Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-76S-65-2022.pdf
PDF · 180.72 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-76S/65/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. A. XX/XX, XXX XX D., podnikajúci ako SHR Vladimír Magna, miesto podnikania Na Vladárke 51/28, 976 33 Poniky, IČO: 41 968 964, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OSZP3-2022/016809-007 zo dňa 13. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2022/016809-007 zo dňa 13. júna 2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len „žalovaný“) ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 525/2003 Z.z.“) a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zákon č. 543/2002 Z.z.“), na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.05.2022 o náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom – vlkom dravým (Canis lupus) podľa § 100 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodol, že štát nezaplatí škodu, keďže neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom a osobitné predpisy ako aj ostatné ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny ostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté.
2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že škoda vlkom dravým vznikla dňa 25.04.2022, pričom bola oznámená podľa § 100 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny do 48 hodín od jej zistenia. Následne žalovaný v zákonnej lehote t. j. do 3 dní uskutočnil miestne šetrenie za účasti žiadateľa dňa 28.04.2022, spísal protokol a zaistil vhodným spôsobom dôkazy. Žiadateľ/žalobca žiadosťou zo dňa 23.05.2022 požiadal o zaplatenie náhrady škody, ktorá mala vzniknúť na 3 kusoch čistokrvných baranov v k. ú. D., parcela č. KN-C 3126/1, v lokalite Široká. Celková požadovaná výška náhrady škody predstavovala 4 650 eur. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 97 a 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a uviedol, že žalobca si uplatnil nárok v zmysle podanej žiadosti 1500 eur za 1
ks plemenného barana na základe doloženej faktúry od GRANEALAM, s.r.o. Ďalej uviedol, že pri určovaní výšky náhrady škody postupuje okresný úrad podľa listu Ministerstva životného prostredia SR č. 7558/2021,6.1/32254/2021 zo dňa 15.06.2021, v ktorom je obsiahnutá informácia o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou.“ V uvedenom cenníku sa cena plemenného barana vypočítava zo skutočnej nákupnej ceny plemenného barana v závislosti od doby pôsobenia v plemenitbe. Žalovaný uviedol, že uvedenú informáciu si overoval u E. F. – riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz a z telefonátu vyplynulo, že chovateľ plemenného barana musí jednoznačne preukázať pôvod barana, tzn. musí mať vystavený doklad (osvedčenie) o plemene zvieraťa. Na túto skutočnosť bol podľa žalovaného upozornený aj žalobca, preto k žiadosti o náhradu škody doložil aj doklad (osvedčenie) o čistokrvnom plemennom zvierati.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že škoda na baranoch sa stala dňa 25.04.2022 a do spisu spolu so žiadosťou o náhradu škody bol doložený aj doklad o čistokrvných plemenných zvieratách (baranoch), avšak predmetný doklad bol vyhotovený až dodatočne po smrti baranov dňa 02.05.2022 (podpísaný E. F.). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca opätovne zavádza žalovaného a predkladá mu fiktívne resp. dodatočne vyhotovené doklady. Falšovanie listinných odkladov predkladaných okresnému úradu pritom možno klasifikovať ako podvod.
4. Žalovaný ešte uviedol, že dáva do pozornosti, že pri minulých a terajších šetreniach si všíma podozrivých náhod pri usmrtených zvieratách. Pri doložených podkladoch k žiadosti o náhradu škody je súčasťou žiadosti aj evidencia hospodárskych zvierat (CEHZ). Z tejto podľa žalovaného vyplýva, že pri časti škôd spôsobených vlkom dravým dochádza k usmrteniu hospodárskych zvierat, ktoré dosahujú maximálnu dĺžku života 1 a pol roka. V tomto prípade boli usmrtené tri barany narodené dňa 07.01.2021 (ušná známka SK000003693837), dňa 10.01.2021 (ušná známka SK000003693840) a dňa 15.01.2021 (ušná známka SK000003693844). Pri tak veľkom stáde zvierat, aké majú žalobca a G. B., je viac než podozrivé, aby si vlky vyberali zvieratá podľa dátumu narodenia. Žalovaný ešte uviedol, že bude trvať do budúcnosti na tom, aby sa okolo elektrického ohradníka, v ktorom dochádza k obrovským škodám na hospodárskych zvieratách, umiestnili fotopasce. Podľa žalovaného nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovení o náhrade škody spôsobenej chráneným živočíchom v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR.
Správna žaloba – žalobné body
5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
6. Žalobca považoval správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné s tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)); je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP); a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
7. V danej veci nebolo a nie je podľa žalobcu sporné, či žalobcovi vznikla škoda na domestikovaných hospodárskych zvieratách z dôvodu útoku chráneného živočícha vlka dravého (pretože táto mu preukázateľne vznikla), ale či vznikol aj nárok na náhradu takto spôsobenej škody. Vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že údajne „neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zákonom“, a v jeho odôvodnení tiež uviedol, že údajne „nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovení o náhrade škody spôsobenej chráneným živočíchom v súlade so zák. 543/2002 Z.z. a vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z.“ Aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného je nepochybné, že: a) žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za oprávnené domestikované zvieratá v zmysle ust. § 97 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny; b) škodcom bol určený živočích, za ktorého zodpovedá poškodenému štát v zmysle ust. § 97 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s ust. § 44 a prílohy č. 39 vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška MŽP SR“); c) žalobca si uplatnil nárok predpísaným spôsobom a v zákonom stanovených lehotách v zmysle ust. § 100 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s ust. § 46 vyhlášky MŽP SR.
8. Žalobca uviedol, že vyvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie tejto správnej žaloby z toho, že bol ako účastník konania o nároku na náhradu škody spôsobenej chráneným dravým živočíchom ukrátený napadnutým rozhodnutím žalovaného na svojich právach a právom chránených záujmoch. Namietal predovšetkým, že sa žalovaný dôsledne neriadil ustanoveniami § 86 ods. 1, § 99 ods. 3, § 100 ods. 7, § 101 ods. 2 a 3 a § 102 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, a ani ustanoveniami § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa žalobcu žalovaný nevykonal posúdenie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej určeným živočíchom správne, svedomite, riadne a v súlade so zákonnou úpravou. Napadnuté rozhodnutie žalovaného pokladá žalobca za nezákonné, jeho odôvodnenie za nepostačujúce, nepresvedčivé a navyše zmätočné. Aby poškodenému vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom na domestikovaných zvieratách, musí byť kumulatívne splnených niekoľko podmienok a predpokladov, pričom ich naplnenie by mal žalovaný iba overiť a potom podľa toho následne rozhodnúť. Jedná sa predovšetkým o: a) včasné nahlásenie vzniknutej škody poškodeným, b) zistenie pôvodcu škody, c) overenie splnenia primeraných preventívnych opatrení, d) včasné podanie žiadosti o náhradu škody poškodeným.
