Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30PP-92-2014.pdf
PDF · 76.23 KB
Case nature
Area
Subarea
30PP/92/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Mgr. Miloslava Lipovského a Márie Kramárovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.07.2014 v ÚVTOS Leopoldov, takto
rozhodol:
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov súd žiadosť odsúdeného M. I., T.. XX.X.XXXX D. H., bytom H., F.Á. Č.. XX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.05.1995 pod sp. zn. 2T/38/1994 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.2.1996 pod sp. zn. 1To/78/1995 podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 na doživotie so zaradením do III. NVS, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 18.06.2014 podal na tunajší súd odsúdený M. I., žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v žiadosti okrem iného uviedol, že výkon trestu odňatia slobody na doživotie vykonáva nepretržite od 19.04.1994. V tom čase bol účinný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov č. 175/1990 Zb., č. 177/1993. Zákon účinný v čase spáchania činu hovoril v paragrafe 62, že osoba odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie, môže byť podmienečne prepustená po odpykaní dvadsiatich rokov. Podmienku odpykania 20 rokov splnil dňa 19.04.2014. Odsúdený ďalej uviedol, že vychádzajúc z princípu právnej istoty mu po odpykaní 20 rokov, vzniká nárok na vnútroštátnej úrovni domáhať sa právnej verifikácie legality pozbavenia osobnej slobody. Zároveň odsúdený poukázal na čl. 49 a čl. 50 ods. 1, 6 Ústavy SR, že integrálnou časťou trestu sú aj ustanovenia zvláštnych častí Trestného zákona, t.j. vrátane podmienečného prepustenia z doživotného trestu.
Odsúdený M. I. v ÚVTOS Leopoldov vykonáva t. č. trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.05.1995 sp. zn. 2T/38/1994 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.2.1996 sp. zn. 1To/78/1995, podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 na doživotie so zaradením do III. NVS.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa so žiadosťou odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením riaditeľa ÚVTOS Leopoldov zo dňa 01.07.2014, skráteným výpisom klienta, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.1995 sp. zn. 2T/38/1994, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.2.1996 sp. zn. 1To/78/1995 a odpisom registra trestov na odsúdeného.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov zo dňa 01.07.2014 súd zistil, že odsúdený bol do ÚVTOS Leopoldov premiestnený dňa 03.06.2014. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni. Nedopúšťal sa nesplnení povinností alebo porušení zákonov uvedených v ústavnom poriadku. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, nedostatky boli zaznamenané v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, kedy musel byť napríklad upozornený na spanie po budíčku. Príkazy a pokyny príslušníkov sa snaží plniť. Počas výkonu trestu bol 8-krát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 05.05.2008 za vzorné plnenie pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej podskupine „D2“. Pracovne zaradený je na pracovisku so zameraním na ručné šitie obuvi. Svoje pracovné povinnosti si aktuálne plní, avšak v minulosti mal výhrady pri preberaní práce, odmietol prevziať prácu s odvolávaním sa na jeho zdravotný stav. Stanovené ciele programu zaobchádzania sú u odsúdeného vo výkone trestu plnené zatiaľ len čiastočne. Pri plnení programu zaobchádzania je vedený k dodržiavaniu ústavného poriadku a časového harmonogramu dňa, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny, plneniu pracovných noriem a k zlepšeniu a udržovaniu sociálnych väzieb s primárnou rodinou. Resocializačná prognóza odsúdeného sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie a aktuálne je odsúdený za obzvlášť závažný zločin. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žiadosti. Živiť by sa chcel manuálnou prácou, prácu nemá prisľúbenú, asi by sa vzhľadom na svoje vzdelanie živil nejakou obyčajnou prácou. Chcel by sa vrátiť bývať do trvalého bydliska, je to byt jeho matky, kde má prihlásený trvalý pobyt. Potvrdenie o tom nemá. Záverom verejného zasadnutia odsúdený uviedol, že má zato, že na jeho prípad sa vzťahujú ustanovenia Trestného zákona platné spred 01.10.1994, kedy umožňoval Trestný zákon podmienečné prepustenie po 20-tich rokoch.
Zástupca ÚVTOS Leopoldov na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k žiadnym zmenám a záver hodnotenia zostáva nezmenený.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť vzhľadom k tomu, že u odsúdeného nie sú splnené formálne ani materiálne podmienky na prepustenie.
Podľa § 437 ods. 3 veta prvá Trestného zákon, pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu u trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov.
Podľa § 61 ods. l zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu okrem prípadov ustanovených v § 30.
Pri postupne uložených, nariadených a ešte celkom nevykonaných trestov odňatia slobody pre výpočet doby rozhodujúcej pre splnenie formálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 a § 67 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je smerodajný súčet dĺžky týchto trestov a odsúdený musí ako podmienku pre možnosť podmienečného prepustenia vykonať súčet pomerných častí všetkých dotknutých trestov, určených podľa právnej kvalifikácie skutkov v jednotlivých odsudzujúcich rozsudkoch v súlade s § 66 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a § 67 Tr. zák. Doba výkonu trestu odňatia slobody minimálne v takto určenej dĺžke je potom posudzovaná z hľadiska splnenia materiálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu ku všetkým dotknutým trestom. (Tpj 38/2010)
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 61 os. 1 a § 62 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. U odsúdeného nebola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - nevykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Nakoľko je M. I. odsúdený na doživotný trest odňatia slobody, môže byť podmienečne prepustený najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, čo odsúdený spĺňa až dňa 19.04.2019. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody predčasne.
U odsúdeného však neboli splnené ani materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností a podmienka očakávania, že v budúcnosti povedie odsúdený riadny život. Súd prihliadol najmä na hodnotenie odsúdeného, z ktorého vyplýva, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, jeho správanie a vystupovanie nebolo počas výkonu trestu vždy na požadovanej úrovni, stanovené ciele programu zaobchádzania sú u odsúdeného plnené zatiaľ len čiastočne. Odsúdený síce nebol disciplinárne potrestaný a má vykázaných 8 disciplinárnych odmien, no naposledy bol disciplinárne odmenený pred 6 rokmi (dňa 05.05.2008), odvtedy nemá udelenú žiadnu disciplinárnu odmenu. Rovnako súd v zmysle § 61 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, prihliadol na skutočnosť, že odsúdený je zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny a zatiaľ si nevytvoril podmienky na to, aby bol preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s nižším stupňom stráženia. Súd pri rozhodovaní bral na zreteľ aj resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu odsúdený opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie a aktuálne je odsúdený za obzvlášť závažný zločin. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Vo vzťahu k osobe odsúdeného nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život.
Súd na základe vyššie uvedeného žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.