Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5To-24-2014.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/24/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.07.2014 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. J. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/2/2014 zo dňa 23.04.2014.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/2/2014 zo dňa 23.04.2014 bol obžalovaný H. J. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
od bližšie nezistenej doby roku 2009 až do 01.09.2013 doma, vo T. nad W., na S. ulici č. XXX/XX, okr. T. nad W., pravidelne žiadal o peniaze svoju matku J. J., nar XX.XX.XXXX a sestru J. J., ktoré s ním bývali a jednalo sa o sumy 2,- až 5,- eur a cez víkend sumu aj 10,- eur, pričom peniaze požadoval s vyhrážkami, že keď mu ich nedajú, tak ich fyzicky napadne, zabije, podpáli ich rodinný dom alebo sa obesí, preto mu z obavy peniaze dávali a v minulosti viackrát matku aj sestru fyzicky napadol, avšak na ošetrenie nešli, lebo sa báli obžalovaného i reakcie okolia, pritom ich od vplyvom alkoholu robil aj schválnosti a dňa 01.09.2013 v čase približne o 21.00 hod. napadol sestru J. J. tým spôsobom, že ju udrel hlavou do tváre a následne ju chytiac za vlasy udrel do stola, čím jej spôsobil zranenie a to pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti s dobou liečenia v trvaní 10 dní, pričom sa pokúsil fyzicky napadnúť aj matku, čo však už neurobil a po hospitalizácii poškodenej J. J. a v obave pred obžalovaným odišla k svojej ďalšej dcére do obce M., pričom v dôsledku konania obžalovaného poškodená J. J. trpí adaptačnou zmiešanou úzkostne-depresívnou poruchou a poškodená J. J. trpí adaptačnou zmiešanou poruchou emócií a chovania,
za čo mu bol uložený podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zákona uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bolo rozhodnuté, že obžalovaný je povinný z titulu náhrady škody nahradiť poškodeným UNION zdravotnej poisťovni a.s. so sídlom v Bratislave, sumu vo výške 932,83 eur a Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, pobočka Vranov nad Topľou, sumu 75,10 eur.
Rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, prokurátora a poškodenej J. J., pričom ani jeden z nich sa nevyjadril k riadnemu opravnému prostriedku. Obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu dňa 30.04.2014, ktoré dodatočne odôvodnil najmä tým, že počas celého trestného konania sa priznával k spáchaniu trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, avšak na incidenty, ktoré opísali svedkyne, sa nepamätá. Doteraz nemal žiadne problémy, naopak, susedia ho poznajú ako šikovného maliara. Nemá žiadnych nepriateľov, okrem jeho švagra, s ktorým dlhodobo nevychádza, ale iné konflikty, ako slovného charakteru, medzi nimi neboli, resp. nespomína si na ne. Je preňho veľmi ťažko pochopiteľné, že naňho podali trestné oznámenie, keď ani poriadne nevie, prečo. Svedkovia - poškodení ho označili za človeka, ktorý ich pod vplyvom alkoholu napádal, na čo si nespomína, a je to v rozpore s tým, čo mu teraz mama a sestra píšu v listoch. V nich uvádzajú, že im je smutno, že by ho radi navštívili a rovnako sa pýtajú na to, kde mu majú poslať a koľko peňazí, aby mal vo väzbe slušnejší život. Vraj sa má stále kde vrátiť, má mamu a sestru, u ktorých má vždy dvere otvorené a nikto z nich na neho nekašle. Z uvedeného teda vyplýva, resp. je nevyvrátiteľné, že rodina z neho nemá strach, budú dokonca radi, ak sa vráti domov. Aj napriek tomu, že si na opísané incidenty nespomína, je mu veľmi ľúto, čo sa stalo, alkoholu sa už nedotkne a rodine sa za svoje správanie ospravedlnil. Uložený trest vo výmere sedem rokov považuje za neprimerane prísny a navrhol, aby mu bol uložený miernejší trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia zmierňovacieho ustanovenia, keďže za výnimočné okolnosti prípadu možno považovať skutočnosť, že je závislý na alkohole, pričom nižšia výmera trestu spoločne s ochranným liečením ústavnou formou lepšie zabezpečí účel trestu.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bol napadnutý rozsudok nezákonný. V rámci tohto prieskumu zistil, že právo na obhajobu obžalovaného bolo zachované. Obžalovaný mal obhajcu od začiatku prípravného konania, keďže dôvod povinnej obhajoby uňho spočíval vo výkone väzby, pričom obhajca sa zúčastňoval úkonov súdu a spoločne s obžalovaným mal možnosť vyslúchať svedkov proti nemu. Obžalovaný mal možnosť predniesť argumenty o jeho nevine a v súvislosti s nimi aj navrhovať dôkazy svedčiace v jeho prospech.
