Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5C-63-2022.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Subarea
5C/63/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: O.. D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Martinom Kožiak, advokátom so sídlom Murgašova 3, 043 21 Košice, IČO: 35 561 149, proti žalovanému: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX, XXX XX C., právne zastúpenému Mgr. Silviou Kováčovou, advokátkou so sídlom Námestie baníkov 1, 048 01 Rožňava, IČO: 42 330 912, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.10.2022 doručil žalobca Okresnému súdu Rožňava žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
2. Žalobca doručil súdu dňa 23.01.2023 svoje podanie, v ktorom uviedol, že berie žalobu späť v celom rozsahu a navrhol, aby súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobca žalobu podal po tom, ako sa so žalovaným napriek predžalobnej výzve nevedel mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že aj v priebehu sporu žalovaný protichodne menil svoje stanoviská. Poukázal aj na špecifický charakter sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého vyriešenie je v konečnom dôsledku v záujme obidvoch sporových strán. Mal za to, že všetky tieto skutočnosti jednotlivo aj v ich vzájomnom prepojení a súvislostiach zakladajú výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa ustanovenia § 257 CSP. K svojmu podaniu (späťvzatiu) zároveň pripojil fotokópiu súhlasu žalovaného ako ďalšieho podielového spoluvlastníka s predajom spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tretiu osobu R. T..
3. Vo vzťahu k uvedenému späťvzatiu žaloby žalobcom sa vyjadril žalovaný a to podaním doručeným súdu dňa 09.02.2023. Z obsahu predmetného vyjadrenia vyplýva, že žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil súhlas (nakoľko žiada konanie zastaviť), avšak žiada, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žaloba nebola dôvodná, nakoľko žalovaný žiadal ešte pred podaním žaloby od žalobcu rozumné riešenie sporu. Mal za to, že žalobca navrhoval prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného, avšak od žalovaného žiadal za jeho spoluvlastnícky podiel zaplatenie sumy 14.000,- Eur, ktorú sumu žalovaný považoval od začiatku za neprimerane vysokú. Konštatoval, že išlo o nepoctivý zámer žalobcu obohatiť sa na jeho inom majetku, ktorý nesúvisí s týmto predmetom konania, čím žalobca podmieňoval dohodu. Nakoľko tento zámer nebol úspešný, žalobca podľa žalovaného podal žalobu, zjavne dúfajúc, že sa takto obohatí na úkor žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na to, že mu v rámci konania vznikli náklady za vyhotovenie znaleckého posudku č. 55/2022 zo dňa 26.07.2022. Konštatoval, že tieto výdavky by nemal, keby
žalobca bezdôvodne nepodal žalobu. Bol toho názoru, že aj pre laika muselo byť známe, že vychádzajúc zo stavu nehnuteľnosti, jej cena nemôže byť 14.000,- Eur. Žalobca spochybňoval znalecký posudok a navrhol, že odkúpi spoluvlastnícky podiel žalovaného za cenu 1.575,- Eur. Nakoniec žalobca predal svoj spoluvlastnícky podiel kupujúcemu, ktorý od začiatku javil záujem o kúpu nehnuteľnosti, avšak žalobca podľa jeho názoru maril predaj. Nakoniec žalobca predal (previedol na tretiu osobu) svoj spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu, ktorá sa približuje sume ustálenej v znaleckom posudku, ktorý predložil žalovaný. Konštatoval, že s predajom žalovaný súhlasil, nakoľko celý čas mal záujem na mimosúdnom riešení sporu a to predajom kupujúcemu.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním pri ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva (ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka), pri ktorom sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu môže žalobou domáhať tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní skôr, stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia a s ňou spojená otázka aktívnej vecnej legitimácie však nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex).
9. V predmetnom spore žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcu vyslovil súhlas, nakoľko žiada, aby súd konanie zastavil. V predmetnom spore súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 CSP potrebný, nakoľko určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka). Súd na základe vyššie uvedených skutočností konanie v predmetnej veci v celom rozsahu zastavil.
10. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa ust. 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Aplikácia § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka na náhradu trov konania, čo negatívne dopadá na účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí použitie daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. V zmysle už ustálenej judikatúry (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 M Cdo46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017). Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane účastníka alebo v okolnostiach prejednávanej veci.
14. Pokiaľ ide o otázku náhrady trov konania, žalobca žiadal, aby súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania neprizná, pričom žalovaný bol naopak toho právneho názoru, že žalobca zavinil zastavenie tohto konania, nakoľko nepodal žalobu dôvodne, a preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Podstatou prejednávanej veci bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého pozitívnym vyriešením je v záujme oboch zúčastnených strán. Vzhľadom na povahu konania (tzv. iudicium duplex) teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Z uvedeného je potom zrejmé, že nie je možné aplikovať zásadu úspechu a neúspechu, ale len zásadu procesného zavinenia za výsledok sporu. Rovnako platí, že žiadny z podielových spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto nemôže byť ani sankcionovaný za podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, za predpokladu že k dohode o zrušení a vyporiadaní medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo pred podaním žaloby na súd. Súd má za to, že v tomto prípade možno konštatovať, že podanie žaloby žalobcom bolo dôvodné, nakoľko bolo výsledkom „nedohody“ oboch sporových strán (žalobcu a žalovaného) ako podielových spoluvlastníkov na vyriešení predmetu sporu ešte vo fáze mimosúdnych rokovaní. Pokiaľ ide o moment zastavenia tohto konania z dôvodu jeho späťvzatia, uvedené súd považuje naopak za výsledok dohody medzi žalobcom a žalovaným a to tým, že žalobca v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania vyriešil v priebehu tohto konania spor mimosúdne a to tým, že previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na tretiu osobu (R. T.), s ktorým postupom žalovaný ako ostatný podielový spoluvlastník vyslovil súhlas (s poukazom na jeho súhlas z čl. 125 súdneho spisu). Preto podľa názoru súdu došlo k zastaveniu tohto konania zavinením oboch sporových strán. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že je dôvodné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa (ktorými sú predovšetkým charakter sporu, ktorého vyriešenie je v záujme oboch sporových strán, dôvodnosť podanej žaloby žalobcom ako aj „dohoda“ na mimosúdnom riešení sporu) ako aj vzhľadom na výnimočný charakter tohto sporu, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
15. O vrátení zaplateného súdneho poplatku bude súd rozhodovať po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Rožňava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.