10. V danej veci je nepochybné, že žalobca vzniknutú škodu riadne a včas nahlásil, a rovnako si aj riadne a včas uplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody. Súčasne žalovaný do protokolu z miestneho šetrenia spôsobenej škody zo dňa 28.04.2022 uviedol, že pôvodcu škody bolo možné jednoznačne určiť a že ním je vlk dravý. A napokon v tom istom protokole žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu boli urobené primerané preventívne opatrenia, keďže ovce boli uzavreté v elektrickom ohradníku, ktorý bol v dobrom technickom stave. Napriek splneniu všetkých uvedených podmienok žalovaný zaplatenie náhrady škody žalobcovi napadnutým rozhodnutím odmietol, čím postupoval nezákonne a v rozpore s rozsahom svojej právomoci.
11. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia krivé obvinenie z údajnej a vyfabulovanej trestnej činnosti, keď konštatoval, že „..žiadateľ A. B. opätovne zavádza okresný úrad a predkladá mu fiktívne, respektíve dodatočne vyhotovené doklady. Pritom falšovanie listinných dokladov predkladaných na okresný úrad za účelom navýšenia požadovanej sumy za náhradu škody možno klasifikovať ako podvod, ktorý podlieha riešeniu v zmysle platných právnych postupov a platnej legislatívy...“. V danej veci nie je vôbec zrejmé, prečo sa žalovaný uchýlil k takémuto nedôvodnému slovnému výpadu voči žalobcovi, keďže žalobca nikdy (a už vôbec nie opätovne) žalovaného nezavádzal, nepredložil žiadne falšované, ani fiktívne a už tobôž nie falšované doklady, a ani sa nedopustil žiadneho podvodného konania. Žalovaný žalobcovi vyčítal, že predložil potvrdenie od Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku ohľadom potvrdenia identity usmrtených čistokrvných baranov zo dňa 02.05.2022, hoci k škode (ich usmrteniu vlkom) došlo už dňa 25.04.2022. Žalobca však už pri podpisovaní protokolu o miestnom šetrení škody dňa 28.04.2022 na jeho záver výslovne vlastnoručne dopísal, že tri kusy zabitých mladých baranov „nemá ešte potvrdenie o pôvode“ (skratka PoP), pretože sa jednalo o jedince „pripravené na trh“, kde sa im vystaví uvedené PoP. Žalobca tiež uviedol, že „potvrdenie o identite (skratka PoI) namiesto PoP dodá ZCHOK“ (t.j. Zväz chovateľov oviec a kôz). Napokon žalobca uviedol, že „potvrdenie o identite je podkladom na NT (t.j. nákupný trh) a vystavenie PoP“. Potvrdenie o identite vystavil žalobcovi príslušný zväz chovateľov a žalobca bol povinný za vystavenie potvrdenia dokonca zaplatiť spracovateľský poplatok v zmysle platného cenníka zväzu. To, že potvrdenie bolo vystavené až po usmrtení baranov, ktorých sa potvrdenie týkalo, nemá žiadny vplyv na platnosť, úplnosť a výpovednú hodnotu obsahu potvrdenia o identite, pretože zväz potvrdil, že usmrtené zvieratá boli čistokrvné plemenné barany, čo malo význam z hľadiska kritérií posudzovaných žalovaným pri určovaní výšky náhrady škody. Z uvedeného preto nie je vôbec zrejmé ako dospel žalovaný k ním formulovaným záverom a obvineniam, ktoré samy osebe napĺňajú skutkovú podstatu trestných činov ohovárania a poškodzovania cudzích práv v jednočinnom súbehu so zneužívaním právomoci verejného činiteľa.
12. Aj v jednom z nasledujúcich odsekov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prezentoval žalovaný skôr svoje nemiestne úvahy a bezobsažné fabulácie ako vecnú dokumentáciu skutkového stavu veci, keď uvádza, že „...okresný úrad ... si všíma podozrivých náhod...“, „...neušlo pozornosti okresného úradu...“, „...je viac než podozrivé, aby si vlky vyberali zvieratá podľa dátumu narodenia...“ alebo že „...okresný úrad bude do budúcnosti trvať na tom, aby sa okolo elektrického ohradníka ... umiestnili fotopasce...“. Žalobca namietal, že nie je v jeho ľudskej moci „prikázať“ jednotlivým členom útočiacej svorky vlkov, ktoré ovce alebo barany zo stáda si majú „vybrať“ ako svoju korisť, keďže sa vždy riadia inštinktom predátorov a preto cielia predovšetkým na mladšie (čiže samozrejme aj slabšie) jedince. To, čo je ľuďom venujúcim sa chovu hospodárskych zvierat z každodennej práce zrejmé a prirodzene zrozumiteľné, vydáva žalovaný za akýsi svoj vlastný (avšak nadovšetko bizarný) „objav“ a výsledok jeho „všímania“ a „pozornosti“. Okrem toho, to čo žalovaný vydáva za „podozrivú náhodu“, môže byť len výsledkom uskutočňovania nevyhnutných zootechnických opatrení a postupov žalobcu, na ktoré je v zmysle platnej legislatívy nielen oprávnený, ale aj povinný, a ktoré mu tiež vyplývajú z projektových a zmluvných úloh ohľadom welfare manažmentu stáda. Jedná sa predovšetkým o cielené selekcie a osobitné držanie jedincov a ich skupín v menších čriedach pokiaľ sa napr. ovce strihajú, resp. keď im je potrebné čistiť kopytá alebo keď dochádza k príprave jedincov na ich komisionálne posudzovanie pred umiestnením na nákupný trh (ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade). Žalobca ďalej uviedol úvahu o tom, že postup žalovaného môže odôvodňovať aj prístup žalobcu, keďže sa rozhodol brániť svoje práva aj súdnou cestou.