Dôkazy, o ktoré opieral konajúci súd svoje skutkové zistenia a z ktorých vychádzal pri svojich úvahách v rámci ich hodnotenia, boli vykonané v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, preto výsledky vykonaného dokazovania mohli tvoriť podklad napadnutého rozsudku. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že toto je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, keďže v ňom konajúci súd vyložil nielen obsah procesne účinných dôkazov, ale aj skutočnosti, ktoré vzal za dokázané a ako ich jednotlivo aj v súhrne vyhodnotil. Pri správnej aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. poriadku) dospel konajúci súd ku skutkovým zisteniam rozvedeným vo výroku o vine napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd v celom rozsahu. Pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné a obsahuje komplexné a logické vyhodnotenie dokazovania, odvolací súd sa s ním stotožnil a v celom rozsahu naň poukazuje.
Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spácha páchateľ vtedy, pokiaľ týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.
Za týranie sa považuje také zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, pričom toto konanie sa vyznačuje určitou trvalosťou alebo sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba považuje vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť za ťažké príkorie, ponižovanie. Trestnosť činu zakladá spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia niektorou z foriem uvedených v základnej skutkovej podstate
práve v dôsledku týrania, pričom sa nevyžaduje, aby vznikli následky na zdraví. Posúdenie, či ide o týranie, je závislé na konkrétnych okolnostiach, najmä na spôsobe vykonania činu, intenzite týrania, jeho početnosti, preto aj niektoré menej intenzívne formy týrania opakujúce sa po dlhšiu dobu môžu naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Z výsledkov vykonaného dokazovania plynie, na čo poukázal správne aj konajúci súd, že obžalovaný pod hrozbou zabitia, zbitia, podpálenia rodinného domu či obesenia sa od oboch poškodených J. J. a J. J. pravidelne požadoval finančné čiastky, pričom obe tieto poškodené aj fyzicky napádal bez požadovania finančných prostriedkov, čo vyvrcholilo dňa 01.09.2013, kedy fyzicky zaútočil na poškodenú J. J. spôsobiac jej poranenie, a v dôsledku sústavne sa opakujúceho konania po dlhšiu dobu obžalovaný svojím správaním vyvolal u oboch poškodených aj duševné poruchy, ktoré sú prechodného charakteru a odznejú pri stabilizácii rodinného prostredia. Takéto konanie obžalovaného, ktorý sa k nemu priznal a aj ho popieral, je jednoznačne a bez rozumných pochybností preukázané výpoveďami poškodených J. J. a J. J., ktoré sú objektivizované skutočnosťami plynúcimi nielen z výpovedí svedkov Mgr. T. a M. T., ale tiež zo záverov znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, ktorými bola u poškodenej J. J. preukázaná adaptačná zmiešaná úzkostne-depresívna porucha pri dlhodobej nepriaznivej situácii v rodine, ide o poruchu, ktorá je reakciou na správanie sa obžalovaného, a u poškodenej J. J. bola znaleckým vyšetrením preukázaná adaptačná zmiešaná porucha emócií a chovania pri dlhodobej záťažovej situácii v domácom prostredí, ktorá je taktiež reakciou na správanie sa obžalovaného. Okrem toho zo záverov znaleckých posudkov z odboru psychológie vyplynulo, že u oboch poškodených boli zistené prejavy syndrómu týranej osoby, ktoré boli zapríčinené neprimeraným agresívnym správaním sa obžalovaného spočívajúcim vo verbálnych útokoch, vyhrážaní sa, vo vydieraní a fyzických útokoch.
