohľad pastiera sa nevyžaduje, ak sú zvieratá umiestnené v uzatvorenom objekte, ako je uzavretá ohrada, oplotenie, košiar alebo elektrický ohradník, b) umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za elektrickým ohradníkom, c) umiestnenie včelstiev a včelárskych zariadení v zamrežovanej kovovej klietke s veľkosťou oka najviac 10 cm x 10 cm alebo na vyzdvihnutej plošine umiestnenej vo výške aspoň 3 m nad zemou a s vysunutím okraja plošiny od podporných stĺpov aspoň 60 cm, d) umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za uzavretou ohradou alebo oplotením v zastavanom území obce s výškou aspoň 140 cm alebo v uzavretej stavbe, ako je stajňa alebo maštaľ.
56. Podľa § 46 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. v znení platnom od 01.06.2021; žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa, b) uvedenie miesta a rozsahu škody, c) označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho zisťovania podľa § 101 ods. 1 zákona, d) opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody, e) spôsob poskytnutia náhrady škody.
57. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. v znení platnom od 01.06.2021; k žiadosti o náhradu škody sa pripája a) lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby, b) výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby, c) doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch, d) doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách a e) iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody
58. Podľa § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z.; okresný úrad rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102.
59. Podľa § 81 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z.; všeobecné predpisy o správnom konaní 112) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102.
60. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
61. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok); správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
62. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
63. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
64. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára (1). Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti (2). Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví (3).
65. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. (Ústava SR); štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
66. Podľa čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Z. z.; každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
67. Náhradu škody spôsobenej živočíchmi upravuje ôsma časť zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v ustanoveniach §§ 97-102. Z ustanovenia § 97 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, kedy a za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi, ktoré v zozname stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 písm. b) tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú na vybraných domestikovaných živočíchoch. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že uplatnená náhrada škody mala byť spôsobená chráneným živočíchom, ktorým je vlk dravý - Canis lupus na domestikovanom živočíchovi, ktorým sú ovce, aj barany a jahňatá. Pokiaľ ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, možno v zmysle § 98 ods. 1 citovaného zákona poskytnúť náhradu škody, len ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom, pričom podrobnosti o nich ustanovila vyhl. č. 170/2021 Z. z. v § 45 ods. 1, pre posudzované prípady v znení platnom do 31.12.2022. Čo sa týka rozsahu náhrady škody pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom (§ 99 ods. 3 citovaného zákona), pričom sa uhrádza skutočná škoda. Vzniknutú škodu je potrebné oznámiť písomne, rovnako aj uplatniť právo na náhradu škody, a to v lehotách ustanovených zákonom, inak právo na náhradu škody zanikne. Náhradu škody je možné priznať len v prípade existencie všetkých zákonom určených podmienok, za ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi a v prípade preukázania splnenia podmienok nároku na náhradu škody. Primárne ich tvrdí a preukazuje žalobca, a to oznámením škody a uplatnením nároku na jej náhradu kvalifikovanou žiadosťou spolu s predpísanými prílohami v zmysle 100 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 46 ods. 1 a 2 vykonávacej vyhl. č. 170/2021 Z. z. Žalovaný verifikuje správnosť údajov a opodstatnenosť žiadosti.
68. Správny súd po preskúmaní žalobami napadnutých rozhodnutí výlučne v rozsahu žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP dospel k záveru, že žalovaný ani v jednom z posudzovaných prípadov nepochybil, ak rozhodol, že žalobcovi náhradu škody nezaplatí.