13. Skutočná škoda sa prejavuje zmenšením majetku poškodeného a prezentuje majetkové hodnoty, ktoré (by) bolo nutné vynaložiť na uvedenie vecí do predošlého stavu. Pokiaľ by nebola preukázaná, tak potom by sa jednalo o cenu na trhu obvyklú za nadobudnutie určenej majetkovej hodnoty. Náhrada škody má aj podľa judikatúry súdov plniť reparačnú funkciu, teda zabezpečiť kompenzáciu vzniknutej majetkovej ujmy vo sfére poškodeného. Žalobca preto namietal, že neoprávneným nepriznaním požadovaného nároku na náhradu škody spôsobenej určeným živočíchom zo strany žalovaného došlo k úplnému popretiu ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny a Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Žalovaným odmietnuté vyplatenie náhrady škody je nielen neodôvodnené a nepodložené, no súčasne nijako nezohľadňuje ani špecifiká žalobcom chovaného ohrozeného plemena oviec pôvodnej valašky. Vlkom usmrtené plemenné barany pochádzali z chovu žalobcu, ktorý bol niekoľkokrát opakovane najlepšie hodnotený na rôznych poľnohospodárskych výstavách a získal celú škálu ocenení. Ovce pochádzajúce z tohto chovu nie sú štandardným obchodným artiklom, a ani nie sú chované s komerčným účelom, nakoľko sú dôležitou súčasťou projektu žalobcu venujúceho sa zachovaniu, plemenitbe a rozšíreniu početnosti tohto ohrozeného plemena oviec.
14. Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolal aj na stanovisko Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku k odporúčaným cenám oviec, žalobca k tomu uviedol, že cieľom tohto dokumentu nie je stanovenie akéhosi „stropu“ pre cenu plemenných oviec, ale práve naopak - objasnenie výpočtu minimálnej ceny. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na vyjadrenie zmieneného zväzu zo dňa 10.11.2021 ku génovej rezerve pôvodnej valašky. Taktiež žalobca poukázal na písomné stanovisko bývalého predsedu Klubu chovateľov pôvodných valašiek pri Zväze chovateľov oviec a kôz na Slovensku G. E. H. H., I. zo dňa 20.01.2022. Podľa žalobcu sú všetky tieto skutočnosti žalovanému dlhodobo známe, nakoľko posudzovaný prípad nie je ojedinelým, ale naopak jedným z mnoho desiatok prípadov riešenia nárokov žalobcu na náhradu škody spôsobenej chráneným dravým živočíchom na domestikovaných hospodárskych zvieratách na jeho farme v obci D.. V blízkosti farmy žalobcu sa usídlila svorka viacerých vlkov, ktorá už dlhodobo spôsobuje škody na zvieratách z jeho chovu, a nateraz nebola zo strany kompetentných orgánov ochrany prírody udelená výnimka na odstrel týchto jedincov, a to napriek tomu, že už stratili prirodzenú plachosť a ostražitosť. Žalobca uviedol, že len od začiatku kalendárneho roku 2021 do konca októbra 2021 žalovaný vydal ešte 22 ďalších rozhodnutí, ktoré sa týkali nároku na náhradu škody za celkovo 57 usmrtených oviec a jahniat vo vlastníctve žalobcu. Uvedené rozhodnutia preukazujú, že žalovaný doteraz v plnej miere akceptoval a nijako nespochybňoval žalobcom predkladané listinné dôkazy a podklady. Navyše žalovaný už o tri dni po vydaní napadnutého rozhodnutia vydal aj ďalšie svoje rozhodnutie č. OU-BB-OSZP3-2022/017271-005 zo dňa 16.06.2022, ktorým potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej určeným živočíchom na plemennom baranovi, a to plne podľa ním vyčíslenej výšky, bez akýchkoľvek výhrad či krátenia. Nakoľko obsah uvedeného administratívneho spisu žalovaného je takmer identický s obsahom administratívneho spisu žalovaného vo veci napadnutého rozhodnutia, žalobca pokladá napadnuté rozhodnutie za prejav arbitrárnosti a svojvôle žalovaného.
15. Žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že v zmysle ust. § 81 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny sa na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102 cit. zákona, s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti, nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), no v zmysle základných princípov správneho procesu by sa aj v takýchto prípadoch mali aplikovať všeobecné pravidlá uvedené v ust. § 3 Správneho poriadku. Predovšetkým s poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku bol preto aj žalovaný v predmetnej veci povinný „postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“, „chrániť práva a záujmy fyzických osôb“, „postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať“, „svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci“, „vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci“ a najmä „dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.20217.
16. Podľa žalobcu žalovaný o nezaplatení náhrady spôsobenej škody rozhodol napriek predloženým dokladom žalobcu, pričom tieto doklady od žalobcu buď zohľadnil nedostatočne alebo ich nezohľadnil vôbec, avšak zjavne ich nepovažoval za nedostatočné pre svoje rozhodnutie, keďže nepostupoval v zmysle ust. § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca ešte uviedol, že ani ním uplatnený nárok na náhradu škody v celej pôvodnej výške častokrát nedokáže nahradiť celkovú ujmu, ktorú na jeho chove spôsobuje svorka chránených dravých živočíchov. Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonnou úpravou rozhodovania o nároku na náhradu škody za domestikované hospodárske zvieratá usmrtené dravým chráneným živočíchom. Žalovaný spôsobom neodôvodnene poškodzujúcim žalobcu neprihliadol na naplnenie zákonných predpokladov pre výplatu náhrady škody, ani na žalobcom predložené a dostatočne objektívne podklady, nezohľadnil špecifiká prípadu a usmrtených zvierat, ich pôvod a ocenenia chovu, príslušnosť k ohrozenému plemenu oviec, nebral na zreteľ ich trhovú hodnotu v čase smrti, nepostačujúcim spôsobom sa vysporiadal s predloženými dokladmi o výške spôsobenej škody a žalovaným zistený skutkový stav veci bol absolútne povrchný a formalistický, čo nevyhnutne vyústilo do nemožnosti riadneho posúdenia veci a žiadosti žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal priebeh miestneho šetrenia dňa 28.04.2022 s tým, že bol spísaný protokol, bola vykonaná ohliadka za účelom zistenia pôvodu škody a bolo zistené, že škodu spôsobil vlk dravý, nájdené boli tri jedince – barany – záhryz na krku. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že zákon neupravuje presnú hodnotu a ani spôsob výpočtu hodnoty, ktorá má byť vyplatená poškodenému. Spôsob výpočtu nie je upravený ani vo vykonávacej vyhláške. Žalovaný postupoval podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 15.06.2021, v ktorom boli okresné úrady informované o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou“ a bol odporučený postup pri výpočte škody. V cenníku sa cena plemenného barana vypočítava zo skutočnej nákupnej ceny plemenného barana v závislosti od doby pôsobenia v plemenitbe. Žalovaný zopakoval, že túto informáciu si overoval u riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz s tým, že bolo potvrdené, že chovateľ plemenného barana musí jednoznačne preukázať pôvod barana – mať vystavený doklad o plemene zvieraťa.