Uvedené skutočnosti preukazujú, že konanie obžalovaného J. J. sa vymykalo z bežného rámca správania sa voči svojim blízkym osobám. Z výpovedí poškodených totiž vyplýva, že v posudzovanom prípade išlo o sústavné agresívne správanie sa obžalovaného, predovšetkým citové vydieranie, ak požadoval peniaze pod hrozbou obesenia sa, ak na svojich blízkych verbálne a fyzicky útočil po požití alkoholu, ktorý v podstate požíval denne, pokiaľ neabstinoval krátku dobu po hospitalizácii, či vydierania pod vyhrážkami s cieľom získať finančné prostriedky na zakúpenie alkoholu. Popísané konanie obžalovaného pre obe poškodené sa stalo priam neznesiteľným, znášali ho veľmi ťažko, o čom svedčí aj vyvolanie psychickej poruchy u oboch poškodených, čo je potrebné posudzovať ako ťažké príkorie. To, že poškodené nepriznávali rozsah správania sa obžalovaného iným svojim blízkym osobám, konanie obžalovaného zakrývali a podrobovali sa mu, je sprievodným znakom prejavu týranej osoby, pričom obe poškodené mali aj psychosomatické prejavy spočívajúce najmä v nespavosti, v depresiách, v desových reakciách, neurotických strachoch, v apatii.
Je faktom, že obžalovaný je závislý na alkohole, čo bolo dokázané nielen znaleckým vyšetrením, ale aj výpoveďami poškodených a svedkov. Ide o ochorenie, ktoré však obžalovaného neoprávňovalo, aby voči svojej matke a sestre sa správal bezcitne a bezohľadne.
Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v nadväznosti na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku v dostatočnej miere preukazuje skutkový stav ustálený vo výroku o vine.
Právne posúdenie skutku zodpovedá zákonu, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil základnú skutkovú podstatu prerokúvaného zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, čo je rozvedené vyššie. Obžalovaný svojím konaním, keď čin páchal po dobu minimálne od roku 2009 do 01.09.2013, naplnil aj kvalifikačný moment závažnejšieho spôsobu konania v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorý zodpovedá dlhšej dobe. Z výpovede nielen poškodených, ale aj svedkyne M. T., plynie, že správanie sa obžalovaného bolo asi od roku 2009 pre sestru a matku neznesiteľným, nevedeli to s ním vydržať, ale nechceli o tom rozprávať.
Konanie obžalovaného nebolo možné posúdiť ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, pretože nútenie poškodených dávať mu malé finančné čiastky pod rôznymi vyhrážkami bolo iba jednou z foriem konania obžalovaného, ktorými naplnil objektívnu stránku zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Okrem toho je potrebné uviesť, že zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona, za ktorý zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na sedem rokov až pätnásť rokov, je závažnejším trestným činom ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, za ktorý je možné uložiť sankciu
odňatia slobody na štyri roky až desať rokov. Posúdením konania obžalovaného ako závažnejšieho zločinu došlo k faktickej konzumpcii jeho posúdenia ako menej závažného zločinu.
Následne odvolací súd preskúmal výrok o treste, ktorý odvolateľ posudzoval ako neprimerane prísny.
Konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal predovšetkým z hodnotenia obžalovaného z miesta trvalého bydliska, z odpisu registra trestov a z evidencie priestupkov, na podklade ktorých dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné ukladať trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý je trestom primeraným tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Aj odvolací súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Spôsob a okolnosti páchania činu, jeho následky, ktoré sú odstrániteľné, ako aj všeobecné hodnotenie obžalovaného z miesta trvalého bydliska, neisté možnosti jeho nápravy so zreteľom na chronický alkoholizmus, pod vplyvom ktorého dlhodobo páchal prerokúvanú trestnú činnosť, umožňovali uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže pred spáchaním skutku viedol riadny. Túto zistenú okolnosť, ktorú odvolateľ nenamietal, mal konajúci súd vyhodnotiť ako poľahčujúcu v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona. Ak tak neurobil, nedošlo k podstatnej chybe pri ukladaní trestu, pretože prevaha poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona má vplyv iba na úpravu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Za uvedený zločin zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na sedem rokov až pätnásť rokov a po úprave tejto trestnej sadzby za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona by táto bola v rozmedzí sedem rokov až dvanásť rokov štyri mesiace. Priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti by tak významným spôsobom nezmenilo postavenie obžalovaného, preto odvolací súd tento nedostatok vo výroku o treste nenapravoval.