69. Žalobca v správnych žalobách používa pojem „tvrdenia“ orgánu verejnej správy o vypnutom ohradníku z elektrickej siete, o voľne sa pasúcom stáde oviec a o tom, že elektrickým ohradníkom s tromi vodičmi neprechádzal žiadny prúd a namieta ich nesprávnosť. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že orgán verejnej správy nemá vo vzťahu k týmto skutočnostiam „tvrdenia“, ale „zistenia“ z vykonaného dokazovania. Tieto skutočnosti pritom mohli byť zistené aj iným spôsobom ako len z miestneho zisťovania. Úlohou orgánov verejnej správy je vykonať dokazovanie za účelom zistenia relevantných skutočností pre právne posúdenie veci, pričom konkrétne zistenia vyplývajúce z
dokazovania pomenuje, označí to, čo zistil, pričom v danom prípade tieto zistenia dotvárajúce skutkový stav veci môžu vyplývať aj z iných postupov žalovaného ako len z miestneho zisťovania. Je nepochybné, že zákon pre overenie splnenia podmienok pre náhradu škody vyžaduje miestne zisťovanie. To ale podľa správneho súdu neznamená, že ak orgán verejnej správy zistí súvisiace skutočnosti iným postupom ako miestnym zisťovaním, tieto nemožno pri rozhodovaní použiť.
70. Nie je spornou skutočnosťou, že miestne zisťovanie 22.09.2021 (týka sa rozhodnutia preskúmavaného na základe žaloby sp. zn. zn. 75S/31/2022 a žaloby sp. zn. 75S/37/2022) nebolo uskutočnené za účasti žalobcu ako poškodeného, ale zároveň je preukázané aj to, že žalobca následne po vykonaní kontroly zamestnancami žalovaného a organizácie ochrany prírody dňa 22.09.2021 nevyvinul náležitú súčinnosť preverenia zistených skutočností, zároveň nedošlo k podpísaniu protokolu z jeho strany, z čoho možno vyvodiť, že k miestnemu zisťovaniu ani nedošlo. Ustanovenie § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. upravuje, že orgán ochrany prírody po ohlásení škody uskutoční do troch dní miestne zisťovanie za účasti poškodeného a organizácie ochrany prírody, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy. Nemožno tvrdiť, že by orgán ochrany prírody nevykonal úkony za účelom splnenia tejto požiadavky zákona, t. j. uskutočniť miestne zisťovanie za účasti poškodeného (ako to vyplýva zo záznamu spísaného žalovaným zo dňa 22.09.2021), o čo poškodený nemal záujem, čím sa sám zbavil možnosti preukázať splnenie potrebných podmienok zákona, teda predmetu škody a stavu preventívnych opatrení. Účelom miestneho zisťovania je „operatívne“ preveriť zo strany orgánu ochrany prírody, či sú splnené zákonom predpokladané podmienky pre uznanie uplatneného nároku na náhradu škody poškodeným a vhodným spôsobom zaistiť dôkazy na tvare miesta, ktorých preukaznosť sa plynutím času rýchle oslabuje. Len v prípade preukázania splnenia zákonných podmienok, teda ak by bolo zistené, že škodu spôsobil určený živočích, že škoda bola spôsobená na vybraných domestikovaných živočíchoch, že boli splnené podmienky nároku na náhradu škody v podobe vykonaných a existujúcich primeraných preventívnych opatrení (pred škodou a v čase vzniku škody) ustanovených vyhláškou č. 170/2021 Z. z. (§ 45 ods. 1 v znení platnom v čase vzniku predmetných škôd) v spojení s § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, ďalej, že vzniknutá škoda bola písomne oznámená v zákonom stanovenej lehote do 48 hodín od jej zistenia (§ 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.), že nárok na náhradu škody bol uplatnený v zákonom stanovenej subjektívnej lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel a najneskôr do uplynutia objektívnej lehoty šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla (§ 100 ods. 2 písm. b) cit. zákona), teda že nedošlo k preklúzii práva (§ 100 ods. 4 cit. zákona), a zároveň neexistujú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, až v takom prípade môže orgán ochrany prírody zaplatiť náhradu škody poškodenému. Aj keď v danom prípade miestne zisťovanie nebolo uskutočnené, správny súd prihliadol na to, že sám žalobca nevyvinul potrebnú súčinnosť za účelom jeho uskutočnenia. Nespochybňuje pritom, že absencia miestneho zisťovania je vadou v postupe žalovaného, ale vzhľadom na okolnosti veci a ďalšie zistenia žalovaného zadokumentované v pripojenej fotodokumentácii, ktorá je súčasťou administratívnych spisov, správny súd dospel k záveru, že táto vada sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Žalobca síce nesúhlasí s „tvrdeniami“ žalovaného, tieto však vyplývajú z riadne zadokumentovaných zistení, pričom ale sám neoznačil ani nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorým by takto preukázané zistenia žalovaného vyvrátil.