18. Žalovaný ďalej poukázal na to, že škody na baranoch sa stali dňa 25.04.2022 a žalobca spolu so žiadosťou predložil doklad o čistokrvných plemenných zvieratách, ktorý bol vyhotovený až dňa 02.05.2022, teda po smrti zvierat. Podľa žalovaného tak žalobca zavádzal žalovaného. Podľa žalovaného nebol dôvod na doloženie dodatočných podkladov, keď miestnym zistením bolo nespochybniteľné o aké škody išlo - 3 ks usmrtený baran a kto spôsobil škodu.
19. Žalovaný ešte poukázal na to, že za rok 2020 bol v okrese Banská Bystrica počet škôd spôsobených vlkom dravým na hospodárskych živočíchoch 58, z toho 44 u žalobcu a jeho otca A. B. (nesprávne uvedené, pretože v tomto konaní je žalobcom A. B. – pozn.), čo tvorí 76%. Celkový počet škôd v roku 2021 v okrese Banská Bystrica spôsobených vlkom dravým bolo 115, z toho 98 škôd u žalobcu a jeho
otca A. B. (opäť nesprávne uvedené, pretože v tomto konaní je žalobcom A. B. – pozn. správneho súdu), čo predstavuje 85%.
20. Podľa žalovaného jeho zamestnanec spísal protokol, v ktorom bol uvedený dátum vzniku škody, nahlásenie na okresný úrad, popis vzniku škody, prehľad škôd na vybraných domestikovaných živočíchoch, pôvodca škody, umiestnenie stáda, strážne psy, ochranné technické opatrenia a preventívne opatrenia. Členovia komisie ako aj poškodený protokol podpísali. Po doručení žiadosti, ktorá obsahovala dodatočne vyhotovené doklady preukazujúce plemennosť baranov a ktorá bola zaevidovaná dňa 25.04.2022, žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým rozhodol o nezaplatení náhrady škody na hospodárskych zvieratách. Podľa žalovaného dokumenty priložené k žiadosti majú preukázať, že vzniknutá škoda naozaj vznikla poškodenému a že uhynuté domestikované živočíchy sú v jeho držbe a je naozaj oprávneným žiadateľom. Žalovanému bolo na základe predloženého prehľadu výberu zvierat (Výpis z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat) a priložených faktúr dostatočne preukázané vlastníctvo, avšak doklad o preukázaní plemennosti baranov bol vyhotovené dodatočne až po ich úmrtí. Z tohto dôvodu sa okresný úrad rozhodol neuznať predmetnú náhradu škody, o ktorú žiadal poškodený. Žalovaný poukázal na ust. § 102 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a na to, že podľa tohto ustanovenia sa na predmetné konanie vzťahuje §415 až 450 Občianskeho zákonníka. V minulosti okresný úrad vypočítaval sumu, ktorú štát vyplácal za škodu spôsobenú chráneným živočíchom na základe priložených faktúr od žalobcu, nakoľko ani v zákone o ochrane prírody a krajiny a ani vo vykonávacej vyhláške nie je definované akým spôsobom má byť suma vypočítaná. Vyššie spomenuté zákony ani Občiansky zákonník ale neustanovujú ani to, že cena má byť taká, akú poškodený uhradil pri nákupe daného jedinca alebo obdobného zvieraťa. Žalovaný sa v súčasnosti riadi výpočtom výšky škôd na základe usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7558/2021-6.1 32748/2021 zo dňa 28.06.2021. Hoci usmernenie nie je právne záväzný dokument, má pomôcť pri aplikácii zákona. V usmernení boli okresné úrady informované o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou" a bol odporučený postup pri výpočte škody. V predmetnom cenníku sa cena plemenného barana vypočítava zo skutočnej nákupnej ceny plemenného barana, v závislosti od doby pôsobenia v plemenitbe. Predmetnú informáciu si okresný úrad telefonicky overoval u riaditeľa Zväzu chovateľov oviec a kôz. Z telefonátu vyplynulo, že chovateľ plemenného barana musí jednoznačne preukázať pôvod barana tzv. musí mať vystavený doklad ( osvedčenie) o plemene zvieraťa. Na túto informáciu boli upozornení aj chovatelia A. a G. B.. Z tohto dôvodu bol súčasťou žiadosti o náhradu škody zo dňa 23.05.2022 doložený aj doklad (osvedčenie) o čistokrvnom plemennom zvierati. Do spisu spolu so žiadosťou o náhradu škody, ktorá bola zaevidovaná na okresnom úrade dňa 23.05.2022, bol doložený aj doklad o čistokrvných plemenných zvieratách (baranoch), avšak predmetný doklad bol vyhotovený až dodatočne po smrti baranov dňa 02.05.2022. Z predmetných informácií podľa žalovaného vyplýva, že žalobca opätovne zavádzal okresný úrad a predkladal fiktívne, respektíve dodatočne vyhotovené doklady.
21. Žalovaný poukázal na § 81 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že postupoval v súlade s právnymi predpismi a pomáhal si usmernením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7558/2021-6.1 32748/2021 zo dňa 28.06.2021, ktoré pomáha pri aplikácií zákona č. 543/2002 Z. z. Okresný úrad zastupuje v tomto konaní štát a jeho majetok, kde škoda spôsobená chráneným živočíchom, pri ktorom štát zodpovedá za škodu, je uhrádzaná zo štátneho rozpočtu, preto postupuje hospodárne.
22. Podľa žalovaného žalobca predložil všetky predpísané doklady a podklady. Do spisu spolu so žiadosťou o náhradu škody, ktorá bola zaevidovaná na okresnom úrade dňa 23.05.2022, bol doložený aj doklad o čistokrvných plemenných zvieratách (baranoch), avšak predmetný doklad bol vyhotovený až dodatočne po smrti baranov dňa 02.05.2022, kde je podpísaný E. J. F.. Podľa okresného úradu si chcel žalobca takto dodatočne vyhotoveným dokladom neúmerne navýšiť cenu za usmrtených baranov. Okresný úrad vyhodnotil takúto snahu o navýšenie ceny za neakceptovateľnú a predmetnú škodu sa rozhodol nevyplatiť.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
23. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný sa opomenul vecne vyjadriť k jeho hlavným žalobným námietkam, a to najmä vo vzťahu k nedostatkom pri zisťovaní skutkového stavu, osobitne vo vzťahu
k skutkovým tvrdeniam žalovaného o údajnom nesplnení podmienok na uplatnenie náhrady škody. Žalobca vzniknutú škodu riadne a včas nahlásil, a rovnako si aj riadne a včas uplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody. Súčasne žalovaný do protokolu zo dňa 28.04.2022 uviedol, že pôvodcu škody bolo možné jednoznačne určiť a že ním je vlk dravý. A napokon v tom istom protokole žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu boli urobené primerané preventívne opatrenia, keďže ovce boli uzavreté v elektrickom ohradníku, ktorý bol v dobrom technickom stave. Žalobca je preto toho názoru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady a požiadavky na to, aby žalovaný rozhodoval o uplatnenom nároku.
