Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-31-2021.pdf
PDF · 86.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v konaní o zaplatenie 734,71 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/55/2015-84 zo dňa 08.12.2020, v časti IV. výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/55/2015-84 zo dňa 08.12.2020, v časti IV. výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (I. výrokom) zastavil konanie, II. výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu v sume 37,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia, III. výrokom súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania a IV. výrokom súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2015 žiadal vydať rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 734,71 eur s príslušenstvom a trovy konania.
Nakoľko žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.11.2020 vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako sa začalo pojednávanie, z dôvodu, že žalovaný mu uhradil istinu žalovanú sumu, ako aj trovy súdneho konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok, súd s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) I. výrokom zastavil konanie bez ohľadu na súhlas či nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. II. výrokom podľa § 11 ods. 4, ods. 6 písm. b), ods. 12, § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného za žalobu vo výške 37,30 eur. III. výrokom súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému s odôvodnením, že žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Súd ďalej uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/55/2015-27 zo dňa 15.02.2017, ktorým uložil žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 734,71 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/44/2018-74 zo dňa
27.03.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd, poukazujúc na vyššie uvedené, dospel k záveru, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu IV. výrokom priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti IV. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že uvedený výrok je zdôvodnený v bode 19. rozhodnutia tým, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný. Vyslovil názor, že uvedený výrok spočíva na nesprávnom právnom posúdení a jeho odôvodnenie nezohľadňuje špecifiká tohto prípadu. Poukázal na to, že na základe úhrady žalovaného nároku a trov konania žalobca vzal žalobný návrh späť písomným podaním datovaným 01.12.2016, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 02.12.2016 a adresované Okresnému súdu Bratislava I na adresu Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava k číslu konania 25Cb/55/2015 s riadnym označením veci a účastníkov. Podľa preverovania žalobcu písomnosť bola adresátom (konajúcim súdom) prevzatá 5.12.2016.
Dňa 15.2.2017 bol napriek uvedenému vydaný rozsudok pre zmeškanie, voči ktorému žalovaný podal odvolanie, v ktorom uviedol, že súdu podaním datovaným 16.11.2016 oznámil svoju úhradu, čím si splnil povinnosť vyjadriť sa k žalobe - k odvolaniu doložil aj časť podacieho hárku. K danému odvolaniu sa žalobca vyjadril, potvrdil uskutočnenie späťvzatia a doložil k vyjadreniu aj kópiu podacieho hárku, týkajúcu sa odoslaného späťvzatia. Následne krajský súd zrušil rozhodnutím z 27.3.2019 rozsudok pre zmeškanie s tým, že okresný súd má preskúmať späťvzatie žaloby, ako aj či sa v spise nachádza oznámenie žalovaného o úhrade. Prípisom datovaným 21.10.2020 označeným ako „Výzva“ súd prvej inštancie žalobcovi oznámil, že v súdnom spise sa nenachádza späťvzatie, ako ani oznámenie žalovaného o úhrade žalovaného nároku z 16.11.2020 a vyzval žalobcu, či trvá na žalobe. Na uvedené žalobca reagoval, že na žalobe netrvá a žiada konanie zastaviť.
Z uvedeného sumáru žalobca považoval za zrejmé, že súdny spis súdu prvej inštancie je neúplný, chýbajú v ňom podstatné podania účastníkov, na základe čoho bolo vyvolané celé odvolacie konanie. Podania zjavne dohľadané neboli, aj keď boli doložené podacie hárky (žalobca nemá vedomosť aké úkony súd za tým účelom učinil). Namietol, že napriek tejto skutočnosti má znášať trovy odvolacieho konania, ktoré bolo fakticky vyvolané pochybením súdu, a to ešte v situácii, keď (usudzujúc podľa označenia účastníkov) sa počas odvolacieho konania (po podaní odvolania) dal žalovaný zastúpiť (v danom štádiu zjavne neúčelne) advokátskou kanceláriou. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil s uloženou povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania a mal za to, že je namieste aplikovať ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, t.j. v časti IV. výroku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
8. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Odvolanie žalobcu smeruje proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. O trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Odvolateľ argumentoval tým, že žalobu vzal celkom späť ešte pred vydaním rozsudku pre zmeškanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že spis je neúplný, chýbajú v ňom podstatné podania strán sporu, na základe čoho bolo vyvolané celé odvolacie konanie. Podania strán sporu - späťvzatie žaloby a vyjadrenie žalovaného k žalobe zjavne dohľadané neboli, aj keď boli doložené podacie hárky. Napriek tejto skutočnosti má žalobca znášať trovy odvolacieho konania, ktoré bolo fakticky vyvolané pochybením súdu. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil s uloženou povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania a mal za to, že je namieste aplikovať ustanovenie § 257 CSP.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa (§ 257 CSP). V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009). Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07), ale má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/44/2018-74 zo dňa 27.03.2019 napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalovaného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s odôvodnením, že po preskúmaní obsahu spisového materiálu, odvolacími argumentmi žalovaného 1/ a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že v spise sa nenachádza späťvzatie žaloby žalobcu z 01.12.2016 ani oznámenie o uhradení žalovaného nároku zo 16.11.2016, preto bude úlohou súdu prvej inštancie preskúmať, či späťvzatie žaloby žalobcu bolo podané, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Taktiež bude potrebné konanie voči žalovanému 2/ zastaviť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle inštrukcií odvolacieho súdu, po zistení, že žalobca vzal
žalobu celkom späť konanie zastavil a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v IV. výroku odvolaním napadnutého uznesenia, keď dospel k záveru, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
14. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že výrok spočíva na nesprávnom právnom posúdení a jeho odôvodnenie nezohľadňuje špecifiká tohto prípadu a v danom prípade existujú dôvody hodné osobitné zreteľa podľa § 257 CSP. Na základe úhrady žalovaného nároku a trov žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť písomným podaním žalobcu datovaným 01.12.2016, ktoré odovzdal na poštovú prepravu dňa 02.12.2016. Podľa preverovania žalobcu písomnosť bola konajúcim súdom prevzatá 5.12.2016. Napriek späťvzatiu žaloby, ako aj vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 16.11.2016, súd prvej inštancie dňa 15.2.2017 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, čím následne spôsobil odvolacie konanie.
15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Uvedené ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca ako „pán sporu“ disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, príp. ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspech v konaní podľa § 255 CSP, príp. podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, v danom prípade bol úspešný žalobca, ktorý vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby žalovanú sumu vrátane trov konania žalobcovi uhradil. Napriek tejto skutočnosti mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania, ktoré boli fakticky vyvolané pochybením súdu.
16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu posúdil ako dôvodné a stotožnil s jeho názorom, že boli splnené procesné podmienky a je namieste aplikovať ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto v súlade s ustanovením § 388 zmenil v časti IV. výroku tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli, o ich náhradu ani nežiadal.
19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).