71. V ďalších prípadoch pri posudzovaní zákonnosti žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného správny súd mal preukázanú skutočnosť, že žalobca po miestnom zisťovaní dňa 26.10.2021 (sp. zn. 75S/32/2022), dňa 15.10.2021 (sp. zn. 75S/33/2022), dňa 08.10.2021 (sp. zn. 75S/34/2022), dňa 13.10.2021 (sp. zn. 75S/36/2022), dňa 28.09.2021 (sp. zn. 75S/38/2022) podpísal protokoly z miestneho zisťovania uskutočnené v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. V týchto veciach bolo preukázané, že neboli splnené zákonné podmienky, len za splnenia ktorých možno priznať poškodenému uplatnenú náhradu škody. Žalobca v žalobách poukazuje na nový spôsob merania, ktorými mala byť neskôr preukázaná skutočnosť, že v protokole sú uvádzané nepravdivé údaje o tom, že v elektrických ohradníkoch neprúdil elektrický prúd, keďže takéto závery mali vyplynúť z neodborného merania, ktoré podľa žalobcu bolo vykonané nesprávnym technologickým postupom bez certifikovaného meradla. Žalobca iba hypoteticky poukazuje to, že pokiaľ by sa meranie vykonávalo týmto spôsobom, došlo by sa k iným zisteniam, ktoré sú zaznamenané v protokoloch. Správny súd považuje obranu žalobcu za účelovú ak spochybňuje závery z miestneho zisťovania uvedené v protokoloch, ktoré riadne podpísal. V zmysle § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. v znení platnom od 01.06.2021 do 31.12.2022 vyplýva, že elektrický ohradník ako jedna z preventívnych opatrení pre poskytnutie náhrady škody mal byť funkčný v čase pred vznikom a počas vzniku škody. To, že bolo preukázané pri kontrole elektrického
ohradníka v novembri 2021, že bol funkčný je irelevantné a nič nehovorí o tom, že bol v takomto stave aj počas vzniku šetrených škôd. Žalobca síce poukazuje na nový spôsob merania, ale nepreukazuje tým iný ako žalovaným zistený a zdokumentovaný skutkový stav, pričom významné je to, či práve v čase vzniku škody boli zo strany žalobcu vykonané primerané preventívne opatrenia a práve táto skutočnosť nebola preukázaná a zároveň to bolo aj nesporne potvrdené samotným žalobcom, ktorý protokoly z miestneho zisťovania podpísal s konštatovanými zistenými nedostatkami a nič nenamietal. Následné spochybňovanie zistení spísaných v protokoloch je irelevantné najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je podložené takými dôkazmi, ktorými by žalobca vedel preukázať, že práve v čase vzniku škodových udalostí preventívne opatrenia boli splnené. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Dôležité je miestne zisťovanie ako bezprostredné zdokumentovanie škodových udalostí, čo sa zachytí v protokole. To, čo je uvedené v protokole možno vyvrátiť, ale len dôkazmi, nie iba nepodloženým tvrdením. Protokol obsahuje/zdokumentuje zistené skutočnosti. Protokol podpisujú osoby prítomné pri miestnom zisťovaní, čím potvrdzujú zdokumentované zistenia. Vyvrátiť tieto zdokumentované zistenia je možné len na základe relevantných dôkazov a nie iba tvrdeniami nepodloženými dôkazmi.