24. V posudzovanom prípade žalovaný na jednej strane tvrdí, že údajne „nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovení o náhrade škody spôsobenej chráneným živočíchom“, no zo zisteného skutkového stavu nič také nevyplynulo. Práve naopak, aj v poslednom vyjadrení žalovaný potvrdil, že škoda bola žalobcovi spôsobená chráneným živočíchom, ďalej že bola riadne a včas nahlásená, a že bol riadne a včas uplatnený zo strany žalobcu aj nárok na jej náhradu. Ako zásadnú námietku na viacerých miestach svojho vyjadrenia žalovaný opakovane uvádza, že doklady o čistokrvných plemenných zvieratách (t.j. vlkom usmrtených plemenných baranoch), ktoré spolu so žiadosťou o náhradu škody predložil žalobca, boli vystavené až po smrti uvedených zvierat, čo malo údajne spôsobiť ich nepoužiteľnosť v konaní o nároku na náhradu škody. S uvedeným názorom žalovaného sa žalobca nestotožnil z dôvodu, že nemá oporu v platnej právnej úprave a je v rozpore s obsahom samotných predložených listín. Žalobca avizoval už počas miestneho šetrenia dňa 28.04.2022, že uhynuté jedince nemali v čase ich smrti vydané potvrdenie o pôvode a že žalobca osloví Zväz chovateľov oviec a kôz, ktorý vystaví príslušné potvrdenia o identite zabitých zvierat. Potvrdenie o identite zvierat je pritom typom zootechnického osvedčenia pre čistokrvné plemenné zvieratá, ktorým sa jednak potvrdzuje existencia zápisu v príslušnej plemennej knihe konkrétneho plemena zvieraťa a súčasne sa preukazujú jeho predkovia na úrovni rodičov a starých rodičov (dá sa v prenesenom význame hovoriť o tzv. „rodokmeni“ zvieraťa). Žalobcom predložené zootechnické osvedčenia č. V 20220011, č. V 20220012 a č. V 20220013, všetky datované dňa 02.05.2022, obsahujú náležitosti podľa ust. § 2 ods. 9 a ods. 17 zákona č. 194/1998 Zb. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, pretože potvrdzujú existenciu zápisu vlkom zabitých baranov žalobcu v plemennej knihe oviec, vedenej príslušným chovateľským zväzom pre plemeno pôvodná valaška. Vo všetkých troch osvedčeniach je jasným a nezameniteľným spôsobom identifikovaný príslušný jedinec, jeho plemeno, číselné značenie, pohlavie a najmä línia predkov, z ktorej bol vyšľachtený. Hoci boli potvrdenia vystavené po smrti baranov, čo žalobca nespochybňuje a sám to žalovanému avizoval, pre potreby posúdenia nároku na náhradu škody na hospodárskych zvieratách sú tieto osvedčenia v plnej miere výpovedné a aj použiteľné. Samotný dátum vydania osvedčení sám osebe nemá žiadny vplyv na platnosť, úplnosť a výpovednú hodnotu údajov v ňom obsiahnutých, čo však malo bezpochyby význam z hľadiska kritérií posudzovaných žalovaným pri určovaní výšky náhrady škody. Plemennú knihu v podmienkach Slovenskej republiky vedie Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku – družstvo, pričom sa jedná o centralizovanú evidenciu. Zápis do plemennej knihy, ako i jej vedenie a aj vydanie písomných osvedčení z nej, je spojené s poplatkovou povinnosťou chovateľa zapísaného hospodárskeho zvieraťa voči príslušnému chovateľskému zväzu. Tak tomu bolo i v posudzovanom prípade, kedy žalobca (aby vôbec disponoval potvrdením o tom, že uhynuté barany boli čistokrvnými plemennými zvieratami) musel za vydanie potvrdení zväzu chovateľov následne aj zaplatiť.
25. Podľa žalobcu zákon o ochrane prírody a krajiny žalovanému v žiadnom ustanovení nedáva právomoc rozhodnutím „nezaplatiť škodu“ poškodeným subjektom a konštatovať „nesplnenie podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody“, tak ako to v tomto prípade urobil žalovaný, a preto je jeho rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žaloba poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/165/2015 zo dňa 27.01.2016.
26. Žalobca ďalej poukázal na to, že v prejednávanej veci ho žalovaný vyzval na doplnenie náležitostí podanej žiadosti o náhradu škody, a to listom č. OU-BB-OSZP-3-2022/016809-005 zo dňa 30.05.2022, konkrétne aby predložil „doklad o uhradení faktúry č. 2022015 (dátum splatnosti 15.02.2022) medzi odberateľom A. B. a dodávateľom GRANELOM a.s.“, pretože v prípade nepredloženia tohto dokladu „úrad pristúpi k úprave sumy požadovanej v žiadosti“. Žalovaným požadovaný doklad o úhrade faktúry, ktorú žalobca predložil ako dôkaz o výške nákupnej ceny čistokrvného barana, žalobca na základe výzvy žalovanému doložil do spisu, aj keď mal pochybnosť, či na takýto postup má žalovaný vôbec právomoc. Žalovaný už bol v čase písania citovanej výzvy zo dňa 30.05.2022 oboznámený s obsahom podanej žiadosti žalobcu doručenej mu dňa 23.05.2022 a následne vyzval žalobcu na predloženie dokladu, ktorý však nijako nesúvisel s preukazovaním pôvodu uhynutých zvierat, ale len s výškou spôsobenej škody.
Sám žalovaný vo výzve avizoval, že v prípade nedoloženia požadovaného dokladu pristúpi len k úprave výšky sumy náhrady škody, avšak nijako nespochybnil jej vznik a existenciu nároku. V danej veci žiadna iná výzva zo strany žalovaného už žalobcovi doručená nebola, a preto sa následný výrok a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia javia byť v rozpore tak s postupom samotného žalovaného ako aj s obsahom administratívneho spisu.
27. Podľa žalobcu splnil všetky zákonom stanovené podmienky a žalovaný nárok na zaplatenie náhrady škody odmietol zaplatiť, a to bez existencie zákonných dôvodov, ako aj bez náležitého zdôvodnenia majúceho pôvod v dôsledne zistenom skutkovom stave, postupoval arbitrárne, nezákonne a v rozpore s rozsahom svojej právomoci, pričom napadnuté rozhodnutie svojim negatívnymi dôsledkami zasahuje do majetkovej sféry žalobcu.
