Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-647-2013.pdf
PDF · 72.42 KB
Case nature
Subarea
15Co/647/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B., W. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 4.507,11 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/108/2013-70 zo dňa 06. 08. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že odpor vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 3Ro/687/2012-41 zo dňa 30. 01. 2013 podaný dňa 18. 03. 2013 odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Rozhodol tak z dôvodu, že i keď súd odporkyňu vyzval, aby sa vyjadrila k odporu podanému vedľajším účastníkom v tom zmysle, či sa k odporu pripája s tým, že v prípade, ak sa v lehote stanovenej súdom nevyjadrí, súd bude predpokladať opak; odporkyňa sa v stanovenej lehote nevyjadrila.
V zákonom stanovenej lehote vedľajší účastník proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v ktorom namietal, že pokiaľ zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a žalobný nárok je súčasne z časti v zjavnom rozpore so zákonom, potom podľa § 172 ods. 7, 9 O. s. p. nemôže byť platobný rozkaz vydaný, pričom súd skúma uvedené nedostatky ex offo. Predmetnú vec vôbec nebolo možné vybavovať v rozkaznom konaní, a teda podľa názoru navrhovateľa ani neprichádza do úvahy možnosť polemiky o oprávnenie vedľajšieho účastníka na podanie odporu. Pokiaľ prvostupňový súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, potom takýto postup súdu považuje za protizákonný, nakoľko im bolo bezdôvodne odňaté ich právo byť účastníkom konania (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Zdôraznil, že prípadná nečinnosť žalovaného nemôže byť posudzovaná za konkludentný súhlas s uplatnenou žalobou, ale je prejavom rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý častokrát nevie o čiastočnej neplatnosti právneho titulu, ani o premlčaní pohľadávky, ktorá je voči nemu uplatňovaná a naviac súdy ho dostatočne účinne odrádzajú od podania odporu poučením o platobnom rozkaze, o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za odpor proti platobnému rozkazu súdny poplatok, ktoré je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázal na rôzne rozhodnutia krajských súdov, ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 02. 2013, č. k. IV. ÚS 480/2012-72, rozhodnutie publikované dňa 12. 07. 2013. Mal za to, že takýto nesprávny postup súdu znemožnil realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní, čím bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (§221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako zjavne odporujúce zákonu zrušil.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že zastáva názor, že postup súdu bol správny, a preto navrhol uznesenie v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdiť. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Uviedol, že v konaní o vydanie platobného rozkazu
- v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/607/2011, v zmysle ktorého účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor). Na základe uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR má navrhovateľ zato, že kým odporca nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Ďalej poukázal na rôzne rozhodnutia krajských súdov, ktoré odpor vedľajšieho účastníka odmietli, ako odpor podaný neoprávnenou osobou.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie umožňuje, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vedľajší účastník v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. môže do konania vstúpiť zo zákona bez ohľadu na záujem na výsledku konania. Avšak aj v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O. s. p. je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, čo vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Účel pomoci v sporovom konaní môže byť naplnený len v prípade, ak hlavný účastník so vstupom do konania a s úkonmi vedľajšieho účastníka súhlasí.
Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporkyňa získala vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka na jej strane už z doručeného platobného rozkazu. Následne súd zaslal odporkyni odpor podaný vedľajším účastníkom spolu s výzvou na oznámenie, či sa pripája k podanému odporu s tým, že ak v určenej lehote sa nevyjadrí, súd bude predpokladať opak. Odporkyňa sa k odporu vedľajšieho účastníka nevyjadrila, odpor voči vydanému platobnému rozkazu sama nepodala. Ak napriek výzve súdu hlavný účastník nevyjadrí s úkonom vedľajšieho účastníka súhlas, nie je možné na úkon vedľajšieho účastníka prihliadnuť, pričom tento záver je totožný aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 05. 02. 2013 sp. zn. 3Cdo/188/2012, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že výzva adresovaná účastníkovi konania, aby vyjadril svoje stanovisko k úkonu vedľajšieho účastníka v predmetnej veci - podanému odporu, nie je výzvou, ktorá sa týka postupu a vedenia konania, pri ktorej by bolo možné uplatniť domnienky v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, ak sa účastník v určitej lehote na výzvu súdu nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Nevyjadrenie súhlasu s úkonom vedľajšieho účastníka znamená nesúhlas s týmto úkonom. Okresný súd preto správne odmietol odpor vedľajšieho účastníka, ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Súd môže posudzovať podanie opravného prostriedku len podľa ustanovení procesného práva. Povinnosť súdu skúmať úkon vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 4 posledná veta O. s. p., sa môže vzťahovať len k úkonom, ktoré vyplývajú z hmotného práva, inak by súd vopred vecne preskúmaval opravný prostriedok.
Odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správne potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.