Obžalovaný sa domáhal použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní trestu a to s poukazom na výnimočnú okolnosť, ktorou je jeho závislosť na alkohole, pod vplyvom ktorého páchal trestnú činnosť.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Za okolnosti prípadu sa považujú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Medzi takéto okolnosti prípadu sa zaraďuje aj psychický stav páchateľa, ktorý ho charakterizuje ako subjekt trestného činu. V posudzovanom prípade znaleckým dokazovaním bolo síce preukázané, že obžalovaný je závislý na alkohole vo IV. vývinovej fáze podľa Jelíneka s poruchami správania v stave opitosti, avšak jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zmenšené len pod vplyvom užitého alkoholu nepodstatne. Taktiež znaleckým vyšetrením bolo zistené, že u obžalovaného ide o emočne nestabilnú osobnosť, s disponovanosťou pre agresívne správanie, ktoré je potencované požitím alkoholu. Uvedené zistenia podľa názoru odvolacieho súdu nemožno posudzovať ako okolnosť, ktorá významnou mierou ovplyvnila spáchanie skutku najmä so zreteľom na to, že Mgr. M. T. dohováral obžalovanému, aby zmenil správanie, keďže po požití alkoholu sa správa agresívne k matke a sestre, a aj napriek tejto vedomosti obžalovaný naďalej požíval alkohol a svoju situáciu neriešil. Okrem toho je nutné poukázať i na dlhšiu dobu páchania trestného činu, počas ktorej bol obžalovaný preukázateľne minimálne dvakrát na psychiatrickom ústavnom liečení po dobu menej ako mesiac v roku 2011 a 2013, ktoré životné skúsenosti mu umožňovali zmeniť jeho správanie.
Za pomery páchateľa ako objektu trestu je potrebné považovať jeho osobné a rodinné pomery. Na strane obžalovaného neboli zistené žiadne také pomery, ktoré by boli svojou podstatou niečím iným, výraznejšie sa odlišujúcim od bežných pomerov. Obžalovaný je rozvedený, žil v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou, ktoré zabezpečovali chod rodiny, pričom obžalovaný ako nezamestnaný si privyrábal maliarskymi prácami. Jeho hodnotenie z miesta bydliska je všeobecné.
Z uvedeného plynie, že pre aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia neboli splnené podmienky z dôvodu absencie okolností prípadu a pomerov na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ostatne nemožno opomenúť ani fakt, že obžalovaný sa konania
dopúšťal voči dvom osobám, ktoré s ním žili v jednej domácnosti, z toho jedna z nich bola osoba vyššieho veku s vážnymi zdravotnými problémami.
Obžalovaný ako odvolateľ nenamietal výroky o ochrannom opatrení a o náhrade škody. Preto odvolací súd k nim iba v stručnosti uvádza, že neboli zistené žiadne chyby, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné tieto výroky na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného meniť, resp. zrušiť.
Ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou má svoj základ v záveroch znaleckého posudku, ktorým bola diagnostikovaná závislosť na alkohole, pričom s poukazom na neúčinné opakované krátkodobé ústavné liečenia je nutné hodnotiť v súčasnosti ambulantnú formu liečenia ako úplne bez významu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného je nevyhnutná výraznejšia a dlhodobejšia intervencia nielen na úrovni farmakologickej, ale aj psychologicko-terapeutickej, aby sa mohla dosiahnuť úspešnosť uloženej liečby.
Škoda bola čo do základu preukázaná, keďže obžalovaný spôsobil fyzickým útokom poškodenej J. J. dňa 01.09.2013 poranenia, na liečenie ktorých boli vynaložené náklady zdravotnou poisťovňou UNION a.s. Táto poškodená strana si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas vo výške 932,83 eur a predložila súpis výkonov, ktoré uhradila zdravotníckym zariadeniam. Poškodená strana Sociálna poisťovňa vyplatila nemocenské dávky počas práceneschopnosti vo výške 75,10 eur tejto poškodenej, ktorá bola v príčinnej súvislosti so spôsobenými poraneniami a ktorú po riadnom a včasnom uplatnení svojho nároku na náhradu škody preukázala. Preto správne rozhodol konajúci súd, ak uložil obžalovanému povinnosť škodu v uplatnenej výške nahradiť.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolanie obžalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné a toto bolo postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.