28. Tvrdenia žalovaného o počte šetrených škodových udalostí u žalobcu nie sú žiadnym spôsobom výpovedné, pretože nijako nepomerujú tieto čísla k ostatným oblastiam na Slovensku. Okrem toho žalovaný zrejme len nedopatrením nevzal na zreteľ, že chov žalobcu je v tunajšej oblasti jedným z najväčších, a že aj svorka vlkov, ktorá sa v jeho blízkosti usídlila a napáda jeho stádo, patrí k tým väčším. Priamym dôsledkom zavedenia celoročnej ochrany vlka dravého je nemožnosť cielenej regulácie jeho populácie zo strany človeka, a teda narastanie jej početnosti a zväčšovanie územného pôsobenia. Aj preto pribúdajú prípady výskytu vlka a jeho útokov na hospodárske zvieratá i v tých oblastiach Slovenska, kde doteraz výskyt tohto živočícha zaznamenaný nebol, pričom je predpoklad, že tento trend bude iba narastať. Podľa názoru žalobcu by malo byť náplňou a zodpovednosťou primárne štátnych orgánov na úseku ochrany prírody a krajiny, aby zabezpečili nerušené fungovanie chovateľom, keďže to bol štát kto rozhodol o ochrane dravého živočícha a prevzal na seba zodpovednosť za škody ním spôsobované. Žalobca spolu so synom opakovane a dlhodobo tvrdia, že preplácanie škôd nie je riešením problému. Žalovaný sa odmietol pridať čo i len podporným stanoviskom k žiadosti žalobcu o ochranný odstrel vlčej svorky alebo niektorých jedincov z nej, čo bol vždy doteraz jediný účinný nástroj na zamedzenie vzniku škôd. Žalobca poukázal aj na aktuálne dianie a vývoj aj na poľnohospodármi obhospodarovaných územiach iných krajín Európskej únie v súvislosti s nárastom populácie veľkých dravých šeliem.
29. Súčasne žalovaný neprihliada na skutočnosť, že žalobca venuje neskutočne veľa svojho času, energie, materiálu a peňazí na opakované opravy elektrických oplôtkov, na ktoré žalovaný nijakým spôsobom neprispel a túto ujmu žalobcovi nikto nenahradí. Zároveň žalobca aj so svojím synom chovajú ovce na svojich pozemkoch v blízkosti zastavaného územia obce, hoci by ich mohli (a podľa požiadaviek agrorezortu aj mali) chovať na vzdialenejších pozemkoch, kde by však útoky vlkov boli zrejme na dennom poriadku, pretože predmetné predátory stratili prirodzenú plachosť a nemajú strach už ani z človeka a jeho činnosti.
30. Pokiaľ žalovaný poukazuje na znenie ust. § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a na údajný verejnoprávny charakter aspekt posudzovania náhrady škody, akoby pri tom úplne opomenul znenie ust. § 102 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý výslovne odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecných ustanovení o náhrade škody z legi generali, ktorým je základný súkromnoprávny predpis, t.j. Občiansky zákonník a jeho ust. §§ 415 – 450. 31. Žalobca nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť spôsob a taktiku lovu, akým vlky zaútočia na jeho ovce a ako a kde ich zrania resp. usmrtia. Pokiaľ však tieto skutočnosti žalovaný zohľadňuje a kladie ich následne za vinu resp. na ťarchu žalobcovi, tak ako sa to stalo aj v predmetnom prípade, potom žalobcovi pripisuje atribúty akejsi „vyššej moci“ a celkom nesprávne z nich následne vyvodzuje záver o údajnom nesplnení podmienok vzniku nároku na náhradu škody.
32. Podľa žalobcu závažným zistením žalobcu a jeho syna (po nahliadnutí do originálov administratívnych spisov žalovaného) je, že niekto zrejme neoprávnene dopisoval údaje do protokolu z miestneho šetrenia. Žalobca poukázal na protokol z miestneho šetrenia škody zo dňa 20.08.2021 (vec bola na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedená pod sp.zn. 75S/6/2022).
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
33. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/65/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-76S/65/2022.
34. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 07.08.2024. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj jeho postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nedostatočné odôvodnenie zrušil a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.
35. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
38. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR; Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
39. Podľa § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny; okresný úrad rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102.
40. Podľa § 81 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny; všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102.
41. Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
42. Podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny; štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"), na vybraných domestikovaných živočíchoch.
43. Podľa § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; náhradu škody na vybraných domestikovaných živočíchoch, rybách, včelstvách a včelárskych zariadeniach a drevinách možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom. Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
44. Podľa § 100 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi vzniknutú škodu podľa tohto zákona do 60 dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie škody 48 hodín od jej zistenia. Pri škode na rybách poškodený písomne oznámi orgánu ochrany prírody vznikajúcu škodu podľa tohto zákona po zistení výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb.
45. Podľa § 100 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny; právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode
došlo, a to ak ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach, nepozbieraných poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch alebo poľovnej raticovej zveri, do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
46. Podľa § 100 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny; právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku 1.
47. Podľa § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť.
48. Podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla, ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote určenej týmto orgánom.
49. Podľa § 100 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3.
50. Podľa § 101 ods. 1 prvá veta zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody (§ 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne zisťovanie za účasti poškodeného a organizácie ochrany prírody, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy.
51. Podľa § 101 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.
52. Podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená.
53. Podľa § 102 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny; na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. v znení platnom od 01.06.2021 do 31.12.2022; poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa § 44 na vybraných domestikovaných živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach je podmienené vykonaním aspoň jedného z nasledovných preventívnych opatrení v čase pred vznikom a počas vzniku škody:
a) pri ovciach, kozách a dobytku je zabezpečený aktívny dohľad pastiera a prítomný pastiersky strážny pes, ktorý je voľne pustený pri stáde; aktívny dohľad pastiera sa nevyžaduje, ak sú zvieratá umiestnené v uzatvorenom objekte, ako je uzavretá ohrada, oplotenie, košiar alebo elektrický ohradník, b) umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za elektrickým ohradníkom, c) umiestnenie včelstiev a včelárskych zariadení v zamrežovanej kovovej klietke s veľkosťou oka najviac 10 cm x 10 cm alebo na vyzdvihnutej plošine umiestnenej vo výške aspoň 3 m nad zemou a s vysunutím okraja plošiny od podporných stĺpov aspoň 60 cm, d) umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za uzavretou ohradou alebo oplotením v zastavanom území obce s výškou aspoň 140 cm alebo v uzavretej stavbe, ako je stajňa alebo maštaľ.
55. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. v znení platnom od 01.06.2021; k žiadosti o náhradu škody sa pripája a) lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby, b) výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby, c) doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch, d) doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách a e) iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody
56. Podľa § 3 ods. 2, 4 a 5 Správneho poriadku; (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
57. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol, že štát nezaplatí žalobcovi škodu spôsobenú chráneným živočíchom (vlk dravý – Canis lupus) na domestikovaných živočíchoch, rozhodujúc ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodol o nevyplatení náhrady škody, lebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovení o náhrade škody spôsobenej chráneným živočíchom v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a vyhláškou č. 170/2021 Z.z.
58. Administratívne konanie pred žalovaným sa začína na základe oznámenia vzniku škody a končí sa vydaním rozhodnutia, čo vyplýva z § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré ustanovuje, že okresný úrad rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102. Ak by aj výsledok administratívneho konania nemal podobu rozhodnutia a tento výsledok ako zavŕšenie administratívneho konania by mal podobu listu, išlo by o opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a keďže sa dotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu, išlo by o spôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Nie je sporné, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky chráneným živočíchom na domestikovanom živočíchovi (§ 97 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny). Nie je sporné ani to, že poškodený má povinnosť ohlásiť vznik škody v lehote 48 hodín od zistenia škody (§100 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny) a uplatniť nárok na jej náhradu v subjektívnej lehote 1 mesiac od kedy sa poškodený o škode dozvedel a najneskôr v objektívnej lehote 6 mesiacov odo dňa keď škoda vznikla (§100 ods. 2 zákona o ochrane prírody
a krajiny). Na základe aktivity poškodeného sa začína administratívne konanie, na ktoré sa nevzťahuje Správny poriadok, ale spĺňa definíciu administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP (administratívnym konaním je postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov).
59. Žalovanému zákon zveruje kompetenciu na posúdenie, či žiadosť poškodeného obsahuje predpísané údaje, či k nej boli doložené požadované doklady a podklady, príp. či na základe výzvy boli odstránené nedostatky žiadosti alebo doplnené doklady a podklady, či škodu spôsobil určený živočích, či boli splnené lehoty na ohlásenie škody a uplatnenie nároku na jej náhradu, či boli dodržané primerané preventívne opatrenia, a či škoda a jej rozsah boli preukázané. Toto orgán ochrany prírody a krajiny posúdi v zjednodušenom administratívnom konaní, na ktoré sa nevzťahuje Správny poriadok.
60. Žalovaný je oprávnený zaplatiť náhradu škody len ak je preukázané, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky stanovené v zákone o ochrane prírody a krajiny a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody a jej rozsahu, a zároveň za predpokladu, že poškodený podal v zákonom stanovených lehotách perfektnú žiadosť s podkladmi (s náležitosťami podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a vykonávacej vyhlášky). Žalovaný ako orgán ochrany prírody a krajiny nie je oprávnený vyplatiť nárok na náhradu škody len z časti, pretože ho na to zákon o ochrane prírody a krajiny neoprávňuje (ako napríklad v prípade vyvlastňovacej náhrady podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) upravuje, že vyvlastňovací orgán výrokmi o náhrade za vyvlastnenie určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného na súd). 61. V prípade, ak žiadosť a doklady neboli úplné, ak neboli dodržané lehoty na ohlásenie vzniku škody alebo na uplatnenie nároku na jej náhradu, ak neboli dodržané primerané preventívne opatrenia alebo ak nebola preukázaná škoda a jej rozsah, žalovaný nie je oprávnený náhradu škody zaplatiť resp. poskytnúť. Zákon o ochrane prírody a krajiny jednoznačne zmocňuje žalovaného na vyhodnotenie uvedených podmienok a výsledok tohto posúdenia sa následne prenesie do výsledného individuálneho správneho aktu, ktorým sa zavŕši administratívne konanie.
62. Náhradu škody spôsobenej živočíchmi upravuje ôsma časť zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v ustanoveniach §§ 97-102. Z ustanovenia § 97 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, kedy a za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi, ktoré v zozname stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 písm. b) tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú na vybraných domestikovaných živočíchoch. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že uplatnená náhrada škody mala byť spôsobená chráneným živočíchom, ktorým je vlk dravý - Canis lupus na domestikovanom živočíchovi, ktorým boli barany plemena pôvodná valaška. Pokiaľ ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, možno v zmysle § 98 ods. 1 citovaného zákona poskytnúť náhradu škody, len ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom, pričom podrobnosti o nich ustanovila vyhl. č. 170/2021 Z. z. v § 45 ods. 1, pre posudzované prípady v znení platnom do 31.12.2022. Čo sa týka rozsahu náhrady škody pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom (§ 99 ods. 3 citovaného zákona), pričom sa uhrádza skutočná škoda. Vzniknutú škodu je potrebné oznámiť písomne, rovnako aj uplatniť právo na náhradu škody, a to v lehotách ustanovených zákonom, inak právo na náhradu škody zanikne. Náhradu škody je možné priznať len v prípade existencie všetkých zákonom určených podmienok, za ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi a v prípade preukázania splnenia podmienok nároku na náhradu škody. Primárne ich tvrdí a preukazuje poškodený, a to oznámením škody a uplatnením nároku na jej náhradu kvalifikovanou žiadosťou spolu s predpísanými prílohami v zmysle 100 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 46 ods. 1 a 2 vykonávacej vyhl. č. 170/2021 Z. z. Žalovaný verifikuje správnosť údajov a opodstatnenosť žiadosti.
63. V prejednávanej veci správny súd vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu uznal za dôvodné žalobné námietky o nedostatkoch odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Správny súd uznal za dôvodné tie žalobné námietky, ktorými žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia je nepostačujúce, nepresvedčivé a zmätočné.
64. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil celkovú požadovanú výšku náhrady 4 650 eur a zároveň uviedol, že žalobca požaduje vyplatiť v zmysle podanej žiadosti 1 500 eur za 1 kus barana na základe faktúry. Nie je zrejmé, čo tvorilo uplatňovanú náhradu 4 650 eur, keď náhrada za jeden kus zvieraťa mala byť 1 500 eur, čo pri 3 zvieratách predstavuje 4 500 eur. Tieto skutočnosti sa nedajú konfrontovať so žiadosťou a s ďalšími pre vec podstatnými listinami, nakoľko žalovaný v tejto veci správnemu súdu nepredložil administratívny spis.