72. Orgán verejnej správy nemohol priznať uplatnenú náhradu škody, keďže mal preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok, len za ktorých môže náhradu škody priznať. Žalobca nepreukázal opak, teda že má nárok na náhradu škody, že splnil primerané preventívne opatrenia, ktoré sa od neho vyžadovali v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 45 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Správny súd poukazuje tiež na to, že právna úprava predpokladá vykonanie „primeraných“ opatrení, z čoho vyplýva, že nestačí len vykonanie akýchkoľvek opatrení, ale opatrenia primerané okolnostiam veci. Ak teda žalovaný vytýkal, že tie opatrenia, ktoré vykonal žalobca sú nedostatočné vzhľadom na opakujúce sa útoky svorky vlkov a v protokoloch mu uviedol, aké opatrenia na predchádzanie vzniku škôd má ešte urobiť, postupoval správne. Žalovaný zistil, že neboli splnené opatrenia uložené žalobcovi a Z. M. pri miestnom zisťovaní dňa 09.08.2021. Elektrický ohradník nebol v takom funkčnom stave, aby zabránil vniknutiu vlkov. Vodiče neboli stále doplnené ani vymenené a ak aj viedli prúd, tento bol slabý. Ako uložené preventívne opatrenia bolo uvedené oprava elektrického ohradníka, pustené pastierske psy a nocovanie oviec pri košiari. Pokiaľ je v protokoloch konštatované, že psy boli uviazané, svedčí to jednak o nevykonaní uloženého preventívneho opatrenia, ale zároveň o nesplnení preventívneho opatrenia priamo vyplývajúceho z vyhlášky č. 170/2021 Z. z., že mal mať aj pustené psy, keď z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. a) vyplýva, že aktívny dohľad pastiera môže suplovať elektrický ohradník, ale nie voľne pusteného strážneho psa, teda pes by mal byť voľne pustený aj keď má elektrický ohradník.
73. Podľa správneho súdu v predmetných prípadoch bolo preukázané, že neboli splnené podmienky ustanovené zákonom pre zaplatenie náhrady škody podľa ôsmej časti zákona č. 543/2002 Z. z (§ 97 a nasl.), keď bolo preukázané, že zo strany žalobcu neboli prijaté primerané preventívne opatrenia na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov pred určeným živočíchom. Posudzovanie primeranosti preventívnych opatrení prináleží žalovanému, pričom je na jeho úvahe vyhodnotiť, či preventívne opatrenia sú dostatočnými, alebo nie. Navyše z ustanovenia § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že náhradu škody „možno“ poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia, z čoho možno vyvodiť, že sa jedná o fakultatívny nárok v tom zmysle, že je na úvahe žalovaného, či existujúce opatrenia vyhodnotí za primerané zodpovedajúce § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. a či bude považovať za naplnený zákonný predpoklad pre možnosťposkytnutia náhrady škody. Ak by zákonodarca mienil priznať náhradu škody vždy pri prijatých primeraných preventívnych opatreniach zvolil by text predmetného ustanovenia: „poskytne“ a nie „možno“ poskytnúť.
74. Orgán verejnej správy neposkytol náhradu škody v prvých štyroch prípadoch (sp. zn. 75S/31/2022, 75S/32/2022, 75S/33/2022 a 75S/34/2022) s odkazom na § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., ako to vyplýva z označenia predmetu konania v záhlaví žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného, čo by znamenalo nezaplatenie náhrady škody pre vady žiadosti a jej príloh, čo ale nie je priliehavé výroku a odôvodneniu samotných rozhodnutí. Rozhodujúcim je pritom výrok, ktorý musí korešpondovať s odôvodnením rozhodnutia. Zo zisteného skutkového stavu, aj zo slovného vyjadrenia výroku, ale aj odôvodnenia nepriznania nároku na náhradu škody je nepochybné, že skutočným dôvodom rozhodnutí žalovaného bolo nesplnenie podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom, konkrétne § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z., keďže žalovaný neakceptoval žalobcom prijaté opatrenia za primerané okolnostiam predmetných vecí, teda za dostatočné, aby bola zabezpečená ochrana domestikovaných živočíchov pred útokom vlka dravého.
