Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/528/2013

Potvrdené rozhodnutím 13Co/1066/2014
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporkyni: Slovenskej republike, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 07. 07. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/528/2013-37 zo dňa 24. 06. 2014, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu potvrdzuje."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že postupom podľa a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi D. X.. Vec je vedená u exekútora pod č. D. XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 26. 01. 2011, hoci konanie začalo 10. 03. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 322 dní). Exekučný súd postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredne a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu mu takto vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 593,77 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania, uvádzané dôvody však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre zrušenie nariadeného pojednávania. Žalobca návrh na zrušenie pojednávania odôvodnil najmä tým, že mu doposiaľ neboli oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia nestranného zákonného sudcu, hoci existujú skutočnosti takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci, a preto žiada v konaní nepokračovať do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu. Súd už o tejto otázke rozhodoval a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. , ktorým bolo rozhodnuté o námietkach zaujatosti, prevzal zástupca žalobcu 08. 11. 2012 (zasielané pod Spr. 1065/12). Po rozhodnutí bolo zistené, že predmetná exekučná vec bola na Okresnom súde Revúca a nie Okresnom súde Rimavská Sobota, teda v tejto konkrétnej veci ani nerozhoduje sudca resp. súd, ktorý rozhodoval v exekučnej veci, na základe ktorej je podaná žaloba. Súd takto nezistil žiaden dôvod pre to, aby nemohol v konaní riadne pokračovať a vo veci pojednávať.

Žalovaný sa po doručení mu predvolania písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných , preto je právne neopodstatnená. Vyjadrenie bolo doručené súdu deň pred pojednávaním, a toto bolo oboznámené na pojednávaní.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu Okresného súdu Revúca a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup súdu vo veci - označil síce Okresný súd Rimavská Sobota, ale správne má ísť o Okresný súd Revúca (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v " O tomto boli účastníci poučení.

Zo spisu Okresného súdu Revúca (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. D. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 10. 03. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a na jej základe bola dňa 26. 04. 2010 na Okresný súd Revúca podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému D. X. pre vymoženie 408,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Zástupca oprávneného bol 03. 09. 2010 vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere aj so všeobecnými podmienkami a Stály rozhodcovský súd na predloženie spisového materiálu. Žiadané písomnosti boli súdu doručené 20. 09. 2010 resp. 24. 09. 2010.Následne uznesením zo dňa 25. 11. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv aj s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EH o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda je neplatná.

Žalobca ako oprávnený v uvedenej exekučnej veci podal proti uzneseniu odvolanie, ktoré potom vzal späť a Krajský súd v Banskej Bystrici odvolacie konanie uznesením zo dňa 23. 11. 2011 zastavil.

Žalobca síce žalobu podal na základe toho, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnej veci (nerozhodnutie o žiadosti v stanovenej dobe) mu vznikla škoda, avšak Okresný súd Rimavská Sobota v predmetnej exekučnej veci vôbec nekonal, a preto nemohlo dôjsť k jeho nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaným (vo veci pasívne legitimovaným) vo veci je však štát, ktorý zodpovedá podľa vyššie cit. za porušenie povinnosti orgánu verejnej moci, nesprávne označenie orgánu Okresný súd Rimavská Sobota miesto Okresný súd Revúca súd nepovažuje za také, pre ktoré by mala byť žaloba zamietnutá (účastníci konania sú označení správne), lebo ide o zrejmý omyl, keď ostatné údaje v žalobe sú dostatočné na identifikáciu exekučného spisu, teda že ide o spis Okresného súdu Revúca.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období (teda v znení od 01. 12. 2006 "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so , žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení v rozhodnom období "ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie."

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por., na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota stanovená lehota nie je, táto je len na vydanie poverenia, samozrejme za podmienky, že žiadosť alebo exekučný titul nie je v rozpore so . Súd bol teda povinný rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov bez toho, aby bola stanovená konkrétna lehota na rozhodnutie.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie Slovenská republika má záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch.

Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpore rozhodcovského rozsudku so znamenajúci materiálu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Preto exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pričom v prvom rade je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Ex. poriadku. Posúdenie predloženého rozhodnutia ako exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie si vyžadujú určitý čas, pričom vo veci bol aj vyžiadaný spis Slovenskej rozhodcovskej, a. s., Bratislava a úverová zmluva od oprávneného práve z dôvodu preskúmania, či exekučný titul nie je v rozpore so . Pokiaľ ide o túto povinnosť, teda preskúmanie exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku so , súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo a to z ustanovenia Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so ". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. "iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore so , dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie."

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ (v čase vedenia predmetného exekučného konania mnohé otázky v súvislosti s rozhodcovskými zmluvami ešte neboli jednoznačne zodpovedané, čomu nasvedčuje aj to, že žalobca ako oprávnený podal proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti odvolanie, ako to urobil aj v desiatkach ďalších obdobných vecí a následne odvolania vzal späť, ako to vysvitá zo späťvzatí odvolaní spísaných žalobcom 19. 01. 2011). V predmetnej exekučnej veci bol preto plne opodstatnený postup vyžiadania exekučného spisu a následné skúmanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, čo vyžaduje osobitnú právnu úvahu (určitý čas na rozhodnutie).