65. Nepredloženie administratívneho spisu je ďalším dôvodom umocňujúcim aj žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že prílohy administratívneho spisu boli zaslané správnemu súdu (Krajskému súdu v Banskej Bystrici) spolu s vyjadrením vo veci sp. zn. 75S/31/2022, avšak uvedená vec sa týka syna žalobcu a žalovaný uvádza, že v súvislosti s uvedeným konaním mali byť predložené prílohy administratívneho spisu v tejto veci, čo ale nebolo potvrdené (a nejde pritom len o prílohy spisu, ale aj o samotné rozhodnutie a doklad o jeho doručení). Administratívnym spisom sa rozumie úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál, obsahom ktorého sú podklady dokumentujúce priebeh administratívneho konania (Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí - R 66/1998). Práve administratívny spis je prostriedok, z ktorého správny súd overuje, či skutkový stav, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, skutočne korešponduje skutočnostiam zisteným v administratívnom konaní. V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto pri nepredložení administratívneho spisu, resp. pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu, je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné a prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP (závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/62/2020 zo dňa 30.06.2021, obdobne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/9/2017 zo dňa 18.12.2019, ako aj sp. zn. 9Sžsk/57/2020 zo dňa 24.03.2021).
66. Správnemu súdu bola žalovaným predložená fotokópia e-mailu zo dňa 26.04.2022, ktorým mal byť ohlásený vznik škody a fotokópia protokolu z miestneho šetrenia škody zo dňa 28.04.2022, pričom v tejto fotokópii protokolu je ako poškodený uvedený „Magnovci“, čo možno taktiež vytknúť ako nedostatočné identifikovanie poškodeného, keď predmetom šetrenia malo byť viacero uhynutých zvierat, pričom vlastníkom niektorých bol zrejme žalobca a vlastníkom niektorých zrejme syn žalobcu. Tento nedostatok protokolu by ale sám o sebe nebol takou vadou v postupe žalovaného, ktorý by bol spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, keď žalovaný nespochybňuje vlastníctvo usmrtených zvierat.
67. Nedostatočné odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia spočíva ale aj v tom, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovení o náhrade škody v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a vykonávacej vyhlášky, pričom nespochybňoval, že škoda na troch kusoch baranov vznikla a že bola ohlásená a uplatnená v zákonom stanovených lehotách. Sporná sa stala zrejme výška náhrady a žalovaný v rozhodnutí odkazuje na usmernenie Ministerstva životného prostredia SR č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 15.06.2021, v ktorom boli okresné úrady informované o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou.“ Žalovaný ďalej odkazuje na telefonát s E. F. – riaditeľom Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku a poukazuje na to, že žalobca predložil doklad o čistokrvných zvieratách, ktorý bol vyhotovený E. F. dňa 02.05.2022 a škoda na zvieratách bola spôsobená (zvieratá boli usmrtené) dňa 25.04.2022. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia ale nijako bližšie neobjasňuje, prečo neuznal uplatnený nárok na náhradu škody, konkrétne aký význam malo potvrdenie predložené žalobcom a prečo neuznal jeho vyhotovenie dňa 02.05.2022, keď z fotokópie protokolu z miestneho šetrenia zo dňa 28.04.2024 vyplýva, že žalobca na túto skutočnosť poukazoval – uviedol, že ešte nemá potvrdenie o pôvode (čo žalobca namieta aj v správnej žalobe). Je teda nedostatočne objasnená povaha a význam dokladu o pôvode zvierat, keď navyše žalobca poukazuje na rozdiel v potvrdení o pôvode a v predloženom potvrdení o identite zvierat, s čím sa žalovaný taktiež vôbec nevysporiadal. Správny súd nie je oprávnený zisťovať skutkový stav a dopĺňať odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tým by dochádzalo k nahrádzaniu činnosti orgánu verejnej správy. Podstatné pre vec je, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne objasnený význam dokladu o čistokrvných plemenných zvieratách pre stanovenie náhrady škody, prípadne aj v konfrontácii s odporúčanými cenami v cenníku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou“ a to, že žalovaný nereagoval na žalobcom uvádzanú skutočnosť pri spísaní protokolu z miestneho šetrenia zo dňa 28.04.2022 ohľadne potvrdení o pôvode zvierat.
68. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalovaný nie je oprávnený na vyplatenie časti uplatňovaného nároku na náhradu škody. V prejednávanej veci ale žalovaný rozhodol, že štát škodu nevyplatí, pretože neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom odôvodnenie rozhodnutia nepodáva priliehavú a preskúmateľnú odpoveď k tomuto výroku. Zároveň je potrebné vo vzťahu k predloženému dokladu o pôvode zvierat poukázať aj na to, že podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny môže orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla, ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote určenej týmto orgánom. Žalovaný teda mohol za účelom objasnenia rozsahu škody zvoliť aj postup v zmysle tohto ustanovenia.
69. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že bol vyzvaný na predloženie dôkazu o úhrade nákupnej ceny za zvieratá, čo nijako nesúviselo s preukazovaním pôvodu zvierat ale len s výškou škody, preto výrok a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, táto námietka bola uplatnená až v replike, teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, a z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu nemožno tieto skutočnosti ani konfrontovať.
70. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza, že nebol dôvod na výzvu na doloženie ďalších dokladov, pretože škoda bola pri ohliadke zdokumentovaná, ale na druhej strane je zrejmé, že nastala pochybnosť o výške škody, a že v zmysle odporúčaného cenníka bolo podľa žalovaného potrebné doložiť potvrdenie o pôvode zvierat, pričom nemožnosť akceptovania žalobcom predložených potvrdení žalovaný nedostatočne odôvodnil.
71. Ďalej správny súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazoval na určité podozrenia vo vzťahu k vzniku škody, tieto nie sú pre vec podstatné, pokiaľ žalovaný tvrdí, že riadne vykonal miestne šetrenie a zdokumentoval, že škoda bola spôsobená a nespochybňuje ani to, na ktorých konkrétnych zvieratách.
72. Pokiaľ žalobca poukazoval na charakter chovu, na neudelenie výnimky pre odstrel vlka a celkovo na problematiku ochrany niektorých druhov zvierat (aj v rámci iných štátov Európskej únie), táto argumentácie presahuje predmet prejednávanej veci.
73. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody a zaobstarať administratívny spis súvisiaci s touto vecou (príp. previesť jeho rekonštrukciu). Správnemu súdu je známe, že obdobné veci žalobcu a jeho syna boli predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Banskej Bystrici ako na súde správnom a v rámci niektorých konaní bola žalobcom podaná kasačná sťažnosť. Preto bude v rámci ďalšieho postupu v konaní potrebné reflektovať aj na prípadné pre vec podstatné závery kasačného súdu prijaté vo veciach týkajúcich sa uplatnenej náhrady.
74. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).
75. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.