Napokon proti takémuto právnemu posúdeniu veci (§ 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.) žalobca ani nebrojil, jeho skutková a právna argumentácia smerovala voči rozhodnutiam žalovaného, ktorý nezaplatil žalobcovi uplatnenú škodu pre nepreukázanie splnenia podmienok nároku na náhradu škody (§ 101 ods. 3 v spojení s § 98 ods. 1, resp. § 100 ods. 4 citovaného zákona).
75. Žalovaný nezaplatil náhradu škody v ďalších troch prípadoch s odkazom na § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., v zmysle ktorého orgán ochrany prírody zaplatí náhradu škody v zmysle § 101 ods. 1 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z. (do štyroch mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch do šesť mesiacov od doručenia žiadosti o náhradu škody) za predpokladu, ak zistí, že sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom na náhradu škody a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody a o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody. Splnenie zákonných podmienok na náhradu škody a neexistencia pochybností (o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody) musia byť naplnené kumulatívne, inak uplatnenú náhradu škody nemožno žalobcovi žalovaným priznať. Ak žalovaný primárne vo všetkých veciach zistil, že nie sú splnené podmienky ustanovené zákonom (§ 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.), potom otázka eventuálnej existencie v zákone uvádzaných pochybností je už irelevantnou. Žalobca napriek rozsiahlej argumentácii v žalobách nevyvrátil záver žalovaného, ktorý žalovaný podložil zadokumentovanými zisteniami, fotodokumentáciou z miestnych zisťovaní a ktoré vyplývajú z protokolov podpísaných samotným žalobcom, že zo strany žalobcu neboli prijaté dostatočné primerané preventívne opatrenia na ochranu jeho domestikovaných živočíchov pred určeným živočíchom vlkom dravým. Najmä nebola preukázaná skutočnosť, že táto podmienka nároku na náhradu škody bola splnená v čase vzniku jednotlivých škôd, resp. v čase pred nimi. Z chronologického sledu dátumov obhliadok pri úkone miestneho zisťovania nie je spornou skutočnosťou, že žalobca bol upovedomovaný o nedostatočnom stave elektrického ohradníka a bol vyzývaný na jeho opravu, resp. bolo žalobcovi uložené v protokole prijať aj ďalšie účinnejšie preventívne opatrenia, ktoré preukázateľne zo strany žalobcu neboli vykonané. Pre posúdenie nároku na náhradu škody nie je podstatné z akého dôvodu žalobca nepristúpil k vykonaniu opatrení, ktoré boli uvedené v protokoloch. Pritom nedostatky zaznamenané v protokole dátumovo predchádzajúcom ďalšej škodovej udalosti sú dôkazom toho, že primerané preventívne opatrenia pred vznikom každej nasledujúcej škodovej udalosti neboli prijaté. Miestne zisťovania v súvislosti s posudzovanými prípadmi boli uskutočnené v dňoch 28.09.2021, 08.10.2021, 13.10.2021, 15.10.2021, 26.10.2021 a predchádzalo im sporné komisionálne kontrolné šetrenie bez prítomnosti žalobcu dňa 22.09.2021, ktorého výsledky - zistenia boli zaznamenané v písomnom Zázname zo dňa 22.09.2021 a vo fotodokumentácii vykonanej na mieste. Nebolo možné žalovaným zohľadniť ani skutočnosť, že príslušný orgán neudelil výnimku na odstrel vlka na žiadosť žalobcu.