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že konanie začalo dňa 10. 03. 2010 a súd rozhodol až 26. 01. 2011, teda došlo k omeškaniu viac ako 322 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi (čo bolo10. 03. 2010) do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - čo bolo 26. 04. 2010 (exekútor

má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že by o žiadosti bolo rozhodnuté 26. 01. 2011. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, kým súd rozhodol o podanej žiadosti o vydanie poverenie, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe o omeškaní viac ako 322 dní nezodpovedajú skutočnosti.

Súd teda nezistil, že by v predmetnej exekučnej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca v žalobe uvádza, že ako dôkaz navrhuje spis exekučného súdu, poukazujúc na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, a takto dňa 02. 07. 2009 podal žiadosť o informáciu o stave konania (žiadosť o udelenie poverenia bola na súd podaná až 24. 07. 2009, takže takáto žiadosť sa v spise nenachádza a ani nemôže nachádzať), a obdobné podania podal v dňoch 23. 09. 2009, 13. 11. 2009, 25. 02. 2010, 30. 08. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 05. 2011. V spise však ani jedno podanie sa nenachádza, pričom zástupca žalobcu ako oprávneného prevzal uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia 13. 09. 2010. Pokiaľ žalobca tvrdí, že 23. 11. 2010 a 25. 05. 2011 podal sťažnosti na prieťahy v konaní a žiadal o vykonanie opatrenia na odstránenie nedostatkov a o udelenie poverenia, bolo by to v čase, keď už vo veci bolo rozhodnuté. Už toto svedčí o tom, že žalobca (aj s poukazom na tvrdené omeškanie 322 dní) nevenoval dostatočnú pozornosť spísaniu žaloby.

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci ().

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa , museli by byť splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Žalobca vo veci nepreukázal ani existenciu škody (a teda tým nemôže ísť ani o príčinnú súvislosť). Žalobca uplatnil v stovkách obdobných vecí paušálne náhradu 125,- eur, ako je to rozpísané v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku (70,- eur na správu pohľadávky, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívu), ale ničím nepreukázal, že skutočne mu k takejto škode práve v tejto konkrétnej veci došlo, teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Súd poznamenáva, že je mu známe, že žalobca si dal vypracovať znalecký posudok č. 1/2014 na stanovenie majetkovej škody, ide však o posudok o prepočtoch nárastu nákladov žalobcu od roku 2008 do roku 2012, teda ide o úplne všeobecný posudok (žalobca ním argumentuje v stovkách obdobných sporov), ktorý nepreukazuje škodu resp. jej výšku v žiadnej konkrétnej veci.

Žalobca ďalej vo svojom podaní zo dňa 03. 07. 2014 navrhol ako dôkaz znalecký posudok na vyčíslenie vzniknutej škody s tým, že zadal objednávku, súd však tento dôkaz nevykonal resp. nevykoná (§ 120 ods.

1 veta druhá ). Ak žalobca považuje preukázanie výšky žalovanej škody znaleckým posudkom za dôkaz zásadnej povahy, tak za takýto dôkaz ho musel považovať aj v čase pred podaním žaloby a nijako neodôvodnil, prečo nevykonal predmetnú objednávku znaleckého posudku už v čase, keď zamýšľal podávať hromadné návrh na súd (samotné vypracúvanie možno tisícok obdobných žalôb muselo trvať určitý čas a už aj od podania žaloby a výzvy súdu uplynulo ďalších niekoľko mesiacov). Pritom ak zadal hromadnú objednávku (vyplýva to napr. z desiatich podaní žalobcu vo veciach určených na pojednávanie na ten istý deň ako táto vec), už z toho je zrejmé, že by nešlo k dôkaz o výške škody v tejto konkrétnej veci, ale o nejaký všeobecný výpočet, a preto by ho súd ako dôkaz na výšku škody v tejto konkrétnej veci ani nemohol použiť. Žalobcovi nič nebránilo, aby ak mu ku škode v tomto prípade došlo, aby ju konkrétne vyčíslil a preukázal, na čo mal dostatok času. Pritom vôbec ani neuviedol, o aké výdavky na správnu pohľadávky by malo ísť, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií a tiež výdavky za administratívu nie sú ani len špecifikované, nieto ešte preukázané. Pritom ako mal žalobca na mysli podania uvádzané v žalobe ako žiadosti a sťažnosti, ako už bolo konštatované, podanie týchto nebolo preukázané.

Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

Keď žalobca nepreukázal, že v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa , a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania, lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by bola žiadosť na súd podaná pred 23. 04. 2009, o čo v danej veci nejde.Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy nevyčíslil podľa do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu trov konania podľa nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy vznikli. Keď žalobca nepreukázal, že v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa , a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.