76. V predmetných prípadoch žalovaný postupoval správne, v súlade s ustanovením § 103 ods. 3 prvá veta a contrario zákona č. 543/2002 Z. z., ak po zistení, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 1 vyhlášky 170/2021 Z. z., náhradu škody žalobcovi nezaplatil. Žalobami napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom tvrdenia žalobcu v žalobách sú nepodložené a hovoria len o hypotetickom splnení podmienok pre uplatnenú náhradu škody v čase vzniku jednotlivých škodových udalostí. V tých prípadoch, kde navyše nebola preukázaná ani samotná škoda, keď kadáver nebolo možné zidentifikovať, žalobca dodatočne nepredložil fotodokumentáciu, uhynuté ovce neboli predložené pri miestnom zisťovaní k nahliadnutiu, rozhodol žalovaný správne, ak aplikoval § 101 ods. 3 posledná veta zákona č. 543/2002 Z. z. a náhradu škody nezaplatil. Zároveň pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 98 ods. 1 tohto zákona v spojení s citovanou vyhláškou obstojí nepriznanie náhrady škody aj podľa § 101 ods. 3 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z. a contrario.
77. V prípadoch preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného napadnutých správnymi žalobami sp. zn. 75S/37/2022 a sp. zn. 75S/38/2022 žalovaný správne vzhľadom na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., keď rozhodol, že poškodenému uplatnenú náhradu škody nezaplatí z dôvodu zistenia nesplnenia podmienok ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. Jednak išlo o vylúčenie možnosti poskytnúť náhradu škody z dôvodu, že žalobcom neboli preukázateľne prijaté primerané preventívne opatrenia v zmysle § 98 ods. 1 citovaného zákona v spojení s § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Stav vyžadovaných preventívnych opatrení v týchto prípadoch bol preverovaný komisionálnym šetrením dňa 22.09.2021 a prostredníctvom miestneho zisťovania uskutočneného podľa § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. dňa 28.09.2021. Výsledkami šetrenia
a vykonaného dokazovania nebola preukázaná skutočnosť, že žalobca splnil podmienky nároku na náhradu škody, teda, že prijal primerané preventívne opatrenia v zmysle vyhlášky č. 170/2021 Z. z. v znení platnom v čase vzniku škôd, čo vyplýva aj z nasledujúcich protokolov z miestneho zisťovania podpísaných žalobcom, z ktorých vyplýval pretrvávajúci nevyhovujúci technický stav elektrických oplôtkov. Zároveň v prípade sp. zn. 75S/37/2022 išlo o nesplnenie ďalšej zákonnej podmienky, a to písomnej formy oznámenia vzniknutej škody v lehote v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., s ktorou skutočnosťou zákon spája preklúziu (zánik) práva v zmysle § 100 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., čo neumožňovalo uplatnený nárok priznať. Ak žalobca poukazoval na to, že hlásil škody v minulosti aj telefonicky, správny súd zastáva názor, že zaužívanie a akceptovanie postupu počas dlhšej doby nemá za následok automaticky jeho správnosť. Oznámenie vzniknutých škôd by malo mať formu preukaznú, zdokumentovanú a preto aj ustanovenie § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyžaduje vzniknutú škodu ozmámiť písomne.
78. V súlade s § 139 ods. 2 SSP zodpovedal správny súd len na podstatné žalobné body, t. j. posudzoval len podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty. Na námietky žalobcu uplatnené po lehote, uvádzané ako nové skutočnosti mimo žalobných bodov, či už v replike alebo v prednese na pojednávaní, ako aj na skutočnosti nesúvisiace s posudzovanými prípadmi (iné protokoly), správny súd nebol oprávnený prihliadnuť s poukazom na § 62 ods. 1 SSP a § 181 ods. 1 SSP.
79. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd všetky žaloby žalobcu, zákonnosť ktorých posudzoval v spoločnom konaní pod sp. zn. 75S/31/2022, ako nedôvodné zamietol, aplikujúc § 190 SSP.
80. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
81. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.